Jozef Kroner, narodený 20. marca 1924 v malej obci Staškov na severe Slovenska, je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry 20. storočia. Jeho mimoriadny talent, široký žánrový záber a jedinečný prejav zanechali nezmazateľnú stopu v divadle, filme i televízii. Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa stal slovenským hercom 20. storočia, čo len potvrdzuje jeho výnimočné postavenie v národnom umení. V tomto roku si pripomíname nedožitých 100 rokov od jeho narodenia, čo je ideálnou príležitosťou pripomenúť si jeho životnú cestu a nezabudnuteľné dielo.
Počiatky a rodinné zázemie
Jozef Kroner sa narodil v rodine železničiarov v Staškove, v okrese Čadca. Bol jedným z dvanástich detí, čo v tej dobe nebolo nič nezvyčajné. Jeho otec, Ľudovít Kroner, bol vášnivým divadelným ochotníkom a režisérom, ktorý už v Staškove a neskôr v Trenčíne viedol miestne divadelné súbory. Toto prostredie silne ovplyvnilo mladého Jozefa a jeho súrodencov, Ľudovíta a Jána, ktorí sa už od útleho veku objavovali na javisku. Otec si ako veľký milovník života často trošku vypil a potom mával vraj niekedy aj také nálady, že si postavil všetky deti do radu, zobral remeň, prehol ich cez koleno a vymlátil. V Trenčíne Jozef vychodil meštiansku školu i odbornú školu kreslenia, kde absolvoval učňovský a kresliarsky kurz v roku 1941. Jeho rané detstvo v blízkosti železničnej trate ho naučilo aj zručnostiam ako plávanie a lov rýb v rieke Kysuca, čo sa neskôr stalo jednou z jeho celoživotných vášní. Symbolom detstva sa mu stala stará hruška, v ktorej korune mávali ako deti tajné zhromaždenia. „V detstve všetko začína a tento začiatok každého z nás poznačí na celý život. Nie nadarmo sa do detstva vraciame v časoch najťažších, ale ja aj v čase najväčšieho šťastia,“ spomínal na svoje detstvo.
Profesionálna dráha: Od robotníka k divadelnej hviezde
Počas druhej svetovej vojny, v roku 1944, bol Jozef Kroner nasadený na nútených prácach v Nemecku. Po návrate domov začínal ako robotník v Trenčíne a neskôr ako vedúci dielne v Považských strojárňach v Považskej Bystrici. Popri zamestnaní sa však naďalej venoval ochotníckemu divadlu. Tu sa dostal do poloprofesionálneho Divadla pracujúcich (1947-1948). Jeho život a kariéru zásadne zmenilo prvé profesionálne angažmán v Slovenskom komornom divadle v Martine (neskôr Divadlo SNP) v rokoch 1948 - 1956. „Moji rodičia boli takí chudobní, že ma nemohli dať ani za učňa… S ostatnými kolegami som sa mohol porovnať iba svojou pracovitosťou,“ uviedol v jednom z rozhovorov. V Martine si našiel aj svoju životnú partnerku, herečku Teréziu Hurbanovú, ktorá bola v tom čase už hviezdou martinského divadla a jeho hereckou partnerkou. Prvou divadelnou postavou Jozefa Kronera bol Dr. Balanzoni v Goldoniho Klamárovi. Do povedomia divákov sa nezabudnuteľne zapísal postavou Kuba v rovnomennej Hollého hre, ktorej premiéra bola 16. mája 1951. Počas tzv. martinskej sezóny stvárnil 40 divadelných postáv a natočil päť televíznych filmov.
V roku 1956, ako 33-ročný, vstúpil Jozef Kroner spolu s manželkou na javisko Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do roku 1984. Prelomovou postavou v SND sa stal Dr. Galén v Čapkovej Bielej nemoci. Neskôr na javisku stvárnil množstvo postáv rôznych charakterov, čím potvrdil svoju hereckú všestrannosť. „Je to príjemný pocit, keď viete, že vás ľudia chcú, že vás potrebujú, avšak je to zároveň veľká zodpovednosť a tento vzácny pocit radosti z práce je nenahraditeľným elixírom,“ povedal pri príležitosti svojich 65. narodenín.
Medzinárodné uznanie: Oscar za Obchod na korze
Svetové uznanie priniesla Jozefovi Kronerovi úloha Tóna Brtka vo filme Jána Kadára a Elmara Klose „Obchod na korze“ z roku 1966. Tragický príbeh z obdobia Slovenského štátu a arizácie židovského majetku bol ocenený Oscarom za najlepší zahraničný film, čím sa stal prvým a dodnes jediným česko-slovenským filmom, ktorý toto prestížne ocenenie získal. „Už pri čítaní scenára sa zvyčajne vžívam do ich psychiky a predstavujem si, čo by som robil, keby som sa ocitol v podobnej situácii ako môj hrdina. Tak to bolo aj pri Tónovi Brtkovi, malom stolárikovi z východného Slovenska,“ opísal svoju prípravu na postavu. Film, ktorý sa natáčal na východnom Slovensku a neskôr v pražských ateliéroch, bol na svoju dobu spracovaný mimoriadne dobre a Kroner v ňom podal excelentný výkon. Premiéry filmu v New Yorku sa zúčastnil aj samotný Jozef Kroner. Hoci neovládal angličtinu, jeho vopred pripravený prejav, napísaný foneticky, zožal obrovský úspech. Americkí kritici ho radi prirovnávali k Chaplinovi pre jeho schopnosť zrozumiteľne rozprávať o tragikomickom osude obyčajného človeka. „Film, ktorý bol jeho srdcu najbližší, ktorý si veľmi vážil a na ktorý bol hrdý, bol jednoznačne Obchod na korze. Ten film je právom v zlatom fonde svetovej kinematografie,“ uviedla jeho dcéra Zuzana Kronerová. Za svoj výkon získal Jozef Kroner aj zvláštne uznanie z filmového festivalu v Cannes, Striebornú sirénu zo Sorrenta a Zlatú ružu zo Sofie. Dostal od Americkej akadémie filmového umenia vtedy najvyššie vyznamenanie - Modrú stuhu. Prišli mnohé lákavé ponuky zo zahraničia, ale vláda ho pustiť nechcela a on zas nechcel emigrovať.
Obchod na Korze 2013 | Film po Filme | Dokument
Mnohostranný talent: Film, televízia, dabing a písanie
Jozef Kroner bol mimoriadne plodným hercom, ktorý účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch, ako napríklad „Kubo“ (1965), „Živý bič“ (1966), „Rysavá jalovica“ (1970), „Sváko Ragan“ (1975), „Nech žije deduško“ (1978) či „Tisícročná včela“ (1983), kde stvárnil postavu Martina Pichandu, čo mnohí považovali za vrchol jeho hereckej dráhy. V 90. rokoch sa objavil v českej komédii „Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag“ (1992) a naposledy pred kamerou pri nakrúcaní komédie „Ani smrť neberie“ (1996). Jeho hlas sa hlboko vryl do pamäti viacerých generácií detí, keď nahovoril množstvo nezabudnuteľných kreslených postavičiek, ako Kubko s Maťkom, Kremienok a Chocholúšik či O dievčatku Makovičke. Jeho spevácky výkon v muzikáli „Fidlikant na streche“ bol suverénny a pôsobil absolútne prirodzene. „Bláznovstvo, že? Možno povedať, že v našej dedinke Anatevke je každý taký fidlikant na streche. Každý sa usiluje potichučky fidlikať tú svoju nôtu a zachovať si pritom zdravú kožu. Špás to nie je,“ povedal o svojej úlohe. V čase normalizácie mu boli síce ponúkané len nenáročné úlohy a mnohé témy a autori boli tabu, no jeho herecké schopnosti naplno využili maďarskí režiséri. Film „Iný pohľad“ získal ceny v Cannes a Sao Paule a maďarská filmová kritika mu udelila Cenu roka za najlepší mužský herecký výkon.
Okrem herectva sa Jozef Kroner venoval aj písaniu. Sám ilustroval svoje zbierky humorných autobiograficky ladených krátkych próz „Herec na udici“ (1970) a „Herec nielen na udici“ (1974), ktoré vznikli aj vďaka jeho rybárskej vášni. Napísal tiež poviedkovú knihu „Neobyčajný testament“ (1982) a rozprávkovú knižku „O rybke Beličke“ (1983). Bol autorom textovej časti publikácie „S kamerou a udicou“ (1979). „Od spisovateľa mám ďaleko, i keď mnohí hovoria, že okrem rozprávačského talentu mám dar príbeh originálne vypointovať písomne. Herci väčšinou píšu svoje memoáre, pričom im často ktosi pomáha alebo všetko píše za nich. Moje knihy sú len moje,“ vyjadril sa o svojej tvorbe.
Vášne a posledné roky
Medzi jeho najväčšie záľuby patrili rybolov a hubárčenie. Rybárčenie bolo starou rodinnou tradíciou a Jozef Kroner prešiel s udicou celé Slovensko. „Voda a ryby, to je pre mňa úplný zázrak,“ povedal. „Svoje životné i pracovné problémy som si vlastne vyriešil vždy pri vode. Naši dedovia nám nechali vody čisté plné šantivého života. Lenže čo my necháme našim vnukom? Lebo niet nič strašnejšieho, ako keď zomiera rieka,“ napísal v knihe „S kamerou a s udicou“.
Jozef Kroner zomrel 12. marca 1998 v Bratislave vo veku 73 rokov, týždeň pred svojimi sedemdesiatymi štvrtými narodeninami, po boji s ťažkou chorobou. „Keď som tak sedela pri ňom a držala som ho za ruku, horúčka mu stúpala, takže začal už trošičku blúzniť. Pamätám sa na jednu z jeho posledných viet. Bolo to niečo neuveriteľné,“ spomínala jeho dcéra.
Dňa 1. januára 2018 mu prezident Andrej Kiska udelil Pribinov kríž I. triedy. V ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na 12. mieste. Po jeho smrti bola založená Spoločnosť Jozefa Kronera, ktorej cieľom je pripomínať herecké a ľudské posolstvo tohto významného herca a každoročne udeľuje Ceny Jozefa Kronera. Jeho rodný dom v Staškove je dnes pamätníkom a je sprístupnený verejnosti, kde sa nachádza expozícia venovaná jeho životu a tvorbe.
Jozef Kroner bol nielen výnimočným umelcom, ale aj človekom s obrovským srdcom, ktorý sa snažil medzi ľudí vniesť „aspoň kúsok úsmevu a nádeje“. Jeho odkaz žije ďalej prostredníctvom jeho nezabudnuteľných rolí, kníh a spomienok tých, ktorí ho poznali a obdivovali.
tags: #jozef #kroner #narodenie