Adventné obdobie, pre mnohých čas hlbokej reflexie a radostného očakávania, v sebe ukrýva príbehy, ktoré siahajú navždy dozadu a idú dopredu do večnosti. Sú to príbehy, ktoré zostupujú do hĺbky tajomstva a stúpajú k výšinám slávy, pričom sa horizonty zväčšujú, keď sa k nim človek približuje. Medzi týmito studnicami, ktoré nikdy nevysychajú, je aj udalosť narodenia Ježiša Krista a s ňou nerozlučne spojené slovo „jasle“. Toto slovo, hoci sa na prvý pohľad zdá byť jednoduchým označením predmetu, v sebe nesie nesmiernu teologickú hĺbku, historické súvislosti a kultúrny význam, ktorý formoval a stále formuje kresťanskú spiritualitu po celom svete. Pre mnohých veriacich, ktorí prežili desiatky adventných období a možno aj polovicu z nich strávili kázaním, sa nikdy neobjaví pocit, že by téma vyčerpala svoju novotu. Práve naopak, „jasle“ sú jedným z tých centier, ktoré neustále odhaľujú nové vrstvy zmyslu.
Etymologické Korene a Pôvodný Zmysel Slova „Jasle“
Slovo „jasle“ má svoj pôvod v latinčine, kde pôvodný výraz naznačoval význam „žuť a jesť“. V doslovnom zmysle znamenali jasle žľab, z ktorého žrali kone, osly a dobytok - teda hospodárske zvieratá. Je to jednoduchý, funkčný predmet, neodmysliteľne spojený s prostredím maštale. V kontexte novozákonných textov je zaujímavé, že jediný evanjelista Lukáš v Biblii použil slovo „jasle“ v Novej zmluve, čím dodáva tomuto výrazu špecifickú váhu v kresťanskom rozprávaní.
Keď Mária porodila Ježiša a uložila ho v jasliach, nemôžeme si túto scénu zromantizovať na nič iné než to, čo to v skutočnosti bolo - žľab pre zaslinené zvieratá. Áno, s istotou si môžeme byť istí, že Jozef a Mária ich vyčistili najlepšie, ako len mohli, a bez pochýb ich vystlali tak, aby z nich spravili čo najpohodlnejšiu postieľku pre dieťa. Napriek tomu však prvá posteľ pre Syna Božieho nebola kráľovská kolíska vyzdobená zlatom a drahokamami, ani mäkká postieľka v útulnej izbe. Boli to jasle na kukuricu, skromný a nehostinný „nábytok“, príznačný pre miesto, kde sa nenachádzalo žiadne iné ubytovanie. Tento detail nie je len náhodným faktom o okolnostiach narodenia, ale hlbokým symbolom, ktorý predznamenáva celú cestu Spasiteľa.
Jasle ako Znamenie Božej Prozreteľnosti, Nie Náhody
Zozačiatku by si niekto mohol myslieť, že umiestnenie Ježiša v jasliach bolo len zhoda náhod, keďže Lukáš hovorí, že Mária ho „uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto“ (Lukáš 2:7). Táto interpretácia však stráca na sile, keď sa zamyslíme nad štýlom, v akom Lukáš rozpráva tento príbeh. Boh mal stáročia na to, aby všetko pripravil na tento mimoriadny pôrod. Už sedem storočí (ba dokonca viac!) pred Kristom, prorok Micheáš predpovedal: „Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli.“ (Micheáš 5:1).
To znamená, že Boh mal nesmierne dlhý čas na to, aby naplánoval všetky detaily vtelenia a pripravil na príchod Svojho Syna to správne miesto v tom správnom čase a tým správnym spôsobom. Napríklad, mohol jednoducho zariadiť, aby verná panna a spravodlivý muž z rodu Dávida žili priamo v Betleheme - a aj tak by sa proroctvo naplnilo. Namiesto toho si však Boh vyberie Máriu a Jozefa, ktorí žijú v Nazarete, nie v Betleheme. Aby vyriešil tento problém, ktorý sám Boh spôsobil, mohol zariadiť, aby Jozef a Mária išli do Betlehema kvôli nejakej súkromnej záležitosti, napríklad kvôli príbuznému, ktorý ich náhle potreboval, kvôli snu, alebo nejakej súkromnej právnej či ekonomickej záležitosti.
Namiesto všetkých týchto „jednoduchších“ riešení, Boh stiahne Jozefa a Máriu z Nazareta do Betlehema skrz sčítanie ľudu v celej Ríši. Inými slovami, Boh zariadil, aby najmocnejší vodca na svete - cisár Augustus - nariadil každému v ríši ísť do mesta svojho pôvodu, aby sa dal zaregistrovať. Toto by sme mohli nazvať nadmernou prozreteľnosťou. Je to jasné vyhlásenie Božej suverenity: „Myslíš si, že vládneš nad svetom? Nemáš potuchy. Ja dávam veci na miesto presne tak, ako sa mi páči.“ Keď sa na to pozrieme takto, zdá sa nám šialené, že by Boh, ktorý ovláda celú ríšu a takto posiela jednu ženu z Nazareta do Betlehema, nemohol zariadiť, aby tam našli voľnú hosťovskú izbu. Naplánovať posteľ pre Jeho Syna bolo určite ľahšie ako naplánovať celoríšske sčítanie ľudu.
Božia prozreteľnosť (1. časť)
Tým pádom je zrejmé, že jasle neboli náhodou, ale zámerným, prozreteľným znamením. Anjeli, ktorí sa zjavili pastierom, im nepovedali, aby hľadali dieťa zabalené v plienkach, pretože každé dieťa v Betleheme vtedy nosilo plienky. To by nebolo znamenie, ktoré by ich jednoznačne viedlo k Spasiteľovi. Znamením boli jasle. „Nebojte sa,“ povedal anjel, „veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo sa vám dnes v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete dieťa zavinuté v plienkach a uložené v jasliach.“ (Lukáš 2:10-12).
Toto je znamenie. Nijaký iný kráľ nikde na svete neležal v žľabe. Anjel povedal, že sa „Tento“ práve narodil - Spasiteľ, osloboditeľ od všetkých našich nepriateľov, a možno aj viac. Je to Kristus, Mesiáš, ktorý naplní všetky Božie prísľuby. Je to Pán, rovnako ako „anjel Pánov postavil sa vedľa nich“ a „sláva Pánova ich osvietila“ (Lukáš 2:9). Hľadajte ho, a nájdete Kráľa kráľov. A niečo spoznáte: „Sláva Bohu!“ Spasiteľ je v žľabe! Sláva Bohu! Mesiáš je v žľabe! Sláva Bohu! Pán je v žľabe! „Sláva na výsostiach Bohu! A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ (Lukáš 2:14). Z najvyššieho postu do najnižšieho! Aký to Boh! V kom má Pán zaľúbenie? „Vtedy rozveselil sa Ježiš v Duchu Svätom a riekol: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám.“ (Lukáš 10:21). Nie múdrym, nie rozumným, ale deťom. Tým, ktorí sa nebudú pohoršovať nad dieťaťom uloženým v žľabe.
Teologická Hĺbka: Kenóza a Cesta Spasenia
Pohľad na jasle je viac než len pripomienka skromných začiatkov. Je to hlboký teologický výrok o povahe Božieho vtelenia a cesty spásy. Cesta na Kalváriu, cesta Spasiteľovho života, ide metaforicky „dolu kopcom“. Nie preto, že by to bolo jednoduchšie, ale preto, že vedie hlbšie do podstaty Božej lásky a obety. Spasiteľov život začína nízko, v jasliach pre zvieratá, a končí ešte nižšie, smrťou na kríži, ktorá bola v tom čase považovaná za najhanebnejší spôsob popravy. Takto zachraňuje Spasiteľ. Takto napĺňa Mesiáš prisľúbenia.
Táto teologická koncepcia sa nazýva kenóza (z gréckeho κένωσις, čo znamená „vyprázdnenie“ alebo „poníženie“), v cirkevnoslovanskej tradícii známa ako istoščánije. Znamená to, že Kristus sa dobrovoľne „vyprázdnil“ zo svojej božskej slávy a prijal ľudskú podobu, a to až do extrémneho poníženia. Jasle pre dobytok nám ukazujú, že Kristus sa ponížil až medzi zvieratá, stáva sa dieťaťom, ktoré sa nedokáže brániť a nedokáže ublížiť. Prichádza na svet v jaskyni, ktorá slúžila ako maštaľ pre dobytok, vydávajúc sa do rúk ľuďom už pri svojom narodení, presne tak, ako raz bude vydaný do rúk ľuďom pri ukrižovaní. Celý Jeho život, od kolísky až po kríž, je svedectvom o tomto ponížení a bezbrannosti.
Pre tých, čo majú oči, aby videli, správa anjelov „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu“ (Lukáš 2:10) dáva hlboký zmysel. Nie je to len taká nejaká priemerná radosť, ale „Veľká Radosť“, ktorá vedie k spievaniu „Sláva Bohu na výsostiach“ (Lukáš 2:10-14). Táto Veľká radosť je určená všetkému ľudu, lebo Kristus prichádza naozaj pre všetkých ľudí dobrej vôle, bez rozdielu rasy či reči. V týchto dňoch, keď je naša pozornosť sústredená na Betlehem, na jasličky, aj táto súvislosť nám dokazuje nesmiernu lásku Božieho dieťaťa.
Dôležitým aspektom je zjavenie sa Boha ľuďom. Boh sa zjavil človeku, aby mu zvestoval svoj plán spásy a ukázal svoju lásku. Pohľad na betlehemské jasle je pripomienkou toho, že Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. To je podstata theosis - zbožštenia. Boh prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze Jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote, teda aby človek mohol byť zbožštený.
Nasledovanie Krista, ktorý začal v jasliach a prešiel cestou kenózy, je náročná, „krušná cesta“. Ježiš sám hovorí: „A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.“ (Lukáš 14:33). Tento radikálny príkaz zrieknutia sa všetkého je priamym dôsledkom poznania Boha, ktorý sa pre nás zriekol svojej slávy a prijal najnižšie miesto.
Jasle v Kresťanskej Tradícii a Liturgii
Betlehem, čiže jasličky, patria neodmysliteľne k vianočnej atmosfére. Už o niekoľko dní si mnohí zasadnú k štedrovečernému stolu, v domácnostiach sa rozžiaria vianočné stromčeky a pod nimi, či vedľa nich, bude neraz umiestnený betlehem. Či už papierový, figúrkový, s postavičkami z dreva, šúpolia, či porcelánu, stáva sa ústredným bodom vianočnej výzdoby a hlbokým symbolom.
Tradícia zobrazovania Narodenia Pána je v Cirkvi prastará a jej korene siahajú do prvých storočí kresťanstva. Prvý výtvarný prejav nachádzame už v rímskych katakombách svätej Prisky z 3. storočia, čo svedčí o tom, že veriaci si už veľmi skoro uvedomovali dôležitosť vizuálneho sprítomnenia tejto udalosti. Zatiaľ čo Východná cirkev vo vianočnom období vystavuje k osobitnej úcte ikonu Narodenia, pričom hádam najznámejším vzorom je typ zhotovený ruským stredovekým ikonopiscom Andrejom Rubľovom, na Západe a taktiež aj vo väčšine našich chrámov vidíme iný spôsob sprítomňovania tajomstva Narodenia Pána - už spomenutý betlehem, či jasličky.
Keď budeme pri vianočných liturgických obradoch slávnostne spievať „S nami Boh“ na povečerii, či na utierni „Sláva Tebi, pokazavšemu nam svit, Sláva vo vyšnich Bohu, Sláva na výsostiach Bohu“, mali by sme si uvedomiť, že zrodenie slovanskej liturgie má tiež svoj hlboký vzťah k udalosti Narodenia. Žitie Konštantínovo, starobylý text popisujúci život svätého Cyrila, hovorí o dôležitej udalosti: „Pápež prijmúc knihy slovenské, posvätil ich a položil na oltár v chráme Svätej Márie, ktorý sa volá Fatné a spieval s nimi liturgiu.“ (ŽK XVI).
Čo znamená „Fatné“? Po grécky to znamená „jasle“. Týmto výrazom je označená Bazilika Santa Maria Maggiore v Ríme. V nej sa totiž, pod hlavným oltárom, v striebornej skrini za kovovou platňou nachádzajú podľa tradície pozostatky jasličiek, v ktorých bol uložený malý Ježiš v Betleheme. Tento chrám tak predstavuje symbolické spojenie medzi pôvodným miestom narodenia Spasiteľa a počiatkami slovanskej liturgie, čo je pre našu duchovnosť nesmierne dôležité.
Relikvie Jaslí v Bazilike Santa Maria Maggiore
Vzácne relikvie jaslí, ktoré sú dnes predmetom úcty v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, sú fyzickým mostom k udalosti Narodenia Pána. Spomenuté jasličky sa skladajú z piatich kúskov dnes už starob