Môže sa to stať aj vám. Dieťa, ktoré komunikovalo, sa z jedného dňa na druhý odmlčí. Nič nepovie, neodpovedá, akoby „stratilo reč“. Táto situácia, hoci znepokojujúca, často signalizuje hlbšie psychologické príčiny, ktoré si vyžadujú citlivý a včasný prístup. Nejde o chrípku či laryngitídu. Pravdou však je, že často aj zdravotný problém býva len dôsledkom toho psychického. V tomto článku sa podrobne pozrieme na fenomén selektívneho mutizmu, širšie spektrum psychických ťažkostí u detí a ich prejavy, na faktory ovplyvňujúce rečový vývin, rolu rodinného prostredia a efektívne metódy podpory a terapie.
Fenomén „straty reči“ - Elektívny mutizmus
Ide o poruchu komunikácie, pri ktorej dieťa nemá poškodený centrálny nervový systém ani orgány reči, no nie je schopné komunikovať so svojím okolím. Je to „strata reči“, podmienená psychicky, najmä u detí, ktoré sa javia ako úzkostné alebo veľmi hanblivé. Dieťa v takomto prípade nie je schopné odpovedať na otázky. Elektívny mutizmus je charakterizovaný stratou rečových prejavov v rôznych situáciách. Pri spomínanom tzv. elektívnom mutizme deti relatívne bez ťažkostí komunikujú v známom, najčastejšie v rodinnom prostredí, len čo sa však dostanú do nového, neznámeho prostredia, ktoré im nie je blízke, rečovú schopnosť strácajú. Ak však dieťa pomerne plynulo rozpráva v akomkoľvek prostredí okrem prostredia rodinného, v takomto prípade sa často jedná o problémovú či nefunkčnú rodinu. O elektívnom mutizme však môžeme hovoriť zväčša v prípade, ak súvislá mlčanlivosť pretrváva dlhšie ako mesiac po adaptácii na nové prostredie. Zvyčajne sa objavuje pred piatym rokom. Dieťa sa prejavuje ako utiahnuté a kvôli tomu sa niekedy ťažšie rozpozná, skôr až po nástupe do školy. Štatisticky častejšie sa elektívny mutizmus vyskytuje u dievčat.
Nie každé mlčanie, musí nutne znamenať prvé náznaky mutizmu. Dôležité je tiež vylúčiť, či nejde iba o prirodzenú reakciu na cudzie prostredie. Je tiež potrebné, aby tieto ťažkosti pretrvávali aspoň štyri týždne, hovoríme o patologickom mlčaní v takomto prípade. Časové trvanie spomínanej poruchy je individuálne, vo všeobecnosti sa však dá povedať, že zanedbanie takého stavu u dieťaťa môže viesť k jej prehĺbeniu, časovému predĺženiu ako aj k následným ťažkostiam pri jej eliminácii. Neodporúča sa neustále nátlakovo nabádať dieťa ku komunikácii, nakoľko výsledný efekt takéhoto prístupu je presne opačný, ako sa pôvodne očakávalo a situáciu obvykle len zhorší. Prekonávanie mutizmu je náročný a dlhotrvajúci proces. K deťom trpiacim mutizmom je dobré zachovať pokoj a pristupovať s obrovskou trpezlivosťou.
U detí, ktoré trpia elektívnym mutizmom, často zisťujeme rezervovanosť, hanblivosť, nesamostatnosť, prílišnú viazanosť na rodiča. Niektoré príznaky elektívneho mutizmu majú aj deti trpiace autizmom, aspergerovým syndrómom, schizofréniou, mentálnym postihnutím, sociálnou fóbiou, depresiou, poruchou opozičného vzdoru alebo úzkostnou poruchou. Ak sa u dieťaťa elektívny mutizmus objaví, je vysoko pravdepodobné, že nie je jediným členom rodiny trpiacim touto poruchou.
Širšie spektrum psychických ťažkostí u detí a ich prejavy
Problémy ‘s kakaním‘, nočné desy, zajakavosť, nadmerný vzdor - to je len hŕstka problémov, ktoré môžu byť symptómami niečoho oveľa horšieho v psychike dieťaťa. Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Podľa detskej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej sú toto tie najčastejšie symptómy problémov v psychike u dieťaťa:
- Nočné desy a nadmerný plač dieťaťa: Už v kojeneckom veku, ktorý sa neskôr môže zmeniť v pomočovanie, strach z tmy, ktorý ho núti spávať s rodičmi. Tieto prejavy signalizujú úzkosť a vnútorné napätie, ktoré si dieťa nedokáže spracovať.
- Problémy s vyprázdňovaním („s kakaním“): Dieťa nekaká niekoľko dní. Rodičia sa uspokoja napr. s tým, že sú to „pasívne črievka“. Ako ale budú neskôr pasívne črevá reagovať na školské stresy a všetko, čo dieťa prežije ale aj zje, až do dospelosti? V dospelosti sú zdôrazňované preventívne vyšetrenia pre onkologické ochorenie hrubého čreva. Tráviaci trakt je citlivý práve na emóciu hnevu. Prevencia by mala začať skôr, už v detskom veku a to uvoľnením potlačených emócií hnevu.
- Kašeľ, astma, alergie: Tieto ochorenia, ktoré majú hlboké psychické súvislosti, sú veľkou témou u detí. Stres a emocionálne napätie môžu oslabiť imunitný systém a zhoršiť symptómy.
- Oneskorenie v motorickom vývine: Prípadne dieťa preskočí fázu lezenia, čo má spravidla dopad na sústredenie a učenie dieťaťa v staršom veku. Pohyb a reč sú úzko prepojené a ich súlad je dôležitý pre celkový rozvoj.
- Vzdorovité správanie: Napríklad maminka jedenapolročného dieťaťa, ktoré sa správa vzdorovito, povie, že dieťa je už asi v období vzdoru, a pritom môže ísť o afektívne kŕče, ktoré neskôr prejdú do porúch správania a pod.
- Problémy s jedením, so zvracaním, bolesťami bruška: V puberte môžu prejsť do anorexie alebo bulímie. Nechutenstvo, zaryté odmietanie jedla, nemusí spôsobovať len to, že našej ratolesti nechutí alebo nemá v danej chvíli na jedlo chuť. Môže to mať oveľa hlbší podtón. Tieto poruchy príjmu potravy sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
- Zlozvyky detí: Obhrýzanie nechtov alebo tiky, grimasy, rôzne atypické pohyby, ktoré signalizujú vnútorné napätie spojené s dlhodobejším chronickým stresom. Práve vnútorné napätie dieťaťa býva rodičmi mylne považované za prebytok jeho energie, ale pritom ide o jeho napätie, ktoré vzniká v strese.
- Lenivosť a depresia: Deti sú často obviňované z lenivosti, v pozadí ktorej ale býva aj depresia. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
Príznaky problémov s duševným zdravím u detí
Kedy spozornieť a vyhľadať odbornú pomoc
Bežne by rodičia mali vedieť vycítiť, kedy sú atypické prejavy a ťažkosti dieťaťa iba prechodný jav a kedy si vyžadujú už odbornú starostlivosť. „Práve toto je pri psychických ťažkostiach komplikovanejšie, rodičia sa snažia orientovať na základe internetových zdrojov, rád od známych, len aby nemuseli
tags: #ked #dieta #prestane #hovorit #psych