Spánok detí je jednou z najdiskutovanejších tém čerstvých rodičov, no nevyhnú sa jej ani rodičia predškolákov. Mnohí sa skôr či neskôr stretnú so situáciou, keď sa ich dieťa v noci zobudí a začne hystericky plakať, čo môže byť znepokojujúci zážitok, vyvolávajúci obavy a nútivý nájsť rýchlo príčinu a spôsob, ako drobčeka upokojiť. Môj prvorodený mal niekoľko mesiacov obrátený režim. Keď to prešlo, budil sa z rôznych dôvodov niekoľkokrát za noc. Prvýkrát dokázal prespať od večera do rána až vo svojich dvoch rokoch. Občas sa nám syn budil uprostred noci so srdcervúcim plačom, volajúc mamu a pýtajúc sa na ruky popestovať. Bolo by to úplne normálne, keby som ho na rukách už nenosila a neprihováraľa sa mu, nech sa upokojí, že maminka prišla. Niekedy na to zareagoval a nechal sa pekne uložiť naspäť do postele, inokedy vôbec nevnímal, akoby stále spal a na plač a vzlykanie nepomáhalo nič - ani položiť, ani posadiť, ani to, že sme sa ho snažili zobudiť. Niekedy to trvalo 5-10 minút, inokedy sme sa s manželom trápili aj pol hodinu. Priznávam, v stave totálneho vyčerpania (v tom čase sme už mali doma ďalšie nemluvňa) mi už napadli rôzne teórie - je to naša vina, určite to má z nervov, možno nevie spracovať našu novú rodinnú situáciu, možno je doma napätie…. Nikdy však neexistovala súvislosť s tým, aký prežil deň, či ho niečo mohlo rozrušiť a pod. Tieto nočné "záchvaty" sa objavujú síce zriedka, ale boli pre nás znepokojujúce. Až následne sme sa dozvedeli, že náš syn máva niečo, čo u detí nie je až také výnimočné. Symptómy, ktoré sa u neho objavujú, sa spájajú s pojmom, ktorý pediatri nazvali nočný (alebo tiež spánkový) des. Tento jav, rovnako ako aj iné formy nočného plaču a nepokoja, má svoje špecifiká a vyžaduje si informovaný prístup. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty detského nočného plaču, od fyziologických príčin až po spánkové poruchy a psychologické súvislosti, aby rodičia mohli lepšie pochopiť a reagovať na potreby svojich detí.
Pochopenie detského spánku: Cykly a fázy
Spánok detí je podobne ako u dospelých rozdelený do niekoľkých fáz a každý človek spí v takzvaných spánkových cykloch. Tieto cykly majú niekoľko fáz a počas noci sa opakujú. Prvá fáza je zaspávanie. Táto fáza trvá od niekoľkých minút až polhodinu. Potom nasleduje fáza hlbšieho povrchného spánku a potom dve fázy hlbokého spánku, po ktorom príde krátke prebudenie. Krátke prebudenie nikto z nás nevníma a veľmi rýchlo po nich zase zaspávame. Špecifikom detí ale je, že majú krátkych prebudení za noc viac, než dospelí a dokážu sa z nich veľmi rýchlo a ľahko dostať do stavu plnej bdelosti.
Po približne 15 minútach od zaspania u nich nastáva najhlbší spánok, kedy sa im nič nesníva, a ten trvá od 45 do 75 minút. Potom sa už preklenie do ľahšej fázy. Niektoré deti sa počas tohto prechodu nakrátko zobudia, aby pokračovali v nerušenom ďalšom spánku. Medzi jednotlivými cyklami však deti často úplne neprecitnú. Tieto javy sú častejšie u detí, pretože ich hlboký spánok (tzv. NREM fáza 3-4) je výrazne hlbší ako u dospelých. A práve v tejto fáze vznikajú aj tzv. parasomnie. Spánok je pre deti veľmi dôležitý. Zabezpečuje rast, ukladanie spomienok a ich prechod z krátkodobej do dlhodobej pamäti, umožňuje oddych fyzickému telu aj mozgu ako takému v REM a nonREM fázach. Deti, ktorých spánok nie je dostatočne kvalitný alebo dostatočný, mávajú často ťažkosti so správaním a neskôr aj učením.
Nočný des: Intenzívny spánkový fenomén
Nočný des, alebo tiež spánkový des, latinsky pavor nocturnus, je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje u detí v predškolskom veku. Týka sa hlavne detí pod 7 rokov. Minimálne raz v živote sa podľa Americkej asociácie spánku objaví zhruba u 15 % batoliat a predškolákov. Prípady, keď sa objaví u školákov alebo dospelých, sú veľmi ojedinelé. Môžeme byť pokojní aspoň v tom, že dieťaťu nijako neubližuje.
Niekedy sa však dieťa uviazne medzi dvoma fázami spánku a nastane u neho takzvané čiastočné vzrušenie. Najčastejšie sa vyskytuje práve zmätené precitnutie. Obidva stavy sa dejú počas hlbokej fázy spánku, v takzvanej NREM fáze. Nočné desy sú epizódy, kedy sa dieťatko v noci náhle posadí, kričí, je spotené alebo dezorientované a pritom nie je úplne prebudené. Ide o neurologickú reakciu počas hlbokého spánku, nie o zlé sny alebo vedomý strach. Zvyčajne sa tak stane počas prvej tretiny noci a v dňoch, kedy je dieťa príliš vyčerpané alebo je niekoľko dní nejako narušený jeho spánkový režim. Vplýva naň tiež horúčka a stres.
Obyčajne začne tým, že sa dieťa v posteli nadmerne hmýri a jeho nepokoj prejde v priebehu pár minút do plaču. Dieťa môže mať oči otvorené alebo zavreté, potí sa, pôsobí zmätene, rozrušene, niekedy až akoby "posadnuté". V tomto čase sa mu nič nesníva a, ako už bolo povedané, nebude si nič pamätať. Neurológovia hovoria o stave opísanom ako "búrka neurónových emisií, kedy dieťa vo svojom vnútri zažíva intenzívny boj alebo pocit letu". Keď sa to skončí, zvyčajne bez problémov pokojne zaspí.
Odborníci vravia, že tieto stavy môžu byť dedičné (námesačníctvo, čiastočné spánkové vzrušenie) a viac sa objavujú u chlapcov ako u dievčat. Často sa prejavia v obdobiach nedostatočného spánku a ak dieťa zaspí, aj také obyčajné stimuly ako odhrnutá plachta alebo vŕzganie dverí, ho môže vyrušiť a prebrať. To je dôkaz, že čiastočné spánkové vzrušenie je spôsobené chaotickým "búrkovým" pohybom neurónov a nie ťažkými snami. Preto aj rodičovská snaha dieťa utešiť objatím alebo maznaním môže tento stav niekedy predlžovať. Niektorí pediatri sa vyjadrujú, že narušený spánok v podobe nočného des sa vyskytuje v predškolskom období, vtedy keď sa mnohé deti snažia dosiahnuť "suchú noc". Deti v istom veku majú podvedomú obavu, že sa im počas spánku naplní močový mechúr. Chce sa im ísť na toaletu, ale nie sú ešte prebraté natoľko, aby to zvládli. Jedným z riešení pri takomto precitnutí môže teda byť aj odnesenie dieťaťa na WC. Je paradoxné, že v tomto stave síce nespoznávajú svojich rodičov, ale vycikať sa dokážu.
Ako reagovať na nočný des a zaistiť bezpečnosť
Vedci tvrdia, nesnažte sa dieťa zobudiť. Nie preto, že by to bolo nebezpečné, ale iba to predĺži čas samotného precitnutia. Ak má vaše dieťa nočný des, nebuďte ho, ak ho necháte spať, nočný des skončí rýchlejšie a dieťa si nebude pamätať vôbec nič. Vo všeobecnosti by sa dieťa nemalo ani silno objímať. Fyzicky ho držať pod kontrolou zosilní jeho pocit stiesnenosti a začne s vami telesne bojovať. Snažte sa, aby sa uvoľnilo a povzbudzujte ho slovne. Hovorte pomaly, upokojujúco a to čo mu vravíte opakujte.
Zachovajte pokoj a rozvahu. Počas záchvatu vyzerajú, akoby mali panický atak, alebo boli bdelé, ale stále spia. Aj počas nočného desu spia, preto nebudú reagovať, keď sa ich budete snažiť utíšiť. Môžu vyzerať zmätene alebo omámene. Ak má dieťatko počas dňa veľa podnetov, stimulov či nových skúseností, môže potrebovať viac regulácie. Preťažené a prestimulované dieťatko má oveľa vyššie riziko nočných desov. Na niektoré deti platí aj zažatie svetla, ale vhodné je, aby rodičia zažali len malé jemné svetlo. Rodič sa môže dieťaťu prihovárať pokojným hlasom, opakovať tíšiacu vetu, prípadne sa dieťaťa jemne dotýkať.
Ak viete, že dieťa trpí nejakým spánkovým neduhom, už vopred by ste mali z jeho okolia odstrániť nábytok, na ktorom by sa mohol ako námesačný zraniť. Zostaňte vedľa neho a dozerajte na jeho bezpečnosť, a keď ste s ním, buďte medzi ním a oknom. Niektoré deti sú počas nočného desu schopné vstať a rozhadzovať rukami, preto je dôležité, aby bola prostredie, v ktorom dieťa spáva bezpečné, bez ostrých hrán a podobne. Pre nás ako rodičov je najdôležitejšie dieťa sledovať a podľa jeho reakcií sa mu snažiť pomôcť. Je to len ďalšie obdobie v jeho vývine, ktoré treba spoločne zvládnuť. Znova pomáha večerná rutina, rozprávky a relaxácia. Budenie detí sa odporúča len pri preventívnej technike takzvaného vedomého prerušovania spánku. Rodičia by asi po troch hodinách od zaspania mali dieťa na krátky čas prebrať, a potom ho nechať opäť zaspať. Podľa Mereššovej je dôležité, aby rodič zostal pokojný a vedomý si toho, že des odoznie. Dôležité je tiež uvedomiť si, že jeho dieťa má bohatý citový život a možno ho nevie úplne vyjadriť a potrebuje rodičovskú podporu. Nočné desy sú neúmyselné a nekontrolované, a vo väčšine prípadov z nich deti postupne vyrastú (zvyčajne okolo 6.-8. roku).
Nočné hrôzy vs. nočné mory – ako ich rozoznať
Parasomnie a ďalšie spánkové poruchy u detí
Správanie počas spánku, ktoré v sebe zahŕňa primárne alebo sekundárne poruchy, ktoré sa prejavujú počas spánku, ako sú rôzne záchvaty, dyskinézy, ale i gastroezofageálny reflux, spadajú pod pojem parasomnia. Deti zle spia, kričia zo spánku alebo sú, dokonca, námesačné. Existuje niekoľko typov takýchto prejavov:
Rozprávanie zo spánku (somnilokvia)Dieťa počas spánku niekoľko sekúnd rozpráva alebo vydáva zvuky - môže to byť hlasný krik alebo v prípade maličkých detí plač, ktorý prejde do spánku.
Nočné moryNočné mory sú zlé sny, ktoré deti rozrušujú a vystrašia. Často sa vyskytujú u detí predškolského veku medzi 3. - 6. rokom veku. Dieťa môže kričať, volať na rodiča, plakať. Odborníci zdôrazňujú, že nočné mory sú omnoho menej intenzívne ako nočný des. Vyskytujú sa neskôr v noci alebo v skorých ranných hodinách, keď sú deti v ľahších fázach spánku (REM fáza). Nočné mory nastupujú okolo 3. roka života dieťaťa. Väčšina detí ich nemusí nikdy ani zažiť.
Často bývajú o reálnych nebezpečenstvách - psoch, žralokoch, pavúkoch, ale aj príšerách, ktoré deti videli v televízii, počítači alebo o nich počuli. Môžu byť vyvolané a spôsobené pre dieťa desivým zážitkom. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že to, čo rodičia považujú za strašidelné pre dieťa, strašidelným byť nemusí a naopak. Musíme si uvedomiť, že príležitostne ich majú všetci - aj deti a neznamená to, že nie sú v poriadku. Ak má dieťa živú predstavivosť, môže mať nočné mory častejšie ako iné deti. Avšak deti, u ktorých sa vyskytujú nočné mory často, môžu byť námesačné alebo sa u nich môžu vyskytnúť nočné desy. Spozornieť treba, ak sa u dieťaťa opakovane vyskytuje rovnaká nočná mora alebo zlé sny - môže to znamenať určitý druh stresu.
Pri nočných morách sa dieťa po prebudení budí vystrašené a uplakané. Je preň veľmi ťažké odlíšiť realitu a sen. Na rozdiel od nočného desu si po prebudení môžu deti pamätať podrobnosti sna a staršie deti sú schopné zobudiť sa, spomenúť si a opísať sen. Ak sa zobudí z nočnej mory, je potrebné ho uistiť, že je v bezpečí. Pomáhajú bozky, objatia, uistenia, že je všetko v poriadku. Nehovoríme mu, že to, čo sa mu snívalo, neexistuje, ani to, že je hlúpe, pretože sa bojí a pod. Vysvetľujeme to pri jeho plnom vedomí, nie v noci. Vtedy tiež zisťujeme, čo sa stalo v posledných dňoch pred nočnou morou. Pomáha tiež vytvoriť „čarovnú paličku“, ktorá odháňa strašidlá, mimozemšťanov apod. Uistite sa, že dieťa spí dostatočne.
Zmätenosť zo snaDieťa sa budí s plačom, je zmätené a nespoznáva nikoho. Tento jav je často súčasťou čiastočného spánkového vzrušenia, ktoré vedie k nočnému desu.
Námesačnosť (somnambulizmus)Námesačnosť sa vyskytuje medzi 4. - 8. rokom života dieťaťa. Väčšinou sa objaví približne hodinu až dve po zaspaní - tieto epizódy trvajú 5 - 15 minút. Dieťa v spánku chodí po svojej izbe, alebo po dome s otvorenými očami. Zdá sa, akoby bolo zobudené, ale nie je to tak. Deti, u ktorých sa tento jav vyskytuje, z toho väčšinou vyrastú. Niekedy môže byť námesačnosť príznakom spánkového apnoe. Ak je dieťa námesačné, je potrebné ho zaviesť späť do postele, nebudiť ho, len ho upokojiť a nechať spať. Je však potrebné zabezpečiť byt, aby dieťa nespadlo alebo neodišlo z domu. Dieťa si nepamätá, čo sa stalo, ani to, že malo zlé sny.
Bežné príčiny nočného plaču nesúvisiace so spánkovými poruchami
Hysterický plač u dojčiat v noci je bežný problém, ale zvyčajne je spôsobený prirodzenými príčinami. V prvom rade si treba uvedomiť, že detský plač je prirodzený. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom.
HladDojčatá majú malé žalúdky a rýchlo trávia jedlo, takže sa často budia hladné, najmä v prvých mesiacoch života. Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Ak plačú pravidelne v určitých časoch, oplatí sa skontrolovať, či dieťa potrebuje jesť. Pokiaľ nedojčíte, skúste počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on.
Kolika a tráviace problémyKolika u dojčiat je bežný problém, ktorý sa prejavuje ako náhly, intenzívny plač, najmä večer a v noci. Môže byť spôsobená hromadením plynu v črevách, potravinovou intoleranciou alebo nezrelým tráviacim systémom. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Pomôcť môžu masáže brucha, teplý obklad alebo vhodné tráviace kvapky. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku, ale to ste už pravdepodobne skúšali. Okrem koliky môže byť príčinou gastroesofageálny reflux, čiže návrat žalúdočnej šťavy do pažeráka. Prebudenia sú v tomto prípade previazané neutíšiteľným plačom, ktorý neustáva ani pri vašej prítomnosti, dieťa niekedy môže počas dňa aj zvracať.
Prerezávanie zúbkovProces prerezávania zúbkov môže byť bolestivý a spôsobiť dieťaťu nepohodlie, najmä v noci. Ak si vaše dieťa dáva ruky do úst, nadmerne sliní a zdá sa byť podráždené, môže byť užitočné použiť upokojujúci gél na ďasná alebo špeciálne hryzátka.
Nevhodné podmienky spánkuDieťa sa môže zobudiť kvôli prehriatiu, chladu, suchému vzduchu alebo nepohodlnému oblečeniu. Skontrolujte teplotu v miestnosti (ideálne 18 - 21 °C) a uistite sa, že je dieťa vhodne oblečené - najlepšie v bavlnenom pyžame a spacáku namiesto deky. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti. Pokiaľ používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
Potreba blízkostiNovorodenci a dojčatá potrebujú kontakt s rodičmi, aby sa cítili bezpečne. Srdcervúci plač bábätka u mnohých čerstvých mamín spustí kolotoč negatívnych myšlienok a výčitiek.
Strach a nočné moryAj veľmi malé deti môžu pociťovať náhle obavy alebo prebudenia vyvolané silnými podnetmi. Hlasité zvuky, zmeny prostredia alebo dokonca nočné mory môžu viesť k hysterickému plaču. Zavedenie pokojného a predvídateľného režimu pred spaním môže dieťaťu pomôcť cítiť sa bezpečne.
Nástup a rozvoj infekcieIntenzívny nočný plač, ale môže tiež znamenať nástup a rozvoj infekcie. Vždy, keď začne inak pokojné dieťa intenzívne plakať, je dobré zvážiť konzultáciu s lekárom. Zvlášť, keď pribudne i zvýšená teplota.
Vplyv preťaženia a únavy na detský spánok
Detský mozog má rád predvídateľnosť, no v dnešnom svete je často vystavený nadmernému množstvu stimulov. Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak má dieťatko počas dňa veľa podnetov, stimulov či nových skúseností, môže potrebovať viac regulácie. Preťažené a prestimulované dieťatko má oveľa vyššie riziko nočných desov. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.
Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu. Deti, ktorých spánok nie je dostatočne kvalitný alebo dostatočný, mávajú často ťažkosti so správaním a neskôr aj učením.
Modré svetlo z obrazoviek narúša vylučovanie melatonínu, hormónu, ktorý pomáha dieťatku zaspať a udržať hlboký spánok. Tento faktor je dôležitý pre zdravý a nerušený spánok.
Úloha rodičov pri formovaní spánkových návykov: Rituály a reflexy
Podľa odborníkov si za spánkové problémy detí môžu častokrát matky samé. Detskí psychológovia tvrdia, že za plačúcim dieťaťom je väčšinou chyba jeho matky. Vo väčšine prípadov spájajú zaspávanie dieťaťa s určitými rituálmi. Uspávajú ho v náručí a spievajú mu, nechávajú dieťa zaspávať pri slabom svetle a držia ho pritom za ruku a podobne. Pokiaľ začnete dieťa takto uspávať pravidelne, vytvoria sa u neho podmienené reflexy. Dieťa si skoro zvykne na takýto rituál a bude ho vyžadovať pri každom zaspávaní.
Pokiaľ vytvoríte u vášho dieťaťa spomínaný podmienený reflex, bude veľmi zložité ho odnaučiť. Dieťa nevie čo sa deje, je nepokojné a dožaduje sa toho, čo ho matka naučila. Vy síce viete, prečo dieťa plače a čo chce, ale pokiaľ chcete niečo zmeniť, musíte byť vytrvalá. Aj keď môžete zvoliť najrýchlejšiu metódu - nechať dieťa vyplakať až zaspí. Tento spôsob je ale pre väčšinu rodičov stresujúci, preto radšej i vy radšej vyskúšajte postupné odbúravanie reflexu.
Ideálne je, aby ste ho ukladali spať v rovnakú dobu, napríklad pri kúpaní. Potom už stačí ho len uložiť do postieľky, rozlúčiť sa a odísť. Je to rituál, ktorý nespôsobuje problémy. Vytvorte si večerný rituál - kúpeľ, masáž, upokojujúca hudba a stlmenie svetiel aspoň 30 minút pred spaním pomáhajú upokojiť dieťa. Pokiaľ je vaše dieťa nakŕmené, netrpí žiadnym nepohodlím, podľa psychológov, nie je dôvod, aby ste jeho uspávanie komplikovali. Spánkové problémy a nedostatok spánku v útlom veku môže viesť k problémom v správaní v staršom veku. Nedostatok spánku bábätka prispieva v zvýšenému stresu a podráždeniu rodiča. Zároveň nedostatok spánku dieťatku dlhodobo zvyšuje stresový hormón kortizol. Naopak, stres matky a jej depresia negatívne vplývajú na dieťa a jeho spánok a tak sa rodiny mnohokrát dostávajú do začarovaného kruhu. Matka je unavená, vyčerpaná a deprimovaná, lebo dieťatko nespí.
Plač ako komunikácia a jeho spracovanie: Nový pohľad
Plač je istá forma komunikácie. Rovnako ako smiech, časom rozprávanie, aj plač je niečo, na čo má bábätko právo. Prečo máme pocit, že dieťa ktoré neplače je dobré? Myslíte si, že dieťa ktoré plače je horšie? Neexistujú lepšie a horšie deti. Často sa stretávam v dotazníkoch s myšlienkami maminiek: „Moje bábätko je také dobré. Nikdy neplače.“ Je to naozaj tak? Nie každý plač vylučuje stresový hormón a nie každý plač je pre psychiku a zdravie zaručene ohrozujúcim stresom. Na to, aby bol plač a z neho vyplývajúci stres škodlivý, musel by trvať veľmi dlho, deň aj noc, počas niekoľkých rokov. Keďže pre naše deti do veku 18 mesiacov je plač jednou z mála foriem komunikácie, nevidím dôvod, prečo by sme mali bábätko za každú cenu chcieť „umlčať“, len aby neplakalo. Plačom nám chce totiž niečo povedať.
Veď ani nám by sa nepáčilo, keby pri prvej vete, kedy si chcete posťažovať na počasie, by vám niekto okamžite urobil šhhh. Ako by vám bolo, keby vás bolelo brucho, chceli by ste sa s niekým o túto bolesť podeliť a on by vás okamžite umlčal pohárom mlieka, len aby ste boli ticho. Pričom by to robil stále a dokola. Prečo by to u našich detí malo byť inak? Možnosťou je najprv chvíľku načúvať, čo vám chce dieťatko povedať, pretože aj vaše bábätko má rôzne druhy plaču, ktoré znejú odlišne. Naše bábätká sa rodia naozaj len so schopnosťou plakať a nie sú pri narodení neurologicky schopné sa len tak bez pomoci upokojiť, ak sa veľmi rozplačú. Aj preto nie je vhodné malé bábätká (0-4 mesiace) nechávať bez tíšenia plakať, ak majú menej ako 4 mesiace.
Aj napriek takémuto nízkemu veku 0-4 mesiacov, sú bábätká vybavené schopnosťou prispôsobiť svoje reakcie stresu, kedy mozog, napriek tomu, že bábätko plače, dokáže v určitých momentoch prestať vysielať signál telu, aby produkovalo kortizol. Znamená to, že telo a mozog bábätka prestane vyhodnocovať situácie ako stresové. Takouto situáciou môže byť aj vymenenie plienky, či obliekanie pyžamka, alebo plač, ktorý poznáte po večeroch, keď je dieťatko unavené a nedarí sa mu zaspať ani s vašou pomocou. Už v tomto veku je bábätko schopné zaspať bez pomoci, ak mu rodičia vytvoria vhodné podmienky. V tomto prípade sa bavíme o zaspatí bez pomoci, ktoré nie je spojené s emóciou. Od 4.-6. mesiaca je mozog bábätka natoľko vyvinutý, že svoje správanie aj interakciu začína kontrolovať, samozrejme, so svojimi limitmi.
Plač má aj liečivé účinky. Pri spracúvaní (krátkodobej) stresovej situácie či frustrácii, práve plač dieťatku pomáha danú situáciu lepšie spracovať a vyrovnať sa s ňou. Často sa stretávam s maminkami, ktoré si zamieňajú pojem vyplakanie (totálne ignorovanie dieťaťa až kým nezaspí/nezobudí sa) s niekoľkými minútami plaču v ich prítomnosti. Majú strach, že tých niekoľko minút môže ich dieťaťu ublížiť, či dokonca zanechať trvalé následky. Väčšinou čerpajú tieto informácie z neodborných „mamičkovských“ stránok, resp. „dajú na rady dobrej susedy.“ Reálne však nie je pravda, že plač v takejto miere dieťatku škodí. Ono má schopnosť od určitého momentu situáciu rozpoznať a jeho mozog prestáva vydávať informáciu, že sa jedná o stres aj napriek tomu, že dieťa napríklad plače.
Maminky majú pocit, že v otázke plaču a učenia zaspávať existuje len „buď - alebo“. Stres môžeme (vo veľmi veľkom zovšeobecnení) rozdeliť na krátkodobý a dlhodobý. Krátkodobý stres, zvyšuje síce kortizol a adrenalín, avšak to spôsobuje zvýšenie imunity a zlepšuje pamäť. Samozrejme opačne funguje dlhodobý stres, ktorý imunitu znižuje a zhoršuje pamäť. Žiadna štúdia nepotvrdzuje, že krátkodobý stres škodí. Dokonca, krátkodobí stres učí deti lepšie zvládať stres v budúcnosti. Preto strašenie tým, že krátkodobý plač dieťatku uškodí je vedecky ani nijak inak nepodložené. Tieto prehnané a skreslené informácie sú šírené bez hlbšieho štúdia. Z môjho pohľadu je to psychické vydieranie matky, ktorá zúfalo cíti potrebu spať a zároveň v sebe vnútorne bojuje s tým, že by predsa spať nemala, veď je matka a musí všetko zvládnuť (čo je v našej kultúre nastavené ako úplne prirodzená záležitosť). Následne je matka vyčerpaná, dieťatko nevyspaté a nervózne, avšak matka stále len počúva z okolia „treba to vydržať“, „z toho vyrastie“, „dieťaťu plač spôsobí psychickú traumu“.
Vaše dieťa má právo plakať a tento plač mu neškodí, pokiaľ je krátkodobý a mimo tento plač je dieťa bezpodmienečne milované a jeho potreby sú naplnené. To, že dieťaťu nedáte napríklad rožok a ono potom 30 minút plače mu neškodí, rovnako ako mu neškodí to, že mu odmietnete dať prsník zakaždým na uspatie a tým ho naučíte, že zaspať sa dá aj inak. Tiež mu to pomôže spať dlhšie a zdravšie. Akceptujte, že niekedy sa na nás naše deti aj hnevajú. Ten nôž, čo ste im zobrali z ruky, alebo ten kúsok bratovho lega, s ktorým sa chcelo dieťa práve hrať, spôsobia, že sa rozhnevá a chvíľu plače. Dôležitý detail - tento článok chce prezentovať iný pohľad na plač. Vysvetliť, že sa svet nezrúti, keď vaše dieťatko plače vo vašej prítomnosti. Nechce hovoriť a nabádať k žiadnej ignorácii a nevšímaniu si prejavov a emócií, ktoré nám naše deti zdeľujú. Kričia, plačú, kopú, no nič si nepamätajú.
