Vysvedčenie je pre mnohých žiakov stresujúcim obdobím, kedy sa obávajú reakcií rodičov na ich známky. Pre niektorých je aj dvojka katastrofou, zatiaľ čo iní by sa z nej tešili. Zlé známky nie sú koncom sveta. Sú príležitosťou na zlepšenie komunikácie, pochopenie potrieb vášho dieťaťa a spoločné hľadanie spôsobov, ako podporiť učenie s radosťou a bez zbytočného stresu. Tento článok ponúka rady a stratégie, ako pristupovať k tejto situácii konštruktívne a s pochopením, pričom sa opiera o názory špeciálnych pedagógov, psychológov a skúsených koučov.
Hlbší pohľad na systém hodnotenia: Vplyv známok na rozvoj identity dieťaťa
Vplyv externého hodnotenia na krehkú detskú identitu je kľúčovou témou, o ktorej sa intenzívne diskutuje. Vonkajšie vplyvy, ako je hodnotenie v škole, z dlhodobého hľadiska spôsobujú úplnú degradáciu identity dieťaťa. Celá vývinová psychológia je postavená na tom, že práve vo veku šesť rokov je dieťa vo vývinovom štádiu usilovnosti, deti sú veľmi snaživé, chcú pracovať a zároveň je to obdobie budovania identity dieťaťa. Čiže rozvíja sa uňho sebauvedomenie. Deti sú obraz, ktorý ešte nie je vytvorený, je veľmi krehký a vytvára sa podľa hodnotenia, ktoré k nim ide zvonka. Hodnotenie je podľa mnohých odborníkov jedna z najnebezpečnejších metód, ktoré sme zaviedli.
Takéto podmieňovanie pri zvieratách funguje, ale u ľudí je to veľmi nebezpečné. Podmieňovanie sa totiž spája so sebaobrazom, dieťa je presvedčené, že je akceptované a hodné lásky len vtedy, keď robí to, čo v danej chvíli dospelý považuje za správne. Lenže týmto sa potom vytvára sebaobraz, to „ja“, „self“ dieťaťa, ktoré je závislé od toho, ako naňho reagujú dospelí. Z toho sa vyvíjajú všetky sociálno-patologické javy, od porúch s príjmom potravy až po sebapoškodzovanie. Keď dieťa nemá vnútorný vzťah samo k sebe, keď nie je vnútorne motivované, nevie si vytvoriť to svoje ja. Nejde len o známky, ale o všetky komentáre dospelých, ktoré nie sú dostatočne zamerané na vnútorný rozvoj dieťaťa, ale sú zacielené na hodnotenie, kritiku a pochvalu - spôsobujú, že dieťa prispôsobuje svoju osobnosť tomu, čo práve v danej chvíli prichádza zvonka. Lenže my vieme, že dieťa sa v živote nestretáva len s láskavým prístupom a s ľuďmi, ktorí majú hodnoty nastavené správne, ale s množstvom iných podnetov. Ak nefixujeme jeho vnútorný svet, ale učíme ho, že má čakať na to, čo príde zvonka, tak tu Albert Bandura hovorí o sociálnom učení sa, ktoré môže byť veľmi pozitívne, ale aj veľmi negatívne. Všetky vedecké teórie aj novšie poznatky a štúdie poukazujú na to, že táto cesta je zlá, napriek tomu to školský systém desaťročia nereflektuje.
Keď je dieťa závislé od pozitívneho hodnotenia zvonka, môže toto pozitívne hodnotenie očakávať aj od nesprávnych ľudí a dostať sa tak na zlé chodníčky. Áno, presne, aj tu vidíte, aké nebezpečné je hodnotenie ako také, nie iba negatívne hodnotenie. Keď som závislý od pozitívneho hodnotenia, vlastne chcem, aby mi niekto iný povedal, akú mám hodnotu. Samozrejme, všetci chceme vnímať svoju hodnotu pozitívne, ale to sa nebuduje pozitívnym hodnotením. Pozitívne hodnotenia sú rovnako nebezpečné, je to takzvaná zlatá klietka. Známy syndróm vedie napríklad dievčatá k tomu, že si vytvárajú sebaobraz, že „my dievčatá musíme byť vždy dobré, krehké, nežné a poslušné“. Potom tu vzniká aj mizogýnia. Tlačíme deti, aby boli s rukami za chrbtom, ale ani dievčatá nechcú byť s rukami za chrbtom, tiež chcú byť samy sebou. Učiteľ od prvej triedy vytvára hodnotenie, napríklad „chlapci, pozrite sa na dievčatá, ako fungujú“. Je to pasca, lebo v živote zažívame celé spektrum pocitov a potrieb. Je v poriadku byť občas aj nahnevaný alebo smutný, to sú zdravé pocity, nie sú zlé, tie pocity prichádzajú, keď nemáme naplnené nejaké potreby. Teším sa, keď sa deti hnevajú. Ako učiteľ považujem hnev a konflikt za veľmi dobrú súčasť praxe. Neriešim len to, že sa hnevajú alebo niekto niekoho kopol, ale čo je za tým, dávam tým deťom porozumenie. Ony vedia, že kopnúť niekoho je zlé, netreba im to stále opakovať, ale treba riešiť, prečo sa k tomu dieťa uchýlilo, čo prežívalo. Väčšinou sa vždy hľadá vinník, ale nerieši sa, čo to dieťa prežívalo.
Iný prístup k vzdelávaniu: Alternatívy a filozofia škôl bez známkovania
Na pleciach učiteľov leží vzdelanie národa a sú to práve oni, ktorí môžu často najviac ovplyvniť životy detí. Mnohí odborníci prinášajú odvážnu, neraz spomenutú myšlienku o školstve, v ktorom by deti nedostávali známky, ale učili by sa preto, lebo vedomosti chcú a potrebujú do života. Poďme sa teda pozrieť, čo hovorí prax.
Preferuje sa rozvíjať sebahodnotenie dieťaťa, ako je to napríklad pri Hejného metóde. Kladie sa dôraz na to, ako dieťa vníma to, čo urobilo. Keď napríklad dieťa napíše písomku a potrebuje si skontrolovať výsledky, uprednostňuje sa metóda, že si to dieťa môže skontrolovať samo, nie učiteľ. Dieťa môže mať prístup k správnym výsledkom na tabuli alebo niekde v kúte triedy, kde si to môže prísť skontrolovať, pretože je omnoho väčšia šanca, že bude presne vedieť a rozumieť, že v tomto príklade urobilo takúto chybu.
Lenže keď prichádza hodnotenie od dospelého, je tam riziko, že dospelý je zároveň vzťahovou osobou pre dieťa. Keď dieťa zistí, že malo polovicu úloh zle, pričom si to vyhodnotilo samo alebo to vyhodnotil nejaký spolužiak, alebo niekto iný, ale nie učiteľ, ten potom môže byť v role facilitátora a reagovať na prežívanie dieťaťa. Keď sa dieťa po zlých výsledkoch cíti smutne, myslí si o sebe, že je zlé, hlúpe, potom učiteľ, ktorý nie je ten, ktorý hodnotí, mu môže poskytnúť porozumenie a pomáhať mu so sebaobrazom. To je veľmi dôležité, to porozumenie, aby mu dospelí rozumeli. Deti sú veľmi citlivé. Čiže spätnú väzbu považujem za dobrú, ale učme ju formulovať všetkých.
Slovné hodnotenie je navyše oveľa presnejšie a povie vám oveľa viac o tom, čo vám ide a v čom sa ešte môžete zlepšovať. Ak vám napríklad poviem, že vaše dieťa má zo slovenčiny trojku, viete, čo presne z tohto predmetu zvládlo a čo nie? Veríme, že dieťa by k učeniu sa malo mať vnútornú motiváciu, teda chuť niečo sa dozvedieť, objaviť. Keď odídete zo školy, oceníte v reálnom živote to, že niečomu rozumiete a viete to využiť, alebo to, na akú známku ste to vedeli v piatom ročníku ZŠ? Aj veľa jednotkárov vám povie frázu „to sme sa učili, ale nič si z toho nepamätám“. Či už ide o slovné hodnotenie, percentá, alebo známky, to samo osebe nie je až také významné. Významné je, že tieto formy hodnotenia sa dajú zapracovať tak, aby ich dieťa nevnímalo ako hodnotenie seba, ale len ako rýchlu spätnú väzbu na nejaký konkrétny výkon. Aj slovné hodnotenie sa dá využiť, ale aj zneužiť tak, že prispieva k negatívnemu hodnoteniu, a známky sa zase v niečom dajú využiť efektívne.
Atmosféra v triede a metódy vyučovania bez známkovania
Mnoho ľudí na Slovensku by pravdepodobne očakávalo, že deti budú vo voľnejšej atmosfére s priateľským učiteľom vystrájať a neposlúchať. Opak je však pravdou. V školách bez známkovania vládne priateľská atmosféra. Atmosféra je naozaj priateľská, postavená na dôvere a vzájomnom rešpekte. Tým, ktorí čakajú v škole úplné ticho žiakov a len výklad učiteľa, by sa mohla zdať aj hlučná. U nás deti samy objavujú, skúmajú, diskutujú, pracujú v tímoch a to si vyžaduje oveľa viac pohybu po triede a viac komunikácie.
Takéto školy spĺňajú Štátny vzdelávací program a, tak ako každá škola, sami si ho prispôsobujú na Školský vzdelávací program. Obsah učiva je však jedna vec a druhá sú metódy, ktorými tento obsah deťom sprostredkovávame. Využívajú sa inovatívne metódy založené na takzvanom pedagogickom konštruktivizme, ako je napríklad Hejného metóda vyučovania matematiky, Informatika s Emilom, ExpEdícia a podobne.
Jednotlivé čiastkové úlohy a písomky hodnotíme väčšinou percentami alebo bodmi, podrobné slovné hodnotenie u nás nahrádza známky na vysvedčení. Zákon umožňuje hodnotiť žiakov slovne, známkami alebo kombinovane. V rámci kurikulárnej reformy sú školy povzbudzované k tomu, aby viac využívali slovné hodnotenie. Netreba na to nič špeciálne, len chuť a schopnosť učiteľov dať svojim žiakom čo najlepšiu spätnú väzbu.
Snažíme sa klásť dôraz na individualitu každého dieťaťa. Všetci naši učitelia sa snažia dobre poznať svojich žiakov, vedieť, aký je ich potenciál, a pomáhajú im ho využiť naplno. Využívajú sa na to napríklad gradované úlohy, teda žiaci v jednej triede riešia rôzne náročné úlohy podľa toho, na čo sa aktuálne cítia. Každý potrebuje spätnú väzbu, z ktorej presne pochopí, čo už zvládol a čo má ešte pred sebou, kde je jeho potenciál.
Keď sa objavia zlé známky: Pochopenie príčin a správna reakcia rodičov
Zhoršenie známok u tínedžerov môže byť pre rodičov znepokojujúcim signálom. Avšak namiesto okamžitej kritiky je dôležité zastaviť sa a spoločne hľadať príbeh, ktorý sa skrýva za zhoršením výsledkov. Podľa skúseností koučky Emőke Benkovej, ktorá sa venuje práci s tínedžermi a ich rodičmi, je kľúčové pochopiť, že známky sú len jednou časťou komplexného obrazu ich života. Koniec júna prináša nielen očakávané prázdniny, ale aj nervozitu z vysvedčení. Deti sa tešia na voľno, ale zároveň čelia stresu z hodnotenia svojich znalostí.
Široké spektrum príčin školského neúspechu
Zlé výsledky môžu byť spôsobené oveľa viac ako len nedostatočnou prípravou. Stres, zmena učiteľa alebo osobné problémy môžu ovplyvniť výkon dieťaťa. Rôzne faktory, ako sú demografické zmeny a rastúca konkurencia vo vzdelávaní, môžu mať nepriamy vplyv na koncentráciu a motiváciu detí. Výber správnej školskej tašky môže mať tiež vplyv na organizáciu a pohodlie dieťaťa, čo môže nepriamo ovplyvniť jeho školské výsledky.
Často „na prvú“ hľadáme vinníka, ktorý za zhoršené známky môže - počítač, hry, lenivosť, „flákanie sa“ s kamarátmi, ale v skutočnosti to môže byť ich zvládacia stratégia, ktorou sa pokúšajú zvládnuť to, čo ich trápi a ťaží. Dôvodom zhoršeného prospechu môže byť aj to, že dieťa je v škole šikanované, začalo chodiť do novej školy, má prílišný strach zo skúšania, trpí tým, čo sa deje v jeho rodine, nemá dostatok spánku, nemá veci dobre naplánované alebo sa nedokáže sústrediť.
Ďalšie príčiny zlého správania a známok môžu byť: Zmena vyučujúceho, nezaujímavý výklad učiteľa, nezáujem o predmet, narušené vzťahy s rovesníkmi, narušené vzťahy s rodičmi, veľa vymeškaného učiva, fóbia zo školy, tréma, sociálna fóbia alebo dyslexia. Informačný servis: Zdá sa vám, že vaše dieťa nebaví škola? Vidíte, že sa mu nechce učiť a robiť si domáce úlohy? Zistili ste, že jeho prospech ide dolu vodou a jemu to je jedno? Všetky tieto signály je potrebné vnímať ako volanie o pomoc a hľadať príčiny v hĺbke.
Reakcia rodičov: Pokoj, komunikácia a podpora
Impulzívne reakcie, ako napríklad krik alebo trest, môžu dieťa odradiť od toho, aby sa podelilo o ďalšie problémy. Namiesto toho je dôležité zachovať pokoj a sústrediť sa na pochopenie príčin zlyhania. Udržiavanie otvorenej komunikácie buduje dôveru a pomáha deťom vyrovnať sa s vlastnými neúspechmi. Keď ste nahnevaní, odložte rozhovor o známkach na neskôr. Biblická zásada hovorí: „Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči, pomalý v hneve.“ (Jakub 1:19). Ak cítite, že nedokážete reagovať pokojne, odložte rozhovor na neskôr. Premyslite si, čo chcete dieťaťu povedať a vráťte sa k tomu, keď budete pokojnejší.
Ak budete z neúspechu obviňovať iba učiteľa, privediete deti k presvedčeniu, že ich úspechy alebo neúspechy sú v rukách niekoho iného. Obviňovanie učiteľov dieťaťu nepomôže. Vaše dieťa sa nenaučí, že dobré výsledky prichádzajú, keď sa človek usiluje. Môže si zvyknúť zvádzať vinu za svoje chyby na druhých a bude očakávať, že jeho problémy zaňho vždy vyriešia iní. Najhoršie je, keď rodič nadáva na učiteľov pred dieťaťom. V takomto prípade už nemá zmysel, aby dieťa školu navštevovalo ďalej. Lepšie je, keď ho preradíte na inú.
Každé, aj to najšikovnejšie dieťa v triede, môže dostať horšiu známku, môže si zabudnúť domácu úlohu či niečo sa nenaučiť. Tak aj to vaše. Nemôže za to učiteľka, nemôžete za to vy. Je to zodpovednosť dieťaťa, ktoré sa však tejto zodpovednosti a jej následkom učí. Dovoľte mu robiť chyby, či zabúdať a aj horšia známka a poznámka budú pre neho skúsenosťou. Netrestajte dieťa za známky, ani keď ich má dlhodobo horšie. Zamyslite sa, čo sa deje, že vaše dieťa nosí zlé známky, ako mu môžete pomôcť. Netrestajte dieťa za zlé známky a ani z nich neviňte učiteľov. Nátlak problém len zhoršuje. Ak budete na svoje dieťa tlačiť, aby malo dobré známky, bude mať stres nielen v škole, ale aj doma. Stresu sa možno bude chcieť vyhnúť tak, že bude klamať, zatajovať zlé známky, falšovať podpisy v žiackej knižke alebo chodiť poza školu. Dieťa v takomto prípade prežíva úzkosť, bojí sa vrátiť domov, vyhýba sa konfrontácii, klame alebo odchádza na iné miesto. Často sa môže stať, že citlivejšie prípady končia aj tragicky. Prehnanej kritike sa snažte vyhýbať. Rodičia si neuvedomujú, že tým ubíjajú sebavedomie dieťaťa.
Trestanie nie je účinná metóda a spôsob, ktorým chceme dosiahnuť požadovanú zmenu, práve naopak. Tresty prinášajú deťom negatívnu skúsenosť, posilňujú pocity zlyhania, prinášajú pocity krivdy a ukazujú nesprávny vzor toho, ako sa situácie riešia. Trestaním sa nedosahujú pozitívne a užitočné zmeny. Keď fungujú, tak iba krátkodobo, vedú k bojom o moc a k narušeným vzťahom a podkopávajú vnútornú motiváciu vášho dieťaťa dosahovať lepšie výsledky. Vo všetkom, čo robíme, teda aj v učení je dôležitá práve vnútorná motivácia. To je hnací motor.
Andrew hovorí: „Chceli sme našu dcéru motivovať tak, že sme jej za dobré známky vždy niečo dali. No viedlo to len k tomu, že sa zameriavala na odmenu, a nie na známky.“ Odmeny môžu byť dvojsečnou zbraňou.
Pochváľte snahu dieťaťa o zvládnutie učiva, povedzte, že viete, že sa učil a to, ak sa niečo nepodarí, patrí k učeniu a k životu. Vyzdvihnite jeho snahu a nie výsledok. Oceňujte preto snahu a nie známky. Všímajte si aj maličkosti a malé zlepšenia. Je pravdepodobné, že vysvedčenie obsahuje aj nejaké dobré informácie. A na tie sa pri spoločnom hodnotení školského roka zamerajte. Pochváľte dieťa za výborné známky z iných predmetov a vyzdvihnite aj nízky počet zameškaných hodín. Dajte dieťaťu najavo, že ho máte radi napriek horšiemu prospechu.
Aktívna podpora a spoločné úsilie rodičov a detí
Ak sa rozhodnete, že spoločne s dieťaťom zlepšíte jeho známky, začnite sa aktívne hneď v daný deň viac zaujímať o školskú prípravu dieťaťa. Neodbite svoj záujem otázkou: „Úlohy máš hotové? Všetko vieš?“ Ale sadnite si s dieťaťom k jeho školskej taške a učte sa spolu, pomáhajte mu v tom, čo mu robí problém. Čo tým získate? Okrem iného nebudete prekvapení, aké veci sa žiaci učia, či aké písomky a úlohy dostávajú. Jednoducho budete v obraze.
Systematická príprava a režim dňa
Ak sa chystáte s dieťaťom učiť, začnite s predmetmi, ktoré sú ťažké. Zároveň dbajte na správny režim dňa, a to najmä u menších školákov. Keď príde zo školy, doprajte mu čas na oddych a hru. Dajte mu jedlo, aby nebolo hladné a aby sa vedelo sústrediť. A až potom, čo je dieťa zasýtené, ale nie prejedené a hralo sa, začnite sa učiť.
Naučte dieťa pracovať systematicky a v malých krokoch, nečakajte veľkú a rýchlu zmenu. Ak ste sa rozhodli, že sa budete pripravovať s dieťaťom do školy, začnite pracovať systematicky a v malých krokoch. Nečakajte, že zo dňa na deň dieťa bude nosiť domov samé jednotky. Každý deň sa venujte dieťaťu aspoň chvíľu, čítajte či píšte, počítajte alebo ho učte jazyk. Pomaly, bez stresu a túžby byť najlepším. Hector z Nemecka hovorí: „Pred písomkami si každý deň zopakujeme trochu látky.“ Biblická zásada zdôrazňuje: „Na všetko je ustanovený čas.“ (Kazateľ 3:1)
Vytvorte prostredie, v ktorom sa dieťaťu bude lepšie učiť. Urobte si s dieťaťom plán, kedy sa bude učiť a robiť si domáce úlohy. Nájdite mu miesto, kde ho pri domácich úlohách nebude nič vyrušovať (ani mobil či televízor). Rozdeľte čas, keď si dieťa robí úlohy, na kratšie úseky, aby sa mohlo čo najlepšie sústrediť. Pri domácich úlohách deťom pomáhajte, ale nerobte ich za nich. Na výsledky a odpovede by malo dieťa prísť samo. Vy máte iba funkciu kontrolóra.
Budovanie motivácie a sebadôvery
Správne ho motivujte. Dieťa sa bude učiť s väčšou chuťou, keď pochopí, že to, čo sa učí, môže hneď využiť. Biblická zásada hovorí: „Získaj múdrosť, získaj porozumenie…“ Povzbudzujte dieťa v tých predmetoch, ktoré zvláda ľahko. Poukážte na jeho silné stránky a to ho motivuje k snahe zvládnuť aj to, čo mu ide komplikovanejšie.
Najdôležitejšie zo všetkého je, aby rodičia pomohli dieťaťu nájsť to, čo ho v živote naozaj baví a potom sa bude cítiť spokojne celá rodina. Keď sa dieťa venuje niečomu, čo ho naozaj baví a v čom bez väčšej námahy dosahuje úspechy, cíti sa veľmi spokojne. Vtedy sa dokáže podľa svojich možností pripraviť aj na predmety, ktoré ho až tak nebavia, ale urobí to, lebo cíti v živote radosť, ktorá mu na toto všetko dáva silu. Obdobie školskej dochádzky by sa malo začať chápať ako obdobie hľadania talentu a nadšenia a nielen ako obdobie zbierania známok. Ak dieťa objaví svoje nadšenie a vášeň pre nejakú vec, vyučovací predmet, činnosť alebo aktivitu, bude u neho prevládať radosť a optimizmus a vďaka týmto pocitom bude vnímať školu pozitívne. Presvedčte dieťa, že je kompetentné a má moc rozhodovať o svojom osude. Dieťa má často zlé známky preto, že sa systematicky nepripravuje na vyučovanie, zanedbáva svoje povinnosti, všetko za neho robia rodičia alebo starí rodičia. Veľmi dôležitý je vzťah k povinnostiam, režim a zvyk každý deň si sadnúť k učebnici, mať svoj stôl a na ňom usporiadané veci.
Nastavenie realistických očakávaní a hraníc
Pri výchove detí sa držte realistických očakávaní. Rodič najlepšie vie a cíti, či sa dieťa snaží v rámci svojich možností a predpokladov, kedy sa ulieva a kedy to už lepšie nemôže byť. Najideálnejšie je držať sa realistických očakávaní. Predídete tak zbytočnému sklamaniu, smútku alebo hnevu. Nie sú dobré priveľmi vysoké nároky, ale ani zase nízke očakávania. Najideálnejšie je snažiť sa dokonale spoznať svoje dieťa a výchovu a proces učenia prispôsobovať jeho reálnym možnostiam.
Dnes je dosť moderné preťažovať deti mnohými aktivitami. Mnoho matiek často neberie ohľad na možnosti a talent svojich detí a jednoducho ich prihlási na množstvo krúžkov. A tak sa veľa detí bez talentu musí roky venovať hre na hudobný nástroj, spievať, učiť sa aj tri jazyky a popri tom stihnúť nejaký šport, lebo to tak už dnes jednoducho chodí. Niektoré mamičky sa totiž veľmi rady pýšia tým, čo všetko ich dieťa stíha. Realita je však taká, že ak je dieťa preťažené, ničomu sa poriadne nevenuje, je apatické, nechce chodiť na súťaže a čo je najhoršie, nevenuje sa ani základným povinnostiam v škole. Netlačte na to, že vaše dieťa musí absolvovať niekoľko táborov, aby ste mali pocit, že jeho prázdniny sú efektívne a dobre využité.
Ak majú rodičia aspoň základné znalosti o rozdielnych možnostiach detí v rôznom veku, pomáha im to vytvárať si realistické očakávania, stanovovať jasné pravidlá a hranice, ktoré zamedzujú mnohým konfliktom a napätým situáciám v rodine, pretože zodpovedajú schopnostiam a možnostiam ich dieťaťa. Ak rodič dokáže odhadnúť reálne možnosti, spokojné je dieťa aj on.
Deti nepotrebujú nekonečno slobody a mohli by sa pri tom cítiť aj zle. Skôr je potrebné citlivo sledovať v ich vývine, kedy sa vyvíja napríklad potreba viac sa rozhodovať. Napríklad prváčikovi dáte na výber z dvoch možností, piatakovi z troch a ôsmakovi z väčšieho množstva možností. Jedna z kľúčových potrieb detí je cítiť sa bezpečne a bezpečie je formulované aj nejakými hranicami, štruktúrou a predvídateľnosťou prostredia. Treba vedieť, kedy koľko, a potom vidíme, ako chcú so slobodou postupne preberať aj zodpovednosť. Nemožno prváčikovi povedať, tak začni pracovať, keď sa na to budeš cítiť, on sa v tom môže stratiť a nebude vedieť, čo má robiť. Humanitný koncept, z ktorého vychádza mnoho prístupov a ktorý je jedným z troch kľúčových konceptov výchovy, vzdelávania a psychoterapie, nie je postavený na anarchii, ako si mnohí myslia.
Komunikácia s dieťaťom a učiteľmi
Dôležitá je otvorená komunikácia: pravidelné rozhovory o tom, čo dieťa baví alebo čo ho trápi, môžu odhaliť skryté prekážky. Niekedy môže nastať aj taká situácia, že len rodičia túžia po tom, aby dieťa malo dobré známky. Ideálne je, keď samotné dieťa chce dosahovať dobré výsledky. Rodičia aj deti by mali poznať svoje očakávania, a preto je dobré, keď sa o nich dokážu rozumne porozprávať. Nedá sa dôjsť do nejakého cieľa bez toho, aby rodič nepoznal názor dieťaťa a naopak. A to platí hlavne pri starších žiakoch. Tiež je dôležité, aby rodičia povedali dieťaťu, že mu dôverujú, ale zároveň sa dohodnú, ako sa zmení spôsob učenia, ak sa začnú známky výrazne zhoršovať. Vďaka tejto podrobnej komunikácii prevediete dieťa v predstavách celým školským rokom a ono bude presne vedieť, čo sa bude diať v prípade dobrých známok a čo v prípade zhoršeného prospechu. Je naozaj dôležité poznať vzájomné očakávania. Nie je správne si niečo len myslieť, dôležité je to aj nahlas vysloviť.
Správne vedená komunikácia je dôležitá hlavne v puberte. Na otázku, čo bolo dnes v škole, tínedžer zvyčajne odvrkne, že nič. Je to zlá otázka. Komunikácia sa má začať napríklad týmito otázkami: „Čo zaujímavé ste dnes robili na dejepise? Hovoril si niečo nahlas? Ako si sa cítil v škole? Ako sa majú tvoji kamaráti? Ktorá otázka na písomke z matematiky ťa prekvapila?“ Položiť treba konkrétnu a nie všeobecnú otázku. Pochváliť treba každé i malé zlepšenie. Rodič by mal dieťaťu dôverovať, ale zároveň by mal občas preverovať, aké má výsledky.
Ak má vaše dieťa väčší problém, je dobré požiadať o pomoc učiteľov. Väčšinou vždy pomôžu. Vždy je lepšie, keď dieťa vidí, že rodič mu chce spolu s učiteľkou pomôcť. Keď dieťa niečomu nerozumie, je potrebné mu to ešte raz vysvetliť a učivo precvičovať. Ak sa dieťa takto snaží a objaví sa zlá známka, treba ju vnímať ako signál, že je potrebné niečo sa ešte doučiť. Keď dieťa potom vidí, že sa známka zlepšuje, je to pre neho signál, že učiť sa oplatí. Rodič by mal naučiť svoje dieťa radovať sa aj z horšej známky, nielen z jednotky. Veď ak si opraví päťku na trojku, aj to je obrovský úspech.
Špecifický prístup k tínedžerom
Predtým, než začnete riešiť problém so známkami, je nevyhnutné, aby sa vaše dieťa cítilo v bezpečí. Tínedžeri často reagujú uzatváraním sa do seba, najmä ak sa obávajú kritiky. Pre mnoho tínedžerov sú známky dôvodom tlaku - nielen zo strany školy, ale aj očakávaní rodičov. Učebný systém, ktorý často hodnotí výlučne na základe čísel, môže spôsobiť, že dieťa stráca vnútornú motiváciu.
Pýtajte sa, čo by podľa neho mohlo prispieť k zlepšeniu výsledkov. Požiadajte ho, aby si s vami sadol a spoločne ste zhodnotili možnosti. Pri zhoršených známkach je dôležité vyhnúť sa odsudzovaniu osoby dieťaťa. Kritika často vedie k uzatváraniu sa a ešte väčšiemu tlaku. Spolu si dohodnite konkrétny plán, v ktorom si stanovíte, ako budete sledovať pokrok. Môže ísť o pravidelné stretnutia, kde sa spoločne pozriete na pokroky, zhodnotíte, čo funguje, a upravíte stratégiu.
Niekedy je zhoršenie výsledkov signálom, že niečo nefunguje v samotnom vyučovacom procese. Namiesto toho, aby rodič konfrontoval učiteľa, je dôležité viesť konštruktívny dialóg, kde sa spoločne hľadajú riešenia. Ak máte pocit, že problém siaha hlbšie - napríklad ide o emočné problémy, stres alebo konflikty, ktoré sa nedajú vyriešiť len rodinným dialógom - zvážte konzultáciu s odborníkom.
Mnoho tínedžerov sníva o úspechu v oblastiach, ktoré sa im páčia - napríklad v technológiách, umení či médiách. Povedzte mu príbeh niekoho, kto našiel svoju vášeň a aj napriek neúspechom v tradičnom systéme dokázal uspieť. Reakcia na zhoršenie známok by nemala byť o trestaní alebo odsudzovaní, ale o hľadaní príčiny a spoločnom hľadaní riešení. Vytvorením bezpečného prostredia, kde sa tínedžer cíti vypočutý a podporovaný, môžu rodičia pomôcť dieťaťu prekonať krízu a nájsť vnútornú motiváciu.
Hodnotenie správania a jeho dôsledky: Čo hovorí školský poriadok
Znížená známka zo správania: za aké správanie hrozí dieťaťu napomenutie, pokarhanie od triedneho učiteľa, riaditeľa školy? Kedy dostane žiak dvojku zo správania a za čo mu hrozí trojka? Niekedy sa stane, že rodičia sú prekvapení, keď dieťa dostane pokarhanie riaditeľa (učiteľa) alebo rovno zníženú známku zo správania. Samotnej zníženej známke zo správania by však mali predchádzať isté opatrenia, ako aj písomné záznamy. Rodič by mal byť priebežne informovaný a na danú skutočnosť aj upozornený. V rôznych materiáloch škôl, ako aj školskej inšpekcie sa uvádza, že rodič má byť informovaný preukázateľným spôsobom. Za toto sa považuje napr. zápis v žiackej knižke, e-mailová komunikácia, či osobný rozhovor s učiteľom. Na začiatku školského roka by rodičia mali byť informovaní, ako škola pristupuje k hodnoteniu vzdelávania aj správania. Každá škola má hodnotenie upravené vo svojom školskom poriadku. Z predpisov ministerstva školstva, ktoré upravuje hodnotenie správania, stojí za zmienku Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy.
V zásade je vždy na pedagógoch, akú vážnosť pripíšu danému skutku a ako sa ho rozhodnú riešiť. Správanie žiaka sa podľa Metodického pokynu č. 22/2011 hodnotí stupňami: 1 - veľmi dobré, 2 - uspokojivé, 3 - menej uspokojivé, 4 - neuspokojivé. Znížená známka zo správania na stupeň 2 (uspokojivé) sa udeľuje za závažnejšie priestupky, ako sú napríklad opakované porušovanie školského poriadku, neplnenie školských povinností, či neospravedlnená absencia na jednej až štyroch vyučovacích hodinách. Stupeň 3 (menej uspokojivé) hrozí za sústavné porušovanie školského poriadku, zámerné narúšanie korektných vzťahov medzi spolužiakmi a vyučujúcimi, vulgárne vyjadrovanie, drzé a arogantné správanie, krádeže, podvody, klamanie, falšovanie dokumentov (napr. podpisy rodičov), alebo za neospravedlnenú absenciu na piatich až pätnástich vyučovacích hodinách. Za závažné previnenia, ktoré ohrozujú ostatných žiakov a zamestnancov školy, šikanovanie, požívanie návykových látok, či za viac ako pätnásť neospravedlnených vyučovacích hodín, hrozí stupeň 4 (neuspokojivé).
Dôsledky neospravedlnených absencií
Za neospravedlnenú absenciu vášho dieťaťa v škole zodpovedáte vy ako rodičia. Ak vaše dieťa vymešká viac než 15 neospravedlnených vyučovacích hodín, škola posiela oznámenie príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý situáciu rieši v ďalšom konaní. Hrozí vám minimálne to, že môžete prísť o prídavky na deti. Za viac ako 60 vymeškaných neospravedlnených hodín sa zákonný zástupca dopúšťa priestupku v súlade s § 37, ods. 1, písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe o školstve a školskej samospráve. Nad 100 neospravedlnených vyučovacích hodín sa voči zákonnému zástupcovi môže postupovať v súlade s § 211, ods. 1, písm. e) Zákona č. 300/2005 Z.z. Ak škola hrozí udaním na sociálku, je dôležité hľadať pomoc. Navštevujte psychológov, poradcov a iné inštitúcie. Zhoršenie správania dieťaťa v striedavej starostlivosti si tiež vyžaduje špecifické riešenie a hľadanie pomoci.
Možnosti rodičov pri nespokojnosti
Ak ste ako rodičia nespokojní, máte pocit, že vaše dieťa dostalo pokarhanie, či zníženú známku zo správania nespravodlivo, máte možnosť podať sťažnosť príslušnému školskému inšpekčnému centru.
tags: #ked #ma #dieta #zle #znamky #zo