Rozhodnutie mať alebo nemať dieťa je osobným rozhodnutím každej jednej ženy, formovaným individuálnymi túžbami, životnými okolnosťami a sociálnymi vplyvmi. Niektoré ženy cítia už v mladšom veku, že túžia byť matkami, iné si užívajú svoj, možno o niečo pohodlnejší život, snažia sa zabezpečiť si vhodného partnera, bývanie či okúsiť raj v dovolenkových destináciách. Vtedy materstvo prichádza o niečo neskôr. Obe možnosti sú správne - pre daný moment, dané rozhodnutie, danú ženu. Avšak, hlbšie nazretie do tejto problematiky odhaľuje komplexnú sieť faktorov, ktoré sa prelínajú cez generácie, ovplyvňujú nielen samotnú matku, ale aj jej dcéru, a zároveň kladú nároky na pochopenie právnych, finančných a vývinových aspektov rodičovstva. Tento článok sa ponára do týchto súvislostí, začínajúc vedeckými poznatkami o prenose materstva naprieč generáciami, cez praktické aspekty finančnej podpory a práv rodičov, až po hlboké porozumenie vývinových období dievčat.
Vplyv veku matky na rozhodnutie dcéry o materstve
Aktuálne výskumy vedcov nasadia do hlavy chrobáka určite viacerým ženám, ktoré stále váhajú, kedy mať dieťa. Zistilo sa, že vek matky môže ovplyvniť fakt, či a kedy bude mať vlastné deti jej dcéra. Podľa novej štúdie vek matky výrazne ovplyvňuje, kedy bude chcieť mať deti neskôr v živote jej vlastná dcéra. K týmto záverom prišli výskumníci z McGill University v Kanade. Vedci analyzovali viac ako 43-tisíc žien a podarilo sa im zistiť, že jednoznačne im teda vyšlo, že vek mamy výrazne ovplyvňuje, kedy bude mať deti dcéra. Čím neskôr teda privediete na svet svoje dievčatko, tým dlhšie bude ona v budúcnosti otáľať s materstvom.
Je však veľmi dôležité poznamenať, že štúdia priniesla výsledky, no nevysvetľuje dôvod, prečo tomu tak je. Autorka štúdie Dr. Olga Basso však pre agentúru Reuters uviedla, že má približnú predstavu, prečo to tak je: „Môžu mať rôzne ambície a plány, pre ktoré odkladajú materstvo. Bola som znepokojená, keď som videla výsledky, pretože si myslím, že ženy by mali mať deti vtedy, keď sú na to pripravené, a to je vecou voľby. Nechcem, aby ľudia verili, že v dôsledku tohto výskumu potrebujú, aby mali deti vo veku 25 rokov.“
Výskumníčka nechce týmito zisteniami vystrašiť ženy a naviesť ich na to, aby mali deti skôr alebo neskôr, než ich chcú mať. Štúdia však poukazuje na to, že výrok ‘aká matka, taká Katka’ je vlastne v tomto smere viac ako pravdivý. Tento prenos vzorcov správania a životných rozhodnutí z matky na dcéru, hoci nie priamo určený genetikou, sa javí ako silný sociálny a psychologický faktor. Mnohí sa zamýšľajú nad otázkou, či by preto mali porodiť čím skôr, aby sa vôbec dožili svojich vnúčat. Väčšina lekárov sa zhodne, že porodiť v mladšom veku je pre ženu ľahšie, avšak to nevyhnutne neznamená, že je to jediná správna cesta. Vznikajú tak otázky: sú skutočne 20-ročné rodičky zdravšie ako ženy, ktoré rodili v 40-tke? Alebo sú štyridsiatničky múdrejšími matkami ako tie mladšie?
Psychológ Dr. Shoshana Bennett takto vidí tehotenstvo a pôrod. Práve táto štúdia naznačuje, že existuje spojitosť medzi pôrodným vekom matky a rozhodnutím dcéry, kedy bude mať deti. Štúdia však nebola schopná určiť, prečo sa ženy rozhodli nemať deti skôr. Či nemohli, alebo nechceli. „Výskum nebral do úvahy ani zdravotné komplikácie žien. To sú všetko aspekty, ktoré na vek rodičky vplývajú,“ vysvetľuje. Ženy, ktoré čakali s otehotnením kvôli profesionálnej kariére, by teraz nemali panikáriť a báť sa, že sa nikdy nestanú babičkami. Faktom je, že čoraz viac žien čaká na svoje prvé dieťa.
Prirodzene otehotnieť je snáď ešte ťažším poslaním ženy ako dieťa vynosiť či porodiť. Nehovoriac o súčasnom ‘trende’ materstvo z akýchkoľvek príčin odkladať. Čoraz viac žien rodí tesne pred alebo po 30-tke. Práve kategória tridsiatničiek je snáď najpopulárnejšou medzi mamičkami. Podľa magazínu Forbes a CNN dokonca stúpa v USA žien, ktoré rodili po 40-tke, naopak tehotných tínedžeriek je stále menej a menej. Bez ohľadu na to, čo štúdia vedcov naznačuje, ženy rodia v staršom veku, čo dokazujú aj štatistiky. Tento posun v demografických trendoch odzrkadľuje širšie spoločenské zmeny, vrátane vyššej dostupnosti vzdelania pre ženy, ich zapojenia do pracovného trhu a meniacich sa ekonomických podmienok, ktoré často vedú k odkladaniu založenia rodiny na neskorší vek.
Finančná a právna podpora rodiny s deťmi, najmä v prípade reťazových pôrodov
S príchodom detí do rodiny, či už prvého alebo ďalších, sú spojené nielen radostné, ale aj praktické otázky týkajúce sa finančnej stability a právnych nárokov. Osobitnú kategóriu predstavujú tzv. reťazové pôrody, kedy sa mladšie dieťa narodí skôr, ako staršie dieťa dovŕši 3 roky. Resp., keď matka na rodičovskej dovolenke znova nastúpi na materskú dovolenku s mladším dieťaťom. V takejto situácii vznikajú špecifické nároky na štátne dávky, ktoré môžu rodičom výrazne uľahčiť toto náročné obdobie.
Medzi kľúčové dávky, na ktoré má rodina nárok pri narodení druhého (ďalšieho) dieťaťa, patrí príspevok pri narodení dieťaťa. Ten je stanovený na sumu 829,86 eur, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až štvrtého pôrodu. Túto sumu vypláca príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Modernizácia procesov zjednodušila podávanie žiadostí, keďže splnenie podmienok pre vyplatenie príspevku sa už nejakú dobu overuje elektronicky. Uľahčuje sa tým život matkám, ktoré dovtedy potrebovali získavať niekoľko potvrdení k žiadosti osobitne.
Ďalšou dôležitou dávkou je prídavok na dieťa. Táto dávka patrí každému dieťaťu a nevylučuje sa poberanie prídavku na dieťa s materským, ani rodičovským príspevkom. Jeho výška je 60 eur mesačne na jedno dieťa, pričom táto suma platí aj v roku 2025. Nárok na prídavok trvá, kým je dieťa považované za nezaopatrené, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku. Vypláca ho rovnako príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Uplatniť si ho môže ten rodič, ktorý aktuálne pracuje (nie však matka na materskej/rodičovskej dovolenke, ak nemá zdaniteľný príjem).
💸 Detský príspevok CPP vo výške 294 USD/mesiac, o ktorom väčšina kanadských rodín nevie
Pokiaľ ide o materské, poistenkyňa, ktorá poberala materskú na prvé dieťa, má pri reťazových pôrodoch v zásade nárok na materské aj pri druhom dieťati, ak pracovný pomer ešte trvá. Rovnako to platí o tehotenskej dávke. V prípade reťazového pôrodu bude Sociálna poisťovňa skúmať, či poistenkyni ešte trvá pracovný pomer alebo či pracovný pomer zanikol, čo je kľúčové pre posúdenie nároku.
Zákon o rodičovskom príspevku jasne stanovuje, že je vylúčený súbeh materského a rodičovského príspevku. Znamená to, že oprávnená osoba nemôže poberať materské a rodičovský príspevok zároveň. Nie je možné ani jednotlivé dávky rozdeliť medzi rodičmi, napríklad tak, že matka bude poberať materské na mladšie dieťa a otec rodičovský príspevok na staršie dieťa. Nárok na rodičovský príspevok na staršie dieťa zanikne, akonáhle vznikne nárok na materské na mladšie dieťa, čo je spravidla cca v 34. týždni tehotenstva, alebo 6 týždňov pred očakávaným pôrodom. Je povinnosťou rodičov ustriehnuť si ukončenie poberania rodičovského príspevku v prípade, že matke vznikne nárok na materské. Pokiaľ rodičia po narodení druhého dieťaťa ďalej čerpajú dávky na obidve deti, príslušný úrad ich vyzve dávky čerpané neoprávnene vrátiť. Ak žena poberá materské nižšie ako je suma rodičovského príspevku, môže požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), aby jej bol doplatený rozdiel medzi sumou rodičovského príspevku a sumou materského. Na to isté dieťa v rovnakom období nemôžu rodičia poberať materské naraz. Výnimkou je situácia, keď si otec čerpá 2 týždne „otcovské“ v období do 6 týždňov od narodenia dieťatka. Avšak obidvaja rodičia môžu byť na materskej spolu, ak budú poberať materské na dve rôzne deti.
Pri príležitosti „zrušenia“ rodičovského príspevku si môžete požiadať aspoň na krátku dobu o príspevok na starostlivosť o dieťa. Poskytuje sa minimálne vo výške 41,10 eur mesačne, bez preukazovania výdavkov na starostlivosť o dieťa. Rodičia, ktorí nepoberali materské, majú nárok na nižší rodičovský príspevok. Je dôležité poznamenať, že ak je v rodine viac detí do 3 rokov, resp. 6 rokov veku (v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, alebo zverenia do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov), vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok. Patrí len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody. To znamená, že keď máte dve alebo tri deti do troch rokov, budete poberať iba jeden rodičovský príspevok, a to na to mladšie dieťa. Naopak, príspevok na starostlivosť o dieťa patrí oprávnenej osobe na každé dieťa do 3 rokov veku, resp. 6 rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Oprávnená osoba môže poberať aj dva príspevky na starostlivosť o dieťa, ak má dve deti do 3 rokov. Súbeh materského (na mladšie dieťa) a príspevku na starostlivosť (na staršie dieťa) možný je, avšak len na obmedzenú dobu, najdlhšie po dobu 6 týždňov od narodenia dieťaťa. Poberanie materského alebo poberanie obdobnej dávky v cudzine sa považuje za zárobkovú činnosť podľa zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa, čo je jednou z podmienok nároku na túto dávku. Po uplynutí 6 týždňov odo dňa narodenia ďalšieho dieťaťa bude oprávnená osoba poberať už len materské, ak sa za celý kalendárny mesiac poskytuje jednej z oprávnených osôb alebo manželovi oprávnenej osoby materské alebo obdobná dávka v cudzine. Súbeh týchto dvoch príspevkov po tomto období možný nie je.
Rodičovské práva a povinnosti v rôznych rodinných situáciách
Výkon rodičovských práv a povinností je základným kameňom fungovania rodiny a vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Zákon číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) hneď v úvode (vo svojom čl. 4 ods. 1) stanovuje, že rodičovské práva a povinnosti zahŕňajú najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, všestranný vývin a záujmy maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správu jeho majetku. Zároveň, v odseku 2 tohto článku sa zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Odsek 3 ďalej upresňuje, že rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
V praxi to znamená, že obaja rodičia (matka aj otec) majú rovnaké rodičovské práva aj povinnosti vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Tieto práva a povinnosti rodičov trvajú v zásade až do nadobudnutia plnoletosti ich dieťaťa.
Situácie počas rozvodového konania a po ňom
V prípadoch prebiehajúceho rozvodového konania, kde starostlivosť o deti zatiaľ súd neurčil, ani na predbežnej báze, často vznikajú konflikty. Ak si deti samy prajú prespávať u jedného z rodičov, hoci druhý rodič tomu odporuje s vyhrážkami, že zvolá políciu, je potrebné si uvedomiť, že vzhľadom na ochranu záujmov detí je na mieste prihliadať aj na ich vôľu a rešpektovať to, že chcú u druhého rodiča prespať. Uvedené navyše platí o to viac, ak nemáte súdnym rozhodnutím presne stanovený výkon rodičovských práv a povinností. Keďže neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak by aj matka zavolala políciu, nie je zrejmé, ako si predstavuje, že by mala polícia vzniknutú situáciu riešiť. Polícia v takýchto prípadoch nemôže bez právoplatného súdneho rozhodnutia zasahovať do výkonu rodičovských práv.
S konaním o rozvod manželstva je v zmysle zákona (§ 100 Civilného mimosporového poriadku a § 24 ods. 1 zákona o rodine) neoddeliteľne spojené aj rozhodovanie o úprave rodičovských práv a povinností. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine platí, že: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.“ Inak povedané, v rámci konania o rozvod manželstva sa v takýchto prípadoch rozhoduje aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti, majú aj naďalej povinnosť informovať druhého rodiča o dôležitých aspektoch života dieťaťa. Pokiaľ ide o školu, ktorú navštevuje maloletý, odporúča sa podať uvedenú informáciu, keďže aj otec dieťaťa má svoje rodičovské práva a povinnosti v zmysle ust. čl. 4 ods. 2 zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia.
Bežné a podstatné záležitosti
Aj v prípade, že má v starostlivosti maloleté dieťa iba jeden z rodičov, platí ustanovenie o bežných a podstatných záležitostiach. Rodič, ktorý má dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti, rozhoduje o dieťati iba v bežných záležitostiach, nikde nie v podstatných. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Naopak, podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak sa rodičia nedohodnúť, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Za podstatné záležitosti sa pritom považuje vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia, o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané a pod.
Pokiaľ ide o cestovanie, na krátkodobé vycestovanie do cudziny (napríklad na výlet alebo dovolenku) nie je potrebný súhlas druhého rodiča, pokiaľ nezasahuje do času styku s dieťaťom určeného súdom. Súhlas otca dieťaťa by ste potrebovali len na presťahovanie do cudziny, čo vyplýva z ustanovení zákona. Otcovi dieťaťa je však vhodné oznámiť, kde a kedy sa bude jeho dieťa nachádzať, keďže má tiež rodičovské práva a má právo vedieť, kde sa jeho dieťa nachádza. Presťahovať sa do inej obce v rámci Slovenska môže rodič aj bez súhlasu druhého rodiča, ak nemá súdne upravenú starostlivosť. Na umiestnenie dieťaťa v škôlke sú rôzne názory, ale v zásade by mal mať druhý rodič súhlas.
Situácie s neurčeným otcovstvom
V prípade, že otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste a ani nemá záujem, matka momentálne nemá žiadnu právnu prekážku riadiť starostlivosť o dieťa úplne sama. Určenie otcovstva je upravené v zákone č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine ust. § 84 a nasl. v spojení s ust. § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Ak by sa jeho otcovstvo potvrdilo, súd by zároveň upravil jeho rodičovské práva a povinnosti vrátane práva na styk s dieťaťom. Otec by tiež mohol byť povinný platiť výživné. Pokiaľ ale otec dieťaťa nepodá návrh na určenie otcovstva, ostane de facto bez práv a povinností voči dieťaťu a teda aj bez styku s dieťaťom. Matka však v takomto prípade nedostane výživné. Ak chce otec prevziať aktívnu úlohu vo výchove, je nevyhnutné, aby inicioval konanie o určenie otcovstva. Následne, ak bude jeho otcovstvo určené, tak bude potrebné podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ak s matkou nie je možná dohoda. Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť, podľa § 24 Zákona o rodine súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a lepšie tak budú zaistené potreby dieťaťa. Na striedavú starostlivosť však musí mať záujem aspoň jeden z rodičov, a súd skúma, či je to v záujme dieťaťa. Je pravdou, že nakoľko ide o dieťa, ktoré má iba 8 mesiacov, tak v týchto prípadoch väčšinou súdy nenariaďujú striedavú starostlivosť, avšak neplatí to všeobecne, a každý prípad je posudzovaný individuálne.
Práva maloletých a dospelých detí
V situáciách, keď dieťa vyslovene nechce ísť k rodičovi, hoci existuje súdne rozhodnutie o styku, môže súd zisťovať, prečo sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu a či nato existuje ospravedlniteľný dôvod. Takéto správanie dieťaťa by mohlo predstavovať ospravedlniteľný dôvod a pravdepodobne by bolo neodkladným opatrením nariadené psychologické poradenstvo, prípadne iné odborné poradenstvo pre dieťa, resp. rodičov.
V prípade, keď je dieťa umiestnené v reedukačnom centre na základe neodkladného výchovného opatrenia súdom, rodičia si môžu želať dieťa zo zariadenia odviesť a odmietať aj jeho liečbu u pedopsychiatra, pričom uplatňujú svoje rodičovské práva, ktoré im neboli odobrané. V tomto prípade zrejme došlo k využitiu ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Vyššie uvedená situácia však má riešenie a upravuje ho taktiež ust. § 135 ods. 7 a ods. 8. V danej veci nech rodičia podajú návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a tento riadne odôvodnia, teda uvedú prečo neexistujú dôvody nato, aby bolo dieťa v starostlivosti reedukačného centra. Dieťa sa potom vráti späť rodičom.
💸 Detský príspevok CPP vo výške 294 USD/mesiac, o ktorom väčšina kanadských rodín nevie
Pokiaľ ide o situáciu, kedy manžela matka ho len porodila a od 4 mesiacov vyrastal v náhradnej rodine až do dospelosti a nedovolila adopciu ani osvojenie, pričom teraz je v domove dôchodcov a manžel na ňu musí doplácať za starostlivosť ako jediný žijúci príbuzný, je základnou otázkou to, či manžel platí na svoju matku na základe rozhodnutia súdu, na základe výzvy DSS alebo dobrovoľne. V zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine platí, že plnoleté deti sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Povinnosť platby v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ak by nedošlo k dohode s matkou manžela, je daná len na základe súdneho rozhodnutia. Súd však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré uvádzate v otázke (náhradná starostlivosť manžela v cudzej rodine), by návrh matky zamietol, lebo to odporuje dobrým mravom. Návrh na určenie výživného v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia by musela podať matka, prípadne na základe splnomocnenia príslušné DSS. Je na rozhodnutí manžela, či bude svojej matke prispievať na výživu alebo nie, ale DSS ho k tomu donútiť nemôže.
Žiadny právny predpis neupravuje povinnosť dieťaťa bývať s rodičmi do určitého veku. Nakoľko však sa v zmysle zákona považuje za maloleté až do dovŕšenia 18-tych rokov, zodpovedajú za neho rodičia, pričom spadá aj pod ochranu štátu, ktorú v tomto smere vykonáva sociálna kuratela. Ak by sa ale maloleté dieťa odsťahovalo od rodičov bez ich dovolenia, rodičia by voči tomu reálne mohli zasiahnuť tak, že vyhlásia po nej pátranie na polícii a polícia príde k dotyčnej osobe, u ktorej by sa dieťa zdržiavalo. Rodičia sú naďalej jej zákonnými zástupcami a správcami jej majetku, sú naďalej povinní prispievať na výživu, t.j. plniť si voči nej vyživovaciu povinnosť. Táto im zanikne, až keď dieťa bude schopné sama sa živiť, t.j. sama si zabezpečovať zo svojho príjmu všetky svoje životné potreby. Maloleté deti aj keď môžu byť už vyspelé sú stále pod dozorom rodičov. Ak by sa ako 16 ročná vydala, stáva sa dospelou. Nakoľko ste už dosiahli plnoletosť, máte právo sa sama rozhodnúť o tom, kde a s kým budete žiť. V prípade, že sa rozhodnete odsťahovať od vašich rodičov a zároveň nebudete schopná sa sama živiť, pričom rodičia Vám nebudú dobrovoľne prispievať na výživu, môžete požiadať aj o určenie výživného na Vás ako plnoleté dieťa. V tomto prípade ste už oprávnená podať návrh na určenie výživného sama. Treba si však uvedomiť, že nikdy neviete kedy sa situácia zmení a budete opäť potrebovať pomoc rodičov. Plnoletosť nadobúda osoba 18 rokom veku a okrem toho, rodičia majú povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť do momentu, kedy nenadobudne schopnosť samo sa živiť. Žiaden právny predpis nezakazuje dieťaťu, aby od rodičov odišlo, avšak je potrebné mať na pamäti, že pokiaľ by nebolo schopné samo sa živiť, prípadne by o neho nebolo riadne postarané (napr. bola ohrozená jeho výchova, či vývin), mohli by sa do tejto situácie zainteresovať aj orgány sociálnej kurately a tento problém riešiť. V takom prípade by postupovali v spolupráci s rodičmi tak, aby malo zabezpečené riadnu výchovu a výživu.
Vývinové obdobia dievčat a meniaca sa úloha rodiča
Dievčatá prechádzajú počas svojho rastu vývinovými obdobiami, ktoré formujú ich osobnosť, správanie a vnímanie sveta. V každom vývinovom období má rodič svoje postavenie, rolu a úlohu. Keďže sa naše dievčatko mení, musia sa meniť aj reakcie rodiča podľa potreby dieťaťa a podľa toho, v ktorom období sa dieťa nachádza. Tento prehľad vývinových období čerpá z knihy „Výchova dievčat“, ktorú napísala Melissa Trevathanová a Sissy Goffová.
1. Obdobie objavovania: 0 až 5 rokov
V tomto období je najrýchlejší fyzický vývin dieťaťa. Mozog pracuje na plné obrátky, pretože musí neustále vytvárať nové nervové spojenia. Dievčatá tiež vedia lepšie ovládať svoje impulzy a správanie. Vďačia za to serotonínu, ktorý vylučuje ženský mozog a ten priamo vplýva na ovládanie impulzov. V tomto období dievčatá túžia po potrebe lásky a blízkosti, chcú spolupracovať a objavovať samé seba. Ako rodič máte dôležitú úlohu v tomto období. Vy ste prvý človek, ktorý ich učí podeliť sa, byť milá, pomáhate im rozvíjať sebavedomie a budovať vzťahy - predovšetkým medzi vami.
Dobré vzťahy stoja na dôvere. V tomto veku sa teda rozvíja dôvera. Postupne, ako sa vaša dcéra učí, že ste tam a že sa na vás môže spoľahnúť, učí sa, že to isté platí aj o druhých a tiež o Bohu. Alebo naopak. Neplnenie vašich sľubov, alebo to, že si nestojíte za svojim slovom, vyvoláva nedôveru. Učí sa, že vám nemôže veriť a potom z malého dievčatka vyrastie dievča, ktoré nikomu neverí a nevie si udržať vzťahy. Dôvera vždy rastie smerom von. Dôvera plodí dôveru. A takýto druh dôvery vedie k nádeji. Nádej tiež rastie v predstavivosti, a preto v tomto období je potrebné rozvíjať predstavivosť pomocou kníh, príbehov, kreativity a pod. Nádej je to, k čomu sa vždy musí vrátiť, keď sa veci v jej živote začnú komplikovať, aby sa vedela pozdvihnúť a ísť ďalej.
2. Obdobie dobrodružstiev: 6 až 11 rokov
Dievčatá sa v tomto veku od seba líšia. Všetky sú dobrodružné, ale táto dobrodružnosť sa prejavuje rozdielnymi spôsobmi. Jedny sú divokejšie a iné zasa nežnejšie a kľudnejšie. Telo v tomto období prechádza pomalým, ale neustálym rastom. Mozog dievčat sa formuje z veľkej časti práve v tomto období. Majú veľmi dobrú pamäť a pamätajú si veľa vecí a to do najmenších detailov. Emócie už vedia lepšie ovládať a užívajú si pocit slobody v tom zmysle, že im je jedno, čo si kto o nich myslí. Získavajú spoločenské zručnosti, rozvíjajú svoju sebadôveru, prekonávajú obavy a objavujú svoju jedinečnosť.
Dievčatá sa v tomto období začnú viac báť a to predovšetkým večer. Fantastické príbehy a udalosti zo života, ako napríklad vykradnutie susedov, choroba v rodine spúšťajú tieto strachy. Je to kvôli tomu, že dievča je v tomto období veľmi konkrétne a všetko berie vážne. Myslenie majú konkrétne a jednoduché - čiernobiele. Pomocníkom v týchto chvíľach je vybudovaná dôvera k vám a k Bohu. Verí, že v tom nie je sama a že má pri sebe niekoho, kto ju ochráni.
Medzi šiestym a jedenástym rokom sa dievča naučí mnohým zručnostiam. Venuje sa tvorivým, hudobným a športovým aktivitám. Čo sa v tomto veku naučí, v dospelosti sa k tomu bude vedieť ľahšie vrátiť. Je to preto, lebo sa v mozgu vytvárajú cestičky, ktoré opakovaním silnejú. Dokázalo sa, že to čo sa naučíme v tomto období, je v nás viac zakorenené, ako keď sa to naučíme napríklad v pätnástom roku života. Čiže, ak sa na klavíri naučím v šiestich rokoch a po troch rokoch skončím s hraním, je to stále lepšie, ako keby som sa učila hrať na klavíri v šestnástich. Keďže má dievčatko veľa aktivít, zažíva aj veľa prehier a sklamaní. Každý si tým musí prejsť a my rodičia môžeme pomôcť tak, že mu budeme hovoriť o tých vlastných zlyhaniach a prehrách. Poukážeme, že v každom zlom nájdeme aj niečo dobré, aj keď niekedy iba ponaučenie.
Dievčatá nadväzujú nové kamarátstva a vzťahy. Typické sú narodeninové oslavy a návštevy kamarátok. Tieto kamarátstva však vedú k častým sklamaniam, pocitu osamelosti a odmietania. Nevieme tomu zabrániť, musia si tým prejsť ako každá z nás. Vtedy potrebujú, aby ste sa ich pýtali a aby ste ich počúvali. Najlepším časom je večer, keď ich ukladáte spať. Sú unavené, zraniteľnejšie a aj viac otvorené s vami o tom hovoriť. Úlohou nás rodičov je dieťa pochopiť a správne nasmerovať. Ukážme deťom, že spraviť chybu je normálne a ľudské, pomôžme im vyzdvihnúť to, čo je v nich ukryté a čo môžu ponúknuť iným. Nájdime na svojich dievčatách to, v čom sú jedinečné a pomáhajme im to rozvíjať.
3. Obdobie narcizmu: 12 až 15 rokov
Čo si o mne myslia iní ľudia a čo si o sebe myslím ja - toto je hlavným zameraním dievčaťa v tomto období. Dievčatá sú zaujaté samé sebou. Potrebujú sa odlíšiť od vás, vo vkuse, v názoroch a v podstate vo všetkom. V tomto období sa rodič cíti odmietaný, nemilovaný a nerešpektovaný. Musíme toto obdobie vydržať, pretože tým, že sa od vás dieťa oddelí, formuje samu seba, svoju identitu. Keby to tak nebolo, nikdy by sa vaše dievčatko nevyformovalo v samostatnú, jedinečnú osobu s vlastným názorom.
Okrem toho, že v mozgu dievčaťa rapídne narastajú nervové spojenia, do centra diania vstupujú aj hormóny. Táto skutočnosť ešte pridáva celkovému preťaženiu mozgu a značne obmedzuje jej schopnosť byť citlivou a vnímavou voči iným. Hormóny tiež ovplyvňujú takmer všetky aspekty života vašej dcéry. Zo dňa na deň sa zmenila o 180 stupňov. „Čo sa s ňou stalo?, Kde som urobila chybu?“ - toto sú časté vety rodičov puberťáčok. Odpoveďou je - vývin a hormóny. Pokiaľ si uvedomíme, akými zmenami naše dievčatko prechádza, čo všetko musí spracovať, je pre nás ľahšie to aj pochopiť. Ešte, keď si uvedomíme, že tým musí prejsť a že sa vráti k tej dcérke, akú sme poznali pred pubertou, tak nám odľahne.
Dievčatá v tomto veku chcú nezávislosť a slobodu. Do určitej miery ju aj dostanú, ale musíme si my rodičia udržať naše hodnoty a hranice aj v tomto období. Áno, budú sa na nás hnevať, ale neskôr budú ďakovať. Potrebujú cítiť, čo áno a čo už nie. Ibaže nie jedným slovom „Nie nemôžeš“ potrebujú to s vami vykomunikovať a pochopiť. Hovorte s vašimi dievčatkami o tom, prečo nie. Pýtajte sa ich, prečo to tak chcú a potrebujú a skúste spoločne nájsť riešenie vyhovujúce obom stranám. V tomto období sa vaše vzťahy s dievčatami môžu pokaziť, alebo utužiť. Vaša dcéra sa od vás vzďaľuje a približuje sa svojim priateľom. Vráti sa k vám, ale najskôr musí podniknúť cestu do krajiny chichotania, mejkapu, šiat a iných dievčat.
4. Obdobie autonómie: 16 až 19 rokov
Dievčatá sa vo veku od 16 do 19 rokov stávajú samostatnejšími. Túžia sa osamostatniť, robiť vlastné rozhodnutia a žiť vlastný život. Dievčatám v tomto období veľmi záleží na svojom tele a vzhľade. Našou úlohou rodiča je pomôcť dievčatku pochopiť pravdu o tom, kým je, bez ohľadu na to, ako vyzerá. Tiež im záleží na tom, aby mali chlapca. Dievčatá sa medzi sebou o tom rozprávajú a tie, ktoré sa ešte ani len nebozkávali, sa cítia menejcenné a nepríjemné.
Média prezentujú tínedžerovi sex ako dokonalé naplnenie života. No práve opak je pravdou. Striedavý sex ničí vzťahy a aj ľudí samotných. Dievčatá túžbou po vzťahu sa úprimne oddajú chlapcovi, ktorý ich často zradí a dievča získava o vzťahu mylnú predstavu. Tak ako dievča aj chlapec túži po vzťahu, v ktorom je dôvera. Dôvera sa nebuduje sexom, a preto mnoho vzťahov stroskotá aj v manželstve. Mozog dievčaťa je schopný abstraktného myslenia. Sú schopné pochopiť hodnoty rodičov, dokážu vnímať to, ako ony pôsobia na iných a dokážu čítať vo výrazoch tváre a vycítiť zranenie, sklamanie a mnoho ďalšieho. V tomto veku sa tiež vie zamerať na zmenu vo svojich vlastnostiach a vo svojich návykoch.
Dievča v období autonómie potrebuje väčšiu slobodu, a preto by ste zo svojich hraníc mali popustiť. Neznamená to, že zanecháte svoju autoritu úplne. Len jej umožníte žiť a formovať jej vlastný život. Pripravte jej domov, kde sa môže vždy vrátiť, pomôžte jej prežiť sklamania a predovšetkým jej verte. Vaša dcéra potrebuje cítiť nezávislosť, ale aj to, že niekam patrí. Túži byť obdivovaná a milovaná taká aká je. Každé obdobie dievčat má svoje čaro, radosti aj starosti. Prechádza veľkými zmenami v každom období a mali by sme sa pripraviť na každé z nich.
Výzvy v medzigeneračných vzťahoch a očakávaniach
Rodinné vzťahy sú zložitá sieť interakcií a očakávaní, ktoré sa niekedy môžu dostať do konfliktu, najmä medzi rôznymi generáciami. Občas dochádza k situáciám, kedy sa plány a potreby jednej generácie dostanú do rozporu s plánmi inej, čo vedie k pocitom sklamania a nepochopenia. Príkladom môže byť situácia, kedy rodičia, ktorí sľúbili pomoc pri starostlivosti o vnúča počas pôrodu dcéry, náhle oznámia, že majú zaplatenú drahú dovolenku a nebudú môcť pomôcť. Táto situácia, ktorá sa stala jednej tehotnej žene, ilustruje hlboký psychický dopad, keď človek počíta s pomocou a tá je odvolaná, navyše s argumentmi ako „sú už starí a chcú si užívať“.
Takéto situácie poukazujú na dôležitosť efektívnej komunikácie a transparentnosti v rodinných vzťahoch. Nedodržanie dohody a nedostatočná komunikácia o meniacich sa plánoch môžu viesť k pocitu podrazu a zhoršeniu vzájomných vzťahov. V tomto konkrétnom prípade, keď rodičia oznámili dcére odlet na dovolenku tri dni po jej termíne pôrodu, hoci už mesiace predtým vedeli o termíne a dohodli sa na starostlivosti o dvojročné dieťa, vyvolalo to v dcére pocit obrovského sklamania a psychického rozladenia. Obzvlášť vzhľadom na náročný priebeh jej prvého pôrodu a potrebu manžela pri sebe.
Z takejto skúsenosti vyplýva ponaučenie pre všetky generácie. Pre mladých rodičov je kľúčové mať vypracovaný „plán B“ a nenechať sa úplne závisieť na jedinom zdroji pomoci. Pre starých rodičov, akokoľvek si užívajú zaslúžený oddych, je dôležité si uvedomiť dopady svojich rozhodnutí na svoje deti a vnúčatá a komunikovať otvorene a včas. Rodičia, ktorí takto už po druhýkrát „podrazili“ dcéru (prvýkrát hneď po jej prvom pôrode), svojím správaním riskujú nielen stratu dôvery, ale aj narušenie dlhodobých rodinných väzieb. Namiesto súdenia je však dôležité snažiť sa pochopiť aj perspektívu druhej strany a viesť konštruktívny dialóg o očakávaniach a možnostiach. Dôležité je tiež si uvedomiť, že každá rodina je jedinečná a potrebuje nájsť svoje vlastné spôsoby, ako riešiť výzvy a podporovať sa navzájom s rešpektom a láskou. Ing. Anna Hvizdáková, ktorá sa efektívnej komunikácii venuje 10 rokov, pozoruje správanie detí na rôzne výchovné metódy a hľadá nové a lepšie riešenia. Pomáha mamičkám a ženám budovať seba a svoje deti, veriac, že pokiaľ chcú, môžu všetko zmeniť a každá maminka má právo byť šťastná každý deň a naše deti si zaslúžia byť vychované tak, aby vedeli v životných situáciách víťaziť. Toto vnímanie sa vzťahuje aj na zložité medzigeneračné dynamiky, kde otvorená komunikácia a vzájomné pochopenie môžu výrazne prispieť k harmónii a pohode celej rodiny.
tags: #ked #dcera #porodi #rodicom #dieta