Alergia na potraviny predstavuje rastúci zdravotný problém, ktorý postihuje čoraz viac ľudí po celom svete. Táto porucha imunitného systému je vyvolaná neadekvátnou reakciou tela na určitú potravinu, ktorá je pre väčšinu ľudí bezpečná. K alergii na potraviny dochádza vo chvíli, keď naše telo považuje konkrétnu látku v jedle za útočníka. Imunitný systém nás prirodzene chráni pred infekciami a ďalšími nebezpečenstvami, výsledkom je dobré zdravie. Potravinová alergia sa objavuje v prípade, ak náš imunitný systém nadmerne reaguje na niektoré jedlo alebo látku v potrave. Identifikuje ju ako nebezpečenstvo a vyvoláva ochrannú spätnú reakciu.
Mechanizmus vzniku a príčiny potravinových alergií
Základným mechanizmom alergie na potraviny je interakcia medzi antigénom (potravinovým proteínom) a protilátkami typu IgE (imunoglobulín E), ktoré vyvolávajú alergickú reakciu. V reakcii na tento "nepriateľský" proteín produkuje organizmus špecifické protilátky IgE. Tieto protilátky sa viažu na mastné bunky a bazofily v tele. Keď človek znova zje danú potravinu, tieto protilátky spôsobia uvoľnenie histamínu a ďalších chemických látok, čo vedie k alergickým príznakom.
Bežné alergie majú vysokú dedičnú tendenciu. Nie je však možné predpokladať, či dieťa zdedí potravinové alergie, alebo súrodenci budú mať podobný stav. Ak majú rodičia dieťaťa alergiu, existuje riziko vzniku niektorej z ich alergií alebo intolerancie v rozmedzí 40-80% pravdepodobnosti prepuknutia stavu u potomka. Niektoré deti nemusia mať žiadne príznaky, a iné môžu mať silné alergie. Alergia, ktorú si dieťa vyvíja počas prvých rokov svojho života nemusí byť nevyhnutne rovnaká ako alergia rodičov.
Rozdiel medzi alergiou a intoleranciou
Je dôležité rozlišovať medzi alergiou a intoleranciou. Potravinová alergia zahŕňa imunitný systém dieťaťa, zatiaľ čo potravinová intolerancia je zvyčajne založená na zažívacom trakte. Potravinové alergie bývajú nebezpečnejšie a dieťa sa zvyčajne bude musieť úplne vyhnúť konzumácii danej potraviny.
Potravinová intolerancia je reakcia na látku v potravinách, ktoré bežne jedávate, a často nie je taká vážna. K tomu dochádza, keď telo dieťaťa nemá enzým potrebný na rozklad cukru v mlieku, alebo keď reaguje na farbivá, chemikálie ako siričitany či prídavné látky. Medzi príznaky patrí bolesť hlavy, žalúdočná nevoľnosť, nadúvanie, hnačka a vredy v ústach.
Príznaky a prejavy: Od miernych po život ohrozujúce
Symptómy sa môžu pohybovať v škále od miernych až po závažné, každého jedinca postihujú inak. Príznaky potravinovej alergie sa môžu pohybovať na stupnici od miernych po ťažké. Väčšina príznakov sa vyskytuje v priebehu dvoch hodín po konzumácii, často sa začínajú už o niekoľko minút.
Kožné a slizničné prejavy
- Žihľavka: Červené, svrbivé škvrny po celom tele vrátane dlaní a chodidiel.
- Ekzém: Suchá, svrbiaca pokožka, ktorá sa môže poškriabať a zapáliť.
- Angioedém: Opuch podkožného tkaniva, najčastejšie na perách, očných viečkach, jazyku alebo v oblasti hrdla.
Gastrointestinálne a respiračné prejavy
- Opakujúce sa vracanie a žalúdočné kŕče.
- Opuch jazyka, ovplyvňujúci reč a dýchanie.
- Sípavý kašeľ, dýchavičnosť, pevné chrapľavé hrdlo a problémy s prehĺtaním.
Anafylaxia
Najťažšou alergickou reakciou je anafylaxia. Ide o reakciu celého organizmu ohrozujúcu život, ktorá môže zhoršiť dýchanie, zapríčiniť dramatický pokles krvného tlaku a ovplyvniť frekvenciu srdca. Prejavuje sa šokom alebo obehovým kolapsom, slabým pulzom a bledou alebo na modro sfarbenou kožou.
Ak má vaše dieťa závažnú alergickú reakciu – Školenie prvej pomoci – Záchranka sv. Jána
Diagnostický proces
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má potravinovú alergiu, navštívte detského lekára alebo alergológa. Lekár môže zistiť, ktoré jedlo dieťaťu spôsobuje problém, a pomôže vám vypracovať plán liečby. Diagnostika zahŕňa:
- Podrobný rozbor ťažkostí: Okolnosti vzniku a rodinná anamnéza.
- Kožné prick testy: Aplikácia malého množstva alergénu na pokožku.
- Krvné testy: Stanovenie hladiny špecifických IgE protilátok.
- Eliminačná diéta: Vylúčenie podozrivej potraviny na 2 až 4 týždne (maximálne 8 týždňov) pod dohľadom lekára.
- Provokačný test: Najpresnejší spôsob, kedy sa pod dohľadom lekára podáva malé množstvo podozrivej potraviny.
Čo robiť, keď dieťa zje potravinu, na ktorú má alergiu?
V prípade, že dôjde k náhodnej konzumácii alergénu, je nutné konať s rozvahou a podľa vopred určeného krízového plánu:
- Zachovajte pokoj: Panika môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam.
- Posúďte príznaky: Rozlišujte medzi miernymi reakciami (vyrážka) a závažnými (ťažkosti s dýchaním).
- Podajte lieky: Pri miernych prejavoch podajte antihistaminiká podľa odporúčania lekára.
- Použite epinefrín (adrenalín): Ak má dieťa predpísaný autoinjektor (EpiPen), okamžite ho podajte pri príznakoch anafylaxie (sipot, opuch hrdla, závraty, strata vedomia).
- Volajte záchrannú zdravotnú službu: Po podaní adrenalínu je nutný okamžitý transport do nemocnice.
Skrížené alergie: Keď telo reaguje na viacero látok
Ak osoba alergická na určitý alergén zareaguje taktiež na alergén iný (odlišný len zdanlivo), hovoríme o skríženej alergii. K nej dochádza, keď telom vytvárané protilátky omylom reagujú aj na látku, ktorej chemická štruktúra aspoň spolovice zodpovedá pôvodnému alergénu. Napríklad peľové alergie sú často spojené s reakciou na surové ovocie alebo zeleninu.
Manažment výživy a život s alergiou
V súčasnosti neexistuje liek na potravinovú alergiu. Diagnostika a riadenie sú zamerané na identifikáciu spúšťačov a cielenú elimináciu konkrétnych zložiek v strave.
Tipy pre rodičov
- Čítajte etikety: Aj produkty, ktoré ste kupovali pravidelne, môžu mať zmenené zloženie.
- Varte doma: Budete mať kontrolu nad surovinami a môžete jedlo prispôsobiť potrebám dieťaťa.
- Alternatívy potravín: Pri alergii na mlieko používajte fortifikované rastlinné nápoje. Vajcia v pečení nahraďte jablkovým pyré, banánom alebo chia semienkami. Pri alergii na pšenicu využite bezlepkové alternatívy ako pohánku, quinou alebo ryžu.
- Komunikujte s okolím: Učiteľky v škôlke, starí rodičia aj kamaráti musia vedieť o alergii a postupe pri reakcii.
Vývoj alergií v čase
Dobrou správou je, že z potravinových alergií deti často vyrastú už v ranom detstve. Odhaduje sa, že 80% až 90% alergií na vajcia, mlieko, pšenicu a sóju zmizne do veku 5 rokov. Niektoré alergie však pretrvávajú, napríklad na arašidy, orechy, ryby a mäkkýše, ktoré majú celoživotnú tendenciu. Prevencia vzniku alergie u najmenších spočíva najmä v odporúčaní výlučného dojčenia aspoň počas prvých šiestich mesiacov života. Pri zavádzaní tuhej stravy sa odporúča postupne a jednotlivo zaraďovať nové potraviny a sledovať reakcie dieťaťa, pričom vyhýbanie sa alergénom v ranom detstve nie je vždy preventívne najlepšou stratégiou.
tags: #ked #dieta #zje #potravinu #na #ktoru