V modernom svete je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť právam detí a rôznorodosti rodinných štruktúr. Každé jedno dieťa je rovnako vzácne ako ostatné deti a má právo na dôstojný život, bez ohľadu na okolnosti, v ktorých sa narodí alebo žije. Rodiny prechádzajú neustálymi zmenami a výzvami, ktoré ovplyvňujú nielen dospelých, ale predovšetkým deti, ktoré sú v týchto procesoch často najzraniteľnejšie. Od základných potrieb až po zložité legislatívne otázky, ochrana a podpora detí musí byť vždy prvoradá.
Základné práva každého dieťaťa
V centre každej diskusie o deťoch stoja ich základné a neodňateľné práva. Tieto práva sú univerzálne a majú zabezpečiť ich blahobyt a plný rozvoj. Každé dieťa má právo na dostatok zdravej výživy. Má právo na zdravé jedlo a rodičia alebo iní dospelí majú povinnosť starať sa o neho, aby nebolo hladné. Rovnako dôležité je aj právo na vzdelanie. Dieťa má právo, ale aj povinnosť chodiť do školy a učiť sa, aby mohlo rozvíjať svoj potenciál a pripraviť sa na budúci život.
Zdravie je ďalším pilierom detských práv. Keď je dieťa choré a necíti sa dobre, má právo na ošetrenie lekárom. Toto právo zahŕňa prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie. Okrem toho, deti nesmú pracovať ťažko alebo byť nútené vykonávať činnosti, ktoré by ohrozovali ich zdravie, bezpečnosť alebo vzdelanie. Pomáhať pri práci doma je chvályhodné a nevyhnutné pre rozvoj zodpovednosti, avšak nikto dieťa nemôže nútiť ťažko pracovať.
Ochrana pred násilím je taktiež kľúčová. Deti nesmú byť týrané a majú právo, aby sa dospelí o ne starali s láskou a rešpektom. Každé dieťa má právo zvoliť si svoje vierovyznanie. Ak chce, môže veriť v (akéhokoľvek) Boha, má na to právo, pričom toto rozhodnutie by malo vychádzať z jeho vlastného presvedčenia a nie z nátlaku okolia. Tieto základné práva tvoria rámec pre zdravý a plnohodnotný život každého dieťaťa a sú východiskovým bodom pre akúkoľvek diskusiu o ich postavení v spoločnosti.
Fenomén jednorodičovských rodín: Výzvy a potreba podpory
V súčasnom Slovensku a celosvetovo narastá počet rodín, v ktorých je pri výchove detí prítomný iba jeden rodič. Slovenské štatistiky ukazujú, že až v 150 tisíc domácnostiach je pri výchove detí prítomný iba jeden rodič. Takto je vychovávaných až 200 tisíc detí. Počet rodín s jedným rodičom na Slovensku stále stúpa a podiel týchto rodín sa na Slovensku za posledných 40 rokov zdvojnásobil. Celosvetovo a v Európe sú deti v každej štvrtej domácnosti vychovávané jedným rodičom a aspoň jednu tretinu z celkového počtu detí tvoria deti z rodín, kde je pri výchove prítomný iba jeden rodič.
Organizácia JEDEN RODIČ, n.o. sa usiluje o právne uznanie pojmu „jednorodič/-čia (a ich rodín)“, ktorí vychovávajú jedno alebo viac nezaopatrených detí, ako sociálnu skupinu občanov. Táto skupina si zaslúži zvýšenú pozornosť štátu a verejných inštitúcií z dôvodu zvýšeného rizika ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením. Realita je neúprosná; až 37% jednorodičovských domácností je podľa posledného zisťovania EU SILC 2018 kategóriou, ktorá je najviac ohrozená chudobou. Tieto rodiny majú vo svojom živote taký ťažký handicap, ktorý je veľmi náročné prekonať vlastným úsilím.
Neočakávané výdavky najviac ohrozujú rodiny s jedným rodičom, pričom v roku 2017 to bolo až 52 % takýchto rodín. Alarmujúce je aj zistenie, že až 51 % jednorodičovských domácností si v roku 2017 na Slovensku nemohlo dovoliť týždennú dovolenku mimo miesta bydliska. Z ľudského, ale aj z finančného hľadiska, je prvý rok po rozchode, odlúčení, rozvode alebo úmrtí partnera tým najkritickejším obdobím v existencii rodiny. Je nesmierne dôležité a zároveň aj zložité vymaniť sa z náročnej situácie spojenej s touto životnou etapou.
Riešenie životných situácií iba jedným rodičom predstavuje najväčší problém pre jednorodičov. Rodičia, ktorí vychovávajú svoje deti sami, často čelia ľútosti alebo dokonca opovrhovaniu, hoci väčšina z nich sa neocitla v danej situácii zo svojej vlastnej vôle. JEDEN RODIČ, n.o. chce dosiahnuť legislatívnu zmenu v zákonoch v prospech rodín, rodičov a detí v núdzi, ktorí potrebujú pomoc a podporu zo strany štátu. Taktiež sa snaží o zlepšenie legislatívnej pomoci pri rozpade rodiny a zrovnoprávnení postavenia matiek a otcov pri výchove ich detí, zachovávanie absolútnej diskrétnosti a bezpečnosti všetkých zúčastnených. Cieľom je aj skrátenie času návratu rozpadnutej rodiny a jej transformácie do novej ucelenej rodiny.
Legislatívna ochrana jednorodičov v zamestnaní a sociálne nároky
Jednorodičovstvo prináša mnohé praktické výzvy, najmä v oblasti zamestnania a sociálneho zabezpečenia. Je dôležité si uvedomiť, že aktuálne NEEXISTUJE legálna definícia pojmu jednorodič či samoživiteľ v slovenskom právnom poriadku. Napriek tomu však existujú určité právne mechanizmy a nároky, ktoré môžu osamelým rodičom pomôcť.
Ak poberáte materské zo Sociálnej poisťovne a spĺňate definíciu takzvanej „osamelej poistenkyne“, máte nárok poberať materské o tri týždne dlhšie ako iné ženy. Osamelá zamestnankyňa, ktorá nie je osamelá, má nárok iba na 34 týždňov materskej dovolenky (pri jednom dieťati), zatiaľ čo osamelá poistenkyňa bude dostávať materské po dobu 37 týždňov od vzniku nároku na materské.
Zákonník práce obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré poskytujú právnu ochranu osamelým zamestnankyniam. Osamelý zamestnanec je definovaný ako zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, alebo slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena (§ 40 Zákonníka práce). Hoci zákonník práce nerešpektuje vždy individuálne posúdenie osamelosti, v praxi sa to rieši individuálne. Je kľúčové, aby si zamestnankyňa bola vedomá svojich práv a v prípade potreby na ne zamestnávateľa písomne upozornila.
Jednou z najvýznamnejších ochrán je zákaz výpovede. Ak ste osamelá zamestnankyňa a staráte sa o dieťa mladšie ako tri roky, ste v ochrannej dobe, počas ktorej Vám zamestnávateľ nesmie dať výpoveď. Podobne platí aj zákaz okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ Vám nemôže dať okamžité skončenie pracovného pomeru, s výnimkou prípadu, že by ste boli právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin alebo závažne porušila pracovnú disciplínu.
V súvislosti s organizáciou pracovného času, ak ste osamelá zamestnankyňa a ak sa trvale staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, zamestnávateľ Vám môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne iba po dohode s Vami. Rovnako je to aj s prácou nadčas. Ak ste osamelá žena a trvale sa staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, prácu nadčas budete vykonávať na pokyn zamestnávateľa IBA, keď súhlasíte, nie proti Vašej vôli. Pracovné prostredie je často nezdravé a všetci rodičia čelia stresu z organizácie času a zladenia rodinného a pracovného života. O to viac jednorodičia, ktorí sú na zladenie pracovných a rodinných povinností sami. JEDEN RODIČ, n.o. chce dosiahnuť zlepšenie pracovného prostredia pre túto skupinu.
Okrem legislatívnych úprav je dôležité zisťovať aj benefity u zamestnávateľa. Ak ste zamestnaná, zistite si, či Váš zamestnávateľ neposkytuje určité benefity pre mamičky, ktoré sú osamelé. Môže ísť napríklad o viac dní dovolenky počas roka, prípadne špeciálny príspevok na dovolenku alebo príspevok pri narodení dieťaťa. V prípade ťažkej životnej situácie existujú aj takzvané Poradne komplexnej pomoci, ktoré môžu poskytnúť cennú podporu a usmernenie. Nárok na rôzne príspevky môže vzniknúť napríklad rodičovi, ktorý je ovdovený, súčasne poberá invalidný dôchodok alebo príspevok na opatrovanie, nemá nárok na daňový bonus na dieťa a nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť. Tieto dávky sú vyplácané úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a je dôležité informovať sa o nich priamo na úrade.
Dieťa v strede konfliktu: Dôsledky rozpadu rodiny
Rozpad rodiny je pre deti jednou z najtraumatickejších životných skúseností. Deti sa často v dôsledku neschopnosti uzavretia dohody medzi rodičmi stávajú rukojemníkmi v ich sporoch. Medzinárodné prieskumy ukazujú alarmujúce čísla: 80% otcov nevidí svoje deti každý týždeň a 30% otcov nevidelo svoje deti za celý uplynulý rok. A to všetko v dôsledku neschopnosti obnovy komunikácie medzi rodičmi. Táto situácia má hlboké psychologické a emocionálne dopady na vývoj dieťaťa, ktoré potrebuje oboch rodičov a ich stabilné vzťahy.
Okrem rozvodov a odlúčení existujú aj ďalšie faktory, ktoré môžu viesť k rozpadu rodiny a ovplyvniť deti. Ak sa do rodiny narodí dieťa so zdravotným postihnutím alebo s chronickým ochorením, tak je vyššie percento, že táto rodina nevydrží, rozpadne sa alebo odlúči. Takéto situácie kladú na rodičov obrovský tlak, ktorý často vedie k prehĺbeniu existujúcich problémov alebo vzniku nových. JEDEN RODIČ, n.o. chce kontinuálne pracovať na zmene nesprávnych stereotypov a predsudkov, ktoré ovplyvňujú tradičné rodičovstvo, a taktiež chce dosiahnuť skrátenie času návratu rozpadnutej rodiny a jej transformácie do novej ucelenej rodiny, v ktorej sa deti budú cítiť bezpečne a milované.
Evolúcia rodinných štruktúr a mýty o jedináčikoch
Spoločnosť sa neustále vyvíja a s ňou aj predstavy o „ideálnej“ rodine. Počet rodín, kde žijú spolu mama a otec v jednej domácnosti s deťmi, sa znížil. V čase, keď deti vyrastú, budú žiť v niekoľkých typoch rodín. Počet detí, ktoré už žili v rôznych typoch rodín, sa stal obrovským. Mnohí ľudia majú stále predstavu, že správnu rodinu tvorí mama, otec, syn a dcéra. Faktom však je, že aj traja členovia - rodičia plus jedno dieťa, sa stáva u nás bežným javom. Tlak spoločnosti na to, aby rodina vyplnila jej ideálnu predstavu o zostave, je stále dosť silný, napriek tomu, že žijeme v 21. storočí a pod pojmom „ideálna“ by sme mali hľadať skôr jej vnútorné nastavenie než vonkajšiu reprezentáciu.
Historické dáta potvrdzujú tento trend. Ešte dva roky po nežnej revolúcii dosahoval, podľa dokumentu prognostického ústavu SAV - Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch Slovenskej republiky do roku 2035, priemerný počet detí na jednu ženu úroveň dvoch detí. V roku 1995 to však bolo už len približne 1,5 dieťaťa. Aj v ďalších rokoch intenzita plodnosti klesala, hoci nie až tak dynamicky. V roku 2002 dosiahla svoje historické minimum, 1,19 dieťaťa na ženu. Aj keď sa medzi rokmi 2007-2009 zvýšila hodnota úhrnnej plodnosti z 1,25 nad hranicu 1,4 dieťaťa na ženu, v ďalších rokoch opäť klesla.
Existuje mnoho dôvodov, prečo sa rodičia rozhodnú mať len jedno dieťa. Mať jedno dieťa je pre rodičov často jednoduchšie, než mať ich viac. Niekedy sa síce dospelí sťažujú, že celá zábava leží na ich pleciach, kým súrodenci sa v istom veku už zahrajú sami, no toto nie je reálne až tak náročné. Pravdou je, že pri jednom dieťati dokážete mať situáciu viac pod kontrolou, jednoduchšie riadiť chod rodiny a zvládať popri tom aj množstvo iných vecí. Navyše, je tu menej vzťahov, ktoré sa môžu komplikovať a narúšať tak dynamiku rodiny. Z ekonomickej stránky dnes deti nedávajú zmysel v zmysle predchádzajúcich generácií. V minulosti to bolo inak, pretože deti pomáhali a plnohodnotne pracovali v domácnosti, v hospodárstve, na poliach a pod. Vtedy to bola jednoducho lacná pracovná sila. Dnes sú však deti dôsledkom lásky, sú túžbou, nie potrebou.
Rodičov jedináčikov často trápia pochybnosti, či nebolo rozhodnutie mať jedináčika unáhlené, a či to vytúženému potomkovi neublíži, že bude vyrastať sám. Avšak, ako hovorí Susan Newman, sociálna psychologička a poradkyňa rodičov, pocity viny nie sú na mieste. Pri svojej práci naštudovala množstvo výskumov zaoberajúcich sa rodinami s jedným dieťaťom a zistila, že tieto deti na tom vôbec nie sú horšie než ich rovesníci so súrodencami. „Všetky štúdie preukázali, že jedináčikovia nie sú rozmaznaní,“ uvádza.
Lekárka Toni Falbo z Texaskej univerzity v Austine vo svojich štúdiách vyvracia množstvo mýtov spojených s jedináčikmi. Tvrdí, že stereotypy o tom, ako sú jedináčikovia skazení a rozmaznaní, sa nezakladajú na faktoch. Podľa nej nie je rozdielov medzi deťmi bez a so súrodencami veľa. To, aké dieťa bude, ovplyvňujú úplne iné, závažnejšie faktory, než počet sestier či bratov.
Jeden z najbežnejších mýtov o jedináčikoch je ten, že si ťažko hľadajú priateľov. Niektorí vedci sa zhodli v tom, že deti v škôlke skutočne môžu mať slabšie sociálne schopnosti, čo im v neskoršom živote môže spôsobovať ťažkosti. Svoje tvrdenia opierali najmä o americkú štúdiu z roku 2004, ktorá sledovala 20 tisíc škôlkarov. Keď mali učitelia ohodnotiť ich sociálne zručnosti, skutočne horšie dopadli jedináčikovia, horšie sa ovládali, ťažšie nadväzovali vzťahy a mali viac problémov so správaním. Lenže v roku 2010 už vedci prezentovali výsledky aktuálneho výskumu, kde sledovali deti bez súrodencov v tínedžerskom veku. Analýza obsiahla odpovede vyše 13 tisíc mladých ľudí. Vedci od nich chceli, aby menovali svojich piatich kamarátov. Jedináčikovia i súrodenci boli v týchto zoznamoch vyberaní úplne rovnako, bez rozdielu. To, či mal tínedžer doma brata alebo sestru, nemalo žiaden dopad na jeho popularitu. Niektorí členovia odbornej obce však poukazovali na rozdielne metódy hodnotenia v oboch prípadoch, preto sa výskum s tínedžermi zopakoval podobne ako so škôlkarmi, kde ich hodnotili učitelia. Výsledok opäť potvrdil, že nie je rozdiel medzi sociálnymi schopnosťami tínedžerov jedináčikov a tínedžerov so súrodencami.
Ďalší problém, ktorý okolie rado pripomína, je, že jedináčik sa musí cítiť zle. Skutočne? S neutíchajúcou pozornosťou milovanej mamy a otca, o ktorú sa nemusia s nikým deliť, ani o ňu bojovať? S pohodovými a šťastnými rodičmi a vzájomnou blízkosťou? Aj vedci z Inštitútu pre sociálny a ekonomický výskum v Anglicku sa prikláňajú na opačnú stranu. Podľa ich zistení sa deti z viacdetných rodín sťažujú na množstvo problémov. Vyše polovicu opýtaných detí súrodenci šikanovali, jedno z troch priznalo, že ich brat či sestra pravidelne bili, kopali, búchali. Ďalším zase nadávali a kradli im veci. Mať rovnaké gény neznamená automaticky, že máte aj duševne spriazneného priateľa na celý život. Každý človek je iný a v detstve sa vyrovnáva s rivalitou, závisťou a ubližovaním.
Ďalší mýtus, ktorému čelia rodičia jedináčikov je, že ich deti sú sebecké. Iste, znie to logicky, lebo keď je dieťa samé, nemusí požičiavať hračky, oblečenie, deliť sa o dobroty, má vlastnú izbu a pozornosť rodičov. Vedci však uskutočnili množstvo pokusov, ktoré preukázali, že jedináčikovia sú na tom v mnohých aspektoch lepšie, než deti so súrodencami. Sú napríklad sebavedomejší, či akademicky úspešnejší. A pokiaľ ide o sebectvo? Vedci tvrdia, že pocit, že sú stredobodom vesmíru je vlastný väčšine detí, bez ohľadu na to, koľko ich je v domácnosti a súvisí viac s vývojom mozgu, než s počtom bratov a sestier.
Neexistuje správna odpoveď na to, koľko detí predstavuje ideálnu rodinu. Je úplne v poriadku mať jedno dieťa, či nemať žiadne. Rodičia sa musia rozhodnúť a zvážiť, koľko detí chcú mať, s akým rozostupom, koľko detí zvládnu uživiť, v akej sú situácii. Nikto nemá právo sa do toho montovať alebo posudzovať. Dôležitým faktorom je najmä socializácia, dieťa musí prichádzať do kontaktu s rovesníkmi, musí rozvíjať svoje interpersonálne schopnosti. Určite by bolo dobré navštevovať materské centrum či na pár hodín ho od dvoch rokov dať do škôlky - stačí na tri až štyri hodinky, aby sa dieťa cibrilo v sociálnych zručnostiach, ak teda prejavuje záujem o kolektív. Ak nie, tak úplne v poriadku vydrží doma do troch rokov s chvíľkovou interakciou na ihrisku. Každý rodič si dieťa pozná a vie, či je spoločenské alebo skôr uzavreté, či vyžaduje pozornosť okolia alebo sa hrá samostatne, či sa teší za deťmi alebo aj medzi deťmi nemá záujem o priamu interakciu s nimi. To sú veci, ktoré sa dajú ľahko odpozorovať a na základe toho určiť, či dieťa už potrebuje sociálne interakcie, alebo na ne ešte musí dozrieť.
Rodičia majú deti pre seba, lebo chcú. Nie aby sa zavďačili ostatným. Deti, keď „drankajú“ súrodenca v šiestich rokoch, tak oni nedrankajú uplakaného novorodenca. Oni chcú druhé šesťročné dieťa, ktoré bude ideálne rovnakého pohlavia a s rovnakými záujmami. Všetky deti vyhľadávajú svojich rovesníkov. Ak sa sedemročnému dieťaťu narodí súrodenec, tak kým sa malý začne hrať, starší bude mať osem rokov a osemročnému neimponuje hra ročného. Preto by mali rodičia pozerať na to, po akej veľkosti rodiny túžia oni, nie akú predstavu o súrodencovi majú deti, lebo predstava tých detí nebude nikdy splnená, ak to nie sú dvojčatá. Rozdiel do troch rokov je úplne najoptimálnejší, lebo staršie dieťa prirodzenejšie mladšie prijme a stále budú v spoločnom vývojovom pásme. Ale ani väčší rozdiel nie je zlý, ak po ňom rodičia túžia. Rodinu vytvárajú rodičia. Deti sú jej súčasťou, ale konečné rozhodnutie o počte jej členov je na rodičoch.
Právo na kvalitné vzdelanie pre každé dieťa
Kvalitné vzdelanie je základným kameňom úspešného života a každé dieťa má naň právo. Avšak, rodiny v núdzi, často s jedným príjmom, si nemôžu dovoliť zabezpečiť vzdelanie pre ich deti na aké majú talent. Deti sú výnimočné vďaka výchove, akú im rodičia poskytujú, a preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby im boli poskytnuté rovnaké príležitosti.
Organizácia JEDEN RODIČ, n.o. chce dosiahnuť, aby každé dieťa malo právo na kvalitné vzdelanie. Snaží sa o pridelenie vzdelávacieho poukazu pre rodiny v núdzi, kde vyrastajú deti s jedným rodičom. Rovnako tak sa usiluje o zvýhodnenie podmienok pre takéto deti alebo navýšenie a rozšírenie sociálnych štipendií aj pre stredoškolákov z takýchto rodín. Tieto opatrenia by mali pomôcť preklenúť finančné bariéry a umožniť deťom z jednorodičovských domácností plne rozvinúť svoj potenciál a talent.
Význam starých rodičov a ich práva v rodinnom živote
Starí rodičia hrajú v živote mnohých detí nenahraditeľnú úlohu a sú pre ne často dôležitým zdrojom podpory, lásky a stability. V praxi sa však vyskytujú situácie, kedy je jedným z rodičov dieťaťa bezdôvodne a neoprávnene bránené v stretávaní sa starých rodičov s dieťaťom (vnukom). S cieľom chrániť tieto dôležité medziľudské vzťahy bola v minulosti prijatá novela zákona o rodine č. 175/2015 Z.z., ktorá posilňuje práva starých rodičov.
Táto novela zdôrazňuje, že záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pozornosti starých rodičov by nemalo uniknúť ustanovenie, ktoré uvádza, že starí rodičia sú typickými blízkymi osobami dieťaťa. Z uvedeného je zrejmé, že podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahov so starými rodičmi sú v záujme dieťaťa a súd na ne prihliada napríklad pri rozhodovaní.
Dôvodová správa k novele č. 175/2015 Z.z. k tomu uvádza: „Z pohľadu posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa je každé jedno dieťa jedinečné. Potreba (možnosť) zohľadniť okolnosti každého prípadu je garantovaná pružnosťou a adaptabilitou pojmu záujem dieťaťa. Osobný kontext, situácia a potreba dieťaťa majú byť pri posudzovaní najlepšieho záujmu rozhodným kritériom.“ Výbor vo všeobecnom komentári prízvukuje, že pri posudzovaní najlepšieho záujmu sa má prihliadať najmä na okolnosti, ktoré súvisia s individuálnymi charakteristikami dotknutého dieťaťa. Ide o charakteristiky ako vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, príslušnosť k menšinovej skupine, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, ako aj sociálny kontext, v ktorom dieťa žije. Do úvahy by mali byť brané okolnosti ako prítomnosť, či absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s biologickou alebo náhradnou rodinou, prostredie, v ktorom dieťa žije a pod.
Z vyššie uvedených dôvodov návrh čl. 5 neobsahuje definíciu záujmu dieťaťa, ale ponúka príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa. Výpočet kritérií uvedený v písmenách čl. 5 v abecednom poradí neznamená prioritu niektorého z nich. Bude vždy na posúdení súdu, ktorý z nich v konkrétnom prípade preváži a ktorý súd vyhodnotí ako východiskový.
Azda najzásadnejšou zmenou, ktorú vyššie uvedená novela zákona o rodine prináša, je výslovné uvedenie práva starých rodičov sa prostredníctvom súdu domáhať určenia styku starých rodičov s dieťaťom aj v prípade detí narodených mimo manželstva, respektíve manželom, ktorí spolu nežijú. Doterajšia právna úprava týchto vzťahov bola v § 36 ods. 1 zákona o rodine, ktorý stanovoval: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.“
Novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z.z. sa toto ustanovenie dopĺňa nasledovne: „Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.“ Starí rodičia sú prirodzene blízkymi osobami dieťaťa, avšak súd môže upraviť styk dieťaťa so starými rodičmi len za splnenia oboch podmienok súčasne, to znamená, že takáto úprava súdnym rozhodnutím musí byť v záujme dieťaťa a zároveň to musia vyžadovať pomery v rodine. Starí rodičia sa môžu so svojím návrhom na úpravu styku s dieťaťom obrátiť na príslušný súd a žiadať, aby im súd určil dni a čas, počas ktorých sú s dieťaťom oprávnení sa stretávať. Po úspešnom návrhu starých rodičov môže znieť rozhodnutie súdu napríklad takto: „Súd upravuje styk starých rodičov s maloletým dieťaťom tak, že starí rodičia sú oprávnení sa s maloletým stretávať každý druhý víkend v mesiaci v čase od 09.00 hod. v sobotu do 16.30 hod. v nedeľu a každý rok v čase od 27. decembra 09.00 hod. do 30. decembra 19.00 hod. Starí rodičia sú oprávnení v uvedené dni a hodiny prevziať maloleté dieťa pred bytom matky a povinní v určenom čase odovzdať dieťa matke pred jej bytom.“
Dôvodová správa k novele č. 175/2015 Z.z. ďalej uvádza: „Dôvodom návrhu na doplnenie § 36 ods. 1 je možnosť rôznych interpretácií aktuálneho znenia ustanovenia. V § 36 ods. 1 je upravený výkon rodičovských práv a povinností a úprava styku, ktorá nie je spojená s rozvodom manželstva, t.j. úprava rodičovských práv a povinností a úprava styku v prípadoch, keď rodičia nie sú manželia alebo sú manželia a nežijú spolu. Text celého odseku je venovaný výlučne rodičom bez uvedenia situácie úpravy styku dieťaťa s príbuznými a blízkymi (čím sa aj odkaz na primerané použitie ustanovení § 25 a § 26 môže zúžiť výkladom len na rodičov). Práve táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti, nakoľko ochrana práv starých rodičov a iných blízkych osôb na styk s dieťaťom po rozvode manželstva je vyslovene upravená v § 25 ods. 5 a rovnaká ochrana práv starých rodičov a blízkych osôb je vyslovene upravená aj v ods. 2 § 36 v jednoznačne pomenovanej situácii zániku manželstva smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho.“
Práva starých rodičov sa rozšírili aj v prípade zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa doterajšej právnej úpravy v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca opäť favorizuje starých rodičov ako osoby, ktorým možno dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti zveriť, z dôvodu, že sa jedná o priameho príbuzného dieťaťa.
Novela zákona o rodine opäť určuje, že najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní súdu je záujem dieťaťa a jeho právo na biologickú, respektíve pôvodnú rodinu. Dôvodová správa k novele č. 175/2015 Z.z. uvádza: „V záujme zjednodušenia usporiadania náhradných vzťahov v rámci blízkej rodiny sa navrhuje, aby sa v prípade prarodičov dieťaťa, súrodencov dieťaťa a súrodencov rodičov dieťaťa (strýko, teta) podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky osoby, ktorá žiada o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, bola rozšírená na územie členských štátov Európskej únie.“ Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že novela č. 175/2015 Z.z. významne posilňuje postavenie starých rodičov v právnych vzťahoch týkajúcich sa detí.
Ochrana života a diskusia o potratoch
Téma ochrany života a potratov je v spoločnosti neustále prítomná a vyvoláva intenzívne diskusie. V spoločnosti existuje veľká spoločenská vôľa riešiť témy ochrany života, pretože potrat nie je dobrým riešením, myslí si podpredsedníčka Národnej rady SR Erika Jurinová z OĽaNO. Ako povedala, OĽaNO chce preto zvolať okrúhly stôl politických strán, na ktorom plánuje v spoločnej zhode prísť na spôsoby, ktoré dokážu túto situáciu vyriešiť. „Našou úlohou nie je zakázať potraty. Chceme vytvoriť podmienky, ktoré by podporili podmienky pre donosenie dieťaťa, aby každá žena brala potrat ako najposlednejšie riešenie,“ zdôraznila Jurinová.
Poslanec NR SR Richard Vašečka (OĽaNO) pripomenul, že potraty sú realitou na Slovensku desiatky rokov. „Ročne dochádza približne k 8 000 umelým potratom,“ povedal s tým, že podľa ústavy si človek zaslúži ochranu a právo na život. „Každé jedno dieťa, aj počaté, si zaslúži ochranu. Ústava hovorí, že každý má právo na život a ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života. V realite platí, že nikto nesmie byť pozbavený života okrem malých detí. Treba ochraňovať aj nenarodené deti,“ uviedol.
OĽaNO podľa Vašečku nechce riešiť len legislatívne zákazy alebo príkazy, ale skôr posun mentality. „Čo môžeme urobiť, aby sme sa zhodli, že potrat nie je riešenie a dobrá vec. Pretože sa môžeme zhodnúť v spoločnosti, aby sme situáciu aspoň o malý kúsok zlepšili,“ doplnil. Iniciatíva OĽaNO je reakciou na vyhlásenie biskupov, ktorí minulý týždeň vyzvali, že nastal čas na iniciatívy s cieľom odstrániť diskrimináciu nenarodených detí a chrániť ich pred umelým potratom, najmä z dôvodu pohlavia dieťaťa, sociálnych dôvodov a na žiadosť ženy. Táto diskusia zdôrazňuje komplexnosť a citlivosť problematiky ochrany života, ktorá si vyžaduje uvážlivý a celospoločenský prístup.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom - morálna a právna perspektíva
Popri právach detí je dôležité hovoriť aj o povinnostiach, ktoré deťom vznikajú voči ich rodičom, najmä v dospelosti. Vyživovaciu povinnosť detí k rodičom upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V uvedenom ustanovení možno vidieť dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby sa vyživovacia povinnosť detí k rodičom mohla realizovať.
Prvou podmienkou je, že deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Aj napriek tomu existuje podmienka potreby pomoci smerujúca od vašich rodičov. To znamená, že ak rodičia vašu pomoc nepotrebujú, t.j. majú dostatočný zdroj príjmu, či už z práce alebo dôchodku, nevzniká vám do daného okamihu vyživovacia povinnosť k rodičom.
Zákon o rodine ďalej pokračuje ustanovením v § 67 ods. 1, podľa ktorého platí: „Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.“ Odpoveď na otázku rozsahu vyživovacej povinnosti je teda posudzovaná individuálne. Ak by v budúcnosti došlo k situácii, že by ste vyživovaciu povinnosť plnili za svojho súrodenca, poprípade opačne, súd by prihliadal na majetkové pomery všetkých povinných.
Podľa odbornej právnej literatúry ide v prvom rade o morálnu povinnosť detí k rodičom, najmä s ohľadom na predchádzajúcu starostlivosť a výchovu. Ak by však i napriek potrebe rodičov nedošlo k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany detí, rodičia sú oprávnení obrátiť sa na príslušný súd so svojím návrhom na určenie výživného. Konanie vo veciach určenia výživného plnoletých osôb je upravené v §154-157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Návrh na určenie výživného je oprávnený podať iba rodič (poprípade obaja rodičia), ktorý výživné potrebuje a nemôže si ho zabezpečiť sám.
Súd posudzuje určenie výživného vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, prihliada najmä na: „majetkové pomery rodičov, na ich schopnosť a možnosť pracovať a zamestnať sa, na ich vek a zdravotný stav, a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb a ostatných odôvodnených potrieb, ako bývania, stravovania, kultúry atď.“ Na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, deti majú voči rodičom povinnosť zabezpečiť primeranú výživu. Dôležité je pripomenúť, že súd zamietne návrh na určenie vyživovacej povinnosti: „ak vyživovaciu povinnosť detí k rodičom predíde vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť, a to vyživovacia povinnosť medzi manželmi alebo vyživovacia povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela.“ Vyššie uvedené vyplýva aj z ustanovenia §67 ods. Zákon o rodine.
V prípade, ak je zdravotný stav matky natoľko zlý, že nie je schopná uskutočniť právny úkon, akým je predaj bytu (napríklad pre úhradu domova dôchodcov), prichádza do úvahy podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V takomto prípade by súd matke ustanovil opatrovníka, ktorý by ju následne mohol zastupovať vo veciach nakladania s jej majetkom. Pokiaľ je vlastníkom bytu vaša mama, nie je na predaj bytu potrebný váš súhlas, ani súhlas vášho brata. Ak otec je na dôchodku a momentálne v nepriaznivej finančnej situácii, a sú dvaja súrodenci, pričom jeden nejaví záujem otcovi v žiadnom smere pomôcť, je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je podľa platnej legislatívy povinné podieľať sa na výživnom voči svojim rodičom, ktorí to nedokážu sami. Danú povinnosť zakladá § 66 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. Výška výživného sa určuje na základe § 75 ods.1 zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.“ Súd by v takomto prípade zohľadnil aj to, že jeden súrodenec má oveľa nižší príjem, než druhý, a prispôsobil by tomu rozsah vyživovacej povinnosti.