Inovovaný prístup k vzdelávaniu päťročných detí: Štátny vzdelávací program "Dieťa a svet"

Vzdelávanie detí v predškolskom veku prechádza neustálym vývojom, ktorý reflektuje potreby modernej spoločnosti a vedecké poznatky o kognitívnom a emociálnom vývine dieťaťa. Centrálny dokument, ktorý určuje smerovanie materských škôl na Slovensku, nesie názov Štátny vzdelávací program "Dieťa a svet". Tento komplexný systém nie je len súborom pravidiel, ale živým organizmom, ktorý má za cieľ podporovať celostný osobnostný rozvoj dieťaťa a aktivizovať a motivovať rozvoj psychomotoriky, poznania, emocionality a sociability.

schéma celostného rozvoja dieťaťa v materskej škole

Filozofia rozvoja osobnosti v predškolskom veku

Hlavnou myšlienkou programu je rozvíjať tvorivosť a predstavy v každodenných aktivitách, pričom kľúčovým aspektom je pomôcť dieťaťu formovať vlastnú jedinečnosť a životné kompetencie (spôsobilosti). Prostredníctvom programu sa realizuje kontinuálnou (plynulou) na seba nadväzujúcou dennou pedagogickou činnosťou rozvoj osobnostných kvalít dieťaťa v poznaní: samého seba, sveta ľudí, prírody, kultúry. Tento prístup zabezpečuje, že päťročné dieťa nestojí pred izolovanými faktami, ale vníma súvislosti medzi javmi, ktoré ho obklopujú.

Integrované tematické okruhy

Program je integrovaný do štyroch tematických okruhov: Ja som, Ľudia, Príroda, Kultúra. Tieto okruhy tvoria piliere, na ktorých stojí pedagogický proces. Z obsahového hľadiska sú tematické okruhy zamerané:

  • Ja som: na rozvíjanie osobnostných kompetencií, zmyslov, vzťahu dieťaťa k rodine a k okoliu, na sebapoznanie, sebaprezentáciu, na sociálne, emocionálne, motorické a kognitívne vnímanie života dieťaťa (telesný, duševný, duchovný, sociálny a emocionálny život).
  • Ľudia: na rozvíjanie sociálnych skúseností a vzťahu ku spoločenstvu ľudí, kontakty s ďalšími skupinami ľudí, na oboznamovanie sa s pracovnými a inými aktivitami ľudí, na rozvíjanie predstáv o miestach, kde ľudia žijú a tvoria, o prostrediach, v ktorých sa nachádzajú, o multikultúre, etnikách, rasách (ďalší ľudia, ľudstvo).
  • Príroda: na rozvíjanie poznania elementárnych zákonitostí života na zemi, prírodných javov, živých i neživých predmetov, na formovanie začiatkov ekologickej kultúry, na vytváranie (formovanie) pohľadu na svet prírody a vzťahu k prírode, na vytváranie základov svetonázoru a získavanie základných vedomostí o zemi a vesmíre (zem, vesmír).
  • Kultúra: na rozvíjanie kontaktov dieťaťa so svetom duševných činností ľudí, rozvoja vnímania a uplatňovania hudobnej, literárnej a výtvarnej kultúry (predmetný svet, svet hry a svet umenia).

95. výročie založenia Spojenej školy internátnej

Prepojenie vzdelávacích oblastí a činností

Tematické okruhy sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú. Plnia sa integrovane v globálnom a nepretržitom pedagogickom procese. Každý tematický okruh zahŕňa tri vzdelávacie oblasti rozvoja osobnosti dieťaťa: perceptuálno-motorickú (vycvičovaním), kognitívnu (vzdelávaním) a sociálno-emocionálnu (vychovávaním).

Dôležité je zdôrazniť, že členenie vzdelávacích oblastí je výrazne teoretické. V praktickej rovine sa rozvíjajú integrovane, sú navzájom prepojené, spolu súvisiace. Tematické okruhy a vzdelávacie oblasti rozvoja sú prostriedkom na dosiahnutie špecifických (konkrétnych, operacionalizovaných) cieľov v procesuálnej činnosti. Pri dosahovaní špecifických cieľov sa rozvíja osobnosť dieťaťa celostne, aj keď je formulácia konkrétneho cieľa včlenená do niektorej vzdelávacej oblasti rozvoja.

Šírka vzdelávacieho obsahu a prierezové témy

Vzdelávacie oblasti v sebe zároveň v rôznej miere zahŕňajú podoblasti - pohybovú, zdravotnú, prírodovednú, matematicko-logickú, jazykovú, komunikatívnu, etickú, vlasteneckú, informačnú, umelecko-expresívnu (hudobnú, výtvarnú, literárnu), pracovnú, ako aj prierezové témy - osobnostný a sociálny rozvoj, ochranu života a zdravia, dopravnú výchovu - výchovu k bezpečnosti v cestnej premávke, environmentálnu, mediálnu, multikultúrnu výchovu, výchovu k tvorivosti, rozvoj predčitateľskej gramotnosti a gramotnosti vo všeobecnosti, informačno-komunikačné technológie.

infografika o prierezových témach v ISCED 0

Obsah výchovy a vzdelávania má rámcový charakter. Rozpracúva sa na podmienky materskej školy v školskom vzdelávacom programe. Detailnejšie sa na základe poznania aktuálnych rozvojových možností detí konkretizuje v plánoch výchovno-vzdelávacej činnosti.

Rešpektovanie potrieb dieťaťa v predškolskom veku

Program rešpektuje rodinu dieťaťa predškolského veku, vývinové špecifiká - vývinové zvláštnosti a osobitosti dieťaťa predškolského veku, možnosti, predpoklady, schopnosti, zručnosti a vedomosti dieťaťa predškolského veku, individuálne potreby, záujmy a postoje dieťaťa predškolského veku, prirodzenú aktivitu a experimentovanie dieťaťa, špecifiká predškolskej výchovy a vzdelávania, vzájomné integrované prepájanie jednotlivých tematických okruhov a vzdelávacích oblastí rozvoja osobnosti dieťaťa, činnostný, hrový charakter pedagogického procesu, vykonávaného prostredníctvom hier a výchovno-vzdelávacích činností, nutnosť cieľavedomého a systematického pozorovania, diagnostikovania, potrebu evalvovania (hodnotenia) pedagogického procesu (hodnotenie detí, učiteľov, autoevalváciu materskej školy).

Vzdelávacie štandardy ako základ kvality

Vzdelávacie štandardy pozostávajú z obsahových a výkonových štandardov. V obsahových štandardoch sa nachádza obsah, ktorý rešpektuje vývinové potenciality (možnosti) dieťaťa predškolského veku a opiera sa o detskú skúsenosť a poznanie. Obsahové štandardy možno chápať ako záväzok pre učiteľa. Odborný rámec a legislatívnu podporu tohto systému zabezpečuje široký tím odborníkov (ako napríklad Doc. Mgr. Blaho, RNDr. Borisova, PhDr. Brestovanský a ďalší) a legislatívne ukotvenie v zákonoch, ako je zákon č. 245/2008 Z.z. a nadväzujúce novely, ktoré tvoria základ pre modernú pedagogickú prax.

Inovované programy celkovo posilňujú výučbu prírodovedných predmetov, kladú tiež väčší dôraz na technické vzdelávanie žiakov. Hoci sa primárne zameriavajú na predškolský vek, tieto inovácie vytvárajú základ pre plynulý prechod na primárne vzdelávanie, kde sa následne vymedzuje napríklad anglický jazyk ako prvý cudzí jazyk, ktorý sa vyučuje od 3. ročníka základnej školy. V rámci učebného plánu (RUP) sú vyučovacie predmety rozdelené po ročníkoch, pričom školy dostávajú možnosť rozdeliť si učebný obsah v rámci celého stupňa pri zachovaní postupnosti jednotlivých vzdelávacích štandardov, vnútornej logickej štruktúry, veku primeranosti žiakov a celkového počtu vyučovacích hodín jednotlivých učebných predmetov. Základné školy budú podľa inovovaného ŠVP vzdelávať s účinnosťou, ktorá reflektuje postupné zmeny v obsahu a cieľoch výchovy.

tags: #isced #0 #inovovany #5 #rocne #dieta

Populárne príspevky: