Úvod: Skúmanie hlbín slovenskej identity
Vo svete akademickej obce, ale aj v širokej verejnosti, sa meno PhDr. Katarína Nádaská, PhD., stalo synonymom pre hlboké a pútavé bádanie v oblasti histórie, etnológie a religionistiky. Je oceňovaná etnologička a historička, ktorá sa špecializuje na náboženskú etnológiu, etnomedicínu, mágiu a démonológiu, stredoeurópske kontexty ľudovej kultúry a vizuálnu antropológiu. Jej rozsiahle dielo a popularizačná činnosť prinášajú Slovákom desaťročia cenné informácie o tradíciách našich predkov, o histórii každodennosti, zvykoch a obyčajach, ktoré formovali našu národnú identitu.
Tajomstvá mágie a čarodejníctva v slovenskej ľudovej kultúre
Jednou z najfascinujúcejších oblastí, ktorej sa Katarína Nádaská odborne venuje, je štúdium mágie a čarodejníctva v slovenskej ľudovej kultúre. S históriou viery v mágiu a jej služobníkov nás podrobne zoznamuje historička a etnologička Katarína Nádaská prostredníctvom svojich prednášok, publikácií a rozsiahlych výskumov. Tieto témy sú lákadlom pre mnohých, čo potvrdzuje aj jej odborná popularizácia, kde sa usiluje o presné a faktické informácie, zbavené nánosov mýtov a nesprávnych interpretácií.
Kto bola čarodejnica a aké správy o nich nám zanechala história?
Pochopenie postavy čarodejnice je kľúčové pre objasnenie dobových predstáv o nadprirodzene. Kto bola čarodejnica a aké správy o nich nám zanechala história? Katarína Nádaská prostredníctvom svojho výskumu odhaľuje, že čarodejníctvo a viera v bosorky boli v našej histórii hlboko zakorenené. Táto postava nebola len výplodom fantázie, ale odrazom spoločenských obáv, predstáv o prírodných silách a potreby vysvetliť nevysvetliteľné javy. Historické záznamy, súdne spisy, cirkevné kroniky a, samozrejme, ľudové rozprávania poskytujú množstvo správ o týchto ženách (a niekedy aj mužoch), ktoré boli vnímané ako nositeľky zvláštnych, často hrozivých, schopností. Správy o čarodejniciach sú často plné paradoxov, vykresľujúc ich raz ako liečiteľky a bylinkárky, inokedy ako škodiacich jedincov, ktorí spôsobujú nešťastia a choroby. Nádaská poukazuje na to, že spoločnosť často pripisovala na vrub bosorákom neúrodu, choroby dobytka, náhle úmrtia či iné nešťastia, pre ktoré neexistovalo racionálne vysvetlenie. Ich postavenie v spoločnosti bolo mimoriadne zložité a neraz ich čakal krutý osud.
Podstata a druhy mágie našich predkov: Akú históriu má magické myslenie?
Čo je podstatou mágie a aké druhy mágie poznali naši predkovia? Magické myslenie má veľmi dlhú históriu, siahajúcu hlboko do minulosti ľudstva. Naši predkovia vnímali svet ako miesto prepojené s neviditeľnými silami, ktoré mohli ovplyvňovať ich životy. Magické rituály a praktiky slúžili na zabezpečenie úrody, ochranu pred zlom, liečenie chorôb, ale aj na dosiahnutie osobných želaní. Existovala takzvaná „biela mágia“, zvaná aj ľudová, ktorú praktizovali viac ženy, a bola spájaná s liečiteľstvom, ochranou a pomocou. Na druhej strane stála „čierna mágia“, ktorej podstatou bolo škodiť a ublížiť. Magické myslenie bolo prítomné vo všetkých sférach života, od narodenia po smrť, a prenikalo do poľnohospodárskych rituálov, rodinných zvykov, ako aj do liečiteľských praktík. Jeho história je rovnako stará ako ľudstvo samotné, vyvíjala sa a transformovala s meniacimi sa spoločenskými a náboženskými systémami.
PREDNÁŠKA KATARÍNY NÁDASKEJ
Skupinové čarodejníctvo a záhadné sabaty: Prečo sa čarodejníci stretávali na sabatoch?
Katarína Nádaská sa venuje aj fenoménu skupinového čarodejníctva. Čo bolo skupinové čarodejníctvo a prečo sa čarodejníci stretávali na sabatoch? Sabaty boli v kolektívnej imaginácii doby temna miestami tajných stretnutí, kde sa čarodejníci a čarodejnice údajne schádzali s diablom a praktikovali rituály, ktoré boli v rozpore s kresťanskou morálkou. Tieto predstavy boli často výsledkom inkvizičných procesov, kde pod tlakom mučenia vznikali fantastické výpovede. Sabaty sa stali symbolom spoločenských obáv a démonizácie inakosti. Prečo sa čarodejníci stretávali na sabatoch? Historické pramene a folklórne záznamy naznačujú, že sabaty neboli len miestami pre okultné rituály, ale aj pre sociálnu interakciu, kde sa ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom vymykali bežnej populácii, mohli stretávať a zdieľať svoje skúsenosti, možno aj pod vplyvom omamných látok, ktoré menili vnímanie reality.
Čarodejnícke lektvary, maste a mystika lietania: Ako vznikali a prečo na sabat lietali na metle či na capovi?
Súčasťou legendy o čarodejniciach sú aj ich špeciálne prostriedky. Ako vznikali čarodejnícke lektvary a maste a čo bolo ich podstatou? Tieto „magické“ substancie boli často pripravované z bylín, živočíšnych zložiek a iných prírodných materiálov, ktoré mali reálne alebo predpokladané farmakologické účinky. Masti, aplikované na telo, mohli vyvolať halucinácie a pocity lietania. Práve tieto pocity sa stali základom pre predstavy, prečo na sabat lietali na metle či na capovi. V skutočnosti išlo o psychotropné efekty rastlín ako rulík zlomocný, durman či mandragora, ktoré sa pridávali do mastí. Viera v lietanie bola silná a symbolizovala únik z bežnej reality do sveta, kde boli možné nadprirodzené činy.
Úrek a porobenina: Hrozby ľudovej mágie
Katarína Nádaská objasňuje aj ďalšie pojmy z oblasti ľudovej mágie. Čo to bol úrek a porobenina? Úrek predstavoval zlé oko alebo prekliatie, ktoré mohlo človeku alebo jeho majetku priniesť smolu, chorobu či dokonca smrť. Viera v úrek bola rozšírená a ľudia sa pred ním chránili rôznymi amuletmi a rituálmi. Porobenina zase označovala cieľavedomé magické pôsobenie s úmyslom ublížiť, spôsobiť chorobu, nešťastie alebo ovplyvniť vôľu inej osoby. Tieto praktiky boli vnímané ako veľmi nebezpečné a spájali sa s čiernou mágiou. Obe, úrek aj porobenina, boli často pripisované na vrub bosorákom a boli dôvodom pre strach a obvinenia.
Historický kontext čarodejníctva na Slovensku
Kult čarodejníctva a povery o vedmách či strigôňoch mali na našom území špecifický vývoj. Katarína Nádaská skúma, ako vznikol kult čarodejníctva a aké podoby vzali povery o vedmách či strigôňoch na našom území. Tieto lokálne tradície boli ovplyvnené širšími európskymi trendmi, ale zároveň si udržali svoje jedinečné charakteristiky, prispôsobené miestnym podmienkam a kultúre.
Od „bosoráckych území“ po kruté osudy
Niektoré regióny na Slovensku sú dodnes považované za bosorácke územia, vďaka bohatej folklórnej tradícii a historickým záznamom o procesoch. V týchto oblastiach pretrvávala viera v magické schopnosti niektorých jedincov dlhšie a s väčšou intenzitou. Príčiny obvinení boli rôzne, často sa spájali s ľuďmi, ktorí sa svojím spôsobom života vymykali bežnej populácii. Mohlo ísť o staré, osamelé ženy, bylinkárky, alebo jednoducho o ľudí, ktorí boli iní. Ich osud bol neraz krutý.
Akým trestom čelili obžalovaní z čarodejníctva? Obžalovaných z čarodejníctva často čakalo vypočúvanie pod nátlakom, tortúra, a v mnohých prípadoch aj ordáliá, teda tzv. božie súdy. V prípade usvedčenia boli tresty mimoriadne prísne, vrátane upálenia na hranici. Ako menej závažné bolo vyhnanie z mesta, ktoré znamenalo zákaz zdržiavať sa na mieste svojho pôvodného bydliska, čo pre obvineného predstavovalo de facto spoločenskú smrť a stratu všetkého. Tieto praktiky sa udržali až do polovice 18. storočia, keď osvietenstvo postupne prinieslo zmenu v justičnom systéme a zmiernilo prenasledovanie obvinených z čarodejníctva.
Rod a mágia: Obvinenia žien a mužov
V súvislosti s čarodejníctvom sa často hovorí o ženách, avšak Nádaská upozorňuje, že história pozná aj prípady, keď boli z čarodejníctva obvinení muži. Zatiaľ čo procesy z tzv. čiernej mágie sa týkali najmä mužov ako žien, v oblasti „bielej mágie“, zvanej aj ľudovej, zase viac žien. Toto rozdelenie odráža dobové stereotypy a roly, ktoré boli prisudzované mužom a ženám v spoločnosti. Muži boli často obvinení z dohody s diablom a organizovania sabatov, zatiaľ čo ženy boli spájané s liečiteľstvom, bylinkárstvom a drobnými čarami, ktoré však mohli byť rovnako vnímané ako hrozba.
Ľudová mágia a kúzla lákajú čoraz viac ľudí. Prečo si myslíte, že tomu tak je? Katarína Nádaská predpokladá, že je to pre túžbu po naplnení želaní, po kontrole nad neistými aspektmi života a po hlbšom spojení s neviditeľnými silami, ktoré dnešný racionálny svet často prehliada. V súčasnom svete, plnom neistoty a rýchlych zmien, hľadajú ľudia útechu a odpovede aj v dávnych tradíciách a vierach, ktoré ponúkajú pocit zmyslu a kontroly.
Akademická cesta a formovanie odborníčky
Katarína Nádaská je nielen plodná autorka a popularizátorka, ale predovšetkým výnimočná vedkyňa s rozsiahlym akademickým zázemím. Jej cesta k etnológii a histórii bola poznačená záujmom, náhodou aj vplyvom vynikajúcich pedagógov.
Študijné začiatky a voľba povolania
„Na gymnáziu som študovala humanitný smer, bavila ma história a literatúra, estetika,“ spomínala Nádaská. „Po maturite som išla študovať na FF UK Bratislava vedecký smer história a etnológia. Pôvodne som chcela študovať len históriu, no ako to už tak býva, osud to niekedy zariadi za vás.“ Na prelome režimov musela popri histórii študovať aj národopis, dnešnú etnológiu, do ktorej sa nakoniec zamilovala. „Bolo to skvelé rozhodnutie, pretože hneď po začiatku štúdia na vysokej škole ma etnológia veľmi oslovila, myslím, že to bolo nielen krásou vedy s množstvom zaujímavých problémov a otázok, ale aj mojimi pedagógmi.“
Štúdium na FF UK v Bratislave (etnológia - história - religionistika) skončila v roku 1993. V roku 1997 obhájila titul PhD. Okrem histórie a etnológie Katarína Nádaská vyštudovala aj sociálnu prácu, religionistiku a muzeológiu, čím si vytvorila mimoriadne široký základ pre svoje budúce odborné pôsobenie.
Vplyv pedagógov a medzinárodné skúsenosti
Nádaská mala šťastie na prof. J. Micháleka, úžasného vedca i človeka, ktorý sa celý život venoval ľudovému rozprávaniu, povestiam, a pani doc. E. Horváthovú, ktorá poznala celú klasickú duchovnú kultúru Slovenska. Bola priekopníčkou vo výskume Rómov. „Jej vedomosti, vedecký zápal a nadšenie ma sprevádzali celým štúdiom,“ s vďačnosťou spomína.
Ako budúci etnológovia absolvovali každý rok počas prázdnin terénne výskumy, kde mohli hlbšie preniknúť do tajov výskumu a zvolenej problematiky. „Prakticky po pár mesiacoch štúdia som vedela, že mojim dominantným smerom bude etnológia. Jej prepojenie so štúdiom histórie bolo viac ako vydarené.“ Neskôr, keď sa na Univerzitu Komenského vrátil profesor Ján Komorovský, nestor a zakladateľ slovenskej religionistiky, pridala si k štúdiu aj religionistiku a muzeológiu.
Počas štúdia sa na Slovensku zmenili pomery a otvorili sa hranice do celého sveta, čo jej umožnilo rozšíriť si štúdium. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, napríklad na Univerzite Viedeň, Univerzite Regensburg, Jagielonskej Univerzite v Krakove, Sofii, v Prahe. „Úžasný čas, keď má mladý človek možnosť každým pórom svojho tela nasávať vedomosti a študovať v prestížnych knižniciach, archívoch a univerzitách,“ opisuje toto obdobie. Štúdium ukončila štátnicami v oboch odboroch a zostala oboma nohami na poli vedy, výskumu a vyučovania etnológie na slovenských univerzitách.
Profesionálne pôsobenie naprieč inštitúciami
Kariérna dráha Kataríny Nádaskej je ukážkou hlbokej oddanosti vede a kultúre, pretkaná pôsobením na viacerých významných inštitúciách.
Od univerzít po múzeá
Od roku 1993 do roku 2011 pôsobila ako vedecko-výskumná pracovníčka na FF UK, prednášala na UCM Trnava, UKF Nitra, FF UK Praha. Mgr. Katarína Nádaská, PhD. pracovala nielen na svojej alma mater, ale aj na ďalších univerzitách.Od roku 2011 do 2013 pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislava so zameraním na etnológia, história, literatúra. V Múzeu mesta Bratislava sa podieľala na významných projektoch. Rok 2013 priniesol autorskú a kurátorskú výstavu Konopná nostalgia, ako aj spoluautorskú a kurátorskú výstavu Bratislava v premenách času 1993 - 2013. Od roku 2014 pracuje ako odborná pracovníčka v Divadelnom ústave v Bratislave.
Súčasné aktivity a historické poradenstvo
V súčasnosti pôsobí ako odborná pracovníčka v samospráve. Venuje sa historickému poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, čo jej umožňuje prepojiť akademické poznatky s praktickým uplatnením v moderných médiách a prispievať k historickej autenticite a presnosti. Zároveň prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí, čím šíri svoje odborné vedomosti a inšpiruje nové generácie študentov. Jej aktivity sú dôkazom, že veda môže byť živá, relevantná a prístupná širokému publiku.
Široké spektrum vedeckých záujmov a publikačná činnosť
Rozsah vedeckých záujmov a publikačnej činnosti Kataríny Nádaskej je skutočne pôsobivý, reflektujúc jej multidisciplinárne vzdelanie a bohaté skúsenosti.
Náboženská etnológia a etnomedicína
Odborne sa venuje náboženskej etnológii, čo zahŕňa štúdium ľudovej religiozity, mariánskeho kultu a jeho prejavov, novej religiozity, ako aj raných náboženských foriem a ideí. Tieto témy jej umožňujú preniknúť k hlbokým koreňom duchovného života našich predkov a pochopiť, ako sa viera prelínala s každodennosťou. Ďalšou kľúčovou oblasťou je etnomedicína, ktorá sa zaoberá tradičnými liečebnými praktikami a znalosťami. Rovnako tak sa venuje aj ľudovej mágii, výročným zvykom, vizuálnej antropológii, muzeológii a kultúrnemu dedičstvu, vrátane dejín ochrany pamiatok a základov muzeológie.
Vizuálna antropológia a kultúrne dedičstvo
Jej expertíza zasahuje aj do dejín kresťanstva na území Slovenska, judaizmu a regionálnych dejín, čo jej umožňuje komplexne chápať historické a kultúrne procesy. Jej znalosti zahŕňajú aj praktické kurátorské vedomosti a zručnosti v múzejníctve. Táto rozmanitosť záujmov ju robí jedinečnou odborníčkou, schopnou prepojovať zdanlivo vzdialené oblasti a prinášať nové perspektívy do skúmania slovenskej kultúry.
Autorská a spoluautorská činnosť: monografie a vedecké štúdie
Katarína Nádaská je autorkou významných monografií, ktoré sa stali základnými dielami pre štúdium slovenskej ľudovej kultúry. Medzi ne patria:
- Slovenský rok vo výročných obradoch a sviatkoch (Fortuna Libri 2012)
- Čím žila slovenská rodina - rodinné zvyky, slávnosti a tradície v našej ľudovej kultúre (Fortuna Libri, 2014)
- Čary a veštby - mágia v ľudovej kultúre Slovenska (Fortuna Libri, 2014)
Okrem toho je spoluautorkou 8 regionálnych monografií, autorkou 90 vedeckých štúdií a vyše 100 popularizačných článkov. Jej publikačná činnosť je svedectvom o jej neúnavnej práci a hlbokom poznaní, ktoré neustále obohacuje slovenskú vedu a kultúru. Venuje sa popularizácii vedy, najmä histórii každodennosti, tradícií a zvykov v slovenskej ľudovej kultúre, pričom jej prístup je vždy pútavý a zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov.
Popularizácia vedy a ochrana kultúrneho dedičstva
Katarína Nádaská nevníma vedu ako hermeticky uzavretú oblasť pre elitu, ale ako nástroj na objavovanie a sprostredkovanie poznatkov pre všetkých. Jej angažovanosť v popularizácii vedy je príkladná.
História každodennosti a tradícií
Cieľom jej popularizačnej činnosti je sprístupniť históriu každodennosti, tradícií a zvykov v slovenskej ľudovej kultúre širokej verejnosti. Ľudia by ju dokázali počúvať hodiny, hoci naša najznámejšia etnologička učí Slovákov desaťročia o tradíciách našich predkov. Jej prednášky a články sú vyhľadávané pre ich hĺbku, pútavosť a schopnosť oživiť minulosť. Dokáže prepojiť prísne vedecké poznatky s ľudským rozmerom, čím oslovuje poslucháčov rôznych vekových kategórií a vzdelanostných úrovní. Jej talent spočíva v tom, že dokáže hovoriť o zložitých témach jednoducho, bez zjednodušovania či skresľovania faktov.
Význam miestnych múzeí a kroník
Veľmi ju teší, keď mi v obciach ukazujú domy, v ktorých si zriadili obyvatelia miestne „múzeum,“ na ktoré sú právom hrdí. Tieto malé miestne „múzeá“, či „ľudové izby a domy“ sú jedinečnou vizitkou zanietenosti lokálnych nadšencov pre dejiny, zvyky obce. Vypovedá to zároveň o vzťahu ľudí k tradíciám, ktoré sú súčasťou spoločného kultúrneho dedičstva našej krajiny.
Osobne ju veľmi teší, že väčšina obcí na Slovensku si uvedomuje význam mikro dejín a starajú sa, aby to, čo majú jedinečné, nezaniklo. Vidno to práve v oblasti písania kroník, v mnohých obciach pokračujú v dlhodobej kronikárskej práci, v zbieraní miestnych zvykov z oblasti duchovnej i materiálnej kultúry. Všíma si hrdosť ľudí na obec, v ktorej žijú a na jej dejiny a jedinečné zvyky. Táto autentická angažovanosť zdola je pre ňu potvrdením vitálnej sily a odolnosti ľudovej kultúry. Pre ňu sú tieto iniciatívy dôkazom, že tradície nie sú len mŕtve artefakty, ale živá súčasť identity, ktorá spája generácie a dáva zmysel miestnemu spoločenstvu.
Osobná filozofia a pohľad na modernú spoločnosť
Hoci sa život Kataríny Nádaskej točí okolo histórie a etnológie, v jej osobnom živote mnoho vecí „tradičných“ nie je. Jej otvorenosť a reflexie o rodine, práci a súčasných spoločenských trendoch sú rovnako cenné ako jej odborné poznatky.
Vzťah k práci a neustále vzdelávanie
Katarína Nádaská je žena, ktorá žije pre svoju prácu a neustále vzdelávanie. „História a etnológia ma bavia stále, u mňa by ste inú ako odbornú literatúru vo veľkej knižnici ani nenašli,“ s úsmevom poznamenáva. Ako každý človek sa aj ona snaží vzdelávať vo svojom odbore, chodiť pravidelne na terénne výskumy, písať odborné práce i popularizačné články. Rada by vedela čo najviac aspoň z oblasti histórie a etnológie. Uznáva však, že tradičná ľudová kultúra, ľudová religiozita sú tak fantasticky zaujímavé oblasti a je v nich stále toľko neprebádaných zákutí, že by na pochopenie jednotlivých oblasti výskumu v ich celistvosti boli potrebné aspoň tri životy.
Veľa času trávi v archívoch, štúdiom odbornej literatúry a v teréne. Keď potrebuje overiť historickú skutočnosť, je pre ňu nevyhnutnosťou overiť ju priamo pri zdroji a na to je najlepšie štúdium v archíve. Jej domov je odrazom tejto vášne: „Môj syn Gorazd je už dospelý mladý muž a má svoje vlastné bývanie, takže som svoj byt úplne zahltila knihami a tie sa mi kopia vo vzorných kopách a pomedzi ne mám vychodenú cestičku, musím byť opatrná, aby som tie kopy kníh prechádzaním pomedzi nich náhodou nezhodila. Knihy mám teda aj na sporáku a na kuchynskej linke.“
Rodina, partnerstvo a work-life balance
Katarína Nádaská otvorene hovorí o vzťahu so svojím bývalým manželom Petrom, ktorý jej popri kariére vytvoril domáce zázemie, aj o tom, že ich vzťah stroskotal na iných predstavách o živote. „Kuchyňa je pre mňa miesto strateného času, niekedy som si hovorila, aké by to bolo fajn byť ako had a jesť len raz za mesiac… Mám rada kuchyňu a recepty Lenivej kuchárky, teda varím jednoduché sýte jedlá, aby som nemusela variť trikrát za deň. V tomto smere sa nechávam inšpirovať klasickou ľudovou kuchyňou s modernými výdobytkami.“ Katarína sa smeje, že hoci celé roky teoreticky píše o kulinárskych schopnostiach našich predkov, ona sama nie je v kuchyni veľmi šikovná. Tvrdí však, že mala veľké šťastie, že stretla manžela Petra. Našťastie, už nemusí kuchyňu denne používať a radšej sa najem mimo vlastnej kuchyne, napríklad u mojej mamičky. Má veľa kamarátov a známych, ktorí jej nosia jedlo a koláčiky na sviatky, pretože vedia o jej nešikovnosti v kuchyni. Pravidelne sa stáva, že na Vianoce, či Veľkú noc má doma 15 - 20 druhov koláčikov a iných dobrôt bez toho, aby čo i len jednu knižku vybrala z kuchynskej rúry. Jej rodičia a zvlášť mamička jej bola vždy veľkou oporou v živote aj vo vedení domácnosti, ale, samozrejme, aj keď nemá rada činnosti ako žehlenie, keď treba urobí, rovnako ako drobné práce okolo domácnosti.
„Myslím, že pre nás oboch sú v živote dôležitejšie veci ako úspech v svetskom slova zmysle, úspechom je pre nás oboch náš syn, z ktorého vyrástol zodpovedný, empatický človek.“ Jej bývalý manžel Peter je veľmi poriadkumilovný a prekážalo mu množstvo kníh, obrazov a sôch, ktoré vnímal ako predmety ukrajujúce mu zo životného priestoru. „Je to veľmi dobrý človek so zmyslom pre rodinu, práce okolo domácnosti, varenie, pranie, žehlenie, nič z toho mu nie je cudzie.“
Partnerstvo je vždy o dohode, ústupkoch a snažení sa o kompromis, každý vzťah sa musí kultivovať každý deň. S partnerom sa dohodli na rozchode viac-menej formálne, pretože kým bol syn malý, jeho otec sa mu venoval takmer každý deň a trávil s ním pomerne veľa času. Nikdy sa nesnažila meniť svojho partnera, plne rešpektovala jeho osobnosť. Boli obdobia, keď mal náročné povinnosti v práci a celá domácnosť bola na nej, ale jej zase pomáhali rodičia, takže všetko sa dalo zvládnuť. Na materskej dovolenke bola len 6 mesiacov, potom nastúpila do práce, ale keďže učila na vysokej škole dali sa jej povinnosti zladiť aj so starostlivosťou o malé dieťa. Po rozvode jej varí a upratuje. „Paradoxne po rozvode sme v nej prežívali ešte viac času ako predtým, ale príjemné pre mňa bolo, že som už nemala povinnosť každý deň ho čakať s navarenou teplou večerou a riešiť problémy spoločného spolužitia. Mohla som sa sústrediť na výchovu syna a svoju prácu.“
Generácia mladých mužov očami etnologičky
Na otázku, či to majú ambiciózne ženy v partnerskom vzťahu ťažšie ako muži, odpovedá: „Záleží, samozrejme, na dohode partnerov a ich vzájomnej ochote podporovať sa navzájom. Staršie generácie žien to mali ťažšie, najmä po založení rodiny, keď sa bolo potrebné starať o deti, vychovávať ich a venovať sa im. Mnohé ženy často vypadli na pár rokov zo svojej profesie a až keď deti odrástli, vrátili sa späť. Museli potom vynaložiť viac úsilia, ako ich mužskí kolegovia, aby všetko vo vede dobehli.“
Ako pozoruje generáciu dnešných 25 až 30-ročných mladých mužov, ku ktorým patrí aj jej syn a jeho priatelia, je to veľmi emancipovaná generácia, v ktorej si muži vedia navariť, oprať, vyžehliť, zostávajú na otcovskej dovolenke, pred kariérou uprednostňujú rodinu, či duševnú rovnováhu. „Je to príjemná zmena, pretože nedávno sa domácnosť delila na mužské a ženské práce, dnes mám pocit, že v partnerstvách sa muži oveľa viac podieľajú na chode domácnosti, oveľa viac cestujú po svete, sú rozhľadení, šikovní a múdri. Neboja sa už v mladom veku ísť na štúdiá do zahraničia a získavajú tak svoj vlastný životný priestor, ktorý je často väčší ako životný priestor ich rodičov. Sú to moderní Európania so srdcom na Slovensku, veľmi ma teší, že im záleží na tom, kam smeruje naša krajina a vedia byť aj veľmi kritickí a otvorene pomenovať to, čo v našej krajine nie je dobré.“ Tieto postrehy Kataríny Nádaskej sú cenným svedectvom o dynamickom vývoji spoločenských rolí a hodnôt, ktoré formujú súčasné generácie.
Budúce výzvy a nevypovedané sny
Aj napriek svojej bohatej kariére a nespočetným úspechom má Katarína Nádaská stále nové ciele a nesplnené sny, ktoré ju ženú vpred.
Momentálne venuje veľa času prednáškovej činnosti, písaniu odborno-popularizačných publikácií. Vo chvíli, keď vznikal tento text, finišovala s prípravou výstavy, čakali ju exkurzie so študentmi a terénny výskum v Srbsku. Tešila sa na prednášky v Trebišove, Košiciach, Humennom, v Spišskej Novej Vsi a v Prešove.
„Áno, som spokojná so svojím životom, môžem povedať, že patrím k šťastným ľuďom, pre ktorých je ich práca aj koníčkom,“ hovorí Katarína Nádaská. Teší sa na obdobie, keď bude mať vnúčatá a bude sa im môcť venovať a objavovať s nimi krásy života. Momentálne má rozpracovaných viacero projektov, takže viac pracuje ako oddychuje. Myslí si však, že kým človek vládze, mal by pracovať a udržiavať sa tak v telesnej i duševnej kondícii.
Má ešte nesplnený sen - ísť na dlhodobý terénny výskum do Brazílie a Venezuely, pretože tieto krajiny ju veľmi oslovili nielen krásou a mimoriadnosťou svojej prírody, ale i spôsobom života tamojších ľudí na vidieku. Fascinuje ju ich prístup k rituálom, vzťah k mágii, poverám. Je tam veľa tém na skúmanie v rámci komparatívneho výskumu s niektorými rurálnymi oblasťami Slovenska. Tento sen svedčí o jej neutíchajúcej vedeckej zvedavosti a túžbe po poznaní, ktoré presahuje hranice našej krajiny a kultúry. Je to prejav neustálej snahy o hlbšie pochopenie ľudskej skúsenosti v celej jej rozmanitosti.
tags: #katarina #nadaska #dieta