Katarína Hasprová, výrazná osobnosť slovenskej umeleckej scény, je známa nielen svojím výnimočným hlasom a hereckým talentom, ale aj hlbokým rodinným zázemím, ktoré ju formovalo od útleho detstva. Jej životná dráha je fascinujúcou zmesou snáh, objavov a neustáleho hľadania vlastnej identity, pričom sa nikdy nenechala zatieniť slávou svojich rodičov. Jej príbeh je svedectvom o sile umeleckého dedičstva a osobnej vytrvalosti, ktorá ju priviedla k úspechu tak v muzikálovej, ako aj v sólovej speváckej kariére.
Rodinné korene a prvé umelecké impulzy
Katarína Hasprová sa narodila do výnimočnej umeleckej rodiny. Jej otcom bol významný slovenský režisér Pavol Haspra a mamou známa divadelná a filmová herečka Soňa Valentová. Ich stretnutie sa odohralo v divadle, mieste, ktoré sa neskôr stalo pre Katarínu osudovým. Pavol Haspra, hoci profesionálne nič neodpustil mladšej herečke Soni Valentovej, ktorá bola od neho o sedemnásť rokov mladšia a bola častým terčom jeho kritiky, nedokázal na ňu zabudnúť. „V Divadelnom klube sme si na sekundu počas istej búrlivej diskusie pozreli do očí. Bolo to zopár dní pred naším zoznámením,“ spomínalo sa na ich začiatky. Napriek profesionálnej prísnosti doma vždy vládla pohoda, na čo si dodnes spomínajú aj ich dve dcéry - Natália a Katarína, ktorá sa napokon vybrala po ceste svojich rodičov.
Už v útlom veku prejavovala Katarína prirodzený sklon k umeniu, no jej počiatočné ambície boli odlišné od herectva. „Nemala som ani pomyslenie, že by som sa niekedy venovala herectvu. Chcela som byť jedine baletkou,“ spomínala Katka Hasprová pre MY Nitra. Láska k baletu bola v jej živote prítomná veľmi intenzívne. Spolu s mamou chodievala do starej budovy SND na všetky baletné predstavenia a dokonca jej mama zohnala baletnú krinolínu, s ktorou sa doma hrala. K tomu si pustila Prokofieva a „baletila“. Týmto žila a balet milovala. Mama ju však v tomto smere veľmi rozumne zastavila, vyhovorila jej to so slovami: „Môžeš robiť tanec ako hobby, ale nerob ho ako profesiu.“ Vysvetlila jej, že je to drina a veľmi krátkodobá profesia, náročná cesta, ktorá by ju v dnešnom veku už dávno poslala na dôchodok. Napriek tomu, tanečné nadanie, ktoré si pestovala už od detstva, neskôr úspešne zužitkovala v muzikáli, kde je dobrý výkon podmienený vyváženosťou spevu, herectva a tanca.
V pubertálnom veku prežívala Katarína obdobie, keď jej prekážalo, keď jej mamu ľudia spoznávali na ulici. Ako sama hovorí, začali jej rásť ženské prednosti, bola hanblivá a nosila vyťahané svetre, bola odutá, skrátka ako niektorí pubertiaci. Prekážalo jej, keď sa za nimi ľudia otáčali, a vtedy si povedala, že toto povolanie určite nechce robiť. Namiesto toho sa začala venovať jazykom, študovala nemčinu a španielčinu. V škole však vydržala len tri mesiace, pretože jej životné smerovanie opäť nabralo iný smer.
Napriek počiatočnému odporu k herectvu, vplyv umeleckého prostredia bol nepopierateľný. Ako malé dieťa občas chodievala do televízie, kde sa nakrúcali známe pondelkové inscenácie. Bavilo ju pozerať sa na divadelné skúšky, prípadne keď mala mama počas nakrúcaní pauzu a prišla domov oblečená v dobovom kostýme, nalíčená, s krásnymi šminkami, ktorých vôňa ju priťahovala. Priznávala, že jej mama bola naozaj nesmierne krásna žena a ona sama má z jej pôvabu len „liznutie“. Napriek tomu sa mnohí zhodujú, že Katarína je výborným mixom svojich rodičov. Po otcovi má hnedé oči a niektoré povahové črty, zatiaľ čo po mame okrem iného sklon k poriadkumilovnosti. Jej matka bola nespochybniteľnou ikonou, čo dosvedčuje aj spomienka z Prahy, kde jej jeden pán povedal: „Vaše maminka, to byl náš sexidol.“ Vďaka televíznej Trojke majú aj diváci možnosť pozrieť si mnohé inscenácie, v ktorých Soňa Valentová hrala.
Akademická cesta a prvé divadelné úspechy
Počas svojho hľadania sa Katarína nakoniec rozhodla študovať pedagogiku. Pred katedru sa ale nakoniec nikdy nepostavila, pretože smerovanie jej života zmenila česká herečka Alena Antalová, známa napríklad zo seriálu Poisťovňa šťastia. „Ani na chvíľu som nezaváhala,“ prezradila Katka, ktorá nakoniec objavila novú cestu - štúdium muzikálu.
Rozhovory s tvorcami (divadlo Animare Silva) / Divadlo v knižnici
Katarína Hasprová sa zapísala na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne, kde študovala odbor muzikál v triede Radka Balaša. Toto rozhodnutie sa ukázalo ako kľúčové pre jej budúcu kariéru. Už počas štúdií na akadémii sa prejavil jej mimoriadny talent. V treťom ročníku si ju všimol renomovaný režisér Jozef Bednárik, ktorý jej dal hlavnú rolu, čím odštartoval jej strmý vzostup slávy. Jej profesionálnym muzikálovým debutom sa stal „Jozef a jeho zázračný farebný plášť“ Andrewa Lloyda Webbera a Tima Riceho, kde na javisku bratislavskej Novej scény bravúrne stvárnila úlohu Vypravěčky. Tento výkon jej otvoril dvere do sveta muzikálového divadla a potvrdil správnosť jej voľby.
Kráľovná muzikálových javísk
Po absolvovaní JAMU sa Katarína Hasprová presunula do Prahy, kde ju čakala ďalšia významná príležitosť. V známom muzikáli Karla Svobodu a Zdeňka Borovce „Dracula“ stvárnila náročnú dvojrolu kňažnej Adriany a Sandry. Tento angažmán len podčiarkol jej všestrannosť a schopnosť prejsť medzi rôznymi charaktermi. Následne prijala ponuku na rolu Anity vo „West Side Story“, slávnej inscenácii režiséra Stanislava Mošu v Mestskom divadle Brno. Tieto úlohy ju etablovali ako výraznú postavu česko-slovenskej muzikálovej scény.
Jej kariéra pokračovala v Českej republike, kde v českej premiére rockového muzikálu „Hair“ (Vlasy) v Pyramidě na pražskom Výstavisku ztvárnila jednu z hlavných postáv, Sheilu. V priebehu svojej kariéry na Slovensku vytvorila celkom sedemnásť hlavných postáv v rôznych muzikáloch, čo svedčí o jej neúnavnom nasadení a nepopierateľnom talente. Päť z týchto výkonov bolo dokonca ocenených prestížnou Cenou literárneho fondu, čo je jasným dôkazom uznania jej umeleckej práce.
Medzi jej najvýznamnejšie muzikálové roly patria napríklad Rada v muzikáli „Cigáni idú do neba“, titulná rola v muzikáli „Kleopatra“ Michala Davida, kde predviedla nielen herecké, ale aj spevácke majstrovstvo, alebo Alžbeta Báthory v pôvodnom slovenskom muzikáli „Báthoryčka“, ktorá jej umožnila ponoriť sa do hĺbky historickej postavy. Zaujímavosťou je aj jej stvárnenie postavy Smrti v novom naštudovaní muzikálu „Maľované na skle“, ktorú v tomto legendárnom titule kedysi hrala po boku Michala Dočolomanského aj jej matka Soňa Valentová. Táto rola symbolicky prepojila generácie a potvrdila odkaz umeleckej rodiny. Okrem toho účinkovala aj v muzikáloch ako „Kráľ Dávid“ na Novej scéne v Bratislave, kde si zahrala hlavnú rolu kráľovnej Betsabé, či v „Pomáde“ v role Rizzo. V novšej dobe sa predstavila aj v muzikáli „REBECCA“ ako Paní Danversová, čo ukazuje jej schopnosť neustále sa vyvíjať a prijímať nové výzvy.
Sólová spevácka kariéra a medzinárodné uznanie
Rok 1997 bol pre Katarínu Hasprovú prelomový, keď víťazstvom na medzinárodnom festivale populárnej piesne Bratislavská lýra odštartovala svoju úspešnú sólovú spevácku kariéru. Okrem Zlatej lýry získala s piesňou Janka Lehotského a Kamila Peteraja „Jedno zbohom“ aj Cenu novinárov. Toto víťazstvo bolo nielen osobným úspechom, ale aj potvrdením jej talentu v širšom kontexte hudobného priemyslu.
Na základe tohto úspechu reprezentovala Slovensko v roku 1998 na prestížnej súťaži Eurovízia v anglickom Birminghame s piesňou „Modlitba“. Hoci sa jej tam nepodarilo umiestniť na popredných priečkach, účasť na takomto medzinárodnom podujatí je sama o sebe obrovským úspechom a svedectvom o jej kvalitách.
Počas svojej kariéry vydala Katarína Hasprová tri sólové albumy. V roku 1999 jej vyšlo prvé sólové CD pod jednoduchým názvom „Katarína Hasprová“, nasledovali albumy „Chvíľu so mnou leť“ a „Priznám sa“. Jej album „Cigánske piesne“ dokonca získal zlatú platňu od IFPI Slovakia, čo je výrazným ocenením jej umeleckého prínosu a popularity medzi poslucháčmi.
V roku 2001 začala Katarína spolupracovať s autorom a producentom Vašom Patejdlom na novom CD, čo ukazuje jej neustálu snahu o hudobný rast a experimentovanie. V tom istom roku získala aj „Bronzového slávika“ za tretie miesto v obľúbenej ankete popularity, čo potvrdilo jej postavenie medzi najobľúbenejšími slovenskými speváčkami. Rovnako jej patrilo umiestnenie v prvej trojke ankety „Osobnosť TV“, čo podčiarklo jej všeobecnú popularitu a rozpoznateľnosť aj v televíznom prostredí. Jej hlas a charizma si získali srdcia mnohých fanúšikov po celom Slovensku i v Českej republike.
Súkromný život a múdrosť zrelosti
Zatiaľ čo v práci sa jej darilo a jej kariéra neustále stúpala, v súkromí to Katarína Hasprová nemala vždy jednoduché. Napriek tomu si vždy zachovala optimizmus a zmysel pre humor. Kedysi hovorievala: „Niekedy sa smejem, či neskončím ako Brigitte Bardot, ktorá zostala sama s množstvom psov,“ čo poukazuje na jej reflexívny prístup k životu a osudom.
Život speváčky sa za posledné roky zásadne zmenil. Svoju spriaznenú dušu našla po štyridsiatke, keď v divadle spoznala lepšie kolegu, pri ktorom by jej ani nenapadlo, že by mohli byť spolu. Tento vzťah priniesol do jej života novú etapu stability a naplnenia. Nedávno oslávila okrúhle narodeniny, ktoré ju viedli k úprimným úvahám o živote a prioritách. „Ak mi zdravie vydrží, všetko ostatné sa dá ustáť,“ povedala úprimne, čím vyjadrila hlbokú múdrosť a nadhľad nad životnými výzvami. Jej postoj k zdraviu a schopnosť vyrovnať sa s prekážkami svedčia o silnom duchu a vnútornom pokoji, ktorý si s pribúdajúcimi rokmi osvojila. Katarína Hasprová je tak nielen umelkyňou, ktorá obohacuje slovenskú kultúru, ale aj osobnosťou, ktorá inšpiruje svojím životným postojom a vyrovnanosťou.
tags: #katarina #hasprova #narodenie