Tatry, majestátne pohorie na pomedzí Slovenska a Poľska, sú domovom mnohých vzácnych živočíšnych druhov. Medzi najikonickejšie patrí kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), ktorého populácia v posledných rokoch zaznamenáva pozitívny trend. Toto nie je len náhodný jav, ale výsledok systematického monitoringu a snáh o ochranu, na ktorých sa podieľajú odborníci z oboch krajín.
Stabilný rast populácie: Svedectvo o úspešnej ochrane
Populácii kamzíka vrchovského tatranského sa v posledných rokoch naozaj darí. Už viac ako desaťročie jeho počty neustále narastajú, čo je mimoriadne potešujúce zistenie. Dôkazom tohto pozitívneho trendu je aj tohtoročné jesenné spočítanie kamzičej zveri, ktoré sa uskutočnilo v utorok 21. októbra na severnej i južnej strane Tatier. Počas slnečného dňa sa slovenským a poľským sčítacím komisárom podarilo v prirodzených lokalitách výskytu napočítať úctyhodných 1 389 kamzíkov. Toto číslo predstavuje nárast o 203 kamzíkov v porovnaní s minulým rokom v rovnakom období. Z celkového počtu bolo 128 kamzičích mláďat, čo naznačuje dobrú reprodukčnú schopnosť druhu.
Podrobnejšie štatistiky ukazujú, že na slovenskej strane Tatier sa počas spočítania páslo 1 018 kamzíkov, zatiaľ čo na poľskej strane ich bolo zaznamenaných 371. Dlhodobo najpočetnejšie čriedy kamzíkov obývajú Belianske Tatry, čo potvrdzujú aj aktuálne údaje. Tento priaznivý stav je výsledkom dlhodobých snáh o ochranu a monitorovanie populácie, ktoré zahŕňajú pravidelné sčítania a výskumné aktivity.
Výzvy zimy a úloha lesníkov
Prežitie zimy v drsných tatranských podmienkach je pre kamzíka vždy náročné. Každoročne sa preto ráta s určitými stratami, ktoré sú spôsobené nielen nepriaznivými poveternostnými podmienkami, lavínami či ľudskou činnosťou, ale aj predátormi. Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov TANAPu, vysvetľuje: „Kamzík, ako každá iná zver, pudovo cíti, ako sa má na zimu pripraviť. Preto pokiaľ je na jeseň dostatok paše a kamzík nie je pri nej rušený, tak sa vykŕmi natoľko, aby jeho tukové zásoby a to, čo si počas zimy nájde, stačilo na to, aby zimu prežil.“ Strata, ktorá vznikne počas zimy, sa podľa neho môže opätovne vykryť jarnými prírastkami, pokiaľ nenastúpia neskoré mrazy a snehy.
V prípade extrémne tuhej zimy sa kamzíky sťahujú do nižších polôh, kde im lesníci pripravujú cennú pomoc vo forme krmiva. „Ak na tradičných miestach, kde sa zver v tomto období koncentruje, nachádza jarabinu a soľ, je to pre ňu určite veľká pomoc a takéto miesta navštevujú kamzíky pravidelne,“ dodáva Jozef Hybler. Tieto opatrenia sú kľúčové pre minimalizáciu strát a zabezpečenie prežitia populácie počas najnáročnejšieho obdobia roka.
Kamzíky, Tatry, leto 2016
Faktory ovplyvňujúce populáciu
Veľkosť kamzičej populácie v Tatrách je ovplyvňovaná viacerými faktormi, ktoré sa navzájom prelínajú a často sú aj mimo ľudskej kontroly. Jedným z významných faktorov sú prírodné klimatické zmeny, ktoré sú ťažko predvídateľné a ovplyvniteľné, často spojené s globálnym znečistením atmosféry. K týmto prirodzeným výzvam sa pridávajú aj jarné návraty zimy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť prežitie čerstvo narodených kamzičích mláďat.
Nemenej dôležitý vplyv na populáciu kamzíkov má aj turizmus, predovšetkým vysokohorská turistika, horolezectvo a skialpinizmus. Zvýšená ľudská prítomnosť v horskom prostredí môže viesť k rušeniu zveri, narušeniu jej prirodzených biotopov a v niektorých prípadoch aj k priamemu ohrozeniu. Preto je nevyhnutné dodržiavať pravidlá ochrany prírody a minimalizovať svoj dopad na tatranskú faunu.
Spolupráca pre ochranu: Kľúč k úspechu
Na pravidelnom jesennom spočítaní kamzíkov sa na slovenskej strane Tatier zúčastnili desiatky pracovníkov Štátnych lesov TANAPu, Správy TANAPu, členovia Slovenského zväzu ochrancov prírody Vysoké Tatry a lesníci z miest Kežmarok a Spišská Belá. Na poľskej strane sa do sčítania zapojili pracovníci poľského Tatranského národného parku (TPN). Táto medzinárodná spolupráca je kľúčová pre získanie komplexného obrazu o stave populácie a pre koordináciu ochranných opatrení.
Jesenné spočítavanie slúži na zaznamenanie kmeňového stavu kamzičej populácie pred zimou. Počas päťdesiatich siedmich rokov sledovania kamzičej populácie v tomto chránenom území boli zaznamenané aj obdobia, kedy ich počet klesol pod 300 jedincov, najmä koncom 90. rokov minulého storočia. Súčasný potešujúci stav je preto rekordným za toto dlhé obdobie sledovania.
Príklady z praxe: Riešenie problémových situácií
Príkladom, ako sa odborníci snažia riešiť aj netradičné situácie týkajúce sa zveri, je prípad mladého jeleňa, ktorý sa v posledných týždňoch stal atrakciou Tatranskej Lomnice. Po tom, ako bol jeleň známy svojím krotkým správaním a v niektorých prípadoch aj agresívnejším správaním voči ľuďom, bolo rozhodnuté o jeho presťahovaní. Tento zákrok, ktorý vykonal Juraj Ciberej z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach s asistenciou odborníkov zo Štátnych lesov TANAPu, mal zabezpečiť bezpečnosť návštevníkov a obyvateľov.
Zoológ Jozef Hybler pri tejto príležitosti zdôraznil dôležitosť správneho prístupu k divokej zveri: „Nemuselo sa to stať, keby ho ľudia neprikrmovali. Aj keď pôsobí krotko, mali by pamätať na to, že stále ide o divú zver a keď jej človek dá príležitosť, tak sa môže stať aj nešťastie.“ Toto varovanie podčiarkuje potrebu zodpovedného správania sa v prírode a rešpektovania prirodzených inštinktov živočíchov.
Súčasné počty kamzíkov v Tatrách sú dôvodom na optimizmus, ale zároveň pripomienkou, že ochrana prírody je neustály proces. Kombinácia vedeckého poznania, medzinárodnej spolupráce a zodpovedného prístupu verejnosti je kľúčová pre zabezpečenie dlhodobého prežitia tohto majestátneho tatranského obyvateľa.
tags: #jozef #hybler #narodeni