Narodenie a ranné detstvo Karola Józefa Wojtyłu
Karol Józef Wojtyła, ktorý sa po svojom zvolení za pápeža v októbri 1978 stal známym ako Ján Pavol II., prišiel na svet 18. mája 1920 vo Wadowiciach. Toto malé poľské mesto sa nachádza približne 50 km od Krakova. Bol najmladším z troch detí Karola Wojtyłu staršieho a Emílie, rodenej Kaczorowskej. Súrodenci budúceho pápeža boli starší brat Edmund a sestra Oľga, ktorá zomrela ešte skôr, než sa Karol Wojtyła mladší narodil.
Sviatosť krstu prijal Karol Józef Wojtyła 20. júna 1920 vo farskom kostole vo Wadoviciach, pričom ho krstil kňaz Franciszek Zak. Na prvé sväté prijímanie išiel vo veku deviatich rokov a vo veku osemnástich rokov bol pobirmovaný. Jeho detské časy, plné radosti a pokoja, boli veľmi skoro otrasené predčasným odchodom matky, ktorá zomrela v roku 1929, keď mal Karol deväť rokov. O tri roky neskôr, v roku 1932, stratil aj staršieho brata Edmunda, ktorý bol lekárom. Napokon, ako 21-ročný, prišiel Karol Wojtyła aj o svojho otca v roku 1941. Tieto hlboké životné straty ho formovali a posilnili jeho vieru.
Budúci pápež bol vychovaný v zdravej vlasteneckej a náboženskej atmosfére, čo sa odrazilo na jeho hlbokom vzťahu k Bohu a Cirkvi.
Študentské roky a povolanie ku kňazstvu
Po skončení strednej školy Marcina Wadowitu vo Wadoviciach nastúpil Karol Wojtyła v roku 1938 na Krakovskú univerzitu. V tomto období sa zaujímal o štúdium herectva a prejavoval aj talent v športe. Vynikal aj v športe. Avšak nacistická okupácia si vyžiadala zatvorenie Jagelovskej univerzity v roku 1939. Mladý Karol bol následne nútený pracovať v kameňolome v rokoch 1940-1944 a potom v chemickej továrni, aby si zarobil na živobytie a vyhol sa deportácii do Nemecka. Počas tohto náročného obdobia, konkrétne na jeseň 1941, spoluzakladal v Krakove divadlo Teatr Rapsodyczny.
V týchto rokoch v ňom dozrela túžba po kňazstve. V roku 1942 pocítil povolanie ku kňazstvu a začal sa zúčastňovať tajných prednášok z teológie vo veľkom seminári v Krakove. Seminár viedol kardinál Adam Štefan Sapieha, krakovský arcibiskup. O rok neskôr, v roku 1943, začal študovať teológiu a vstúpil do tajného Metropolitného duchovného seminára v Krakove. Pri rozlišovaní povolania mu veľmi pomáhal laik Jan Tyranovsky, ktorý bol skutočným apoštolom mládeže.
Po skončení Druhej svetovej vojny pokračoval v štúdiách v krakovskom seminári a na teologickej fakulte. Za kňaza ho vysvätil arcibiskup Sapieha v Krakove 1. novembra 1946. Na druhý deň po kňazskom svätení, v sugestívnej atmosfére krypty sv. Leonarda vo wawelskej katedrále, slúžil svoju primičnú svätú omšu. Onedlho po vysviacke ho poslali do Ríma, aby si doplnil teologické vzdelanie. Stal sa študentom Teologickej fakulty na Pápežskej dominikánskej univerzite Angelicum, kde študoval pod vedením francúzskeho dominikána Garrigou-Lagrangea.
Akademická dráha a prvé pastoračné skúsenosti
Svoje teologické štúdiá v Ríme úspešne zavŕšil v júni roku 1948, keď obhájil svoju doktorskú prácu o predmete viery v dielach sv. Jána z kríža (Doctrina de fide apud Sanctum Ioannem a Cruce). Počas prázdnin v tomto období sa venoval pastoračnej starostlivosti o poľských imigrantov. Po získaní doktorátu sa vrátil do Krakova, aby začal svoju pastoračnú činnosť ako kaplán. Vo svojej kňazskej službe sa daroval s nadšením a veľkorysosťou, pôsobil ako farár vo viacerých farnostiach v Krakove a tiež ako kaplán univerzitných študentov.
V roku 1951 začal Karol Wojtyła znovu študovať filozofiu. O dva roky neskôr, v roku 1953, obhájil prácu o „zhodnotení možnosti založenia katolíckej etiky na etickom systéme Maxa Schelera“ na Katolíckej univerzite v Lubline. Následne začal prednášať morálnu teológiu a sociálnu etiku v krakovskom seminári a na teologickej fakulte v Lubline, čím sa preukázal nielen ako aktívny duchovný, ale aj ako zdatný akademik.
Biskupská a kardinálska služba
Jeho talent a oddanosť Cirkvi nezostali nepovšimnuté. Dňa 4. júla 1958 ho pápež Pius XII. vymenoval za pomocného biskupa Krakovskej diecézy, čím sa stal aj titulárnym biskupom v Ombi. Biskupskú konsekráciu prijal 28. septembra 1958 v krakovskej katedrále z rúk biskupa Eugeniusza Baziaka. Vo veku 38 rokov sa teda stal pomocným biskupom.
V januári 1963, presnejšie 13. januára 1964, ho pápež Pavol VI. menoval za krakovského arcibiskupa. Jeho služba v tejto funkcii bola mimoriadne významná. Kardinál Wojtyła sa v rokoch 1962-1965 aktívne zúčastnil na zasadaniach Druhého vatikánskeho koncilu. K vypracovaniu konštitúcie Gaudium et Spes prispel výrazným spôsobom, pričom v diskusiách sa prejavoval ako človek schopný načúvať a viesť dialóg. Nikdy nepodliehal kompromisom, ale hájil pred všetkými primát Boha a Krista ako základ pravého humanizmu a ako prameň neodňateľných práv ľudskej osoby.
Dňa 26. júna 1967 ho pápež Pavol VI. povýšil do zboru kardinálov. Určil mu titulárny kostol Sv. Cesareo in Palatio, pričom ho neskôr povýšil z kardinála diakona medzi kardinálov kňazov. Ako kardinál sa zúčastnil tiež všetkých zasadaní Synody biskupov, čím si vybudoval rozsiahle skúsenosti s riadením Cirkvi na medzinárodnej úrovni.
Voľba za pápeža a začiatok pontifikátu
Po náhlej smrti pápeža Jána Pavla I. sa kardináli zišli na konkláve, kde sa spočiatku nevedeli dohodnúť na žiadnom z talianskych kandidátov. V prekvapivom obrate udalostí bol 16. októbra 1978 zvolený za pápeža 58-ročný Karol Wojtyła. Hlasovalo za neho 103 spomedzi 109 prítomných kardinálov. Prijal meno Ján Pavol II., čím vzdal úctu svojmu predchodcovi. Bol prvým netalianskym pápežom od čias Hadriána VI. (1522-23) a prvým slovanským pápežom vôbec, čím sa zapísal do dejín Cirkvi.
Do funkcie 263. nástupcu svätého apoštola Petra nastúpil slávnostnou inauguráciou v nedeľu 22. októbra 1978. Jeho prvé slová ako najvyššieho Pastiera Cirkvi boli plné pokory a dôvery v Božiu Matku: „Drahí bratia a sestry, všetci sme stále zarmútení smrťou nášho milovaného pápeža Jána Pavla I. A teraz najvznešenejší kardináli povolali nového rímskeho biskupa. Povolali ho z ďalekej krajiny…. Ďalekej, ale vždy veľmi blízkej vďaka nášmu spoločenstvu vo viere a v kresťanskej tradícii. Bál som sa prijať toto menovanie, ale urobil som tak v duchu poslušnosti nášmu Pánovi a s úplnou dôverou v jeho Matku, Presvätú Pannu. Neviem, či sa viem dobre vyjadriť vo vašom, našom talianskom jazyku. Ak sa pomýlim, určite ma opravíte. A tak predstupujem pred vás všetkých, aby som vyznal našu spoločnú vieru, našu nádej, našu dôveru v Kristovu Matku a v Cirkev, a tiež aby sme s Božou pomocou a s pomocou ľudí začali odznova túto cestu dejín a Cirkvi.“
Svojím pastierskym srdcom, plne darovaným veci Božieho kráľovstva, objímal celý svet. Kristova láska ho viedla k tomu, aby navštevoval rímske farnosti a aby zvestoval evanjelium vo všetkých prostrediach.
Dlhý a plodný pontifikát: Lietajúci pápež
Pontifikát Jána Pavla II. bol jedným z najdlhších v histórii Cirkvi, trval takmer 27 rokov, čo ho radí po apoštolovi Petrovi a pápežovi Piovi IX. (1846-78) na tretie miesto v dĺžke služby. Pápežský úrad vykonával s neúnavným misijným duchom, poháňaný pastoračnou starostlivosťou o všetky cirkvi a zmyslom pre otvorenosť a lásku pre celú ľudskú rodinu. Venoval mu všetku svoju energiu.
Jána Pavla II. preslávili vo svete najmä jeho apoštolské cesty, vďaka ktorým si vyslúžil prezývku „lietajúci pápež“. Absolvoval 104 pastoračných návštev mimo Talianska a ďalších 146 v rámci Talianska. Prvú zo 104 zahraničných ciest absolvoval hneď tretí mesiac po svojom zvolení, už v januári 1979, keď prišiel pozdraviť veriacich do Dominikánskej republiky, Mexika a na Bahamy. Ešte v tom istom roku navštívil rodné Poľsko. Táto udalosť sa stala zlomovým okamihom, ktorý povzbudil Poliakov v boji za slobodu, a mnohí ju považujú za dôležitý faktor pri páde železnej opony. Navštívil tiež Izrael, Spojené štáty a bol prvým pápežom, ktorý pricestoval do Británie, kde sa stretol s kráľovnou Alžbetou II., najvyššou predstaviteľkou anglikánskej cirkvi.
Niektorí ho však za časté cesty kritizovali. V bohatých krajinách niektorí ľudia hovorili, že cesty boli finančne náročné. Paradoxne však platilo, že čím chudobnejší bol národ, tým srdečnejšie privítanie Jána Pavla II. čakalo. Ako biskup Ríma navštívil 317 z 333 miestnych farností. Mal viac stretnutí s ľuďmi než ktorýkoľvek jeho predchodca. Na jeho generálnych audienciách, ktoré sa konali pravidelne v stredu (bolo ich vyše 1160), sa zúčastnilo okolo 17 600 000 pútnikov, nerátajúc osobitné audiencie a náboženské slávnosti (len počas Jubilejného roku prišlo viac ako 8 miliónov pútnikov). S miliónmi veriacich sa tiež stretol počas svojich pastoračných návštev v Taliansku a v zahraničí. Počas 38 oficiálnych zahraničných návštev sa stretol s mnohými predstaviteľmi svetových vlád; sám poskytol 738 audiencií a stretnutí hlavám štátov a 246 audiencií premiérom rozličných krajín.
3 zázraky od pápeža Jána Pavla II.
Obrovská láska k mladým a rodinám
Vo svojom neobyčajnom misionárskom zápale mal Ján Pavol II. obrovskú lásku k mladým ľuďom. Kvôli tejto láske k mladým začal tradíciu Svetových dní mládeže. Počas svojho pontifikátu ich absolvoval 19 a sprostredkoval tak stretnutia miliónom mladých ľudí z celého sveta. Mladí ľudia boli pre neho povolaní byť protagonistami nových čias. Plne im dôveroval a bol si istý, že majú vôľu nesklamať ani Boha, ani Cirkev, ani spoločnosť, z ktorej pochádzajú. Vyzýval ich: „Drahí mladí ľudia, choďte s dôverou na stretnutie s Ježišom! A ako noví svätí sa nebojte o ňom hovoriť! Kristus je totiž pravou odpoveďou na všetky otázky o človeku a jeho údele. Vy, mladí ľudia, sa musíte stať apoštolmi svojich súčasníkov.“ Svätý Ján Pavol II. je považovaný za patróna mládeže a Svetových dní mládeže.
Jeho starostlivosť o rodiny sa mimoriadnym spôsobom prejavila na Svetových stretnutiach rodín, ktoré začal v roku 1994. Predvídal útok satana proti tejto vzácnej a nepostrádateľnej nebeskej iskre, ktorú Boh zapálil na zemi. Svätý Ján Pavol, svojou modlitbou ochraňoval rodiny a každý život, ktorý v rodine vzniká. Rodina bola pre neho miestom lásky a života; miestom, kde láska rodí život. Bola veľkým laboratóriom lásky, prvou školou, ba viac, stálou školou, v ktorej učenie sa láske prebieha nie suchopárnymi poučkami, ale presvedčivou silou vlastnej skúsenosti. Svätý Ján Pavol II. je tiež považovaný za patróna rodín.
Významné udalosti a výzvy pontifikátu
Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu potvrdzoval tradičnú náuku rímskokatolíckej cirkvi. Odmietal zrušenie celibátu, antikoncepciu, homosexualitu, umelé ukončenie tehotenstva či vysviacku žien. Na druhej strane, preukázal otvorenosť voči vede a histórii. V roku 1993 rehabilitoval Galilea Galileiho, v roku 1994 Mikuláša Kopernika a neskôr aj evolučnú teóriu Charlesa Darwina.
Tragickým dňom v jeho živote sa stal 13. máj 1981, keď ho na Námestí sv. Petra v Ríme postrelil Turek Mohamed Ali Agca. Avšak už štyri dni po atentáte Ján Pavol II. na nemocničnom lôžku nahovoril na magnetofónovú pásku príhovor k veriacim a v nedeľnom príhovore z nemocnice Gemelli svojmu atentátnikovi odpustil. Veľkodušnosť, Svätému Otcovi taká vlastná, sa prejavila nespočetnekrát aj v jeho postojoch k chudobným. Strhujúci optimizmus založený na dôvere v Božiu prozreteľnosť poháňal Jána Pavla II., ktorý prežil tragickú skúsenosť dvoch diktatúr, pokus o atentát 13. mája 1981 a ktorý bol v posledných rokoch života ťažko fyzicky skúšaný napredovaním choroby, pozerať vždy na horizont nádeje.
Usilovanie o mier a medzináboženský dialóg
Ján Pavol II. úspešne pokročil v dialógu so Židmi a so zástupcami iných náboženstiev, s ktorými sa viackrát stretol na modlitbových stretnutiach za mier, najmä v Assisi. Najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi sa počas celého pôsobenia vo Vatikáne usiloval o dosiahnutie mieru vo svete. Jedným z jeho želaní bolo uhasenie početných ohnísk nenávisti a násilia. V talianskom meste Assisi zorganizoval 24. januára 2002 Deň modlitieb za svetový mier, na ktorom sa zúčastnilo mnoho predstaviteľov rozličných cirkví. Dňa 7. apríla 2002 sa konal Deň za svetový mier i vo Svätej zemi.
O odpustenie hriechov cirkvi z minulosti, vrátane neprávostí páchaných na Židoch, kacíroch, domorodých obyvateľoch a ženách, požiadal Ján Pavol II. počas slávnostnej omše v Bazilike sv. Petra v Ríme 12. marca 2000. Toto historické priznanie sa k hriechom cirkvi a vyjadrenie ľútosti bolo jedným z najvýznamnejších skutkov Jána Pavla II.
Duchovný odkaz a učenie
Pápež Ján Pavol II. sa preslávil aj ako spisovateľ. Je autorom 14 encyklík, 15 apoštolských exhortácií, 11 apoštolských konštitúcií a 45 apoštolských listov, ktorých obsahom sú náuky, smernice a ustanovenia v oblasti viery, mravov a cirkevnej disciplíny. Promulgoval Katechizmus Katolíckej Cirkvi vo svetle cirkevnej Tradície interpretovanej Druhým Vatikánskym koncilom. Zaslúžil sa tiež o reformu Východného a Západného kódexu kánonického práva; vytvoril nové inštitúcie a zreorganizoval rímsku kúriu. Publikoval tiež 5 súkromných kníh: „Prekročiť prah nádeje“ (1994), „Dar a tajomstvo“ (1996), „Rímsky triptych“ (2003), „Vstaňte, poďme!“ (2004) a „Pamäť a identita“ (2005).
Jeho starostlivosť ako pastiera celej Cirkvi sa prejavila zvolaním početných zasadnutí biskupskej synody, zriaďovaním nových diecéz a cirkevných administratívnych oblastí. Ján Pavol II. dal nový impulz pre blahorečenia a svätorečenia, aby poskytol príklad svätosti a túžby po raste mnohým ľuďom našich čias. Viedol 147 slávností blahorečenia, pri ktorých vyhlásil 1341 nových blahoslavených, a 51 kanonizácií, pri ktorých svätorečil dohromady 482 ľudí. Celkovo za 26 rokov svojho pontifikátu vyhlásil 1345 blahorečených a 483 svätých. Výrazne rozšíril rady kardinálskeho kolégia, keď kreoval 231 kardinálov (a jedného in pectore) počas 9 konzistórií. Zvolal 15 zasadaní Synody Biskupov - šesť riadnych Generálnych zhromaždení, jedno mimoriadne a osem osobitných zhromaždení.
Pod jeho vedením sa Cirkev pripravila na vstup do tretieho tisícročia a oslávila Veľké jubileum podľa inštrukcií, ktoré vydal v apoštolskom liste Tertio Millennio adveniente. Cirkev potom vstúpila do novej etapy dejín, sprevádzaná jeho listom Novo Millennio ineunte, ktorá veriacim naznačila ďalšiu cestu.
Úplná oddanosť Panne Márii sa stala prejavom spirituality Jána Pavla II., ktorý si nielen ako biskup, ale aj ako pápež, vyvolil motto: Totus tuus (Celý tvoj). Tento hlboký vzťah s Božou Matkou bol obzvlášť hlboký a živý. Ján Pavol II. bol už od svojej mladosti hlbokým ctiteľom Panny Márie a celý jeho život svedčí o tejto úcte.
3 zázraky od pápeža Jána Pavla II.
Ján Pavol II. a Slovensko
Ján Pavol II. navštívil Slovensko celkovo trikrát.Po prvý raz sa tak stalo 22. apríla 1990 ešte v rámci Československa, keď odslúžil omšu na letisku vo Vajnoroch.V dňoch 30. júna až 3. júla 1995 už prišiel na územie samostatnej Slovenskej republiky. V Bratislave zavítal do Dómu sv. Martina, na letisku v Janíkovciach pri Nitre ho vítalo množstvo pútnikov, potom jeho cesta smerovala do Šaštína. V Košiciach 2. júla vzdal hold protestantom zavraždeným katolíkmi v 17. storočí a jeho návšteva na Slovensku prispela k lepšiemu pochopeniu náboženského cítenia a tolerancie. K vrcholom návštevy na východe Slovenska patrilo vyhlásenie troch košických mučeníkov za svätých. Svätý Otec v homílii 2. júla 1995 vyhlásil za svätých Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého. Na Mariánskej hore pri Levoči prišlo na omšu s pápežom Jánom Pavlom II. asi 300 000 veriacich.
Slovákom, ktorí ho v novembri 1996 prišli pozdraviť pri 50. výročí kňazstva, povedal: „Slovensko má veľkú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.“
Počas ďalšej návštevy Slovenska v dňoch 11.-14. septembra 2003 Ján Pavol II. zavítal do Bratislavy, Trnavy, Banskej Bystrice, Rožňavy a do bratislavskej Petržalky. V "slovenskom Ríme", Trnave, do ktorého pôvodne podľa programu nemal prísť, navštívil Katedrálu sv. Jána Krstiteľa. V Banskej Bystrici celebroval pontifikálnu svätú omšu na Námestí SNP. Po omši zavítal do Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne.
V Kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej bol počas pontifikálnej svätej omše blahoslavený pápež Ján Pavol II. vyhlásený za patróna Horskej záchrannej služby na Slovensku. Svätú omšu za účasti príslušníkov Horskej záchrannej služby (HZS) celebroval apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana s ordinárom Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky (OS a OZ SR) Mons. Františkom Rábekom.
Záverečné roky a smrť
Napriek vysokému veku a Parkinsonovej chorobe sa hlava rímskokatolíckej cirkvi nevzdávala a aktívne reagovala na aktuálne politické dianie vo svete. Ján Pavol II. vyzval 3. augusta 2003 katolíkov, aby sa snažili zastaviť sekularizáciu Európy, pretože tu má hlbšie ako inde na svete zapustené korene tradícia kresťanstva. Kresťanstvo a jeho jednota boli stále jeho prioritami. Dôkazom toho sa stala aj cesta Jána Pavla II. do Canterbury. V tomto anglickom meste sa modlil pri hrobe svätého Tomáša Becketa spolu s anglikánskym biskupom. Počas modlitieb na stolci nesedel nik.
Jeho dlhý a plodný pozemský život zavŕšil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne v sobotu 2. apríla 2005 o 9.37 večer - vo Veľkonočnej Oktáve a v predvečer Nedele Božieho milosrdenstva, ktorú on sám ustanovil. Zomrel na následky ťažkej choroby vo veku 84 rokov. Od toho večera až do pohrebu, ktorý sa uskutočnil 8. apríla, prišlo sa s ním rozlúčiť do Ríma viac než 3 milióny pútnikov. Niektorí z nich čakali viac než 24 hodín, aby mohli vstúpiť do Baziliky sv. Petra. Počas slávnostných pohrebných obradov, ktoré sa konali na Námestí sv. Petra 8. apríla 2005 vo Vatikáne, viacerí veriaci držali v rukách transparenty s nápisom: „Santo Subito“ (Ihneď svätý). Dojemné svedectvo o dobre, ktoré vykonal, bolo potvrdené účasťou mnohých delegácií prichádzajúcich z celého sveta a miliónmi mužov a žien, veriacich a neveriacich, ktorí v ňom spoznali zreteľné znamenie Božej lásky k ľudstvu. Ján Pavol II. je pochovaný v Bazilike sv. Petra.
Kardinál Joseph Ratzinger na záver zádušnej homílie povedal: „Môžeme si byť istí, že náš milovaný pápež teraz stojí v Božom okne, pozerá sa na nás a žehná nám.“ Posledná veľkonočná nedeľa jeho života zostáva pre nás všetkých nezabudnuteľná. Svätý Otec, poznačený utrpením, prišiel ešte raz k oknu svojho Apoštolského paláca a naposledy udelil požehnanie „Urbi et orbi“. Kardinál Ratzinger pokračoval: „Môžeme si byť istí, že náš milovaný pápež je teraz pri okne Otcovho domu, vidí nás a žehná nám. Áno, požehnajte nám, Svätý Otče. Zverujeme vašu drahú dušu Matke Božej, vašej Matke, ktorá vás každý deň viedla a teraz vás bude viesť k večnej sláve svojho Syna, Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.“
Svätorečenie a odkaz pre súčasnosť
Hlasy, ktoré už po jeho odchode do Otcovho domu volali po čo najskoršom vyhlásení Jána Pavla II. za svätého, boli vyslyšané 27. apríla 2014. Za blahoslaveného bol vyhlásený v roku 2011. Za svätého bol vyhlásený spolu s pápežom Jánom XXIII. pápežom Františkom 27. apríla 2014 na Námestí sv. Petra v Ríme. Sviatok svätého Jána Pavla II. sa slávi 22. októbra, v deň jeho inaugurácie do pápežskej služby.
Svätý pápež Ján Pavol II. (*18. máj 1920 - † 2. apríl 2005) patrí medzi najinšpiratívnejšie osoby svetových dejín. Niekto raz povedal, že kdekoľvek, kedykoľvek vstúpil do miestnosti, okamžite ju naplnila vôňa lásky, pokoja a nádeje. Jeho láskavé srdce prekračovalo dovtedajšie bariéry a zjavovalo srdce Boha, ktoré pre nás prekoná aj nemožné. Ján Pavol II. sa sám stal naplnením jedného z fatimských posolstiev, no aj v tejto krutej udalosti objavil krásu a lásku Boha a našej nebeskej Matky.
Svätý Ján Pavol II. je považovaný za patróna rodín, mládeže, Svetových dní mládeže a ochrancu ľudských práv a dôstojnosti človeka. Význam mena Ján (Boh je milostivý - hebr.), Pavol (malej postavy - lat.) a Karol (silný, mužný, slobodný - zast. nem.) svedčí o bohatosti jeho osobnosti a služby.
Sedem rád svätého Jána Pavla II.
Svätý Ján Pavol II. zanechal svetu nielen rozsiahle učenie, ale aj jednoduché, no hlboké rady pre duchovný život a budovanie lepšieho sveta:
- Zrod novej „Európy ducha“. Európy vernej svojim kresťanským koreňom, ktorá sa neuzatvára do seba, ale je otvorená dialógu a spolupráci s ostatnými národmi sveta.
- Prajem všetkým pokoj, ktorý nám môže dať iba Boh skrze Ježiša Krista; pokoj, ktorý je dielom spravodlivosti, pravdy, lásky a solidarity; pokoj, ktorý si národy vychutnávajú iba vtedy, keď sa riadia požiadavkami Božieho zákona; pokoj, vďaka ktorému muži, ženy a národy cítia, že sú si navzájom bratmi a sestrami.
- Mladí ľudia sú povolaní byť protagonistami nových čias. Plne im dôverujem a som si istý, že majú vôľu nesklamať ani Boha, ani Cirkev, ani spoločnosť, z ktorej pochádzajú.
- Keď chýba kontemplatívny duch, život sa neubráni a všetko ľudské degeneruje. Bez interiority moderný človek ohrozuje svoju vlastnú integritu.
- Drahí mladí ľudia, choďte s dôverou na stretnutie s Ježišom! A ako noví svätí sa nebojte o ňom hovoriť! Kristus je totiž pravou odpoveďou na všetky otázky o človeku a jeho údele. Vy, mladí ľudia, sa musíte stať apoštolmi svojich súčasníkov.
- Ďalšie plody svätosti sa objavia, ak cirkevné spoločenstvá zostanú verné evanjeliu, ktoré sa podľa úctyhodnej tradície hlásalo od prvých čias kresťanstva a zachovalo sa v priebehu storočí.
- Vždy pamätajte, že charakteristickým znakom kresťanov je vydávať odvážne a smelé svedectvo o Ježišovi Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych pre našu spásu.
Modlitba za vyprosenie milostí na príhovor svätého pápeža Jána Pavla II.
„Svätý Ján Pavol, z okna neba nám daj svoje požehnanie! Požehnaj Cirkev, ktorú si miloval, ktorej si slúžil a ktorú si viedol, a povzbuď ju, aby odvážne kráčala po cestách sveta a prinášala Ježiša všetkým a všetkých Ježišovi.
Požehnaj mladých, ktorí boli tvojou veľkou vášňou. Daj im znovu snívať, znovu sa pozerať hore, aby našli svetlo, ktoré osvetľuje cesty života na zemi. Požehnaj rodiny, požehnaj každú rodinu!
Predvídal si útok satana proti tejto vzácnej a nepostrádateľnej nebeskej iskre, ktorú Boh zapálil na zemi. Svätý Ján Pavol, svojou modlitbou ochraňuj rodiny a každý život, ktorý v rodine vzniká.
Modli sa za celý svet, ktorý je stále poznačený napätím, vojnami a nespravodlivosťou. Ty si sa postavil proti vojne tým, že si vyzýval k dialógu a rozsieval lásku: pros za nás, aby sme boli neúnavnými rozsievačmi pokoja.
Svätý Ján Pavol, z okna neba, odkiaľ ťa vidíme s Máriou, zošli na nás všetkých Božie požehnanie. Amen.“
tags: #jan #pavol #2 #narodenie