Placenta, často nazývaná aj plodový koláč alebo plodové lôžko, je mimoriadnym dočasným orgánom, ktorý sa vyvíja výlučne počas tehotenstva. Je to životne dôležitý most spájajúci matku s vyvíjajúcim sa plodom, zabezpečujúci jeho rast, výživu a ochranu. Hoci je pre zdravý priebeh tehotenstva a pôrodu kľúčová, jej umiestnenie v maternici môže niekedy vyvolať otázky a obavy u budúcich mamičiek. Ide o dôležitý spoločný orgán matky a plodu, pričom v priebehu tehotenstva bábätku zabezpečuje všetko, čo potrebuje. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty umiestnenia placenty, jej funkcie, potenciálne komplikácie a význam v kontexte tehotenstva a pôrodu. Je to životodarná súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Čo je placenta? Životodarný most medzi matkou a dieťaťom
Placenta je plodový koláč, lôžko. Je to orgán vznikajúci v tehotnej maternici čiastočne z materskej časti a z tkaniva plodu. Placenta je teda spojovacím „mostom“ medzi matkou a plodom. Tvorí sa čiastočne z tkaniva matky a čiastočne z tkaniva plodu.
Jej hlavnou úlohou je:
- dodávať plodu kyslík a živiny,
- odvádzať odpadové látky (splodiny) z tela plodu,
- produkovať hormóny, ktoré pomáhajú udržať tehotenstvo.
Placenta je husto popretkávaná krvnými cievami, ktoré zaisťujú dieťaťu prísun kyslíka a potrebných živín. Jej hrúbka je asi 3 cm a vážiť môže až pol kilogramu, presnejšie približne 500 - 600 g na konci tehotenstva, aj keď presná hmotnosť môže byť rôzna.
Strany placenty možno rozlíšiť na stranu materskú a plodovú, teda fetálnu. Materská strana, ktorá bola spojená so stenou maternice, má hubovitú štruktúru. Naopak, tá fetálna je na povrchu lesklá a pokrývajú ju plodové blany. Možno na nej takisto spozorovať tzv. strom života - teda cievnu kresbu, ktorá plynulo prechádza až k pupočníku.
Pupočník alebo pupočná šnúra je elastický povrazec, ktorý spája pupok dieťaťa s placentou. Jeho priemer býva 1 až 2 cm a väčšinou má dĺžku okolo 50 cm. Pokojne však môže dosahovať aj 130 cm. Pupočník obsahuje 2 tepny a 1 žilu, ktorými prúdi krv medzi plodom a placentou. Cez pupočník plod dostáva kyslík a živiny a odvádza odpadové látky smerom k placente. Tento systém zabezpečuje plodu nepretržitý prísun látok a umožňuje mu rast a vývoj počas celého tehotenstva.
Vznik a vývoj placenty: Fascinujúci proces v maternici
Placenta sa vytvára už v raných štádiách tehotenstva, krátko po oplodnení vajíčka. Zhruba 7 až 10 dní po počatí sa oplodnené vajíčko uhniezdi v sliznici maternice. Následne sa časť buniek budúceho embrya špecializuje na tvorbu placenty. Zároveň reaguje aj sliznica maternice matky, ktorá sa prestavuje tak, aby umožnila pevné uchytenie placenty a jej dobré prekrvenie.
Vzniká tak orgán, ktorý je zo strany plodu tvorený jeho tkanivom (chorión, klky) a zo strany matky prepojený s jej krvným obehom. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je placenta zrelá a jej vývoj je dokončený. V tomto štádiu je obvykle veľká niekoľko centimetrov.
V plnej zrelosti dosahuje placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Na pohľad pripomína „koláč“ - preto sa niekedy nazýva aj plodový koláč. Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá.
Kde je placenta uložená? Polohy a ich význam
Placenta je prichytená na stene maternice, a to na prednej, zadnej, bočnej alebo hornej časti. Lekári toto umiestnenie bežne identifikujú pomocou ultrazvukového vyšetrenia. Každá poloha má svoje špecifiká, hoci väčšina z nich je úplne fyziologická a nepredstavuje riziko.
Bežné a fyziologické umiestnenia placenty zahŕňajú:
Zadná placenta (placenta posterior): Placenta sa nachádza na zadnej stene maternice, bližšie k chrbtici matky. Toto je veľmi časté a považované za ideálne umiestnenie. Zvyčajne nebráni prirodzenému pôrodu a matka často skôr a intenzívnejšie cíti pohyby bábätka. Umožňuje tiež lepšie monitorovanie dieťaťa pri ultrazvuku. Najčastejšie sa nachádza na zadnej strane maternice, pričom je mierne uložená smerom nahor.
Predná placenta (placenta anterior): Placenta je umiestnená na prednej stene maternice, bližšie k bruchu. Toto je tiež úplne normálne a bežné umiestnenie, ktoré sa vyskytuje približne u 30 - 50 % tehotných žien.
Fundálna placenta (placenta fundalis): Placenta sa nachádza v hornej časti maternice, v oblasti fundu. Toto je tiež považované za úplne fyziologické a ideálne umiestnenie, ktoré neprekáža rastúcemu bábätku ani nezasahuje do oblasti maternicového krčka.
Laterálna placenta (placenta lateralis): Placenta je uložená na bočnej strane maternice, vľavo alebo vpravo. Toto umiestnenie je bežné a zvyčajne nepredstavuje žiadne riziko. Môže mierne ovplyvniť vnímanie pohybov dieťaťa na jednej strane bruška.
Migrácia placenty: Dynamika polohy v priebehu tehotenstva
Je dôležité pochopiť, že poloha placenty sa môže v priebehu tehotenstva meniť. Tento jav sa nazýva „migrácia placenty“. Nie je to tak, že by sa placenta fyzicky presúvala, ale skôr ako maternica rastie, placenta sa spolu s ňou akoby posúva vyššie, pretože dolné časti maternice sa viac naťahujú. Najmä v prvej polovici tehotenstva je bežné, že sa placenta, ktorá bola pôvodne nízko, v neskorších týždňoch presunie do bezpečnejšej výšky. Práve preto gynekológovia často opakujú ultrazvuk v treťom trimestri, aby zhodnotili aktuálne umiestnenie placenty. Niekedy sa placenta môže posúvať do dolného segmentu maternice, čo môže byť zistené počas ultrazvukových vyšetrení.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice. V 12. týždni tvorí placenta takmer celý "obal" plodu a v žiadnom prípade sa nedá určiť, kde sa nachádza, pretože sa nachádza takmer všade. Aj v 18. týždni je ešte placenta relatívne veľká a môže ísť z prednej steny cez vrchol na zadnú. Preto sa k týmto veciam určite netreba pred 28. týždňom nejako vyjadrovať. Medzi tým by sa nemal (ak nie je nejaký dôvod) plod vystavovať zbytočnému ultrazvukovému vlneniu.
Hlavné funkcie placenty: Komplexný systém podpory života
Placenta je pre plod doslova „životnou linkou“ a plní viacero dôležitých funkcií. Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva.
Výmena kyslíka a oxidu uhličitého
Plod nedýcha pľúcami - pľúca sú v maternici zaliate plodovou vodou a ešte nefungujú ako po narodení. Kyslík dostáva plod z krvi matky cez placentu. Oxid uhličitý, ktorý vzniká pri metabolizme plodu, sa cez placentu odvádza späť do krvi matky, ktorá ho vydýchne pľúcami. Placenta teda funguje podobne ako „dočasné pľúca plodu“. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu, kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Výživa plodu
Placenta zabezpečuje pre plod cukry (glukózu) - hlavný zdroj energie, aminokyseliny - stavebné látky pre bielkoviny, tuky, vitamíny a minerály. Tieto látky prechádzajú z krvi matky do krvi plodu cez placentárnu bariéru. Plod ich využíva na rast, vývoj orgánov a tvorbu vlastných zásob. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi.
Odvádzanie splodín
Pri činnosti buniek plodu vznikajú odpadové látky - napríklad močovina, kyselina močová, oxid uhličitý. Tieto splodiny prechádzajú cez placentu do krvi matky. Matkin organizmus ich následne vylúči obličkami, pečeňou či pľúcami. Placenta teda „pomáha“ plodu tak, že využíva vylučovacie orgány matky. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu.
Hormonálna funkcia
Placenta je tiež žľaza s vnútorným vylučovaním - produkuje hormóny, ktoré pomáhajú udržať tehotenstvo, podporujú rast maternice a vývoj prsníkov a ovplyvňujú metabolizmus matky, aby dokázala zabezpečiť aj potreby plodu. Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.
Patrí sem napríklad:
- hCG (ľudský choriový gonadotropín) - hormón, ktorý sa zisťuje aj v tehotenských testoch, významným spôsobom ovplyvňuje organizmus matky počas gravidity.
- Placentárny laktogén - tento hormón má vplyv na rast plodu a rast mliečnych žliaz, takisto i stimuluje tvorbu mlieka. Tvorí sa od prvého mesiaca tehotenstva a jeho hladina sa zvyšuje až do konca pôrodu.
- Estrogény - ovplyvňujú rast maternice a rast mliečnej žľazy, počas tehotenstva je ich hladina vyššia.
- Progesterón - počas tehotenstva znižuje napätie maternice a stimuluje rast mliečnych žliaz v prsníkoch.
Ochranná (bariérová) funkcia
Placenta plní aj čiastočne ochrannú úlohu: tvorí tzv. placentárnu bariéru, ktorá prepúšťa mnohé dôležité látky (kyslík, živiny, protilátky) a obmedzuje prienik niektorých škodlivín. Nie všetko je však zablokované: niektoré lieky, alkohol, nikotín, drogy, vírusy a toxické látky môžu cez placentu prejsť a škodiť plodu. Preto sa v tehotenstve zdôrazňuje zdravý životný štýl a opatrnosť pri užívaní liekov. Placenta tiež môže prenášať materské protilátky (imunitné látky) - tie pomáhajú plodu a novorodencovi v ochrane pred infekciami v prvých mesiacoch života. Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Baby and Placenta
Placenta a viacpočetné tehotenstvo
Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.
Špecifiká prednej placenty: Pohyby a obavy
Predná placenta je placenta, ktorá je implantovaná na prednej (čelnej) stene maternice. Túto polohu možno identifikovať počas bežných ultrazvukových vyšetrení, ktoré sa zvyčajne vykonávajú v prvom alebo druhom trimestri tehotenstva. Predná placenta je jednou z niekoľkých možných umiestnení placenty, vrátane zadného (zadného), fundálneho (horného) a laterálneho (bočného) umiestnenia.
Hlavný rozdiel pri prednej placente spočíva v tom, že matka môže pohyby bábätka cítiť neskôr alebo slabšie, pretože placenta pôsobí ako jemná "vankúšová výstelka". Niektoré ženy s placentou na prednej stene hlásia, že pohyby plodu cítia menej intenzívne a menej často. Môže sa stať, že pohyby sú menej badateľné, aj keď dieťatko sa hýbe aktívne. Netreba sa obávať, s rastom dieťaťa sa pohyby stanú zreteľnejšie. Predná placenta vo vyššej časti maternice nepredstavuje problém pre pôrod.
Väčšina žien s prednou placentou nepociťuje žiadne špecifické príznaky súvisiace s polohou placenty. Diagnóza prednej placenty sa zvyčajne stanoví počas bežných prenatálnych ultrazvukových vyšetrení. V súčasnosti neexistujú žiadne špecifické infekčné agensy ani faktory prostredia, ktoré by priamo súviseli s vývojom prednej placenty. Existujú len obmedzené dôkazy o tom, že genetické alebo autoimunitné faktory zohrávajú významnú úlohu v umiestnení placenty. Hoci životný štýl a stravovacie faktory priamo nespôsobujú predné umiestnenie placenty, udržiavanie zdravého životného štýlu počas tehotenstva je kľúčové pre celkové zdravie matky a plodu.
Vo väčšine prípadov nie je pri prednej placente potrebná žiadna špecifická liečba a prognóza je vo všeobecnosti pozitívna. Včasná diagnóza a pravidelné sledovanie sú kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú celkovú prognózu.
Riziká a komplikácie spojené s prednou placentou
Medzi varovné signály komplikácií patrí silná bolesť brucha, silné krvácanie a silné bolesti hlavy alebo poruchy videnia. Silné krvácanie počas tehotenstva je vážny príznak, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. V niektorých prípadoch, najmä ak je placenta nízko alebo sa blíži k pôrodnému kanálu, môže lekár odporučiť viac oddychu.
Niektoré ženy sa obávajú možných komplikácií pri cisárskom reze, ak majú placentu na prednej stene, najmä ak mali v minulosti sekciu. Placenta na prednej strane sama o sebe neznamená nutnosť cisárskeho rezu, pokiaľ neprekrýva hrdlo maternice (placenta praevia). V prípadoch, keď žena už mala predchádzajúce sekcie, lekár starostlivo zhodnotí stav jazvy a umiestnenie placenty, aby minimalizoval riziko masívneho krvácania alebo prirastenej placenty v jazve. V prípade, že máte nízko placentu (napríklad 1,9 cm od bránky) a zároveň ste mali v minulosti cisársky rez, lekár zhodnotí hrúbku jazvy a umiestnenie placenty, aby naplánoval optimálny spôsob pôrodu. V takýchto prípadoch sa plánuje sekcia s vyššou pravdepodobnosťou, aby sa predišlo rizikám.
Ohľadom bezpečnosti pohlavného styku a orgazmu počas tehotenstva s prednou placentou sa názory lekárov môžu líšiť, a preto je najlepšie konzultovať túto otázku s vaším gynekológom. Vo všeobecnosti, ak tehotenstvo prebieha bez komplikácií a lekár neurčí inak, pohlavný styk je považovaný za bezpečný. V prípade nepravidelného tvrdnutia podbruška, menštruačných bolestí alebo tlaku v krížoch je však vhodné pohlavný styk obmedziť alebo úplne vynechať a poradiť sa s lekárom.
Príklady z praxe ukazujú, že niektoré ženy s placentou na prednej stene úspešne porodili prirodzeným pôrodom bez komplikácií. Iné, po predchádzajúcich cisárskych rezoch, podstúpili plánovanú sekciu, pričom lekársky tím bol pripravený na prípadné komplikácie spojené s umiestnením placenty.
Potenciálne komplikácie spojené s umiestnením a funkciou placenty
Aj keď je placenta počas tehotenstva zvyčajne bezproblémová, môžu sa vyskytnúť aj komplikácie. Nesprávne umiestnenie plodového koláča nie je jedinou komplikáciou, ktorá v tehotenstve môže nastať. Rovnako môže placenta napríklad ohroziť aj dovtedy bezproblémový priebeh pôrodu. Je množstvo faktorov, ktoré počas tehotenstva ovplyvňujú vývoj a funkciu placenty. Niektoré faktory sa dajú ovplyvniť a iné zasa nie. Konkrétne ide o: vek matky - niektoré problémy s placentou sú častejšie u starších rodičiek, a to predovšetkým u žien, ktoré majú viac ako 40 rokov; predčasný odtok plodovej vody; vysoký krvný tlak (hypertenzia); viacpočetné tehotenstvo; problémy so zrážanlivosťou krvi; problémy s placentou v predchádzajúcom tehotenstve; poranenie brucha - náraz do brušnej steny, apod.; užívanie návykových látok - alkohol, cigarety a drogy v tehotenstve.
Nízko položená placenta (low-lying placenta) a vcestná placenta (placenta praevia)
Nízko položená placenta sa nachádza nízko v maternici, v blízkosti vnútorného otvoru krčka maternice. V mnohých prípadoch ide o dočasnú polohu, ktorá sa s rastom maternice upraví. Ak však placenta zostáva nízko aj v treťom trimestri, môže to ovplyvniť pôrod a často sa odporúča cisársky rez. Problémy môžu nastať, ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.
Vcestná placenta alebo placenta praevia je závažnejšia forma nízkeho uloženia, kde placenta čiastočne alebo úplne prekrýva vnútorný otvor krčka maternice. Tento stav sa vyskytuje približne u 0,5 % tehotných žien. Predstavuje nebezpečenstvo pri pôrode, keďže bráni dieťatku postupovať v pôrodných cestách. Rovnako hrozí i riziko silného krvácania, a to nielen počas tehotenstva, ale aj pri vaginálnom pôrode. Tento stav môže spôsobiť krvácanie a vyžaduje si prísne sledovanie. V takýchto prípadoch sa takmer vždy plánuje cisársky rez. V rámci placenty praevia sa rozlišujú 4 stupne závažnosti.
Predčasné odlúčenie placenty (abrupcia placenty)
Predčasné odlúčenie placenty počas tehotenstva (abrupcia placenty) - ide o neobvyklú, ale závažnú komplikáciu, počas ktorej dochádza k zastaveniu prívodu kyslíka a živín pre dieťa. Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu. Abrupcia placenty môže nastať v poslednom, teda treťom trimestri alebo v priebehu prvej a druhej doby pôrodnej.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Hlboko vrastené cievy placenty (placenta accreta, increta, percreta)
Hlboko vrastené cievy placenty do maternice - v závislosti od toho, či je vrastená aj do svaloviny maternice, sa tomuto javu odborne hovorí placenta accreta, increta alebo percreta. Ide o závažné stavy, pri ktorých placenta prerastá do steny maternice v rôznom stupni hĺbky. Hrozia tu komplikácie, ako sú predčasný pôrod alebo silné krvácanie pri pôrode. Takisto tento nález vedie ku chirurgickému zákroku, počas ktorého lekári musia placentu z vyoperovať, v krajných prípadoch až k odstráneniu maternice (hysterektómii).
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Placenta sa od steny maternice neodlupuje ani po pôrode - placenta adherens. Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice (placenta accreta), ide o vážnejší stav, ktorý si môže vyžadovať chirurgický zákrok, v krajných prípadoch až odstránenie maternice (hysterektómiu).
Nedostatočnosť placenty (insuficiencia placenty)
Nedostatočnosť placenty - môže sa nazývať aj zlyhávanie alebo insuficiencia placenty. Ide o stav, kedy placenta nie je schopná zabezpečovať dieťaťu dostatok živín alebo kyslíka a väčšinou vedie k predčasnému pôrodu. Nedostatočnosť placenty môže byť spôsobená mnohými faktormi, avšak vo výsledku vždy vedie ku komplikáciám, ktorých sa v tehotenstve bojí každá nastávajúca mamička.
Infarkt placenty
Infarkty placenty v tehotenstve nastávajú bežne, pričom väčšina z nich neprináša žiadne komplikácie. Nebezpečné sú len vtedy, ak je infarkt rozsiahly alebo opakovaný. Vtedy placentárny infarkt vedie k zlyhávaniu placenty. Samotný termín „infarkt placenty“ znie nesmierne hrozivo, avšak ku podivu vo väčšine prípadov nebezpečný nie je.
Varovné signály a symptómy problémov s placentou
Príznaky, ktoré v priebehu tehotenstva hlásia problémy s placentou:
- vaginálne krvácanie,
- bolesť brucha a v oblasti podbruška,
- bolesti chrbtice,
- rýchly nástup kontrakcií.
V prípade akýchkoľvek takýchto príznakov je nevyhnutné okamžite kontaktovať lekára, bez ohľadu na polohu placenty.
Pôrod placenty: Tretia doba pôrodná
Počas pôrodu najprv sa narodí plod (dieťa), po istom čase (zvyčajne v priebehu minút) dochádza k tzv. pôrodu placenty. Hoci si pôrodom bábätka šťastní rodičia vydýchnu, ani zďaleka sa pre pôrodníkov ich práca ešte nekončí - ženu totiž čaká v priebehu vaginálneho pôrodu tzv. tretia doba pôrodná, teda pôrod placenty. Kedy táto fáza nastane, je nesmierne individuálne. Môže prísť pokojne 5 minút po príchode dieťaťa na svet alebo až po hodine. Zvyčajne je však placenta vylúčená do polhodiny po pôrode bábätka.
Pôrod placenty je takisto sprevádzaný kontrakciami, ktorým sa hovorí aj sekundárne kontrakcie. Množstvo žien už pôrod placenty nepovažuje za bolestivý zážitok. Placenta je totiž mäkká a tvárna, čo poriadne uľahčuje jej prechod pôrodnými cestami. Odlučenie placenty od maternicovej steny nastáva vďaka novovytvorenému hematómu, teda krvnej zrazeniny, ktorá začne postupne vyvíjať na placentu tlak, vďaka čomu zabezpečí jej odlúpenie od maternice a následný odchod z tela von. Za normálnych okolností nie je samotný pôrod placenty sprevádzaný krvácaním. To nastane, až keď je placenta vylúčená - hneď po nej totiž odchádza aj krv z hematómu. Krvácanie by malo mať jemnú intenzitu.
Existujú isté znaky, že sa placenta oddeľuje, ako napríklad pohyb zachytených peánových klieští na pupočníku alebo zmena tvaru maternice. Rodička môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila. V ideálnom prípade placenta vyjde vcelku.
Kým žena nekrváca, prípadne lekár neodhalí žiadne iné komplikácie, nie je dôvod znepokojovať sa, ak žena nepociťuje sekundárne kontrakcie a placenta sa nezačína vylučovať z jej tela. V prípade, že ani po hodine nenastáva pôrod placenty, začína sa konštatovať, že je placenta stále pevne prirastená k maternici a treba telu pomôcť. Vtedy je potrebné zahájiť tzv. manuálnu lýzu.
Manuálna lýza predstavuje úkon, kedy pôrodník jednou rukou vnikne cez pošvu až k maternici a druhou rukou zvonka vyvíja tlak na maternicu cez brušnú stenu. Takýmto spôsobom odlúči placentu od steny maternice a vyberie ju cez pošvu von. Neexistuje všeobecne odporúčané časové okno, kedy je potrebné pristúpiť k manuálnej lýze. Každý pôrodník sa riadi svojou intuíciou, zdravotným stavom rodičky a doposiaľ získanými skúsenosťami. Niektorí manuálnu lýzu urobia skôr (po 45 minútach od pôrodu dieťaťa), iní čakajú o pár minút dlhšie.
Akonáhle je pôrod placenty ukončený, je potrebné skontrolovať, či vyšla z tela vcelku a neporušená. Ak by totiž v tele rodičky zostali jej časti alebo blany, spôsobilo by to závažné komplikácie jej zdravotného stavu, predovšetkým infekcie a krvácanie. Po pôrode je nevyhnutné skontrolovať, či nejaká časť placenty neostala v maternici, prípadne či neostala aj malá prídavná placenta.
Po úspešnom pôrode placenty nastáva tzv. štvrtá doba pôrodná, ktorá trvá cca dve hodiny. Na jej začiatku má lekár čas na to, aby ošetril pôrodné zranenia. Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice (placenta accreta), ide o vážnejší stav, ktorý si môže vyžadovať chirurgický zákrok, v krajných prípadoch až odstránenie maternice (hysterektómiu).
Baby and Placenta
Životnosť placenty a vyvolanie pôrodu
Placenta má obmedzenú dobu životnosti a na konci tehotenstva, presnejšie okolo 42. týždňa, začína postupne odumierať, dôsledkom čoho prestáva plniť svoje funkcie. Pre bábätko to znamená ohrozenie na jeho živote - predovšetkým z dôvodu, že placenta zabezpečuje prísun kyslíka do jeho krvného obehu. Obmedzená životnosť placenty je teda častým dôvodom k vyvolaniu pôrodu. Hoci sa dieťaťu ešte nechce ísť na svet, lekári mu musia pomôcť.
Placenta v kultúrnom kontexte a jej moderné využitie
V rôznych kultúrach mala placenta špecifické postavenie a zaobchádzalo sa s ňou rôznymi rituálmi. V niektorých tradíciách bola považovaná za liečivý prostriedok, iné ju pochovávali ako symbol spojenia s prírodou alebo ako „mladšieho súrodenca“ dieťaťa. V súčasnosti sa skúma potenciál placentárnych kmeňových buniek v medicíne, a placenta sa využíva aj v kozmetickom priemysle pre jej regeneračné vlastnosti. Niektoré ženy si z placenty vyrábajú výživné tabletky alebo ju konzumujú v rôznych formách, čo má podľa niektorých podporiť popôrodnú regeneráciu a produkciu mlieka.
Dôležitosť prenatálnych prehliadok a konzultácií
Pravidelné prenatálne prehliadky sú nevyhnutné na sledovanie zdravia matky aj dieťaťa. Včasná diagnóza a pravidelné sledovanie sú kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú celkovú prognózu. Orgán, ktorý je v ženskom tele iba počas tehotenstva a napriek tomu plní svoju funkciu aj pre niekoho iného. Reč je o placente alebo o plodovom koláči, ktorý v priebehu gravidity okrem iného vyživuje bábätko. Placenta je v tehotenstve dôležitým orgánom ako pre ženu, tak aj pre bábätko.V prípade opakovaných nálezov z vaginálneho výteru, ako sú baktérie ako Klebsiella pneumoniae, Proteus mirabilis, Enterococcus faecalis, E.coli, je dôležité dodržiavať pokyny lekára a absolvovať predpísanú liečbu. Napriek liečbe sa pri ďalších kontrolách môžu objaviť nové nálezy.
tags: #kde #je #umiestnena #placenta