Psychomotorický vývin dieťaťa predstavuje komplexný a dynamický proces, ktorý zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, prebiehajúci intenzívne v priebehu prvých troch rokov života. Každé dieťa je jedinečný originál s vlastným vnútorným kalendárom a vyvíja sa individuálne, v rôznom tempe. Preto je kľúčové vnímať jeho pokroky ako súčasť jedinečného procesu. Hoci sa vývin líši od dieťaťa k dieťaťu, existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza. Rodičia často nad svojím dieťatkom neveriacky krútia hlavami, ak už má rok a ešte nechodí, a myslia si, že mu treba pomôcť. Avšak, nohy bude dieťa potrebovať po celý život a netreba nič unáhliť, ide aj o jeho zdravie. Poskytovaním láskyplného prostredia, podpory a stimulácie môžeme výrazne prispieť k jeho zdravému rastu a rozvoju, pričom je našou úlohou nie proces urýchľovať, ale vytvoriť bezpečné a podnetné prostredie, v ktorom sa dieťa bude cítiť sebavedome pri každom novom pokuse o stabilitu.
Základné kamene psychomotorického vývinu: Od narodenia do pol roka
Už od narodenia robia drobci dennodenne veľké pokroky. Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Motorika dieťaťa prejavuje silný sací reflex a začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, čo je prvá fáza tzv. „pasenia baránkov“. Zároveň zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa sa prejavuje schopnosťou rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom. Od narodenia je tiež prítomný tzv. úchopový reflex na prštekoch. Ak položíme dieťatku naše palce pod pršteky, tak ich stlačí a zohne k sebe. Tento reflex je dôležitý pre neskoršiu oporu o celú plochu nožičky.
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Aj keď ešte s nepresnosťou, pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti. Sociálne a emocionálne dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím. V troch mesiacoch, keď dieťa na chrbátiku dvíha nožičky nad podložku, posilňuje nielen brušné svaly, ale aj členok, ktorý sa dostáva do zohnutej polohy, čo spôsobí aktiváciu svalov tvoriacich pozdĺžnu klenbu. Objavuje sa tzv. asociovaný úchop, čo znamená, že pri úchope hračky hornými končatinami sa objaví aj úchop na dolných končatinách. Je vhodné u detičiek toto podporovať, hrať sa s nimi na chrbátiku a motivovať ich k dvíhaniu nožičiek.
V období štvrtého až šiesteho mesiaca sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba. Začína sa otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie. Okolo štyri a pol mesiaca sa objavuje tzv. skrížený model, kedy dieťa vysunie jednu nožku smerom nahor, oprie sa o koleno, čo mu dovoľuje uvoľniť jednu ruku a vysunúť ju za hračkou. Dochádza k prvému cielenému zaťaženiu päty. V tomto období by rodičia nemali ťahať deti do plazenia vpred, aj keď to možno tak vyzerá, drobcovi ešte zatiaľ vôbec nejde o pohyb. Hračky preto ukladáme na dosah ruky alebo na strany, aby dieťatko mohlo rotovať okolo svojej osi - pivotovať. Trénuje si tak šikmé brušné svaly potrebné na zvládnutie druhého vzpriamenia, teda postavenia na vystreté lakte a otvorené dlane (približne v 6. mesiaci) a tiež nákrok potrebný pri pohybe na štyroch. Sociálne a emocionálne dieťa napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť. Vrkanie/mrnčanie sa premieňa na bľabotanie. Dieťatko opakuje a napodobňuje zvuky okolo seba, vydáva zvuky, slabiky, experimentuje so zvukmi, ich melódiou a intenzitou zvuku.
Kľúčové míľniky pred chôdzou: Sedenie a lozenie
Chôdza nie je izolovaný akt, ale vyvrcholenie mesiacov intenzívneho tréningu. Predtým, než sa dieťa postaví na vlastné nohy, musí jeho telo prejsť komplexnou prípravou. Medzi kľúčové predchádzajúce vývinové míľniky patria samostatné sedenie a lozenie.
Sedenie s oporou a plazenie (6-7 mesiacov)
V období od šiestich do siedmich mesiacov sa dieťa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky. Sociálne a emocionálne sa dieťa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie. Plazenie, ktoré často predchádza štvornožkovaniu (okolo šiesteho až ôsmeho mesiaca), je pohybom, ktorým dieťa využíva silu jeho rúk, aby potlačilo telo.
Samostatné sedenie a aktívne lozenie (7-9 mesiacov)
Približne v siedmom až deviatom mesiaci sa dieťa učí sedieť bez opory a začína viac skúmať svoje okolie. V tomto období dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. Veľmi podstatné pre vývoj klenby je nácvik opory o nôžku s dosiahnutím bočného vzpriamenia a následného šikmého sedu, čo býva okolo 7 a pol mesiaca. Dieťa sa pri pokusoch o udržanie sa na boku doslova prvýkrát postaví na celé chodidlo. Okolo ôsmeho až deviateho mesiaca života sa bábätko učí sedieť. Táto pozícia je pre dieťatko veľmi atraktívna, pretože jeho ručičky sú voľné na hranie, môže objavovať okolité veci, ktoré sa samozrejme bude snažiť dosiahnuť. Sociálne a emocionálne dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.
Význam lozenia pre celkový vývoj
Lozenie je jedným z najzdravších pohybov vo vývoji dieťaťa. Nielenže prepojuje obe hemisféry, a tým zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale hlavne posilňuje chrbtové a sedacie svaly, ktoré deti potrebujú na sedenie a neskôr na chôdzu. Lozenie zaberá vo vývoji dosť dlhé obdobie, približne štyri až päť mesiacov, než deti začnú chodiť. V posledných rokoch lekári často zaznamenávajú u detí fenomén, že nelozia. Odborníci na pohybový vývin detí odporúčajú nechať dieťa liezť a chodiť popri nábytku a nijako nezasahovať do chôdze a jej vývinu. Veľmi podstatné pre vývoj klenby je samotné postavenie na štyroch a tzv. húpacie pohyby. V tejto polohe dieťa pracuje s ťažiskom a zapája nielen vnútorný stabilizačný systém tela, ale práve aj množstvo drobných svalov chodidla. Treba nechať deti loziť po štyroch a motivovať ich k tomu. Mali by ste sa uistiť, že dieťa na fáze plazenia nezostane, ale prejde do fázy štvornožkovania (ôsmy až deviaty mesiac), čo je alternatívna práca rúk a nôh. Keď je svalstvo dostatočne pevné, prichádza fáza vyťahovania sa do stoja.
Príprava na vertikalizáciu: Od opory k prvým krokom
Potom, ako dieťa posilní svalstvo lozením a stabilným sedením, začína sa prirodzene pripravovať na postavenie a chôdzu. Tento proces je postupný a vyžaduje si tréning rovnováhy a sily.
Postavenie sa s oporou (8. - 9. mesiac)
Ako sa dieťa stáva silnejším a zvedavejším, približne v ôsmom až deviatom mesiaci začína sa vyťahovať do stoja popri nábytku alebo popri nohách dospelého. Rodičia to väčšinou správne chápu ako signál, že dieťa čoskoro začne chodiť. Vytiahnutie sa hore a postavenie sa o nábytok, ktorý je hlavným pilierom, je cvičením pripravujúcim bábätko na chodenie. Je vhodné meniť povrchy, na ktorých sa dieťa stavia, aby nožička dostala viacero podnetov. Napríklad ku gauču dať koberček, k nábytku protišmykovú podložku, termofor, niekde nechať iba podlahu. Dieťa, ktoré sa dostane do stoja, je potrebné naučiť - ukázať mu, ako sa dostať späť dolu. Ukážte mu, že musí povoliť kolienka a tak sa dostane späť na štyri. Ak dieťatko nereaguje, treba ho chytiť v oblasti kolienok a pokrčiť mu ich - teda názorne ukázať, že ich musí povoliť a tak sa dostane do kľaku. Z kľaku sa už samé dostane bez problémov na zem.
Chôdza popri nábytku (9. - 12. mesiac): Fáza "cruisingu"
Približne v deviatom mesiaci dieťa postupne začne používať nábytok či steny a začne chodiť popri nich. Chodiť začína najprv do boku a až neskôr smerom dopredu. Toto je fáza známa ako „cruising“ - teda obchádzanie nábytku bokom. Je to kľúčový tréning rovnováhy. Dieťa zisťuje, kde má ťažisko a ako reagujú jeho chodidlá na podložku. V tomto období je ideálne nechať dieťa čo najviac naboso (alebo v protišmykových ponožkách), aby receptormi na chodidlách „čítalo“ povrch a správne formovalo klenbu. Mimoriadne dôležitá je chôdza bokom popri nábytku a následné vytáčanie sa dieťaťa do priestoru, kedy sa tvorí priečna klenba nôžky, tvaruje sa päta a stabilizuje členok.
Tréning rovnováhy a prvé samostatné kroky (10. - 12. mesiac)
V období desiateho až dvanásteho mesiaca dieťa začína stáť bez opory a intenzívne trénuje svoju rovnováhu. Je to kľúčová súčasť chôdze. Ak dieťa dokáže stáť bez opory a balancovať čo i len na pár sekúnd, čoskoro sa začne cítiť dostatočne isto, aby skúsilo urobiť prvý krok. Prvé kroky sú nezabudnuteľným okamihom v živote malého dieťatka. Určite bude nasledovať zopár zakopnutí, kým sa dieťa naučí chodiť samé. Pokračujte v podporovaní dieťatka, keď objavuje schopnosť chôdze. Dieťatko napreduje priam raketovou rýchlosťou a treba mu dať priestor a čas, aby sa na prvý krôčik odhodlalo.
Jednoducho proti obezite - Nordic Walking skvelá aktivita pre zdravie
Samostatná chôdza: Individuálne tempo a širšie normy
Odborníci sa zhodujú na pomerne širokom časovom okne pre nástup samostatnej chôdze. Väčšina detí urobí prvé samostatné kroky v období medzi 9. a 18. mesiacom života. Je dôležité zdôrazniť, že tento rozptyl je úplne v poriadku. Nohy ich budú predsa nosiť do konca života, netreba preto nič unáhliť.
Časové okno pre prvé kroky (9. - 18. mesiac)
Niektoré deti sú motoricky popredu a už v 10 mesiacoch s úsmevom behajú po byte, zatiaľ čo iné venujú viac energie rozvoju reči alebo jemnej motoriky a chodiť začnú až okolo roka a pol. Pre rýchlu orientáciu rodičov platí, že hranica 18 mesiacov je stále považovaná za širšiu normu zdravého vývoja, pokiaľ dieťa vykazuje progres v iných pohybových zručnostiach. Skutočná norma pre chôdzu je 18 mesiacov, nie do jedného roka, ako si mnohí myslia. Prvé kroky sú neisté, roztrasené, sú to krátke výlety k najbližšiemu objektu, ktoré dieťatko môže chytiť a použiť ako podporu. A čoskoro bude nasledovať to nádherné vykročenie do náručia mamičky alebo otecka.
Od štvornožkovania k nezávislosti (12. - 15. mesiac)
V období dvanásteho až pätnásteho mesiaca väčšina detí už začína chodiť, postupne sa zlepšuje stabilita v stoji a zdokonaľuje sa chôdza. Deti, ktoré doteraz chodili len okolo nábytku, sa pomaly púšťajú do sveta. Majte na pamäti, že niektoré deti radšej štvornožkujú, robia tak po dlhšiu dobu a až potom naozaj začnú samostatne chodiť. Pomerne veľa detí prejde do samostatnej chôdze po 4 - 5 mesiacoch od prvého postavenia sa popri nábytku. Od prvého postavenia môže aj 3 mesiace trvať, kým je všetko pripravené k prvému odhodlanému kroku do priestoru. Potom ešte dieťa musí získať istotu a trénovať rovnováhu.
Význam "medvedej chôdze"
Pred samotným postavením sa v priestore sa u detí objavuje tzv. medvedia chôdza, kedy si prvýkrát skúšajú posúvať chodidlo - kolíska vpred. Toto všetko trvá približne 12-18 mesiacov, až potom je dieťatko pripravené zvládnuť prvé samostatné kroky. Nie je pravdou, že dieťa musí v jednom roku chodiť. Chôdza je zručnosť, ktorá je rodičmi pravdepodobne najviac očakávaná, avšak nemalo by sa s ňou ponáhľať.
Podpora a časté chyby: Čomu sa vyhnúť pre zdravý vývoj
Rodičia často robia chybu, že deti „učia“ chodiť, čo môže mať negatívny vplyv na ich zdravý vývoj. Našou úlohou je dôverovať svojmu dieťaťu a motivovať ho, aby samo chcelo objavovať svet na dvoch nohách, nie drilovať chôdzu.
Nepomáhajte deťom chodiť: Vodenie za ruky a jeho dôsledky
Ak dieťa v tejto fáze začnete chytať za ruky a začnete „ho učiť chodiť“, dieťa bude mať pocit, že ste súčasťou jeho pohybového stereotypu. Neučte deti chodiť. Tým, že dieťaťu podáte ruku, zavesí sa na ňu, vykriví sa, zmení sa jeho ťažisko, rovnovážne reakcie potrebné na spevnenie trupu nie sú. Ide o silný psychologický aspekt. Dieťa nadobudne pocit, že bez tej pomocnej ruky to nezvládne a bude trvať dlhšie, kým sa vás dokáže pustiť. Druhá varianta je ešte horšia, a síce vytiahnuť dieťaťu obe ruky hore akoby na škripec. Dochádza k prehnutiu v driekovej oblasti, horná časť trupu predbieha nohy a dieťatko má vystrčený zadok. Ak dieťa držíte za ruky zdvihnuté vysoko nad hlavu, meníte jeho ťažisko. Dieťa nechodí samo, ale „visí“ na vašich rukách, ramená má v neprirodzenom napätí a neučí sa prepadať dopredu a chytať rovnováhu. Deti, ktoré ešte nemajú potrebu vykročiť do priestoru, nevodíme vôbec. Keď už dieťa urobí samostatné kroky a vy ste radosťou bez seba, je samozrejmé, že sa s ním za ručičku prejdete, je to predsa krásne a prirodzené.
Riziká chodítok a hopsadiel: Prečo ich odborníci neodporúčajú
Chodítka, tzv. „pavúky“ alebo hopsadlá, ktoré kedysi boli bežnou súčasťou domácnosti, sú z hľadiska fyzioterapie nevhodné a môžu byť príčinou zaostávania v samostatnej chôdzi. Názory na tieto pomôcky sú dnes skôr negatívne a odborníci ich neodporúčajú. Chodítka dieťaťu v rýchlejšom nástupe chôdze nepomôžu, naopak. Spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín, nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi. Deti, ktoré bývajú „odložené“ v chodítkach príliš dlhú dobu, môžu mať neskôr v živote problémy s vybočením chrbtice. V chodítku dochádza k veľkému tlaku na bedrové kĺby, ktoré ešte nie sú úplne vyvinuté. Pokiaľ je dieťa v chodítku ešte skôr, ako začalo štvornožkovať, vertikalizovať sa do stoja a obchádzať nábytok, tak sa nesprávne formuje kostná hmota bedrového kĺbu a hrozí dysplázia bedrového kĺbu. Navyše v chodítku sa podporuje chôdza po špičkách, dieťa tak nemá možnosť položiť celé chodidlo na zem. Chodítko umožňuje pohyb dopredu (rovno), teda neobchádza nábytok, chýba pohyb do strany. Začnú sa vyvíjať úplne iné svaly a neposilnia sa tak, aby v neskoršom veku udržali chrbticu rovno. Má to podobný efekt ako vodenie za ruky - brzdíte tým spomínaný vývoj chôdze.
Správna stimulácia: Aktívne pomôcky a hračky
Naopak, aktívne tlačiaky a drevené vozíky sú vynikajúcim nástrojom pre podporu chôdze. Medzi vhodné pomôcky a hry patria aj ťahacie hračky, ako napríklad drevený psík alebo káčatko na šnúrke, ktoré sú skvelou motiváciou pre deti, ktoré už robia prvé kroky. Kotúľajúca sa loptička je magnetom pre pozornosť. Umiestnením obľúbenej hračky na vyvýšené miesto (napríklad na nízky stolík) povzbudíte dieťa k postaveniu a dosahovaniu. Odborníci na pohybový vývin detí odporúčajú nechať dieťa liezť a chodiť popri nábytku a nijako nezasahovať do chôdze a jej vývinu.
Rozvoj chodidla a význam bosého chodenia
Základ pre klenbu nožičky sa tvorí už dávno predtým, ako dieťatko začína chodiť. Nohy, najmä chodidlá, sú najviac namáhanou časťou tela. Na stavbe nohy sa podieľa veľký počet kostí, väzov, krátkych i dlhých svalov, nervov a ciev.
Tvorba klenby a senzorická stimulácia
Až keď úchopový reflex “vyhasne“, je dieťatko pripravené stabilne sa oprieť o celú plochu nožičky. Pre dostatok ohybnosti je vhodné, aby dieťa chodilo bosé. V tomto období je ideálne nechať dieťa čo najviac naboso (alebo v protišmykových ponožkách), aby receptormi na chodidlách „čítalo“ povrch a správne formovalo klenbu. Ak sú pozdĺžne klenby a priečna klenba na chodidle správne vyformované, nôžka kopíruje nerovnosti terénu a informuje o tom centrálny nervový systém. U detí môžeme zvyčajne vytvarovanú klenbu pozorovať až okolo 3. - 4. roka, kedy sa stratí tukový vankúšik v strede chodidla. Dovtedy je potrebné urobiť všetko preto, aby práve svaly, ktoré klenby tvoria, dostali čo najviac stimulov z vonkajšieho prostredia a fungovali správne tak, aby udržali váhu celého tela a zabezpečovali dokonalú oporu. Je vhodné, aby sme dieťa stimulovali a motivovali zmenou podložky (koberec, termofor, niečo pichľavé, mäkké, studené, balančný vankúšik). Vhodné je napríklad používanie senzorického koberčeka. Osvedčili sa aj rôzne nestabilné pomôcky, kamienky, nafukovačky, prekážky, fit lopta. So staršími deťmi sa môžete zahrať rôzne hry, napríklad prekladanie guľôčok nohami, rolovanie uteráka, kreslenie nôžkami, vyberanie šnúrky medzi prsty na nohách.
Výber vhodnej obuvi
Nie je pravdou, že dieťa musí v jednom roku chodiť. Dokonca aj prvé topánky by sa dieťaťu mali dať na nôžky vtedy, keď sú jeho schopnosti zvládnuť samostatnú chôdzu vyzreté natoľko, že zvládne prejsť istý kus, vie sa zastaviť, otočiť, drepnúť si a ísť ďalej. Výber topánok je nesmierne dôležitý, v prvom rade by mali byť ohybné a dostatočne priestranné. Predčasné obúvanie do pevných topánok je chybou. Doma je najlepšie nechať dieťa naboso. Chodidlo potrebuje cítiť povrch, aby sa svaly a klenba vyvíjali správne.
Celkový psychomotorický vývin po prvom roku: Komplexný pohľad
Obdobiu batoľaťa sa nič nevyrovná. Dieťa v tomto veku sa v uplynulých mesiacoch zmenilo fyzicky, psychicky, sociálne aj emocionálne - jednoducho po všetkých stránkach. Stále pokračuje v dosahovaní vývinových míľnikov.
Obdobie batoľaťa (13. - 18. mesiac): Stabilizácia a objavovanie
Väčšina detí už začína chodiť, postupne sa zlepšuje stabilita v stoji a zdokonaľuje sa chôdza. Deti, ktoré doteraz chodili len okolo nábytku, sa pomaly púšťajú do sveta. Objavovanie nových priestorov však predstavuje aj veľké riziko, a rodičia si často ani neuvedomia, aké nástrahy deťom okolie pripravuje (ostré rohy, nezabezpečené schody, skrinky, zásuvky a pod.). V tomto veku je vždy lepšie byť o krok vpred, aby vás jeho schopnosti nepríjemne neprekvapili. Zdokonaľuje sa aj jemná motorika a niektoré deti sa pokúšajú samostatne jesť lyžičkou. Zatiaľ sa im síce skôr nedarí, ale treba sa snažiť ich zručnosti rozvíjať - uprednostňovať hračky, kde môže dieťa vkladať malé predmety do otvorov. Opäť pozor na malé predmety, aby ich dieťa nevdýchlo, neprehltlo, preto kupujte hračky určené pre tento vek. Dieťaťu sa zlepšuje aj slovná zásoba, pozná približne 10 - 20 zmysluplných slov.
V 15. - 18. mesiaci deti už zvyčajne chodia stabilne a postupne začínajú objavovať schody. Ešte síce potrebujú pomoc a pri ceste hore schodmi nestriedajú nohy, ale aj tak treba dávať pozor. Jedenapolročné dieťa vie vyliezť na malú stoličku (niekedy aj vyššie), takže hrozí pád. Šikovnejšie deti už začínajú behať a zrýchlený bezhlavý pohyb po priestore zvyšuje riziko úrazu. Slovná zásoba už obsahuje okolo 50 slov. Dieťa začína používať vlastný jazyk a niekedy už spojí dve slová do vety. Rozumie slovám ako „nesmieš“, ale nemôžete očakávať výraznejšiu poslušnosť. Dieťa sa ešte nevie samo hrať, tak sa hrá s vami a počas hry sa učí (keď mu hovoríte básničky súvisiace s obrázkom, učí sa pomenúvať farby, spolu s vami stavia vežu, skladá puzzle). Väčšina detí už vie jesť samostatne lyžičkou a napiť sa z hrnčeka.
Jeden a pol až dva roky (18. - 24. mesiac): Beh, reč a samostatnosť
Nastáva pokrok v reči. Dieťa už vie povedať okolo 200 - 400 slov, začína tvoriť vety, časovať a skloňovať. Jemná i hrubá motorika postupuje, dieťa zvládne aj schody bez pomoci a tie šikovnejšie už striedajú aj nožičky. Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi. Dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Stáva sa sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi. Väčšina detí vo veku 2 rokov chodí, rozpráva, skáče, behá. V tomto veku sa deti tiež učia udržiavať čistotu - chodiť na nočník. Nácvik by sa nemal robiť pod nátlakom, voliť treba radšej metódu pochvaly.
Druhý až tretí rok (24. - 36. mesiac): Zložitejšie pohyby a sociálne interakcie
Dieťa sa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie. Učí sa chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky. V tomto období sa dieťa stáva zvedavejším a zapája sa do rôznych hier a sociálnych aktivít. Stáva sa pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania.
V období 30. - 36. mesiaca dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety. Dokáže behať, skákať a používať príbor pri jedle. Rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“. Dieťa sa intenzívnejšie zapája do tvorivých hier a začína využívať svoju predstavivosť. Zlepšuje svoje pohyby a zvláda chôdzu po schodoch s pomocou. Hrá sa s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty a chápe základné pravidlá spolupráce. Zlepšuje svoje komunikačné schopnosti, učí sa tvoriť komplexnejšie vety a viac rozumie rozhovorom dospelých. Zvláda behať, skákať a loziť po preliezačkách, čím rozvíja svoju rovnováhu. Učí sa vyjadrovať svoje pocity, používa viac slov a rozvíja schopnosť kooperácie. Dieťa sa stáva sebavedomejším a intenzívnejšie prejavuje svoju tvorivosť. Zvláda zložitejšie pohyby, ako je chôdza po schodoch bez pomoci. Aktívne sa zapája do hier s ostatnými deťmi. Dokáže používať nožnice na jednoduché strihanie papiera a kreslí zložitejšie tvary, napríklad kruhy. Začína komunikovať v zložitejších vetách, lepšie vyjadruje svoje potreby a zážitky. Má stabilnejšiu rovnováhu, dokáže behať a skákať na jednej nohe. Učí sa dodržiavať jednoduché pravidlá a chápe dôležitosť spolupráce pri hrách.
V tomto veku sa dieťa stáva ešte tvorivejším a začína prejavovať vyššiu úroveň empatie voči iným ľuďom. Dokáže skákať na jednej nohe, behať s väčšou istotou a používať jemné motorické schopnosti na manipuláciu s drobnými predmetmi. Prejavuje záujem o hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, a začína chápať koncept striedania sa. V tomto období dieťa zaznamenáva výrazný pokrok v oblasti jazyka a kognitívnych schopností. Začína chápať abstraktnejšie koncepty, ako sú čas a poradie udalostí. Rado rozpráva príbehy a používa fantáziu pri hrách. Dieťa vo veku 36 mesiacov je už pripravené na vstup do škôlky. Je sebavedomé pri pohybe, dokáže behať, skákať a preliezať prekážky. Rozumie pravidlám a vie ich dodržiavať. Je schopné spolupracovať s ostatnými deťmi v skupinových aktivitách, vyjadrovať svoje potreby slovne a rozvíjať priateľstvá. Rozvoj rečových schopností umožňuje dieťaťu lepšie komunikovať a chápať zložitejšie sociálne situácie.
Kedy zbystriť pozornosť? Indikátory pre konzultáciu s odborníkom
Deti rastú a vyvíjajú sa svojím vlastným tempom. Je to fakt, ktorý musia rodičia prijať a zmieriť sa s tým, že ich syn alebo dcéra začnú rozprávať o niečo neskôr ako iné dieťa v rovnakom veku. Sú však míľniky, ktoré by váš drobček mal v určitom stupni vývoja dosiahnuť, pretože v opačnom prípade môže ísť o poruchu, ktorú treba začať riešiť s odborníkom. Každé dieťa je individuálne a u predčasniatok do jeho vývoja vstupuje veľa ďalších prvkov, ktoré ovplyvňujú to, kedy jednotlivé fázy psychomotorického vývinu bábätko zvládne. Ak máte podozrenie (alebo “iba” ten povestný rodičovský pocit), zverte sa s ním pediatrovi.
Rodič pozná svoje dieťa najlepšie. Vie, ako sa správalo včera a či sa v porovnaní s tým dnes správa inak. Vždy prízvukujeme, že porovnávanie s rovesníkmi nie je namieste, pretože deti rastú svojím tempom, ale to neznamená, že dieťa netreba sledovať. Hoci väčšina detí urobí prvé samostatné kroky medzi 9. a 12. mesiacom života a samostatne chodí medzi 14. a 15. mesiacom, je dôležité mať na pamäti, že hranica 18 mesiacov je stále považovaná za širšiu normu zdravého vývoja. Ak dieťa nechodí do 18. mesiaca veku, treba zbystriť pozornosť. Akékoľvek pokusy o urýchlenie, ako sú chodítka, chodenie za ruku a podobne, môžu preťažiť kostné kĺby, poškodiť väzivá a kĺby, čo môže v budúcnosti vyžadovať ortopedickú pomoc. Všetky spomínané etapy majú v psychomotorickom vývoji dieťaťa svoju postupnosť, cieľ a zmysel, preto vo všeobecnosti platí, že čím menej dieťaťu pomáhame, tým lepšie.
tags: #kedy #moze #babatko #chodit