Imunitný systém je zložitý mechanizmus, ktorý chráni organizmus pred chorobami a infekciami. Počas prvých niekoľkých mesiacov života sa imunitný systém dieťaťa začína aktívne vyvíjať, čo vedie k tvorbe vlastných protilátok a imunitných buniek. Dojčenie hrá v tomto období dôležitú úlohu, pretože materské mlieko obsahuje protilátky a ďalšie zložky, ktoré posilňujú imunitný systém dieťaťa a podporujú vývoj správnej mikroflóry. Vývoj imunitného systému pokračuje počas celého detstva a prostredie, vrátane expozície rôznym mikroorganizmom, hrá kľúčovú rolu pri formovaní imunitnej odpovede. V tomto článku sa ponoríme do komplexného sveta imunitného systému dieťaťa, jeho kľúčových zložiek, s osobitným zameraním na imunoglobulín A a jeho nezastupiteľnú úlohu v ochrane pred opakovanými infekciami. Pochopíme tiež, prečo sú niektoré deti náchylnejšie na časté ochorenia a aké sú možnosti diagnostiky a liečby týchto stavov, vrátane dôležitosti životného štýlu a režimových opatrení.
Vývoj Imunitného Systému u Detí: Od Počatia po Dospelosť
Celkový vývoj imunitného systému od počatia do 18 rokov je komplexný proces ovplyvnený genetickými faktormi, prostredím, spôsobom pôrodu a expozíciou rôznym mikroorganizmom. Počas detstva a puberty prechádza imunitný systém dieťaťa závažnými zmenami a dozrievaním. Toto vedie k formovaniu pevného rozmanitého mikrobiómu, ktorý je dôležitý pre zdravie a vývoj imunitného systému. V ranom detstve sú koža a sliznice prvou líniou obrany proti inváznym patogénom. Tieto bariéry sú prítomné od narodenia, ale pokračujú vo svojom dozrievaní počas detstva. Koža hrubne a stáva sa odolnejšou voči preniknutiu patogénov, zatiaľ čo sliznice vyvíjajú hrubšie vrstvy hlienu, ktorým zachytávajú patogény a obsahujú antimikrobiálne látky ako lyzozým. V priebehu adolescencie sa imunitný systém stabilizuje a stáva sa schopným efektívne reagovať na infekcie.
Počas niekoľkých mesiacov po počatí je dieťa ovplyvnené maternálnym IgG, ktoré sa postupne znižuje v priebehu prvých mesiacov. Množstvo gama globulínov, ktoré môžu byť prenesené, je limitované počtom receptorov a mierou viazania a uvoľňovania proteínov receptormi. Počas prenosu z materskej cirkulácie do plodovej krvi musí molekula IgG prekonať aspoň dve bunkové bariéry: syncytiotrofoblast a kapilárny endotel plodu. Niektoré alloprotilátky neprechádzajú do plodovej cirkulácie. FcRn 18 je zodpovedný za prenos IgG cez syncytiotrofoblast. Všetky subtypy IgG prechádzajú placentou, ale najefektívnejšie IgG1 a IgG3, nasledované IgG4 a nakoniec IgG2. Faktory, ktoré znižujú transport protilátok cez placentu, zahŕňajú koncentráciu celkového IgG u matky, najmä nad 15 g/L, predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť, maláriu placenty a HIV infekciu matky. Po narodení počet materských protilátok klesá. Štúdie sa líšia v polčasovom živote celkového sérového IgG, ale v priemere sa pohybuje od 24 do 30 dní. Okolo štvrtého mesiaca života začínajú stúpať celkové koncentrácie IgG u detí: v tomto okamihu prevyšuje produkcia IgG u dieťaťa spotrebu materského IgG.
V prvých mesiacoch života dieťa chránia protilátky od matky pred mikroorganizmami, s ktorými sa matka stretla v minulosti. Napriek zlepšeniu hygieny, sanitácie vody a vývoja očkovacích látok sú všetky mikroorganizmy pre dieťa nové. Frekventované infekcie v prvých rokoch života pomáhajú vytvoriť pamäťové T a B bunky, ktoré zabraňujú opakovanému infikovaniu alebo chorobe spôsobenej bežnými patogénmi. Tým sa imunitný systém dieťaťa pripravuje a zvykne si reagovať na nové patogény.
Základné Zložky Imunitného Systému: Nešpecifická a Špecifická Imunita
Imunitný systém je možné rozdeliť na dve hlavné zložky: nešpecifickú (vrodenú) a špecifickú (získanú) imunitu. Obe sú kľúčové pre efektívnu ochranu organizmu.
Nešpecifická imunita (vrodená imunita, prirodzená imunita) je prvou líniou obrany organizmu proti infekciám. Tento typ imunity je prítomný u novorodencov a detí od narodenia a poskytuje rýchlu a nešpecifickú imunitnú odpoveď. Je to systém, ktorý je už prirodzene prítomný v organizme a je schopný rozpoznať širokú škálu patogénov. Medzi hlavné komponenty prirodzenej imunity patria koža, sliznice, zápalová odpoveď, NK bunky, makrofágy, neutrofily a ďalšie bunky. Koža a sliznice sú prvou bariérou proti vonkajším faktorom, ktoré môžu spôsobiť infekciu. Ich úlohou je zabrániť vstupu cudzích látok do tela. Neutrofily, antigén prezentujúce bunky, NK bunky a γδ T-bunky sú tiež súčasťou prirodzenej imunity. Tieto bunky sú schopné rozpoznať a zničiť cudzie látky. Okrem toho produkujú aj látky, ktoré pomáhajú ďalším bunkám v boji proti infekcii.
Neutrofily sú najzastúpenejším typom bielych krviniek a hrajú kľúčovú úlohu v boji proti infekciám. Keď neutrofily detegujú patogén, prilipnú na vaskulárny endotel a migrujú smerom k miestu infekcie, aby patogén fagocytovali. Potom nasleduje apoptóza neutrofilov, aby sa zabránilo nadmernému zápalu. Novorodenecké neutrofily však produkujú nízke hladiny L-selektínu na povrchu bunky a Mac-1 (CD11b/CD18), čo obmedzuje ich schopnosť migrovať k miestu infekcie (až o polovicu). Novorodenci majú obmedzenú schopnosť produkovať neutrofilné siete a tvoriť hydroxylové radikály. Komponenty komplementu sú produkované už počas tehotenstva a hladinu ako u dospelých dosahujú okolo 16-18 mesiaca života. C-proteíny prítomné za fyziologických podmienok v plode neutralizujú protilátku a ochraňujú plod pred imunitným systémom matky. Kľúčovú úlohu v boji proti vírusovým respiračným infekciám (chrípka, RSV vírus) zohrávajú NK bunky.
Špecifická imunita (získaná imunita, adaptívna imunita) sa vyvíja počas života organizmu. Je zodpovedná za špecifickú imunitnú odpoveď, ktorá sa vytvára po kontakte s určitým patogénom. Hlavnými komponentmi špecifickej imunity sú B-lymfocyty a T-lymfocyty, ktoré sa špecializujú na rozpoznanie a elimináciu špecifických antigénov. Pre špecifický imunitný systém je typická tzv. Imunitný tréning. Trénovaná imunita je koncept, ktorý sa vzťahuje na schopnosť nešpecifického imunitného systému „pamätať si“ stretnutia s určitými patogénmi, toxínmi alebo očkovacími látkami. Táto „pamäť“ umožňuje nešpecifickému imunitnému systému rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na následné stretnutia s týmito hrozbami. Je to dôležitý aspekt imunitnej odpovede, ktorý zvyšuje schopnosť tela bojovať proti infekciám a chorobám. Trénovaná imunita je odlišná od špecifickej imunitnej odpovede, ktorá je reprezentovaná T a B bunkami a zodpovedná za vývoj imunologickej pamäti.
Bunková imunitná odpoveď sa zakladá na aktivácii T buniek, ktoré majú schopnosť rozpoznať a zničiť bunky infikované vírusmi alebo inými intracelulárnymi patogénmi. Tieto bunky sa nazývajú cytotoxické T bunky (CTL) a ich hlavnou úlohou je zabíjať bunky infikované patogénon. Okrem toho existujú aj pomocné T lymfocyty (Th), ktoré pomáhajú aktivovať a koordinovať bunkovú imunitnú odpoveď. Bunková imunitná odpoveď sa vyvíja počas niekoľkých dní a zahŕňa množstvo krokov, vrátane prezentácie antigénov, aktivácie T buniek a následnej proliferácie a diferenciácie cytotoxických T lymfocytov a pomocných T lymfocytov. Po aktivácii sa cytotoxické T lymfocyty môžu presunúť do tkanív a začať zabíjať bunky infikované patogénon. Bunková imunitná odpoveď je dôležitá aj pri reakcii na niektoré typy nádorov a pri transplantácii orgánov.
Humorálna imunitná odpoveď, nazýva sa tiež protilátkami-mediovaná imunitná odpoveď. Pri humorálnej imunitnej odpovedi sa B bunky aktivujú a produkujú protilátky, ktoré sú schopné viazať sa na cudzie antigény a zničiť ich. Novorodenec má obmedzený počet efektorových pamäťových T-buniek, zníženú sekréciu Th1 cytokínov a oslabenú silu signalizácie B-buniek prostredníctvom B buniek.
Existujú dva podtypy T lymfocytov: tie s α/β T bunkovými receptormi (TCRs) a tie s γ/δ TCRs. Druhý podtyp sa nachádza v pečeni plodu a nemigruje do tymusu na maturáciu, ale chráni proti mikrobiálnym infekciám počas raného vývoja. Prvý podtyp migruje do týmusu na maturáciu a vytvára TCR+ T-lymfocyty CD4+ T-lymfocyty (Th1, Th2 a Th17a Treg) alebo CD8+ T-lymfocyty (cytotoxické T-lymfocyty CTLs), ktoré sú neskôr schopné rozpoznávať antigény. T a B lymfocyty sú dva hlavné typy imunitných buniek, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v špecifickej imunite. T lymfocyty, tiež nazývané T bunky, zrejú v týmuse. Počas zrenia T buniek prebieha proces pozitívnej a negatívnej selekcie, ktorý zabezpečuje, že prežijú len T bunky s funkčným T bunkovým receptorom (TCR), ktorý môže rozpoznať cudzie antigény. B lymfocyty, tiež nazývané B bunky, zrejú v kostnej dreni. Počas zrenia B buniek prebieha proces génového prestavovania, ktorý im umožňuje produkovať rozmanitý repertoár B bunkových receptorov (BCR), ktoré môžu rozpoznať široké spektrum cudzích antigénov. Po zrení sa T a B lymfocyty cirkulujú v krvnom obehu a lymfatickom systéme, pripravené na stretnutie s cudzími antigénmi. Keď sa stretnú s cudzím antigénom, T a B lymfocyty sa aktivujú a prechádzajú procesom klonálnej expanzie, ktorý vedie k tvorbe veľkého množstva efektorových buniek, ktoré môžu eliminovať antigén. Celkovo je zrenie T a B lymfocytov komplexný proces, ktorý zahŕňa viaceré etapy vývoja a diferenciácie.
Imunoglobulíny: Triedy, Funkcie a Význam v Detskom Veku
Imunoglobulíny sú proteíny produkované B lymfocytmi a plazmatickými bunkami, ktoré viažu antigény a pomáhajú imunitnému systému rozpoznať a neutralizovať hrozby. Možno ich považovať za „nástroje“ jedného systému: podobné v základnej architektúre, ale s rôznymi funkciami a miestami pôsobenia. Trieda imunoglobulínov je určená typom ťažkého reťazca a efektorovými mechanizmami aktivovanými po väzbe antigénu. Preto „vysoká imunita“ nie je určená jedným číslom; dôležitá je rovnováha tried a schopnosť produkovať špecifické protilátky. Je dôležité rozlišovať medzi protilátkami v krvi a protilátkami v slizniciach. Väčšina infekcií začína v slizniciach dýchacích ciest a čriev, kde často zohráva kľúčovú úlohu sekrečný imunoglobulín A, ktorý sa kvantitatívne a funkčne líši od sérového imunoglobulínu A. U detí sa imunoglobulíny menia obzvlášť výrazne, pretože určitú počiatočnú ochranu poskytujú materské protilátky, zatiaľ čo vlastný protilátkový systém dieťaťa dozrieva postupne. To vytvára „vekové okná“, keď sú niektoré ukazovatele fyziologicky nižšie alebo vyššie ako u dospelých.
Imunoglobulín G (IgG) je hlavnou triedou protilátok v krvnom sére a primárnou dlhodobou zložkou humorálnej imunity. Je nevyhnutný pre neutralizáciu toxínov a vírusov, opsonizáciu a množstvo mechanizmov ničenia patogénov. Okrem toho je to práve táto trieda, ktorá sa aktívne prenáša cez placentu a poskytuje pasívnu ochranu novorodencovi. Imunoglobulín G je zastúpený štyrmi podtriedami, ktoré sa líšia štruktúrou a spôsobom, akým interagujú s receptormi a zložkami komplementu. To ovplyvňuje ich účinnosť proti rôznym typom antigénov a klinické fenotypy deficitu. Imunoglobulín G1 a imunoglobulín G3 často dominujú v odpovedi na proteínové antigény, zatiaľ čo imunoglobulín G2 hrá hlavnú úlohu v odpovedi na polysacharidové antigény niektorých kapsulárnych baktérií. Preto sa v prípadoch opakujúcich sa sinopulmonálnych infekcií niekedy hodnotia podtriedy a predovšetkým funkčná odpoveď na polysacharidové vakcíny. Imunoglobulín G4 má jedinečné vlastnosti a často sa spája s imunitnou toleranciou vrátane zmien počas alergén-špecifickej imunoterapie, ale môže tiež prispievať k patologickým procesom pri ochoreniach súvisiacich s imunoglobulínom G4. Preto je interpretácia, že „vysoký imunoglobulín G4 znamená atopiu“ bez kontextu, nesprávna. Aj pri normálnom celkovom imunoglobulíne G môžu byť abnormality v kvalite protilátkovej odpovede klinicky významné. Preto sa pri podozrení na protilátkový defekt priorita často presúva na posúdenie špecifických protilátok po očkovaní alebo na diagnostikovanie špecifickej imunodeficiencie na základe kritérií a klinických znakov. U novorodencov tvoria významnú časť imunoglobulínu G materské protilátky získané transplacentárne. Po narodení sa materský imunoglobulín G postupne degraduje a vlastná produkcia dieťaťa sa okamžite nezvyšuje, takže medzi 3. a 6. mesiacom sa často pozoruje fyziologický „pokles“ imunoglobulínu G. Toto obdobie sa nazýva fyziologická hypogamaglobulinémia v detstve. U niektorých detí je pokles výraznejší a trvá dlhšie, čo sa opisuje ako prechodná hypogamaglobulinémia v detstve a diagnóza sa potvrdí retrospektívne, keď sa hladiny s vekom normalizujú. Nízke hladiny imunoglobulínu G v dojčenskom veku bez závažných infekcií často zodpovedajú fyziologickej „medzere“ 3 - 6 mesiacov alebo prechodnej hypogamaglobulinémii. V tomto prípade je kľúčová dynamika: opakované merania a klinické hodnotenie, nie jediná analýza.
Imunoglobulín M (IgM) je zvyčajne najskoršou protilátkovou odpoveďou pri prvom kontakte s novým antigénom. Často tvorí pentaméry, účinne „lepí“ antigény dohromady a účinne aktivuje komplement, vďaka čomu je obzvlášť dôležitý na začiatku infekcie. Imunoglobulín M sa zvyčajne aktivuje rýchlejšie ako imunoglobulín A: produkcia IgM sa zvyšuje v prvých mesiacoch života, zatiaľ čo imunoglobulín A dozrieva pomalšie, pretože slizničný imunitný systém dozrieva postupne. Preto sú malé deti náchylnejšie na respiračné a črevné infekcie, a to aj bez skutočnej imunodeficiencie.
Imunoglobulín A (IgA) je kľúčovou triedou slizničnej obrany. Sekrečný imunoglobulín A v dýchacích cestách a črevách pomáha blokovať prichytávanie mikróbov a vírusov, modulovať mikrobiotu a znižovať zápalové „ceny“ imunitnej odpovede v sliznici. Nízka hladina imunoglobulínu A v sére u malého dieťaťa sama o sebe často nie je diagnostická, pokiaľ nie sú prítomné klinické príznaky. Avšak pretrvávajúce nízke hladiny imunoglobulínu A u starších detí a dospelých s opakujúcimi sa infekciami a autoimunitnými prejavmi si vyžadujú vyšetrenie na selektívny deficit imunoglobulínu A a súvisiace stavy. Samostatný klinický detail: pri skutočnom deficite imunoglobulínu A boli u niektorých ľudí popísané reakcie na krvné produkty obsahujúce imunoglobulín A, preto sú po stanovení diagnózy dôležité preventívne opatrenia pri transfúziách. Izolovaný nízky imunoglobulín A u dospievajúceho alebo dospelého často zodpovedá selektívnemu deficitu imunoglobulínu A, ktorý je často asymptomatický, ale môže byť spojený so sinopulmonálnymi infekciami, alergiami a autoimunitnými ochoreniami. V takýchto prípadoch je liečebná stratégia individualizovaná a závisí od prejavov.
Imunoglobulín E (IgE) sa primárne spája s okamžitými alergickými reakciami a ochranou pred určitými parazitmi. Viaže sa na receptory s vysokou afinitou na mastocytoch a bazofiloch a po opakovanom vystavení alergénu spúšťa uvoľňovanie zápalových mediátorov. Hladiny imunoglobulínu E sú v prvých mesiacoch života zvyčajne nízke, ale potom sa môžu zvýšiť pri vystavení alergénom a parazitárnym antigénom. Vysoké hodnoty imunoglobulínu E si vyžadujú klinickú interpretáciu: vyskytujú sa pri alergických ochoreniach, niektorých parazitózach a určitých syndrómoch imunodeficiencie.
Imunoglobulín D (IgD) je typicky prítomný v malom množstve v krvi a jeho najdôležitejšia úloha je spojená s funkciou receptora na povrchu B buniek a jeho zapojením do regulácie imunitných odpovedí. V posledných rokoch bola úloha imunoglobulínu D v imunitnej regulácii lepšie opísaná, ale v bežnej praxi je zriedkakedy „prvým“ testom.
V dospelosti a starobe sú imunoglobulíny ovplyvnené starnutím imunitného systému: menia sa bunkové populácie a kvalita protilátkových odpovedí, nielen celkové hladiny. Preto je u starších ľudí možná kombinácia „čísel blízkych normálu, ale slabšej odpovede na nové antigény“, čo je dôležité pre posúdenie očkovacieho stavu a rizika infekcie.
Kvantitatívne hladiny imunoglobulínu G, imunoglobulínu A a imunoglobulínu M sa zvyčajne merajú automatizovanými metódami a referenčné hodnoty stanovuje laboratórium. Preto sú pri interpretácii vždy dôležité tri faktory: vek, laboratórna metóda a klinický kontext. Pre diagnostiku protilátkových imunodeficiencií je kľúčová nielen hladina imunoglobulínov, ale aj funkčnosť protilátkovej odpovede. Odborné usmernenia zdôrazňujú potrebu hodnotenia špecifických protilátok vrátane odpovedí na proteínové a polysacharidové antigény. Sérový imunoglobulín E sa často používa ako doplnkový marker v diagnostike alergií, ale jeho hladina sa automaticky nerovná klinickej alergii. Niektorí ľudia majú zvýšené hladiny imunoglobulínu E bez významných príznakov, zatiaľ čo niektorí alergickí pacienti môžu mať nízke hladiny, takže kombinácia anamnézy, príznakov a špecifických testov je kľúčová. Nakoniec je dôležité pamätať na sekundárne príčiny zmien: strata bielkovín v dôsledku nefrotického syndrómu alebo enteropatií, hematologické ochorenia, imunosupresíva a závažné chronické zápalové procesy. V takýchto prípadoch sa prístup začína hľadaním príčiny, nie snahou o „zvýšenie počtu“.
Antibody Isotypes (IgM, IgG, IgA, IgE, IgD)
Imunoglobulín A: Kľúč k Slizničnej Obrane a Jeho Rola v Materskom Mlieku
Sliznice sú hlavným vstupným bodom pre väčšinu infekcií, takže imunitná obrana je tam nastavená inak ako v krvi. Sekrečný imunoglobulín A (IgAs) funguje ako bariéra: viaže patogény, bráni im v priľnutí k epitelu a pomáha udržiavať rovnováhu medzi obranou a nadmerným zápalom. U dojčiat sa vlastná produkcia sekrečného imunoglobulínu A v tele postupne zvyšuje. V materskom mlieku sa nachádza niekoľko zložiek, ktoré ovplyvňujú vývoj imunitného systému. Stále sa objavujú nové látky a interakcie. Aj keď sa v materskom mlieku nachádzajú všetky triedy imunoglobulínov, IgA sa považuje za najdôležitejší. Sekrečný IgA sa produkuje a transportuje do ľudského mlieka mliečnou žľazou z proteolytického štiepenia sérového IgA. IgAs predstavuje 80% - 90% celkových imunoglobulínov v materskom mlieku, len 10% sa vstrebáva v čreve a prenáša do krvného obehu dieťaťa; jeho účinok prevažne nastáva v sliznici gastrointestinálneho traktu. Ochranný účinok IgA v materskom mlieku v gastrointestinálnom trakte nastáva inhibíciou väzby patogénov na sliznicu čreva, neutralizáciou toxínov a stimuláciou pasívnej imunity. Je známe, že IgAs v materskom mlieku je jedným z hlavných faktorov, ktorý chráni novorodenca pred enterickými infekciami spôsobenými rotavírusom, E. coli, poliovírusom a retrovírusom.
Materské mlieko je jedinečná potravina, rôznorodá v zložení a prispôsobená potrebám novorodenca. Výlučné dojčenie do 6 mesiacov a dojčenie spolu s tuhou stravou do 2 rokov je dnes štandardom podľa WHO. Kolostrum je prvým mliekom, ktoré dojčiaca matka ponúka novorodencom. Vyrába sa v prvých dňoch života a v malom množstve; obsahuje vysokú koncentráciu imunoglobulínov, najmä IgAs, trofické faktory pre gastrointestinálny trakt ako je TGF-β, okrem bielkovín. Táto odlišná zložka je dôležitá pre kontinuitu prenosu pasívnej materskej imunity na novorodenca. V priebehu dní sa zloženie mlieka mení a stáva sa zrelým mliekom, ktoré zahŕňa zmeny faktorov, ktoré prispievajú k slizničnej imunite. Je potrebné edukovať, že práve dostatočná výživa matky počas dojčenia, bez svojvoľných restrikčných diét, je nástrojom pre budovanie imunitného systému dieťaťa. Dnes už existujú dôkazy, že práve neodborná reštrikcia mliečnych produktov u matiek viedla k zníženiu koncentrácie špecifických IgAs pre kazeín a beta-laktoglobulín v materskom mlieku a IgG4 špecifických pre tieto proteíny v krvi.
V prípade 13-mesačnej dcéry s opakovanými chorobami, ktorá mala iba stopy imunoglobulínu A v krvi, MUDr. Lešťan zdôrazňuje, že hodnota imunoglobulínu A nemusí byť vždy rozhodujúca a niekedy sa líši podľa laboratória a metodiky. Ak je jeho hodnota znížená, je to podľa laboratória tak. Imunoglobulín A je sekrečný imunoglobulín, predstavuje ochranu slizníc proti infekciám, vírusovým a bakteriálnym. Vzácne sa vyskytuje jeho vrodený nedostatok, ale prechodne môže byť znížený pri rôznych stavoch. Mierne zníženie nemusí znamenať žiadne ochorenie. Jeho hodnoty, tak ako všetky laboratórne hodnoty, je potrebné konfrontovať s celkovým zdravotným stavom dieťaťa. Ak je dobrý, dieťa nebýva často choré, nie je potrebné nič riešiť. Ak dieťa býva často choré a hodnoty sú znížené, je na lekárovi, ktorý dieťa pozná a vyšetril ho, aby zaujal stanovisko a prípadne zahájil príslušnú liečbu.
Opakované Infekcie Dýchacích Ciest u Detí: Čo Robiť a Kedy Vyhľadať Špecialistu
Častým dôvodom, pre ktorý rodičia so svojimi deťmi vyhľadávajú imunoalergiologické ambulancie, sú recidivujúce (opakované) infekcie dýchacích ciest. Po nástupe do škôlky začne byť dieťa častejšie choré, nádchu strieda angína, kašeľ. A tak dokola… To, že nejde o problém, nad ktorým možno len mávnuť rukou, potvrdí každý, kto si tým prešiel… Obzvlášť v dnešnej neľahkej ekonomickej situácii, kedy rodič, ktorý priveľa absentuje v práci, pretože jeho dieťa je neustále choré, nie je ideálnym typom zamestnanca. Navyše dieťa, ktoré už kolektív vyžaduje a zvyklo si naň, sa doma pri častých ochoreniach nudí, je nespokojné… Kolotoč, ktorý sa v niektorých rodinách opakuje každú zimu či jar…
Určitá chorobnosť je u detí normálnym fyziologickým javom a dokonca je pre správny vývoj ich imunitného systému nevyhnutná. Neexistuje však presná hranica medzi neprimeranou a tzv. normálnou chorobnosťou. Bežná chorobnosť sa vyznačuje miernym priebehom infekcií, určitou sezónnosťou (jeseň, zima) a dobrou odpoveďou na symptomatickú liečbu. Zvýšená chorobnosť môže ukazovať na poruchy imunity, nerozpoznané alergické ochorenie, či inú chronickú chorobu. V takýchto prípadoch ide o čas. Čím skôr je dieťa správne diagnostikované, tým je väčšia šanca začať včas s cielenou liečbou a je možné zabrániť progresii ochorenia.
Či je u dieťaťa potrebné špecializované imunologické vyšetrenie, by mal stanoviť pediater, ktorý by mal, poznajúc zdravotný stav dieťaťa, myslieť na možné riziká a v prípade podozrenia ho včas odoslať k imunológovi. Hoci to vôbec nemusí byť jednoduché, pretože ako upozorňuje MUDr. Lešťan, charakter infekcií sa nemusí u dieťaťa
tags: #je #dobre #ak #je #dieta #casto