Juraj Šeliga je významnou postavou slovenskej politickej scény, známy svojou angažovanosťou a právnickým pohľadom na spoločenské dianie. Narodil sa 24. septembra 1990, čo ho radí medzi mladších, no už etablovaných politikov, ktorí aktívne formujú verejnú diskusiu a politické procesy na Slovensku. Jeho pôsobenie je neoddeliteľne spojené s obhajobou princípov právneho štátu a snahou o transparentnejšiu a zodpovednejšiu správu vecí verejných. Okrem svojho osobného dátumu narodenia sa do histórie zapísal predovšetkým svojím verejným a politickým životom, ktorý je plný aktivizmu a odhodlania.
Politická kariéra a pôsobenie vo verejnom živote
Vo svojom politickom živote Juraj Šeliga preukázal odhodlanie a aktívny prístup k spoločenským výzvam. V súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu strany Demokrati. Jeho pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky v rokoch 2020 - 2023 ako poslanec za stranu Za ľudí ho vynieslo do popredia politického diania. V tomto období, konkrétne v rokoch 2020 - 2021, dokonca pôsobil ako podpredseda Národnej rady, čo svedčí o dôvere, ktorú si v parlamente získal. Táto funkcia mu umožnila aktívne sa podieľať na legislatívnom procese a ovplyvňovať smerovanie krajiny.
Okrem svojho priameho pôsobenia v parlamente sa Juraj Šeliga stal aj kľúčovou osobnosťou v organizovaní občianskych iniciatív. Bol tiež zástupcom petičného výboru, ktorý zohral zásadnú úlohu v jednej z najvýznamnejších občianskych akcií posledného obdobia. Tento výbor v marci prezidentovi odovzdal vyše 384-tisíc podpisov, ktoré boli zhromaždené na podporu vyhlásenia referenda. Toto referendum malo ambíciu riešiť niekoľko kľúčových otázok, ktoré rezonovali v spoločnosti a poukazovali na hlboké problémy v štáte. Konkrétne sa týkali skrátenia volebného obdobia Národnej rady, zrušenia takzvanej Ficovej renty a obnovenia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Tieto požiadavky odrážali nespokojnosť časti verejnosti s aktuálnym stavom spravodlivosti a fungovania štátnych inštitúcií.
Prezidentské rozhodnutie a Šeligova reakcia na termín referenda
Rozhodnutie prezidenta v súvislosti s predloženou petíciou o referende vyvolalo široké diskusie a prekvapenie u viacerých aktérov, vrátane Juraja Šeligu. Prezident Pellegrini rozhodol o vyhlásení referenda, avšak iba s druhou a treťou otázkou. V prípade otázky o skrátení volebného obdobia skonštatoval jej protiústavnosť, čo viedlo k jej vylúčeniu z referenda. Toto rozhodnutie bolo pre mnohých, ktorí sa na petičnej akcii podieľali, sklamaním. Referendum sa následne malo konať 4. júla, čo bola ďalšia skutočnosť, ktorá vyvolala otázky a kritiku.
Juraj Šeliga otvorene vyjadril svoje prekvapenie nad prezidentským rozhodnutím. Jeho prekvapenie sa netýkalo len obsahu rozhodnutia, ale aj zvoleného dátumu. Podľa jeho slov, prezident ho prekvapil svojou zákernosťou, že to cielene a úmyselne vyhlásil na 4. júla. Táto voľba termínu, v období letných prázdnin, viedla Šeligu k presvedčeniu, že prezident chcel ešte viac znížiť akúkoľvek, hoci aj teoretickú šancu na to, že príde obrovské množstvo ľudí k urnám. Juraj Šeliga predpokladal, že si prezident prejde tie argumenty a že to vyhlási celé, so všetkými tromi otázkami. Jeho optimizmus sa však nenaplnil. Prezident sa nielenže neobrátil na Ústavný súd, ako by sa podľa Šeligu v takejto situácii očakávalo, ale dal to na 4. júla, keď sú už prázdniny a veľká časť ľudí, ktorí majú právo voliť, bude odcestovaná. Táto kritika poukazovala na to, že termín referenda mohol byť zvolený s úmyslom ovplyvniť volebnú účasť, čo je v demokratickom procese vždy citlivou témou.
Pellegrini rozhodol o referende | Aktuality #n-l
Argumentácia prezidenta a kritika z jeho strany
Prezidentská kancelária obhajovala zvolený termín referenda argumentom, že sú tam lehoty, aby občania zo zahraničia mohli požiadať o voľbu poštou. Tento argument, hoci na prvý pohľad legitímny, bol Jurajom Šeligom prijatý s veľkou skepsou a ostrou kritikou. Považoval ho za mimoriadne cynický, najmä s ohľadom na to, že ako čestný predseda Hlasu veľmi dobre vie, že jeho strana ide hlasovať za to, aby sa zrušila možnosť voliť poštou. Argumentácia prezidenta, že chce umožniť voliť Slovákom žijúcim v zahraničí, zatiaľ čo jeho strana aktívne pracuje na zrušení tejto možnosti, sa tak javila ako rozporuplná a pokrytecká. Juraj Šeliga v tom videl jasnú snahu o hľadanie figového listu, ktorým sa prezident cynicky prikryl, aby odôvodnil svoje rozhodnutie.
Prezidentská kancelária zverejnila protokol, z ktorého vyplýva, že 23. marca boli odovzdané podpisy a do 8. apríla boli vyhodnotené podpisy, čím bola naplnená ústavná podmienka 350-tisíc podpisov. To znamenalo, že od 8. apríla uplynulo ešte dvanásť dní, kým sa pán prezident rozhodol predstúpiť pred verejnosť a oznámiť svoje rozhodnutie. Juraj Šeliga argumentoval, že tie otázky sú známe dlhodobo. Rozumel tomu, že pár dní potrebuje na poradu s právnikmi, ale ak prezident argumentuje tým, že chcel nechať dlhší čas na voľbu poštou, mohol podstatne rýchlejšie reagovať. Týmto spôsobom kritizoval zdanlivú pomalosť a následné urýchlené rozhodnutie o termíne, ktoré podľa neho pôsobilo cielene a vypočítavo.
Dôvody pre odovzdanie podpisov v marci
Voči petičnému výboru a Jurajovi Šeligovi ako jeho zástupcovi smerovala aj otázka, prečo sa rozhodli podať podpisy práve 23. marca a nie skôr alebo až povedzme koncom mája, aby termín referenda vychádzal na september. Šeliga vysvetlil, že toto rozhodnutie bolo motivované praktickými dôvodmi, ktoré súviseli s aktuálnym legislatívnym vývojom v Národnej rade. V čase odovzdania podpisov bol v Národnej rade v druhom čítaní zákon, ktorý upravuje podmienky petície na vypísanie referenda. Tento navrhovaný zákon upravoval podmienky takým spôsobom, že súčasťou petície muselo byť aj rodné číslo, respektíve podľa pozmeňujúceho návrhu dátum narodenia.
Ich petícia takéto údaje nemala, pretože aktuálny stav vtedy nevyžadoval zber takýchto osobných údajov. Navyše, prechodné obdobie, ktoré navrhli v novom zákone, bolo len desať dní. To znamenalo, že čím dlhšie by s odovzdaním podpisov čakali, tým väčšia šanca by bola, že zákon schvália a oni by potom nemohli petíciu použiť, pretože by nespĺňala nové, prísnejšie požiadavky. Preto sa rozhodli konať rýchlo. Vyplynulo to aj z toho, že keď petíciu mali hotovú, uzavretú, skontrolovanú a spočítanú, odovzdali ju s nádejou, aby to prezident pri troche snahy mohol vyhlásiť ešte pred letnými prázdninami, alebo ak by sa obrátil na Ústavný súd, aby to zase v pokoji mohol vyhlásiť na september.
Náročnosť zberu podpisov a úloha dobrovoľníkov
Zber podpisov na referendum bol mimoriadne náročný proces, ktorý trval Jurajovi Šeligovi a jeho tímu rok a pol. Na otázku, prečo neboli podpisy odovzdané skôr, Šeliga odpovedal veľmi konkrétne a s odkazom na realitu ich politickej strany. Vysvetlil, že je to mimoriadne náročné. Strana Demokrati si podľa jeho slov nedokáže zaplatiť agentúru a robiť masívny marketing, ako to robia väčšie a finančne silnejšie strany. Proces zberu podpisov bol navyše sťažený tým, že sa celá opozícia tvárila, že sa ich to netýka a mysleli si, že to nevyzbierajú. Táto izolácia a nedostatok podpory zo strany iných opozičných subjektov pridala na náročnosti celého úsilia.
Zber podpisov bol realizovaný prevažne vo voľnom čase dobrovoľníkmi. Ľudia, ktorí stáli na uliciach, neboli platení stranou Demokrati. Juraj Šeliga priznal, že vedel, že referendum a petícia sú náročná vec, ale po tejto skúsenosti to bolo ešte dvakrát náročnejšie, než očakával. V každom prípade je to obdivuhodné najmä vo vzťahu k jeho kolegom, ktorí strávili na uliciach dni a týždne. S hlbokou úctou vyjadril, že klobúk dole pred nimi, a zdôraznil, že ich nasadenie a odhodlanie im závidia všetky politické strany.
Hoci Juraj Šeliga sám patrí k vedúcim osobnostiam strany, priznal, že oproti tým, ktorí chodili pravidelne, nebol najaktívnejší zberač. Jeho časové možnosti boli obmedzené kvôli rozsiahlym politickým a pracovným povinnostiam. Na otázku o anekdotickej skúsenosti s jeho bratislavskými členmi, ktorí vraj boli leniví a nechcelo sa im zbierať, Šeliga odpovedal s pochopením pre rôznorodosť úloh v strane. Uviedol, že čítal túto anekdotickú poznámku a zdôraznil, že nie každý môže robiť všetko, lebo aj jeho deň má dvadsaťštyri hodín. Je rád medzi ľuďmi a s ľuďmi, ale nestíha byť aj osobne prítomný pri zberoch, aj robiť politickú prácu, aj byť na univerzite, aj sa venovať svojej práci, ktorá ho živí. Úlohy v strane majú rozdelené tak, aby boli funkční, aktívni a zvládali robiť aj politiku, aj terénnu kampaň a aj trochu žiť. Podčiarkol tiež, že Demokrati sú od roka 2023 mimoriadne aktívni, upozorňujú na prešľapy, podávajú návrhy zákonov, a tá aktivita ich dostala na približne šesť percent podpory. Na porovnanie s inými stranami uviedol, že Smeru trvalo dva a pol mesiaca vyzbierať štyristotisíc podpisov, no strana Smer v princípe nemá limitované finančné možnosti a vyzbierali to aj s pomocou mnohých odborových organizácií, ktoré mimo záznamu povedali, že im s tým pomohli. Tieto fakty jasne ilustrujú rozdielne podmienky, v ktorých sa jednotlivé politické subjekty na Slovensku pohybujú pri organizovaní podobných iniciatív.
Referendum bez hlavnej otázky a ústavné argumenty
Kľúčovým bodom diskusie sa stala skutočnosť, že referendum nebude obsahovať tú hlavnú otázku týkajúcu sa skrátenia volebného obdobia. Juraj Šeliga je presvedčený, že formulácia tej otázky takýmto spôsobom bola jediná možná, aby to bolo ústavne udržateľné. Podľa neho, ak mal prezident pochybnosti o tom, či to je alebo nie je ústavne udržateľné, tak sa mal obrátiť na Ústavný súd. Avšak, prezident to urobil cielene takto, lebo tá otázka má v sebe vysoký mobilizačný potenciál. Jednoducho si povedal, že nie, neurobí to. Šeliga pripomenul, že právna situácia je iná, ako bola v roku 2021 a 2022, práve pre novelu ústavy z roku 2023.
Situácia je však podľa Šeligu iná aj fakticky. To, čo robí táto vláda, sa nedá porovnať s tým, čo robila minulá vládna koalícia, a to aj keď pripustí takzvanú výčitku chaosu, ktorý tu bol. Dnes zo strany vlády je to proruská orientácia krajiny, papalášizmus, samoamnestie, ignorovanie odbornej verejnosti, likvidácia inštitúcií a uzurpovanie si štátu ako svojho léna. Opísal to ako snahu o nejaký typ feudalizmu: my sme tu páni a vy ostatní držte hubu a krok. A ešte máte platiť dane. Táto ostrá kritika súčasnej vlády dodáva kontext jeho úsiliu o skrátenie volebného obdobia a naliehavosť referendovej otázky.
Prezident sa vo svojom rozhodnutí odvolával na nálezy Ústavného súdu, ktoré boli urobené v podobnej veci, preto podľa neho nebolo potrebné sa obrátiť na Ústavný súd. Juraj Šeliga však oponoval, že prezident sa odvolával na vec, ktorá bola podobná, ale nie rovnaká. Je presvedčený o tom, že novela ústavy z roku 2023, ktorá v článku 73 umožnila Národnej rade skrátiť svoje volebné obdobie, bola základ pre to, aby táto otázka mohla byť ústavná.
Nekonzistentnosť prezidentskej argumentácie a princíp generality práva
Juraj Šeliga tiež poukázal na nekonzistentnosť v argumentácii prezidenta. Pri prvej otázke povedal, že ju nemôže pustiť, rozumej vyhlásiť, pretože o rozpustení parlamentu by musel rozhodnúť parlament. Inými slovami povedané, je potrebná súčinnosť poslancov. Šeliga to rešpektoval a nikdy to nepopieral.
Nekonzistentnosť spočíva v tom, že kým pri prvej otázke prezident povedal, že súčinnosť parlamentu je ústavnou prekážkou pre vyhlásenie referenda, pri tej tretej otázke „súhlasíte s obnovením ÚŠP a NAKA?“ povedal, že i tam je potrebná súčinnosť poslancov, ale rešpektuje to a púšťa to ďalej. Šeliga sa v tejto súvislosti pýtal: aký je v tom rozdiel medzi prvou a treťou otázkou? Táto otázka poukazovala na selektívny prístup prezidenta k ústavným prekážkam, čo vyvolávalo pochybnosti o objektivite jeho rozhodnutia.
Ďalšia nekonzistentnosť spočíva v tom, že prezident zároveň povedal, že to nemôže pustiť preto, že ide alebo podľa neho by išlo o jednorazové prelomenie ústavy, o jednorazový právny akt, a teda že by nebola zachovaná generalita práva. Akurát samotný Ústavný súd v roku 2021 povedal, že ak ústava predpokladá jednorazový právny akt alebo jednorazové prelomenie všeobecnosti práva, tak je to prípustné. Tento argument je kľúčový, pretože poukazuje na to, že ústavný rámec nemusí vždy striktne dodržiavať princíp generality práva, ak to ústava sama pripúšťa.
Prezident síce tvrdil, že v prípade prvej otázky ide o jednorazové prelomenie ústavy a v prípade tretej nie. Nález Ústavného súdu PL. ÚS 7/2021 však hovorí o tom, že ak samotná ústava suspenduje princíp generality práva, tak takéto prelomenie tohto princípu je prípustné. Ono to z povahy veci ani nemôže byť inak preto, že parlament sa môže rozpustiť iba raz za volebné obdobie. Nedá sa skrátiť volebné obdobie dvakrát. To znamená, že očakávať, že by to bolo napísané nejako inak, je hlúposť.
V uvedenom náleze sa uvádza: „Prijatie ad hoc ústavného zákona alebo zákona nie je úplne vylúčené vtedy, ak je to ústavou vyslovene predpokladané.“ Lenže ústava hovorí o tom, že Národná rada skracuje svoje volebné obdobie uznesením, nie zákonom ani ústavným zákonom. A výsledok a sila referenda sú aké? Je nad ústavným zákonom. A to uznesenie vychádza z ústavy. Samotná ústava predpokladá normu, ktorá je jednorazová. Nijako inak sa to proste nedá urobiť. A keď ideme slovičkáriť, potom môžeme povedať aj to, že každý zákon v parlamente je prijatý uznesením Národnej rady. Prezident veľmi dobre vie, že parlament si môže skrátiť funkčné obdobie iba raz. To sa proste nedá viackrát a to je tá ad hoc ústavná norma. Ak by chcel, mohol referendum vyhlásiť, on jednoducho nechcel, sumarizoval Juraj Šeliga svoj pohľad na prezidentské rozhodnutie.
Imperatívny mandát a právna záväznosť referenda
Jedným z kľúčových právnych problémov, na ktoré sa prezident odvolával a ktoré súviseli s prvou otázkou referenda, bola otázka takzvaného imperatívneho mandátu. Juraj Šeliga sám priznal, že jeho otázka predpokladá súčinnosť poslancov. Lenže Ústavný súd hovorí, že nemožno stíhať poslanca za jeho hlasovanie. Prezidentova argumentácia tak spočívala v otázke, akým spôsobom by sa chcelo prikázať poslancom, aby nejakým spôsobom hlasovali, keď zároveň poslanci hlasujú podľa svojho svedomia a presvedčenia.
Šeliga vysvetlil, že ide o otázku takzvaného imperatívneho mandátu, na ktorý sa odvolával sčasti aj prezident. A to je to, že niekto poslanca núti prelomiť svoje svedomie a vedomie. Ak by bolo referendum v tejto časti úspešné, vznikla by právna norma, ktorá je záväzná, ale nemá v sebe explicitnú sankciu - je to takzvaná imperfektná právna norma. Potom by bolo na vyhodnotení poslancov, či budú rešpektovať právny stav alebo nie. Avšak, prezident sám pri tretej otázke hovorí, že takúto situáciu pripúšťa. Šeliga sa teda pýtal: prečo pri tretej otázke to možné je a pri prvej nie je? Táto dvojaká optika prezidenta je pre Šeligu nepochopiteľná a poukazuje na selektívny výklad ústavných princípov.
Dôležité je tiež si uvedomiť, že zákaz imperatívneho mandátu nespočíva v (ne)povinnosti poslancov rešpektovať právne normy. Ak by poslanci nemali rešpektovať nič, len svoje svedomie, tak zákon by pre nich neplatil. Ten argument je ad absurdum. Zákaz imperatívneho mandátu má chrániť poslancov pred neprípustným vyhrážaním alebo nátlakom a nie pred povinnosťou rešpektovať zákony a právne normy. Tento rozdiel je podstatný pre správne pochopenie ústavného práva a rozsahu poslaneckého mandátu. Napríklad preto, že ak už by aj NAKA a ÚŠP vznikli, stále je možnosť po troch rokoch od referenda tieto inštitúcie zrušiť. Na rozdiel od toho, keď sa rozpustí Národná rada, už to nie je korigovateľné. Referendum o skrátení volebného obdobia má teda podľa neho definitívnejší a nekorigovateľnejší charakter než otázka o obnovení inštitúcií.
Otázka však potom stojí tak, či sa takýmto výkladom nedostaneme do situácie, že referendum je v princípe nevykonateľné. To však nemá ústavnú logiku, pretože ústava limituje, o čom referendum nesmie byť, to sú dane a ľudské práva. Juraj Šeliga tvrdí, že občania majú právo dať normatívny pokyn poslancom, že stačilo. A samozrejme, že volebné obdobie sa nebude obnovovať a ústava počíta s tým, že sa obnoviť nemôže. To je logika ústavného článku 73.
Napätie medzi Jurajom Šeligom a prezidentom má viacero rozmerov, ale ten právny spočíva v tom, že Šeliga a jeho tím tvrdia, že ľud je oprávnený dať poslancom normatívny pokyn, ktorý nemá v sebe sankciu, aby realizovali článok 73 odsek 3. Prezident hovorí, že on sa tým ani nechce zaoberať. Podľa Šeligu by prinajmenšom bolo na mieste, aby sa na to opýtal Ústavného súdu.
Politické vyhlásenia a konzultácie ústavných právnikov
Je zaujímavé, že Juraj Šeliga zároveň počas odovzdávania podpisov povedal, že dúfa, že sa prezident neobráti na Ústavný súd. Táto poznámka bola Jurajom Šeligom označená za férovú a rád k nej dodal, že to bolo politické vyhlásenie vychádzajúce z toho, že prezident Pellegrini reagoval na Zuzanu Čaputovú, keď sa obrátila na Ústavný súd. Vtedy povedal, že to je čierny deň pre demokraciu a facka ľuďom, keď ten rozhodol. Z tohto pohľadu bola Šeligova požiadavka vnímaná ako taktická, reflektujúca predchádzajúce vyjadrenia prezidenta.
Pri formulovaní otázok pred rokom a pol Juraja Šeligu a jeho tím nenapadlo, že by to možno nakoniec nemohlo byť vyhlásené. Po preštudovaní judikatúry a toho, o čom a akým spôsobom Ústavný súd rozhodoval a ako je napísaná ústava, našli cestu, ktorá je podľa Šeligu jediná možná v tejto situácii, aby bola ústavne udržateľná. Sám úplne férovo priznal, že je to kostrbatá cesta, ktorá nie je dokonalá. Ale túto cestu tam našiel a je jediná ústavne udržateľná pri tomto právnom stave. Dodal, že viacerí právnici to komentovali tak, že ju tam videli tiež, zatiaľ čo niektorí právnici hovorili, že to spochybňujú.
Otázky konzultoval s dvomi ústavnými právnikmi, no ich mená neuviedol, pretože by ich vystavil zbytočnému lynču. K tvorbe otázok sa priznal on sám. On ich naformuloval a konzultoval. Avšak chcel po tom, čo počul jedného pseudopolitológa vyjadrovať sa pre jednu televíziu, že tie otázky písal docent Procházka, povedať, že pán docent ich nepísal a nebol ani súčasťou konzultácií. Toto vyhlásil z úcty k nemu, aby ho niekto nezaťahoval do niečoho, kde nebol prítomný, alebo neobviňoval z účasti na niečom, na čom účastný nebol.
Zároveň však vyjadril radosť z toho, že docent Procházka, ktorý mal najprv názor podobný tomu prezidentskému, teda že to nie je v súlade s ústavou, potom judikatúru zreflektoval vo svetle novely ústavy z roku 2023, a keď odovzdali podpisy, korigoval svoj názor. Táto zmena názoru renomovaného právnika posilnila Šeligovu argumentáciu o ústavnosti navrhovanej referendovej otázky.
Pellegrini rozhodol o referende | Aktuality #n-l
Referencie na profesorov práva a prezumpcia ústavnosti
Juraj Šeliga si všimol aj ďalší zaujímavý aspekt prezidentskej argumentácie. Pán prezident hovoril o profesorovi Gibovi a odvolával sa na jednu časť jeho vyjadrenia. Avšak, prezident akosi zabudol na to, že profesor Giba povedal aj to, že ak pán prezident vyhlási referendum tak, ako je, nič zlé sa nestane. Šeliga sa odvolával na to, že to bolo pravdepodobne v SME v aréne u Jany Krescanko Dibákovej, kde dokonca v perexe bolo uvedené, že „prezident sa môže riadiť aj politickým postojom a referendum vyhlásiť aj napriek vlastným pochybnostiam“. Aj keď sa Šeliga ospravedlnil v prípade pomýlenia sa v citácii, vychádzal z toho, čo bolo publikované. (Poznámka redakcie k rozhovoru s Jurajom Šeligom: Po uskutočnení rozhovoru Marián Giba publikoval text, kde dementoval, že by bol niekedy niečo také povedal.)
Viacerí ústavní právnici hovorili, že prezident má diskréciu vyhlásiť otázky tak, ako sú mu navrhnuté, ak nie sú v evidentnom a explicitnom rozpore s ústavou. Aj debata, ktorú viedol Juraj Šeliga, ukazuje, že tu nemožno hovoriť o explicitnom a evidentnom rozpore s ústavou, pretože sú prinajmenšom dva relevantné právne názory. A ústavná judikatúra hovorí takto: „Ak nie je konštatovaná protiústavnosť, prezumuje sa ústavnosť.“ Inými slovami, kým Ústavný súd o niečom nepovie, že to je protiústavné, tak je to ústavné. Z tohto pohľadu by prezident nemohol byť napadnutý ústavne, trestnoprávne alebo akokoľvek inak za to, že by vyhlásil všetky tri otázky. Prezumpcia ústavnosti je základným princípom právneho štátu, ktorý predpokladá, že právne akty sú v súlade s ústavou, pokiaľ sa nepreukáže opak.
Šeliga pripomenul, že keď plénum Ústavného súdu rozhodovalo o referendovej otázke v roku 2021, tak len traja ústavní sudcovia mali iný názor ako väčšina. A v roku 2022 v prípade referendovej otázky, aby vláda podala demisiu, iba jeden ústavný sudca tvrdil, že to je v súlade s ústavou. Z tohto kontextu je takmer nepredstaviteľné, aby Ústavný súd teraz konštatoval niečo iné. Tieto historické precedensy ukazovali na tendenciu Ústavného súdu interpretovať referendové otázky s určitou reštrikciou.
Prezident sa odvolával na obdobie, keď v našej ústave neexistoval spôsob, ako skrátiť volebné obdobie. Potom novela ústavy z roku 2023 tento spôsob priniesla. Juraj Šeliga považoval za dojemné, že prezident sa odvoláva na niečo, čo vtedy neexistovalo a dnes existuje. Tento argument poukazoval na zastaranosť prezidentskej referencie v kontexte aktuálneho ústavného rámca. V minulom volebnom období to aj vyzeralo tak, že sa do ústavy explicitne dá, aby mohlo byť referendom skrátené volebné obdobie, ale nedostalo sa to tam. Juraj Šeliga v tej dobe nebol proti tomuto zámeru, avšak nebola nájdená dostatočná väčšina na to, aby to mohlo prejsť. Napätie vzniklo v tom, že síce nebol problém s referendom ako takým, napríklad u neho, ale nevedela sa nájsť zhoda na tom, aby do ústavy bolo vložené to, že Slovenská republika je jeden volebný obvod. Tieto vnútorné politické spory tak bránili rozsiahlejšej ústavnej zmene, ktorá by možno uľahčila interpretáciu referendových otázok. Z pohľadu Juraja Šeligu opäť pripadalo správanie Petra Pellegriniho výsostne cynické.
tags: #juraj #seliga #narodenie