Mimotelové oplodnenie, známe aj pod anglickou skratkou IVF (In Vitro Fertilization), predstavuje medicínsky postup, pri ktorom dochádza k spojeniu spermií a vajíčka v laboratórnych podmienkach, konkrétne v petriho miske. Táto technológia asistovanej reprodukcie (ART) ponúka neplodným párom možnosť počať dieťa mimo pohlavného styku, čím rieši hlbokú túžbu po potomstve, ktorá je pre mnohých manželov ústrednou súčasťou ich života. Hoci sa v Biblii explicitne nespomína, a teda niektorí kresťania dospeli k záveru, že je voči IVF agnostická, táto metóda sa od svojich počiatkov stretávala so silnou kritikou, najmä zo strany Katolíckej cirkvi.
V roku 1987 Katolícka cirkev vydala dokument s názvom „Donum Vitae“ (Dar života), ktorý sa zaoberal morálnosťou metód liečby neplodnosti. Toto vyhlásenie uviedlo, že ak liečebná metóda pomáha, aby manželský akt viedol k splodeniu dieťaťa, možno sa na ňu pozerať ako na morálne prijateľnú. Naopak, ak liečebná metóda nahrádza manželský akt, je takáto liečba z morálneho hľadiska neprijateľná. Európska ekumenická komisia pre cirkev a spoločnosť (EECCS) v roku 1997 poukázala na to, že jej členovia, vrátane protestantských, anglikánskych a pravoslávnych cirkví, zastávajú k asistovanej reprodukcii rozdielne postoje, zdôrazňujúc, že rozhodnutie je na svedomí každého jednotlivca. To potvrdzuje, že názory na asistovanú reprodukciu sa líšia. Svetová zdravotnícka organizácia pritom pripúšťa, že metódy asistovanej reprodukcie „stále vyvolávajú otázky o spoločenských, morálnych a etických normách a predstavujú problém pre právne systémy“.
Predkladaný článok sa primárne zameriava na etické a morálne postoje Katolíckej cirkvi a širšie kresťanské perspektívy voči umelému oplodneniu, čerpajúc z rozsiahlych informácií a úvah, ktoré boli pre túto analýzu k dispozícii. Poukážeme na komplexné etické a praktické problémy, ktoré vyvstávajú v súvislosti s touto technológiou.
História a Proces Mimotelového Oplodnenia
Prvé „dieťa zo skúmavky“ prišlo na svet 25. júla 1978. Odvtedy sa podobným spôsobom narodilo odhadom viac ako šesť miliónov detí po celom svete. Na Slovensko sa tento trend dostal v roku 1991. Pre páry, ktoré zápasia s neplodnosťou alebo dedičnými chorobami, je dôležité mať pevnú predstavu o tom, ako IVF funguje, aké sú jeho morálne dôsledky a aké možnosti majú veriaci k dispozícii.
Pri získavaní ženských vajíčok na IVF sa lekári často spoliehajú na silné hormonálne lieky, ktoré stimulujú ženské telo, aby vytvorilo až 35 vajíčok - oveľa viac ako jedno vajíčko, ktoré ženské telo prirodzene vytvorí každý mesiac. Tento proces sa nazýva hyperovulácia. V priemere približne z 80 % vajíčok, ktoré lekári umiestnia ku spermiám, vznikne embryo, ktoré je samostatnou, jedinečnou a živou ľudskou osobou. Lekári vytvoria v priemere 15 embryí v jednom kole IVF. Žiaľ, len 3 - 7 % všetkých vytvorených embryí vedie k narodeniu živého dieťaťa.
Okrem klasického mimotelového oplodnenia existujú aj iné metódy asistovanej reprodukcie. Napríklad umelé oplodnenie alebo vnútromaternicová inseminácia (IUI), pri ktorej sa manželovi odoberú spermie a pomocou rôznych metód sa umiestnia do ženy. Prenos gamét do vajíčkovodu (GIFT - Gamete Intrafallopian Transfer) ide ešte o krok ďalej a odoberá vajíčka aj spermie. Lekári umiestnia vajíčka a spermie oddelené vzduchovou bublinou do katétra a potom ich vstreknú do vajíčkovodov ženy. Oplodnenie in vitro (IVF) a prenos zygoty do vajíčkovodu (ZIFT - Zygote Intrafallopian Transfer) sú podobné postupy, pri ktorých spermie oplodnia vajíčko v petriho miske. Proces vytvárania a manipulácie s embryami je rovnaký; jediná odlišnosť spočíva v tom, kam sa pri jednotlivých metódach embryo umiestni.
Počiatok Ľudského Života a Dôstojnosť Embrya
Kľúčovou otázkou pre morálne hodnotenie umelého oplodnenia je, kedy sa začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť. Táto otázka má zásadný vplyv na rozhodnutia mnohých manželských dvojíc a náboženských komunít. Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve touto otázkou. Na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností v závere svojho bádania uvádza, že nezávisle na náboženskom či inom svetonázore, veda musí uznať, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť.
K takémuto záveru môže, podľa Jána Pavla II., prísť každý človek na základe svojho vlastného poznávania. Vo svojej encyklike „Evangelium vitae“ (Evanjelium života) uvádza: „Napriek mnohým ťažkostiam a neistotám každý človek, úprimne otvorený pravde a dobru, môže pomocou svetla rozumu a pod vplyvom tajomného pôsobenia milosti dospieť k tomu, že v prirodzenom zákone, vpísanom do srdca, spozná posvätnosť ľudského života od počatia až do jeho konca a získa presvedčenie, že každá ľudská bytosť má právo na to, aby sa absolútne rešpektovalo toto jej základné právo.“ Z tohto pohľadu vyplýva, že v momente oplodnenia vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať prirodzene rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete. Charta práv rodiny, ktorú vydala Svätá stolica, opätovne zdôraznila: „Ľudský život treba rešpektovať a chrániť absolútnym spôsobom od okamihu oplodnenia.“
Praví kresťania veria, že život sa začína počatím. Žalmista Dávid pod inšpiráciou o Bohu napísal: „Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti.“ (Žalm 139:16) Ďalej, nariadenie v 2. Mojžišovej 21:22, 23 v pôvodnom jazyku ukazuje, že človek, ktorý zranil nenarodené dieťa, mal byť za to braný na zodpovednosť. Z toho vyplýva poučenie, že Stvoriteľ považuje život človeka za cenný už aj vo veľmi skorých štádiách jeho vývoja v maternici. Pri spojení spermie a vajíčka sa generuje akýsi svetelný záblesk, čo symbolicky naznačuje vznik nového života.
Termín „predembryo“, ktorý sa vzťahuje na štádium vývoja nenarodeného dieťaťa počas prvých 14 dní po oplodnení vajíčka, je podľa International Journal of Sociology and Social Policy často „používaný na ospravedlnenie výskumu ľudských embryí“. Kniha Incredible Voyage-Exploring the Human Body uvádza: „Ak embryo zadefinujeme ako štrukturálne usporiadanie buniek, z ktorého má vzniknúť dieťa, tak jeho začiatok možno badať až dva týždne po spojení spermie s vajíčkom.“ Avšak, či sa predembryo môže považovať iba za masu buniek vhodnú len na výskum, je otázka s hlbokými etickými implikáciami, najmä pre tých, ktorí uznávajú počiatok života už v momente oplodnenia.
Etické a Morálne Obavy Kresťanskej Cirkvi voči Umelému Oplodneniu
Katolícka cirkev a mnohí kresťania vyjadrujú vážne morálne námietky voči umelému oplodneniu (IVF) a súvisiacim technológiám. Tieto námietky vychádzajú z hlbokého rešpektu k ľudskému životu od momentu počatia a k biblickým princípom manželstva a plodenia. Z pohľadu Cirkvi a týchto kresťanov sú mnohé postupy IVF založené na rutinnom ničení ľudského života - buď úmyselnom, alebo nedbanlivom.
3.1 Rutinné Ničenie Ľudského Života a Eugenická Selekcia
Jedným z najvážnejších problémov spojených s IVF je vytváranie prebytku embryí. Lekári často vytvoria viac embryí, než je potrebné, aby mohli testovať a vyberať tie s „najlepším“ genetickým profilom pomocou predimplantačnej genetickej diagnostiky (PGD). Hoci zákony v Kanade obmedzujú používanie PGD, tá istá technológia môže lekárom umožniť určiť pohlavie, fyzické vlastnosti alebo intelektuálne schopnosti dieťaťa. Na základe toho sa rodičia a lekári rozhodnú, ktoré embryá implantovať, ktoré embryá zmraziť na neskoršie použitie a ktoré (ak vôbec nejaké) embryá zničiť. Hoci sa môže zdať samozrejmé, že rodičia chcú implantovať embryá, ktoré vytvorili, odvetvie plodnosti má iný cieľ: implantovať „správny druh embryí“ s najvyššou šancou na úspech.
Kliniky zamerané na liečbu neplodnosti v mnohých prípadoch praktizujú IVF s eugenickým predpokladom, že niektoré embryonálne deti si zaslúžia život viac ako iné. Často poskytujú rodičom vopred stanovené balíky, ktorých cieľom je vytvoriť čo najviac embryí, otestovať a vybrať tie najzdravšie a zničiť embryá, ktoré sú nechcené alebo sa považujú za nedostatočne dobré. Takéto úmyselné usmrcovanie ľudských bytostí alebo ich používanie na rozličné účely, na úkor ich celistvosti a života, je v rozpore s učením, ktoré Cirkev pripomína v súvislosti s umelým potratom. Bioetik Oliver O’Donovan tvrdí, že „je veľký rozdiel medzi akceptovaním rizika postihnutého dieťaťa (ak nám toto riziko ukladá príroda) a tým, keď si toto riziko ukladáme sami v snahe dosiahnuť vlastné ciele“.
Pri takmer každom cykle umelého oplodnenia sa v laboratóriu vytvorí oveľa väčšie množstvo embryí, než je možné či žiaduce implantovať do maternice zamýšľanej matky. Tie, čo implantované nie sú, sú buď zničené, zmrazené na neurčito, alebo odstúpené, čo má často za následok to, že sa tieto maličké ľudské bytosti stávajú obeťami medicínskych experimentov. Niekedy sa dokonca stáva, že sa do maternice implantuje viacero embryonálnych ľudských bytostí, ktoré prežijú, no potom sa „eliminujú“, lebo môžu ohroziť život a zdravie matky. Inými slovami, život týchto detí sa ukončuje prostredníctvom „selektívne redukčných“ potratov. Nič z tohto nie je pro-life ani prorodinné. Odmieta to ľudskú dôstojnosť, ako aj skutočnú hodnotu jednotlivých ľudských životov a stáva sa tak jedným z najjasnejších príkladov „kultúry vyhadzovania“, pred ktorou varoval pápež František.
3.2 Problém „Nadbytočných“ a Zmrazených Emryí
Okrem obáv o to, ako sa s embryami zaobchádza počas selekcie, je tu aj pretrvávajúca otázka, čo by mali rodičia robiť so zvyšnými embryami. Nanešťastie, dostupné možnosti môžu rýchlo vyústiť do dystopie. Mnohé postupy IVF vedú k stvoreniu „nadbytočných“ embryí. Tie „kvalitnejšie“ môžu rodičia nechať zmraziť a „odložiť na neskôr“, ak sa opäť rozhodnú mať dieťa. Tie „nekvalitné“ často (hoci nie vždy) končia ako biologický odpad, respektíve rodičia sa môžu rozhodnúť darovať ich na „výskum“. Cirkev však jednoznačne odsudzuje akékoľvek pokusy a výskumy na embryách v akomkoľvek štádiu. Morálny problém je jasný - dochádza k cielenej eugenickej selekcii a následnému zničeniu ľudských embryí.
Mnoho párov čelí dileme, čo s týmito embryami urobiť. Zamrazené embryá môžu byť pre niektorých symbolom nenarodených detí, pre iných zase bremenom, ktoré prináša psychologické aj finančné náklady. Príbeh kamarátky, ktorá bola vytvorená prostredníctvom IVF a ktorá má stále niekoľko súrodencov v ľade, ilustruje túto dilemu. Stála pred ťažkým rozhodnutím, keď sa jej matka spýtala, či chce svojich súrodencov vynosiť, aby im dala šancu na život. Nakoniec sa rozhodla proti tejto možnosti.
„Vločkové bábätká“ (snowflake babies) sú zmrazené embryá, ktorých sa rodičia rozhodli vzdať, no zároveň si neprajú, aby boli venované na výskum, alebo zničené. Manželom, ktorí nemajú zdravé pohlavné bunky, ponúkajú lekári túto možnosť často ako poslednú. Po celom svete sa nachádzajú tisícky zmrazených detí čakajúcich na svojich adoptívnych rodičov. Adoptovať si embryo je možné vtedy, keď je matka schopná vynosiť dieťa. Neexistuje však k tomu oficiálne právne stanovisko na Slovensku, keďže v náleze Ústavného súdu SR je zakotvené, že nasciturus (t. j. počaté, ale nie narodené dieťa) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život, môže sa ním však stať pod podmienkou, že sa narodí živý.
Jenny Vaughnová, katolícka žena, sa podelila o svoj príbeh konverzie po procedúrach IVF. Po odobratí 38 dobrých vajíčok, z ktorých sa 31 podarilo oplodniť, v priebehu nasledujúceho týždňa 16 embryonálnych detí zomrelo a skončilo v odpade. Trinásť bolo kryogénne zmrazených. Jenny Vaughnová opisuje, akým neuveriteľným nebezpečenstvám boli jej deti vystavené, keďže v zmluve sa písalo, že „nie je neobvyklé, že embryo neprežije rozmrazovanie“ alebo „embryá sa občas prilepia na skúmavku alebo pipetu a nemožno ich nájsť.“ O svojom obrátení a svojich deťoch napísala: „Stvorenie v laboratóriu a následné zmrazenie porušuje dôstojnosť týchto malých ľudských bytostí. Rozmrazovanie a vyhodenie do odpadu je vražda.“
Nedávny prípad Najvyššieho súdu v americkom štáte Alabama, ktorý rozhodol, že embryá vytvorené umelým oplodnením sú „deti“, vyvolal búrlivú diskusiu. Hoci tento verdikt je v súlade s pro-life postojom, paradoxne niektorí politickí lídri, ktorí sa verbálne hlásia k pro-life hnutiu, ako napríklad Donald Trump, vyjadrili silnú podporu dostupnosti IVF, nazývajúc to „prorodinnou a pro-life snahou“. Táto podpora však ignoruje, že tak potraty, ako aj IVF zabíjajú nespočetné množstvo detí.
3.3 Komodifikácia Detí a Dehumanizácia
Umelé oplodnenie vnáša do spoločnosti nový pohľad na deti ako na „produkty“ technického procesu, čím prispieva k ich dehumanizácii. Karol Wojtyla v diele „Láska a zodpovednosť“ zdôrazňuje, že s osobou sa musí vždy zaobchádzať na základe personalistickej normy, a teda že hodnota osoby je vždy vyššia ako hodnota príjemnosti. Ďalej hovorí o tom, že každý človek si zaslúži, aby s ním bolo zaobchádzané ako s predmetom lásky, nie predmetom túžby.
Pri asistovanej reprodukcii sa s dieťaťom zaobchádza ako s produktom, keďže sa v podstate vyrábajú deti takmer v priemyselnom meradle. Keď sa dieťa stáva výsledkom laboratórneho postupu, dochádza k zmene vnímania jeho hodnoty, kde môže byť vnímané ako komodita, ktorú je možné „objednať“ podľa preferencií rodičov. Tento postoj sa odráža v celej spoločnosti a mení základné hodnoty, na ktorých je postavená spoločnosť i rodina. Deti, ktoré sú „vytvorené“ na objednávku, môžu byť považované za tovar, a keď sa stane, že tento tovar nie je „potrebný“, môže sa stať aj odpadom. John Haas, etik v Národnom katolíckom centre pre bioetiku, poznamenal: „Pri umelom oplodnení sa deti vytvárajú technickým procesom podliehajúcim „kontrole kvality“, a keď sa zistí, že sú „chybné“, sú eliminované. Tieto deti sú už pri svojom vzniku úplne podriadené arbitrárnym rozhodnutiam, ktoré ich privádzajú k bytiu.“
3.4 Porušenie Biblického Učenia o Manželskej Výlučnosti a Reprodukcia s Účasťou Tretej Strany
Biblia predstavuje „balíček“ manželstva, sexu a plodenia tak, že použitie mimotelového oplodnenia, ktoré obchádza neplodnosť aj sex, vo svojej podstate porušuje Božiu víziu plodenia. V každom biblickom príklade, kde sa medzi tieto tri odlišné a zjednotené úkony pridávajú stupne oddelenia, vstupuje do hry hriech. Každý ďalší krok pridáva ďalšie prekážky medzi balíček manželstva, sexu a plodenia.
Ďalšia morálna dilema vzniká pri reprodukcii s účasťou tretej strany, pri ktorej sa na vytvorenie a počatie dieťaťa môže použiť darcovské vajíčko, spermie alebo maternica (náhradné materstvo). Adamovi a Eve sa napríklad mohlo stať, že Adam mal slabé spermie alebo žiadne, a lekár by im navrhol použiť vajíčko Evy a spermiu od neznámeho darcu. Alebo Eva mohla mať nekvalitné vajíčka, a tak by sa ponúklo darovanie vajíčok inej ženy, ktoré by sa oplodnili Adamovými spermiami. Tu však nastáva ešte zložitejší problém - Eva by nosila dieťa, ktoré geneticky nebude jej.
Hoci existuje mnoho dôvodov, prečo sa vyhnúť reprodukcii s účasťou tretej strany v záujme blaha potenciálneho dieťaťa, dvojnásobne porušuje biblické učenie o výlučnosti manželstva (ktoré sa vzťahuje aj na sex a plodenie) tým, že do aktu plodenia vnáša genetický materiál tretej osoby a intímne používanie jej tela. Keď čítame o Abrahámovi, ktorý počal dieťa so Sárinou slúžkou Hagar, môžeme sa oprávnene zamračiť, ale medikalizované použitie cudzieho vajíčka, spermií alebo maternice pri reprodukčných technológiách na vytvorenie dieťaťa sa od Abrahámovho mimomanželského sexu s Hagar líši len stupňom, nie druhom. Zásada z 3. Mojžišovej 18:20 znie: „Nedáš svoj výron ako semeno manželke svojho spoločníka, aby si sa tým neznečistil.“ Z tohto biblického nariadenia vyplýva zásada: Semeno muža možno použiť len na oplodnenie jeho manželky, nie inej ženy, a ani žena by nemala porodiť dieťa niekomu inému než vlastnému manželovi. Inými slovami, reprodukčné schopnosti sa majú používať len v rámci manželstva, nie mimo neho.
Porušenie manželskej výlučnosti vstupom tretieho človeka - darcu - do procesu plodenia môže mať negatívny vplyv na samotné manželstvo a samotné počaté dieťa. Darcovia v mnohých krajinách zostávajú v anonymite, no otázka anonymity je predmetom prudkých debát. Ľudia, ktorí sú proti anonymite darcov, zdôrazňujú, že deti musia poznať úplnú pravdu o svojej identite. Jedna správa uvádza: „Vyše 80 percent adoptovaných ľudí hľadá svojich pokrvných príbuzných, mnohí z nich len preto, aby uspokojili svoju dlhoročnú túžbu poznať svoj pôvod, a takúto túžbu má predsa väčšina ľudí.“ Iná správa založená na rozhovore so 16 dospelými, ktorí boli počatí použitím spermií od darcu, odhalila, že „mnohí boli šokovaní, keď sa dozvedeli o svojom biologickom pôvode“ a „mnohé deti sú frustrované z toho, že nepoznajú svoj biologický pôvod, a cítia sa opustené.“ Tieto hlboké obavy o prirodzené práva detí nadobudnúť existenciu v milujúcom objatí vlastnej biologickej matky a otca sú preto plne opodstatnené.
Problém môže nastať aj v prípade náhradného materstva, keď Eva nedokáže dieťa vynosiť a lekári navrhnú nájdenie náhradnej matky. Surogátne materstvo, našťastie, nie je v našich končinách povolené, no sú známe prípady, keď sú páry ochotné vycestovať za touto „službou“ do krajín, kde to dovolené je (napríklad do USA, Indie alebo na Ukrajinu). Funguje to komplikovane - buď si pár nájde náhradnú matku, ktorá to spraví pro bono, alebo za uhradené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, alebo si nájde matku, ktorej za túto službu zaplatí (najmä chudobnejšie ženy v Indii a na Ukrajine často ponúkajú túto „službu“). Náhradné materstvo je objektívnym popretím záväzkov, ktoré vyplývajú z materskej lásky, manželskej vernosti a zodpovedného materstva. Uráža dôstojnosť a právo dieťaťa, aby bolo počaté, nosené v matkinom lone, prinesené na svet a vychovávané vlastnými rodičmi. Prípad Alexy a Jona, ktorí požiadali svoju priateľku Merill o náhradné materstvo, keďže Alexa mala neoperovateľný tumor na mozgu, jasne ukazuje potenciálne utrpenie a narušenie vzťahov. Merill si počas tehotenstva začala budovať vzťah k dieťaťu, čo viedlo k emocionálnym konfliktom a napätiu, ktoré ovplyvnilo nielen vzťah Alexy a Jona, ale aj ich vzťah s Merill a predovšetkým blaho dieťaťa.
3.5 Zdravotné Riziká pre Ženu a Dieťa
Umelé oplodnenie so sebou prináša aj množstvo zdravotných rizík, ktoré nemožno ignorovať. Jedným z najzávažnejších rizík pre ženu je syndróm ovariálnej hyperstimulácie (OHSS), ktorý vzniká v dôsledku nadmernej hormonálnej stimulácie vaječníkov. OHSS môže spôsobiť rôzne komplikácie, vrátane zväčšenia vaječníkov, hromadenia tekutín v brušnej dutine a na hrudníku, a v najvážnejších prípadoch môže ohroziť život ženy.
Zdravotné problémy však nekončia pri matke. Postupne pribúdajú vedecké články, ktoré poukazujú na nepríjemnú skutočnosť, že deti počaté technikami umelého oplodnenia majú nezanedbateľne vyššie riziko rakoviny, autizmu, menšieho rázštepu podnebia alebo vrodenej srdcovej vady. Majú tiež vyššie riziko neurologických, srdcovo-cievnych ťažkostí, hematologických ochorení, vyššiu úmrtnosť počas tehotenstva, vyššie riziko predčasného pôrodu, nízku pôrodnú hmotnosť, výskyt Becwitht-Wiedeman a Algenmanovho syndrómu. Ako už bolo spomenuté, bioetik Oliver O’Donovan poukazuje na zásadný rozdiel medzi akceptovaním rizika postihnutého dieťaťa, ak nám toto riziko ukladá príroda, a tým, keď si toto riziko ukladáme sami v snahe dosiahnuť vlastné ciele. Pre kresťanov, ktorí si cenia a chránia život od momentu počatia, takíto rodičia podriaďujú svoje vlastné želania dobru detí.
3.6 „Právo na Dieťa“ ako Mylná Predstava
Manželská neplodnosť je bolestivým úderom a Cirkev musí k týmto otázkam pristupovať citlivo, no otvorene. V prvom rade si však treba uvedomiť dve veci - Cirkev nebráni manželom mať deti a ani nikdy nebránila. Ba naopak, vždy zdôrazňovala - a i dnes, keď to nie je práve populárny názor, zdôrazňuje, že manželský akt má mať vždy plodivý a spojivý charakter. Plodivý v zmysle toho, že sa nebráni umelými metódami (prezervatív, antikoncepcia, vnútromaternicové teliesko) potenciálnemu počatiu života, a spojivý v zmysle úplný (muž vždy vyvrcholí v pošve ženy).
Druhá otázka sa týka takzvaného „práva na dieťa“. Dieťa je Boží dar, nie právo. Aj vedci zaoberajúci sa reprodukciou môžu potvrdiť, že sa stáva, že hoci majú k dispozícii dokonalú spermiu a dokonalé vajíčko, k oplodneniu skrátka nedôjde, život sa nezačne. Hoci sa veda dokáže „hrať na Boha“ v otázke plodenia života, stále je to dotyk Stvoriteľa, ktorý určuje, či sa bunky začnú, alebo nezačnú deliť. Vznik života je tajomstvom, ktoré presahuje ľudské možnosti a kontrolu. Katy Faustová, obhajkyňa práv detí, výstižne argumentovala, že niekto sa musí obetovať na náročnej ceste neplodnosti a reprodukčných technológií.
Metaetika: Rýchlokurz filozofie č. 32
Psychologické a Sociálne Dopady Umelého Oplodnenia
Psychologické dopady umelého oplodnenia sú často podceňované, no sú veľmi reálne a vážne. Neúspech IVF (niektoré zdroje uvádzajú len 26.2% úspešnosť IVF cyklov) môže byť pre ženy a páry mimoriadne traumatizujúci, čo vedie k hlbokému smútku, pocitu straty a viny. Ženy často prechádzajú niekoľkými cyklami IVF, čo znamená opakované zažívanie nádeje a následného sklamania, ak sa oplodnenie nepodarí. Jenny Vaughnová opísala svoju skúsenosť po strate dvojičiek narodených predčasne po IVF, kedy sa cítila otupene a verila, že ich smrť je Boží trest za jej minulé hriechy.
Umelé oplodnenie má potenciál zmeniť pohľad na rodičovstvo a detstvo v celej spoločnosti. Vzniká nová kultúra, kde je dieťa výsledkom technologického procesu, a nie prirodzeného aktu lásky medzi mužom a ženou. Táto technokratizácia rodičovstva vedie k novým formám sociálnej nespravodlivosti, kde si bohatší môžu dovoliť „vyrobiť“ dieťa, zatiaľ čo chudobnejší sú vystavení tlaku a marginalizácii. IVF tiež prispieva k fragmentácii rodiny, kde biologický, sociálny a právny status dieťaťa môže byť oddelený a rozdelený medzi rôzne osoby a inštitúcie.
Kresťanský Pohľad na Reprodukčné Technológie a Hľadanie Alternatív
Ako by teda mali kresťania premýšľať o reprodukčných technológiách? Názor, že vzhľadom na hriešnosť ľudskej prirodzenosti by kresťania mali reprodukčné technológie na použitie pri liečbe neplodnosti posudzovať na stupnici od „ideálnych“ po „menej ideálne“, je často zastávaný. Biblia predstavuje „balíček“ manželstva, sexu a plodenia tak, že použitie mimotelového oplodnenia, ktoré obchádza neplodnosť aj sex, vo svojej podstate porušuje Božiu víziu plodenia. V každom biblickom príklade, kde sa medzi tieto tri odlišné a zjednotené úkony pridávajú stupne oddelenia, vstupuje do hry hriech. Ako zoznam postupuje, každá možnosť je rušivejšia ako tá predchádzajúca, čo sa týka počtu ľudí zapojených do aktu plodenia, ďalších oneskorení alebo prestávok v prirodzenom akte počatia a tehotenstva a v potrebných nástrojoch a liekoch. Stručne povedané, každý ďalší krok pridáva ďalšie prekážky medzi balíček manželstva, sexu a plodenia.
Niektorí kresťania môžu urobiť čiaru pred IVF, zatiaľ čo iní môžu pripustiť obmedzené používanie takejto technológie. Takéto páry veria, že môžu zostať pevne v rámci Božej vízie manželstva, sexu a plodenia tým, že budú obmedzene používať reprodukčnú technológiu v rámci manželstva muža a ženy s pevným zákazom testovania, výberu alebo ničenia ľudského života.
4.1 Restoratívna Reprodukčná Medicína
Keďže neplodnosť nie je choroba, ale symptóm, ktorý sa týka niekoľkých základných stavov, páry by mali investovať do restoratívnej reprodukčnej medicíny, aby identifikovali a vyliečili základné príčiny neplodnosti. U žien sa tieto príčiny pohybujú v rozmedzí niekoľkých problémov vrátane endometriózy, myómov maternice, syndrómu polycystických vaječníkov, intersticiálnej cystitídy a adenomyózy. U mužov sa tieto príčiny môžu týkať nízkeho počtu spermií alebo nízkej pohyblivosti spermií alebo faktorov životného štýlu, ako je ich strava, výživa a cvičenie. Cirkev podporuje technológie a lekárske zásahy, ako je aj restoratívna reprodukčná medicína, ktoré pomáhajú manželským párom riešiť základné príčiny neplodnosti a dosahujú tehotenstvo prirodzene prostredníctvom pohlavného spojenia. Tieto zásahy sú často veľmi úspešné.
NaPro technológia je na Slovensku len zopár rokov, no rozdiel oproti IVF je najmä v tom, že pár sa naučí spoznávať svoju plodnosť. Často pomôže už len správne načasovanie pohlavného styku, no NaPro neostáva iba pri tom. Lieči neplodnosť - neponúka dieťa ako produkt, ale snaží sa nájsť problém v tele ženy alebo muža a odstrániť ho. Berúc do úvahy všetkých pacientov, diagnózy, pravdepodobnosť počatia a porodenia dieťaťa, je miera úspešnosti 50 % v najlepších európskych NaPro centrách. Môže byť úspešná i v liečbe neplodnosti u párov, ktoré absolvovali IVF, a má 40 - 50 % mieru úspešnosti pri liečbe neplodnosti žien, ktoré majú viac ako 35 rokov.
CrMS (Creighton Model) vznikol v 70. rokoch na univerzite v Creightone, USA. Cieľom bolo vyvinúť spoľahlivú, vedecky dokázanú prirodzenú metódu s ohľadom na ženskú individualitu. Takto sa vytvoril jednotný medzinárodný jazyk značenia ženského cyklu. Ide o systém značenia ženskej plodnosti, ktorý páru poskytuje informáciu o plodných a neplodných dňoch v cykle.
4.2 Prirodzené IVF (Minimálna Stimulácia)
Vzhľadom na mnohé etické a morálne problémy spojené s IVF sa mnoho párov obrátilo na alternatívny spôsob liečby známy ako „prirodzené IVF“ alebo minimálna stimulácia. Pri prirodzenom IVF lekári vytvárajú vždy len jedno embryo, vyhýbajú sa používaniu silných hormónov a pracujú v rámci prirodzeného cyklu ženy, aby implantovali embryo, keď je prirodzene plodná. Mnohí sa vyhýbajú testovaniu embryí na genetické alebo fyzické vlastnosti a embryá nemrazia ani neničia. Táto metóda sa snaží minimalizovať etické dilemy klasického IVF.
Súčasné Výzvy a Legislatívny Rámec
Lekárska veda bude nepochybne ďalej rozvíjať metódy asistovanej reprodukcie. Niektorí predpovedajú, že v budúcnosti bude týmito metódami počatých 30 percent narodených detí. Legislatíva týkajúca sa umelého oplodnenia je často neaktuálna a nepostačujúca na riešenie súčasných výziev - zvlášť to platí o legislatíve Slovenskej republiky. Mnohé kliniky, ktoré poskytujú služby umelého oplodnenia, fungujú podľa predpisov z obdobia socializmu (naša legislatíva v tejto oblasti nebola aktualizovaná od roku 1983), ktoré nedokážu reflektovať moderné etické a medicínske poznatky a problémy. Tento nedostatok regulácie umožňuje zneužitie a nedostatočnú ochranu práv pacientov, najmä pokiaľ ide o zaobchádzanie s embryami. Napriek tomu, že IVF má vážne spoločenské a etické implikácie, štát sa už desaťročia nezaujíma o presné sledovanie činnosti týchto kliník, čo vedie k množstvu zneužití a narúšaniu práv pacientov. Hoci Národné centrum zdravotníckych informácií konečne začalo zbierať niektoré informácie o IVF, dosiaľ nie sú vyhodnotené a zverejnené.
Okrem toho, narastajúca neplodnosť mužov je ďalším aspektom, ktorý prispieva k čoraz častejšiemu využívaniu umelého oplodnenia. Tento trend je čiastočne spôsobený moderným životným štýlom, vrátane módnych trendov ako sú úzke nohavice, ktoré môžu negatívne ovplyvniť pohyblivosť spermií a celkovú mužskú plodnosť. Moderný spôsob života, zmena stravovacích návykov a zvýšený stres sú tiež faktory, ktoré prispievajú k zhoršeniu reprodukčnej schopnosti mužov.
Pohľad na Tých, Ktorí Sú Ovplyvnení
Manželia, ktorí sa ocitnú v situácii neplodnosti, čelia hlbokej túžbe milovať a byť milovaní, stretnúť sa v manželskej intimite a priviesť na svet nový ľudský život. Keď sa táto túžba nenaplní, môže to spôsobiť sklamanie, napätie, hanbu, závisť, hnev a zúfalstvo. Neplodnosť je súčasťou tajomstva prvotného hriechu a zraneného, padlého sveta, v ktorom žijeme. Boh nás však povoláva niesť tento kríž vznešene a dôstojne. Kresťania, aj tí, ktorí prechádzajú neplodnosťou, by mali byť naplnení nádejou. Diagnóza alebo obdobie neplodnosti neznamená, že pár nikdy nebude mať deti; len si to môže vyžadovať viac práce a času, než pôvodne očakávali. Svoj kríž však nemusia niesť sami. V utrpení sa s nimi stretáva Ježiš, kráča s nimi, túži ich uzdraviť a dúfa, že pochopia dobro, ktoré on dokáže vytvoriť z utrpenia.
Pre tých, ktorí boli počatí prostredníctvom umelého oplodnenia, je dôležité vedieť, že sú darom, nielen pre svojich rodičov, ale aj pre všetkých. Bez ohľadu na to, ako bol kto počatý, je každá ľudská bytosť stvorená na Boží obraz a podobu - preto ju Boh miluje a má tú istú nenarušiteľnú dôstojnosť ako každý jeden z nás.
Diskusie o dôstojnosti ľudského života a manželstva, rodiny a umelom oplodnení môžu byť zložité. Boh nás však povolal, aby sme boli svedkami dobra, pravdy a krásy ľudskej osoby a ľudských vzťahov - evanjelia života a kultúry lásky, po ktorej túži pre našu krajinu. Preto ako hovorí Ježiš: „Nebojte sa!“ Majte odvahu byť svedkami a hlásateľmi evanjelia života v jeho plnosti.
tags: #judaizmus #umele #oplodnenie