Výchova detí je neustála cesta plná výziev a objavov, pričom obdobie okolo desiatych narodenín prináša špecifické dynamiky, ktoré môžu rodičov zaskočiť. Ako sa dieťa približuje k puberte, môžu sa objaviť nové formy vzdoru, zvýšená citlivosť a správanie, na ktoré rodičia nemusia vždy vedieť dostatočne reagovať. Prechod do predpubertálneho obdobia je pre väčšinu rodičov náročné. Deti začínajú byť silne ovplyvňované túžbou po rešpekte od skupiny vrstovníkov, a to je často v rozpore s pravidlami, ktoré im rodičia stanovujú doma. Cieľom tohto článku je poskytnúť rodičom komplexný pohľad na túto problematiku a ponúknuť praktické rady a riešenia, ktoré pomôžu dieťaťu stať sa vyrovnanou a zodpovednou osobnosťou.
Pochopenie Obdobia Predpuberty a Ranej Puberty
Okolo desiatich rokov deti často prestávajú svojich rodičov rešpektovať do takej miery, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. Hoci sa vzdor najčastejšie spája s mladším vekom, môže sa objaviť aj u starších detí. U 10-ročného dieťaťa môže byť vzdor spôsobený rôznymi faktormi, ako je snaha o nezávislosť, hľadanie identity pred blížiacou sa pubertou, stres a tlak zo školských povinností či sociálnych interakcií, nedostatok pozornosti alebo neschopnosť zvládnuť emócie. Napríklad, dieťa, ktoré bude mať v septembri 10 rokov a je veľmi citlivé, a zároveň už akoby začínalo ísť do puberty, môže prejavovať správanie, na ktoré rodičia nevedia dostatočne reagovať. Práve tieto hormonálne zmeny a duševné poryvy môžu ovplyvňovať jeho správanie a citlivosť.
Rodičia, ktorí sa doteraz spoliehali na tresty, zisťujú, že na deti v tomto veku už neplatia. Tiež si začínajú uvedomovať, že je nemožné deti neustále kontrolovať, lebo sú čoraz častejšie mimo ich dosahu. Výchova, ktorá zahŕňa len tresty, podkopáva vzťah medzi dieťaťom a rodičom, a tak je dieťa menej motivované spolupracovať. Okrem iného tresty deťom nepomáhajú učiť sa pracovať s emóciami, a tak nemajú ani vnútornú sebadisciplínu. Naopak deti, ktoré neboli trestané, ale namiesto toho boli láskyplne vedené k náprave a riešeniu problémov, si veľmi skoro rozvíjajú vnútornú disciplínu a silný zmysel pre morálku. Vo výhode sú tí rodičia, ktorí sa nespoliehali len na tresty, ale snažili sa priebežne budovať pevný vzťah medzi nimi a dieťaťom. Práve vďaka týmto pevným vzťahom deti sú aj v predpubertálnom či pubertálnom období ochotné spolupracovať a nechcú rodičov sklamať.
Kľúč k Efektívnej Komunikácii a Rešpektu
Komunikácia je kľúčová pre udržanie a posilnenie vzťahov s deťmi v tomto náročnom období. Snažte sa pochopiť, čo dieťa prežíva a prečo sa správa tak, ako sa správa. Načúvajte dieťaťu a hovorte s ním ako s partnerom. Vyhnite sa direktívnemu prístupu a snažte sa s dieťaťom diskutovať a hľadať spoločné riešenia. Vyjadrujte svoje pocity, povedzte dieťaťu, ako sa cítite, keď sa správa nevhodne, ale vyhnite sa obviňovaniu a kritizovaniu. Používajte "ja" výroky: namiesto "Ty si vždy taký neposlušný" povedzte "Cítim sa frustrovaný, keď ma nepočúvaš". Chváľte a oceňujte: všímajte si pozitívne správanie dieťaťa a chváľte ho zaň.
Ak kričíte, tak to už radšej nerobte. Deti strácajú rešpekt k rodičom, ktorí kričia. Ich vplyv takto slabne. Je veľmi užitočné, ak si zvyknete používať zvýšený hlas len v nebezpečných alebo urgentných prípadoch a neposlušnosť komentujte vážnym, no tichým hlasom. Sústreďte sa na posilnenie vzťahu. Dbajte na to, aby ste každý deň strávili nejaký čas s každým dieťaťom zvlášť, v ktorom budete predovšetkým počúvať. Pokúste sa na dieťa napojiť cez nejakú jeho záľubu. Napríklad s ním počúvajte jeho obľúbenú hudbu alebo sa spolu venujte nejakému športu. Namiesto poučovania používajte otázky. Otázky fungujú oveľa lepšie ako poučovanie. Napríklad: „A ako myslíš, že by to potom dopadlo, keby si sa bol zachoval ináč?“
7 overených tipov, ako sa rozprávať s dospievajúcou dcérou (ZARUČENE fungujú)
Stanovenie Hraníc a Pravidiel: Láskavosť a Dôslednosť
Rodičovská dôslednosť je základom úspešnej výchovy. Pravidlá musia byť jasné a zrozumiteľné: dieťa musí vedieť, čo sa od neho očakáva a aké sú dôsledky nedodržania pravidiel. Pravidlá musia byť konzistentné: rodičia musia byť jednotní v dodržiavaní pravidiel a nemali by robiť výnimky. Rodina potrebuje pravidlá. Dobré správanie nie je výsledkom náhody a neprichádza zo dňa na deň. Neprinesie ho jeden rozhovor, odmena alebo trest. Je to výsledok zámerných a systematických krokov. Dôležité sú napríklad určité rodinné pravidlá, vďaka ktorým môže vládnuť v rodine harmónia. Tieto normy sú zárukou, že rodina bude fungovať správne a vytvoria sa dobré vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Deti musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva. Tieto normy musia byť postavené na zásadách, ktoré uznáva celá rodina a sú vytvorené po vzájomnej dohode. Mali by byť tiež jasné, zrozumiteľné, ľahko uplatniteľné.
Dohodnite sa s dieťaťom na rodinných pravidlách, o ktorých sa nediskutuje. Nemalo by ich byť mnoho. Držte sa hlavne dôležitých vecí, ako je napríklad písanie úloh, čas uloženia sa na spánok, počet hodín strávených pri televízore alebo pri PC. Porozprávajte sa o pravidlách spolu ako rodina a odsúhlaste si ich. Ak sa dieťa podieľa na tvorbe pravidiel, bude ich s väčšou pravdepodobnosťou dodržiavať. Dôsledky nedodržania pravidiel musia byť primerané: trest by mal zodpovedať previneniu a mal by byť vykonaný bez zlosti a ponižovania.
Je dôležité dodržiavať slovo. Keď sa deti naučia, že NIE je NIE a ÁNO je ÁNO, tak ste na dobrej ceste k hraniciam vo výchove. Musíte si pevne stáť za tým, čo poviete. Keď podľahnete nárekom a dobiedzaniu, potom vaše NIE nebude znamenať nič. Ak ustúpite, deti sa učia, že ak budú dostatočne dlho dobiedzať, tak aj tak vždy všetko dostanú. Dôslední však musíte byť aj pri slove ÁNO. Ak dieťaťu niečo sľúbite, musíte to aj dodržať. Rodič by mal byť prirodzenou autoritou, ktorý ak niečo povie, tak to platí. Bez výnimiek a odvrávania. Nanešťastie, neraz sú v tom dospelí nedôslední a občas poľavia. Výsledkom toho je, že dieťa si úľavu žiada opakovane a ak k nej nepríde, nasleduje scéna. Hnevať sa však naňho nepomôže, vždy je to rodič, kto stanovuje hranice a je na ňom si to odsledovať a nepoľavovať za žiadnych okolností. Pozor na nenaplnené vyhrážky, ktorých výsledkom je jediné - dieťa sa našich vyhrážok prestane báť. Je veľká chyba svoje sľuby nedodržať, aj keď to znamená ďalšiu scénu. Najlepšie je naučiť ho niesť následky svojho správania ihneď, aby pochopilo, za čo má trest a aké budú dôsledky jeho nesprávneho konania.
Používajte prirodzené a logické dôsledky vo výchove. Tresty často formujú v dieťati odpor alebo ho vedú k utiahnutiu, čo má za následok nesebavedomé a zakríknuté správanie. Ak dávate tresty, zodpovednosť za správanie dieťaťa sa presúva na nás. Takýmto spôsobom dieťa neučíte rozhodovať a prijať pravidlá. Časté používanie trestov má však skôr nežiaduce účinky. Dieťa obvykle vedie do odporu, kedy často hovorí: „Nič mi nedovolíte, stále mi iba niečo zakazujete, stále sa mi iba vyhrážate …“ Prirodzené dôsledky sú tie, ktoré umožňujú dieťaťu poučiť sa z prirodzeného fungovania a pravidiel okolitého sveta. Trest, ktorý dieťaťu dáte, by mal zodpovedať jeho previneniu. Možné nepríjemné následky zlého správania pre 6-10 ročné deti zahŕňajú: poslať dieťa do jeho izby, predčasný odchod do postele, zákaz pozerať v ten deň televíziu, vziať dieťaťu obľúbenú hračku, obmedziť čas strávený pri počítači, žiadne sladkosti alebo mimoriadne domáce práce (umytie auta, zametanie lístia). Rázne zakročiť voči svojim deťom, keď sa snažia posúvať hranice, je oveľa účinnejšie, než ich karhať a kričať na ne. Zásah môže byť účinný vtedy, ak sa týka niečoho, na čom dieťaťu naozaj záleží.
Zamerajte sa na to, aby ste dieťa učili opravovať chyby. Pýtajte sa vášho dieťaťa, čo môže urobiť, aby napravilo situáciu. Napríklad, ak povie niečo škaredé svojej sestre, bude musieť niečo urobiť pre nápravu ich vzťahu. Ak niečo rozbije, bude musieť pomôcť zaplatiť nákup novej veci. Prestaňte dieťa chrániť pred prirodzenými dôsledkami. Keď sa o svoje dieťa bojíme, často zasiahneme, aby sme ho ochránili pred prirodzenými dôsledkami. Ak si teda dieťa zabudlo priniesť oblečenie na telesnú výchovu, možno nepôjde na súťaž vo volejbale. Pomôžete mu len v tom, že spolu vymyslíte spôsoby, ako si v budúcnosti nič nezabudnúť. Buďte láskaví, ale pevní. Predpokladajte, že vaše dieťa vás bude testovať, či veci myslíte vážne. Zostaňte prívetiví, ale neustále trvajte na hraniciach. Ak ste sa doteraz spoliehali na tresty viac ako na podporu vnútornej disciplíny, môže to chvíľu trvať (týždne alebo možno aj mesiace), kým si dieťa na nové prístupy zvykne. Po určitej dobe sa určite spoločne k úspechu dopracujete. Tento prechod si vyžaduje čas a trpezlivosť.
Podpora Samostatnosti a Rozvoja Životných Zručností
Mnoho odborníkov tvrdí, že z rodičov sa stávajú „vrtuľníky“, ktoré neustále krúžia nad deťmi a pomáhajú im pri riešení aj tých najbanálnejších problémov. Dieťa tak nemá dosť priestoru na sebarealizáciu, na učenie sa nových vecí a vyrovnávanie sa s prekážkami. Dovoľte dieťaťu robiť vlastné rozhodnutia. Nechajte dieťa rozhodovať o veciach, ktoré sú pre vás nepodstatné, ako napríklad výber oblečenia alebo krúžku. Naučte ho zručnosti, ktoré môže vykonávať samo a za ktoré bude mať zodpovednosť. Naučiť ho robiť základné činnosti doma nie je známka rodičovskej lenivosti či neschopnosti, práve naopak - je to náročnejšie a vyžaduje si to viac úsilia a energie. Avšak je to potrebné a stojí to za to.
Poverujte dieťa domácimi prácami. Zapojte dieťa do chodu domácnosti a dajte mu na starosť úlohy, ktoré zvládne. Desaťročné dieťa by si už malo byť vedomé toho, že život nie je len zábava a sú omnoho dôležitejšie veci ako zábava. Tá je síce fajn, ale prvoradé sú povinnosti, ktoré veľmi zábavné nie sú. Deti vo veku desať rokov by mali aktívne pomáhať pri domácich prácach. Vynášanie smetí, menšie nákupy, vešanie bielizne, ukladanie riadu, vysávanie, pomoc pri varení - to všetko by už mali vedieť a zvládnuť bez problémov. A sú dni, kedy jednoducho nie je čas na zábavu. Zábava nie je len návšteva super kina, výlet, či tablet alebo notebook. Zábava je aj kreslenie, tvorenie, čítanie, prechádzka v prírode.
Prehľad niektorých zručností, ktoré by desaťročné deti mohli ovládať:
- Neľakajte sa. Vaše desaťročné dieťa ešte nemusí prať bielizeň celej rodine, ale menšie kusy alebo vlastné veci by zvládnuť mohlo.
- Môže pomáhať v záhradke, napríklad vyhĺbiť malú jamu, naliať do nej vodu a zasadiť rastlinu. Spoločné založenie záhradky na balkóne je skvelý nápad.
- Nebojte sa zveriť svojim deťom manuálnu prácu. Nechajte ich, nech vás pri práci najskôr sledujú a potom nech si niečo z nej pod vaším dohľadom vyskúšajú.
- Vyzývajte deti, aby vám pomáhali v kuchyni. Naučte ich, ako si pripraviť cereálie s mliekom či jednoduchý chlieb s maslom a zeleninou, prípadne toast.
- Písanie listov naučí deti hneď niekoľkým zručnostiam, aj keď už klasickú poštu nepoužívame.
- Umývanie kúpeľne môže znieť ako špinavá práca, ale dieťa ňou môže ľahko prispieť k chodu domácnosti a získať pocit zodpovednosti.
- Pre základnú orientáciu dieťaťa je veľmi dôležité vedieť čítať mapu a pohybovať sa podľa nej, aj keď každý z nás má v mobile GPS.
- Ošetrenie menšieho zranenia je schopnosť, ktorá podporuje pocit sebestačnosti.
- Umenie venovať darček je krásna zručnosť.
Poverujte dieťa nenáročnými domácimi prácami, aby sa tak učilo chodu rodinného života. Nech má radosť z toho, že je súčasťou rodiny a že môže byť užitočné. Rodičia, ktorí sú vždy k dispozícii, pripravení pomôcť a zasiahnuť, utierajú rozliate kakao, oblečú školáka, upracú hračky, okúpu ich aj chlebík s maslom im každý večer natrú, pretože je to rýchlejšie a jednoduchšie. Ale dokedy máme všetko robiť za dieťa a kedy je čas nechať ho skúšať robiť základné činnosti v domácnosti samostatne?
Zvládanie Náročných Emócií a Prejavov Vzdoru
Detský vzdor je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa. Ide o obdobie, keď si dieťa začína uvedomovať svoju vlastnú autonómiu a snaží sa presadiť svoju vôľu. Vzdor sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ako napríklad odmietanie plniť príkazy, hádky a argumentovanie, záchvaty zlosti, pasívny odpor alebo zámerné provokovanie. Napríklad, ak bol 7-ročný syn v 1. ročníku ku každému dobrý a jeden spolužiak mu stále robil zle, a teraz v 2. ročníku je agresívny k svojim spolužiakom, bije ich, robí im zle, kope ich, ide o prejav správania, ktorý si vyžaduje pozornosť a správne zvládanie emócií. Podobne, ak dcéra, predčasniatko, ktorá je šikovné a múdre dievča a bude mať 4 roky, začala v škôlke prejavovať výbuchy hnevu, je to znak, že sa učí pracovať so svojou zlosťou. Záchvaty hnevu má z času na čas každé dieťa. Najmä v období prvého vzdoru si prejdú deti náročnými stavmi, kedy sa po prvýkrát učia pracovať so svojou zlosťou a odmietnutím. Často je to sprevádzané nezmyselnými požiadavkami mať každého plyšáka, ktorý sa im páči, prípadne sladkosť, na ktorú v obchode dočiahnu. Ak sa rodič odhodlá odpovedať na ich žiadosť slovíčkom „nie“, je oheň, teda skôr výbuch na streche.
Pri zvládanie záchvatov zlosti je dôležité zachovať pokoj. Nekričte a nezvyšujte hlas, snažte sa zostať pokojní a trpezliví. Odstráňte z dosahu dieťaťa nebezpečné predmety a uistite sa, že dieťa si nemôže ublížiť. Niekedy je najlepšie nechať dieťa „vyzúriť sa“, aby sa upokojilo samo. Ak dieťa prejaví záujem o kontakt, ponúknite mu útechu, objatie a ubezpečte ho, že ho máte radi. Po upokojení sa porozprávajte s dieťaťom: vysvetlite mu, že jeho správanie nebolo v poriadku a ako by sa malo zachovať nabudúce.
Účinná disciplína nezahŕňa iba potrestanie nesprávneho rozhodnutia, ale aj odmenu za to správne. Odmeňujte pozitívne správanie. Chváľte a oceňujte dieťa za to, čo urobilo dobre. Používajte pozitívnu motiváciu. Snažte sa dieťa motivovať k dobrému správaniu pomocou odmien a pochvál. Vyhnite sa materiálnym odmenám. Uprednostňujte odmeny, ktoré dieťaťu prinesú radosť a zážitky, ako napríklad spoločný výlet alebo obľúbená aktivita. Keď dieťa odmeňujete, vždy mu súčasne niekoľkými slovami za niečo poďakujte a povzbuďte ho. Sústreďujte pozornosť na vhodné správanie. Ani pri takejto forme odmeňovania však nezabúdajme na opatrnosť. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Toto by v deťoch vyvolalo dojem, že túžite len po ich dokonalosti. Mohlo by u nich dôjsť k zatrpknutiu a mohli by nadobudnúť nesprávny postoj k usilovnej práci smerujúcej k stanovenému cieľu. Niektoré zábavné činnosti je preto dobré povoliť deťom pravidelne. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie je dôležité preto, lebo je to správne a morálne. Odmeňovanie je jedným zo spôsobov, ako dať dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu, preukázať obdiv a uznanie.
7 overených tipov, ako sa rozprávať s dospievajúcou dcérou (ZARUČENE fungujú)
Životné Lekcie a Príprava na Dospelosť (Pre 10-ročných)
Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo čo najlepšie pripravené na život. Avšak, nie je vhodné podstrčiť mu všetku nami získanú životnú pravdu, pretože by ju nepochopilo správne a mohli by sme ho napríklad aj demotivovať. Okolo ich desiatich rokov príde tá chvíľa, kedy si zrazu uvedomíme, že už to nie sú tie naše malé bábätká, ktoré nás ku všetkému potrebujú, no s tým ide ruka v ruke nielen samostatnosť, ale aj istá dávka zodpovednosti. Je dôležité pripraviť dieťa na určité životné skutočnosti a lekcie, ktoré sú pre jeho vek relevantné a nevyhnutné.
Život už nie je len zábava: I keď má ten najlepší život, najlepších rodičov, skvelú izbičku, kamarátov a kopec záľub, desaťročné dieťa by si už malo byť vedomé toho, že život nie je len zábava a sú omnoho dôležitejšie veci ako zábava. Tá je síce fajn, ale prvoradé sú povinnosti, ktoré veľmi zábavné nie sú. Žiaľ, niektoré deti, ktoré v ranom detstve prežili rôzne traumy a stresy - napríklad boli svedkami neustálych rodičovských hádok, či aj fyzického násilia, vedia skôr o negatívach. Pre tie je dôležité zase nájsť stabilný priestor, ukázať im že sa pri nás istotu, že ich nekonečne milujeme a čo najviac ich zbaviť nadobudnutého stresu. Dôležité je, aby sa pri plnení povinností nestresovali nad mieru, čo býva veľmi časté. Všetky deti by mali vedieť, že zábava je záležitosť, ktorá je pre nich vtedy, keď si urobia úlohy a splnia domáce povinnosti.
Tie hormóny sú beštie: V tomto veku už s mnohými deťmi začína plieskať puberta. Väčšinou sa to ešte zatiaľ prejavuje vcelku jemne, ale výkyvy hormónov už sú pekne rozpoznateľné. Dieťaťu by sme mali vysvetliť, že ho čaká náročné obdobie a že sa môže stať, že bude plakať bez toho, aby vedelo prečo, že môže byť nahnevané, cítiť sa dotknuté alebo osamelé, i keď na to nebude mať zjavný dôvod. V prvom rade by malo vedieť, že keď sa bude cítiť akokoľvek, vždy sa môže obrátiť na vás, že vždy sa ho budete snažiť podporiť a všetko mu vysvetliť. Najdôležitejšia je dôvera a úprimnosť, inak nemôže medzi vami fungovať kamarátsky vzťah. Povedzte mu, že neraz bude vidieť všetko černejšie ako je to v skutočnosti a pomôžte im prežívať prvé ťažké duševné poryvy. Nastúpi tiež nový fenomén - zaľúbenosť. Pripravte ho na to, že sa môže stať a bude sa to stávať - že im priatelia zlomia srdce alebo oni priateľom a priateľkám. Buďte v týchto ťažkých momentoch pri nich.
Stále sú deťmi a my ich milujeme rovnako ako bábätká: Vysvetlite im, že napriek tomu, že už odteraz nikdy nebude ich vek tvoriť len jedna cifra, stále majú nárok byť deťmi. I keď navonok sa môžu tváriť čo najdospelejšie, predsa len, v kútiku duše sú to ešte deti, ktoré potrebujú mamičkino objatie, plyšáka v posteli alebo v noci rozsvietenú nočnú lampu. Dovoľte im to. Veď koľkokrát by to privítal aj dospelý človek… To nie je hanba, ale na verejnosti o takýchto veciach nerozprávajme. Malo by to byť vaša tichá dohoda.
I najlepší kamaráti sa menia: A najvýraznejšie práve v období puberty. Mnoho detí má veľmi bolestivé skúsenosti s tým, že najlepšia kamarátka, či kamarát, s ktorým sa priatelia už prakticky od materskej školy sa zrazu stane niekým iným. Môže sa stať, že si prestanú rozumieť, začnú mať iné záujmy, že dieťa stratí záujem o svoju kamarátku, či kamaráta alebo naopak. Naučme ich, aby tým netrpeli a aby to nebrali negatívne - je to len zmena a zmeny sprevádzajú celý život. Navyše všetci sa meníme na základe vlastných skúseností. Aj vaše dieťa sa formuje, pomôžte mu v tom, aby čo najlepšie zvládlo dospelosť.
Aj zlé veci sa dejú, nielen dobré: Najradšej by ste boli, keby vaše dieťa nemalo žiadne negatívne skúsenosti a prežívalo len dobré veci. I keď je to na jednej strane fajn, v konečnom dôsledku by to preň dobré vlastne nebolo. Pripravte ho na to, že zlé veci sa stávajú a že existujú aj zlí ľudia, ktorí môžu ublížiť. Žiaľ, každý si musí zopár zlých vecí odskúšať na vlastnej koži - ale vy ste tu na to, aby ste mu z nich pomohli. Malo by však vedieť, čo najlepšie sa chrániť pred negatívnymi skúsenosťami a nevyhľadávať ich. Je čas podebatovať si o násilí, drogách, alkohole, nevhodných kamarátstvach, nebezpečenstvách z internetu a iných životných hrozbách. Práve v tomto veku mnoho detí zažíva prvý kontakt s nimi.
Fyzické Zdravie a Rozvoj v Predpuberte
Telesná hmotnosť je významným ukazovateľom pre odhad zdravotných rizík. Odhalí vám napríklad nevhodnú fyzickú záťaž, stres alebo nevyváženú stravu. Náhly a neprimeraný pokles či nárast váhy vás môže takisto v mnohých prípadoch upozorňovať na nebezpečné ochorenie či iné zmeny v tele. Nezabúdajte na pravidelné preventívne prehliadky u lekára. Každé dieťa sa vyvíja iným tempom. Existuje množstvo grafov a tabuliek, ktoré vám dajú orientačný prehľad o správnej váhe a výške dieťaťa vzhľadom na jeho vek. Podľa Wikipédie začína puberta chlapcov medzi 11. a 12. rokom a končí medzi 16. a 17. U dievčat začína skôr, medzi 10. a 11. rokom. Končí podobne - medzi 15 a 17. V puberte rastie telo najrýchlejšie. Najmä dievčatá zažívajú v puberte často dramatické zmeny v hmotnosti, výške aj rozložení tukov. Na výšku rastú chlapci aj dievčatá doslova pred očami. Preto pokiaľ sa vám v tomto období váha dieťaťa nepozdáva, nezúfajte - všetko sa ešte môže samo zrovnať.
Pre 10-ročné dievčatá sa priemerná váha pohybuje okolo 31,9 kg a výška 138,4 cm. U chlapcov v rovnakom veku je to približne 32 kg a 138,4 cm. Tieto údaje sú len orientačné a každé dieťa je individuálne.
Je veľmi dôležité odovzdať deťom dobrý vzor, čo sa týka jedla aj pohybu. Zdravú stravu zaveďte hneď, ako sú deti malé. Dbajte aspoň na 60 minút pohybu denne. Dávajte dieťaťu približne 5 porcií zeleniny a ovocia denne. Ako poznať porciu detskej veľkosti? Aj pre odborníkov je to častokrát ťažká otázka. Výživové potreby dieťaťa sa menia v závislosti od mnohých faktorov. Najjednoduchším riešením je dať najprv celej rodine menšie porcie a pridávať tomu, kto je ešte hladný. Nepoužívajte zbytočne väčšie taniere, ako je nutné. Ak chcete, aby dieťa jedlo pomalšie, rozprávajte sa s ním počas jedenia napríklad o tom, čo zažilo počas dňa. Kam to ide, choďte pešo. Hneď ako dieťa spoľahlivo zvláda chôdzu, venujte jej čo najviac času.
Obezita nie je iba chybičkou krásy. Ide o závažné ochorenie, ktoré spôsobuje mnohé zdravotné komplikácie. Medzi ne patrí napríklad vysoký krvný tlak a vznik kardiovaskulárnych ochorení. V posledných rokoch predstavuje jednu z najčastejších príčin úmrtí. Na druhej strane aj náhly úbytok váhy naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Nebezpečné poruchy príjmu potravy. V dnešnej dobe, kedy módne trendy určujú vychudnuté modelky z tituliek známych časopisov, na nás za každým rohom číhajú všemožné poruchy príjmu potravy. Či už ide o anorexiu, bulímiu, orthorexiu (posadnutosť riešenia jedla), ide o nebezpečné psychické ochorenia. V ohrození sú najmä dospievajúce dievčatá. Deti so zdravou váhou bývajú celkovo viac v pohode. Server Nhs.uk poukazuje na to, že deti so zdravou váhou mávajú celkovo viac energie, bývajú menej choré, lepšie sa učia a vstupujú do života sebavedomejšie.
V súvislosti so zdravotnými problémami je dôležité neváhať vyhľadať odbornú pomoc, ak sa vám nedarí zvládnuť situáciu alebo máte pocit, že sa zhoršuje. Napríklad, ak má 7-ročný syn problémy s vyprázdňovaním a po vysadení Duphalacu sa zápcha opäť vrátila, je dôležité konzultovať to s pediatrom a dodržiavať jeho odporúčania, ako je dlhodobé užívanie Macrogolu. Zdravotné problémy môžu mať vplyv na celkovú pohodu a správanie dieťaťa. Podobne, ak má 15-ročný syn hemoroidy, ktoré sa po liečbe vrátili, je potrebné pokračovať v konzultáciách s detským lekárom, aby sa našlo trvalé riešenie a vylúčili sa iné príčiny. Detský lekár vám najlepšie pomôže aj pri riešení situácie, keď dieťa odmieta jedlo, ale aj naopak - ak sa zbytočne prejedá.
Rola Rodiča: Sebareflexia a Podpora
Výchova detí je neustále učenie sa nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Dôležitosť sebareflexie rodičov je kľúčová. Je dôležité, aby sa rodičia zamysleli nad svojím vlastným správaním a zvážili, či neprispievajú k vzdorovitému správaniu dieťaťa. Ste pre dieťa dobrým vzorom? Deti sa učia napodobňovaním správania dospelých. Ak sa rodičia správajú agresívne alebo neúctivo, dieťa sa môže správať rovnako. Máte nereálne očakávania? Snažte sa mať realistické očakávania voči dieťaťu a nezabúdajte, že je to len človek, ktorý má právo robiť chyby. Ste dostatočne trpezliví? Výchova detí si vyžaduje veľa trpezlivosti a pochopenia. Snažte sa byť trpezliví a nevzdávajte sa pri prvých neúspechoch. Staráte sa o seba? Ak sú rodičia vyčerpaní a vystresovaní, je pre nich ťažšie zvládať náročné situácie. Pocity viny, že na deti nemáte toľko času, koľko by ste chceli, môžu prameniť v to, že spoločný čas, ktorý im zostáva, si by si mali užiť. Domov sa tak stáva miestom, kde neplatia žiadne pravidlá a obmedzenia, len aby deti boli spokojné a nezažívali sklamania. To je priama cesta k rozmaznanosti.
Rodičia, ktorí chcú deťom dopriať to, čo oni v detstve nemali, si pri deťoch kompenzujú vlastné traumy a chcú si prostredníctvom nich dopriať veci, ktoré im v detstve chýbali. Zrazu má dieťa všetko, na čo si zmyslí, ba aj viac - najnovšie hračky a technické výdobytky aj oblečenie z poslednej kolekcie. Dôsledkom toho je, že nestíha mať radosť z toho, čo má. Nešťastným efektom prebytku je, že dieťa nie je nikdy spokojné a má pocit, že mu stále čosi chýba ku šťastiu. Ak máte doma malého rozmaznanca, prvým krokom je priznať si, že nejde o zlatého frfloša, hyperaktívne dieťa či silnú osobnosť, ktorá sa vo svete nestratí, ale o rozmaznanca, ktorý nemá stanovené hranice. Mnoho rodičov aj tuší, že také správanie je už za hranou, len si to nechcú pripustiť. Pretože to by znamenalo priznať si chybu a zlyhanie vo výchove. Avšak nikdy nie je neskoro skúsiť to napraviť.
Postup, ako prevychovať rozmaznané dieťa, zahŕňa nasledovné kroky: nesnažte sa vyhovieť všetkým jeho požiadavkám. Rozmaznané deti nevedia čeliť sklamaniu. Sú totiž zvyknuté, že dostanú všetko, čo chcú. Ale skôr či neskôr narazia na realitu a sklamanie príde. Niečo sa im nepodarí, niekto im ublíži, nebudú sa s ním všetci chcieť kamarátiť, v škole dostanú zlú známku… Je dôležité naučiť ich, že nie vždy sa bude svet točiť len podľa nich a že chyby patria k životu. Nedovoľte dieťaťu všetko a všetkých riadiť. Skáče často dospelým do reči a vynucuje si pozornosť? Určuje, na čo sa bude celá rodina dívať v televízii? Nechá sa prehovárať, aby urobilo to, čo je potrebné? Očakáva, že na každú jeho potrebu bude rodič okamžite reagovať a iba kladne? V tom prípade je najvyšší čas uvedomiť si, že takto to ďalej nejde, inak sa rozmaznané dieťa celkom vymkne spod kontroly. Musíme sa naučiť hovoriť nie a dieťaťu stanoviť jasné pravidlá a hranice. Pomáhanie bez úplatkov je kľúčové. Motivácia potomka k dobrému správaniu formou drobných úplatkov - najčastejšie zaberajú sladkosti, hračky, možnosť byť na mobile či sledovanie rozprávok. Deti sa tak naučia očakávať za každú svoju povinnosť nejakú odmenu, ktorá s tým vlastne nijako nesúvisí. Áno, nie je jednoduché naučiť dieťa mať radosť z upratanej izbičky či pomoci v domácnosti, avšak je nutné, aby chápalo dôležitosť podieľať sa na fungovaní spoločnej domácnosti.
Každý občas vytrestá svoje dieťa spôsobom, ktorý neskôr oľutoval. Odpúšťajte svojim deťom, keď robia chyby a odpúšťajte aj sebe, ak nesprávne zareagujete. V prípade potreby sa ospravedlňte deťom za to. Nevracajte sa opakovane k udalosti, ktorá bola pre všetkých nepríjemná. Cieľom výchovy je, aby deti pochopili, že určité správanie je zlé a nie ony. Deti, ktorým sa často hovorí, že sú zlé a neposlušné, majú buď tendenciu naplniť toto proroctvo, alebo sa cítia nehodné vo svojom vnútri. Vyhýbajte sa neúčinným hrozbám. V kritickej chvíli sa občas stane, že rodič pohrozí svojim deťom niečím nezmyselným a nereálnym. Hrozby si nechajte v zálohe pre prípad, keď je už situácia naozaj nezvládnuteľná. Znížte kričanie na minimum.
tags: #je #mozne #prevychovat #10 #rocne #dieta