Naša krv je zložená z rôznych druhov buniek, ktoré plávajú v žltkastej tekutine nazývanej krvná plazma. Poznanie vlastnej krvnej skupiny a takzvaného Rh faktoru je dôležité nielen pri vážnych operáciách či transfúziách, ale aj v tehotenstve. Termíny ako RHEGA či inkompatibilita preto oprávnene zaujímajú každú ženu, ktorá nosí pod srdcom dieťa. V tomto článku sa pozrieme na to, čo sú krvné skupiny, ako sa dedia a aký majú význam, predovšetkým s ohľadom na Rh inkompatibilitu v tehotenstve.
Čo sú krvné skupiny a ako ich dedíme?
Pod pojmom krvná skupina rozumieme všetky geneticky určené vlastnosti červenej krvinky, ktoré sú dané prítomnosťou špecifických antigénov. Za objavom krvných skupín stál viedenský lekár Karl Landsteiner na začiatku 20. storočia. V súčasnosti existuje viac než 45 systémov kategorizácie krvných skupín. V praxi sa však väčšina z nás stretáva s dvomi najpoužívanejšími - systémom AB0 a systémom Rh. Veda v tejto oblasti neustále napreduje; len nedávno vedci vyriešili 50-ročnú záhadu a oficiálne uznali nový krvný systém nazvaný MAL. V rámci neho identifikovali extrémne vzácny typ krvi, ktorý interne nazvali „Gwada negativ“. Ostatné systémy sú významné najmä v špecializovaných odboroch.
Systém krvných skupín AB0
Systém skupín AB0 rozlišuje štyri hlavné krvné skupiny: A, B, AB a 0. To, do ktorej skupiny patríte, závisí od prítomnosti antigénov A a B a protilátok vo vašej krvi. Tieto antigény sú vlastne určitý druh bielkovín, ktoré sa nachádzajú na povrchu červených krviniek a tvoria ich „značku“. Ak je prítomná bielkovina typu A, človek má krvnú skupinu A; ak je prítomná bielkovina B, má skupinu B; ak sú prítomné obe, má krvnú skupinu AB; ak žiadnu, tak má skupinu 0.V systéme AB0 hovoríme o prirodzených protilátkach (aglutiníny) a krvných antigénoch (aglutinogény). Pri narodení je ich množstvo prakticky nulové a vytvárajú sa až v priebehu prvého roka. Je zaujímavé, že v krvi sa vždy nachádzajú protilátky proti neprítomnej krvnej skupine. Napríklad, skupina A má protilátky proti B, skupina B má protilátky proti bielkovine A, a nositeľ skupiny 0 má v krvnej plazme prirodzené protilátky anti-A aj anti-B. Krvné antigény rozpoznávajú akékoľvek „cudzie“ antigény a „hovoria“ nášmu imunitnému systému, aby ich zničil.
Systém Rh faktora
Systém Rh predstavuje zložitý antigénový systém. Pozostáva zo šiestich základných antigénov, ktoré sa označujú ako C, D, E, c, d, e. Podľa spôsobu dedičnosti týchto faktorov sa u každého vyskytuje jedna z ôsmich trojíc antigénov. Najvýraznejšími antigénovými vlastnosťami sa vyznačuje antigén D, ktorý má aj najväčší klinický význam. Osoby, ktoré majú v membráne erytrocytov (červených krviniek) antigén D, sa označujú ako Rh pozitívne (Rh+). Naopak, u Rh negatívnych osôb (Rh-) tento antigén v červených krvinkách nenájdeme. Rh protilátky sa tvoria iba tým, ktorí majú skupinu Rh-, a aj to len vtedy, ak sa stretnú s Rh+ pozitívnymi krvinkami. Rhesus faktor, bežne nazývaný Rh faktor, je typ proteínu, ktorý sa nachádza na krvných bunkách v tele. Ľudia sú buď Rh-pozitívni, čo ukazuje, že majú proteín, alebo Rh-negatívni, bez tohto proteínu. Rh-pozitívny je najbežnejšia krvná skupina.
Ako dedíme krvné skupiny?
Krvné skupiny rovnako ako napríklad farbu očí alebo vlasov dedíme po rodičoch. Jeden gén krvnej skupiny dostaneme od otca a jeden gén od matky. Aký gén sa nakoniec presadí, závisí od toho, akú skupinu môžeme mať po nejakom zo svojich predkov. Gény A a B sú dominantné a gén 0 je nedominantný. Ak sa teda napríklad gén 0 spáruje s génom A, krvná skupina bude A, pretože gén A je dominantný nad génom 0. Podobne platí, že ak sa gén A alebo B spáruje so slabšou 0, výsledná krvná skupina bude A alebo B. Rovnako funguje aj dedičnosť génu pre Rh faktor.
Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje dedičnosť krvných skupín v systéme AB0:
| Krvná skupina rodičov | Možná krvná skupina dieťaťa |
|---|---|
| 0 a 0 | 0 |
| A a 0 | A, 0 |
| B a 0 | B, 0 |
| AB a 0 | A, B |
| A a A | A, 0 |
| B a B | B, 0 |
| A a B | A, B, AB, 0 |
| A a AB | A, B, AB |
| B a AB | A, B, AB |
| AB a AB | A, B, AB |
Dedičnosť Rh faktora:
| Rh faktor rodičov | Rh faktor dieťaťa |
|---|---|
| + a + | +, - |
| + a - | +, - |
| - a - | - |
Zvyčajne máme po celý život rovnakú krvnú skupinu. Existujú však prípady, keď dôjde u ľudí k jej zmene. Pacientove kmeňové bunky sa chemoterapiou alebo ožarovaním v podstate zničia. Po prijatí kostnej drene začnú kmeňové bunky produkovať krvinky darcovej skupiny, čím sa príjemcovi dočasne zmení jeho krvná skupina.
Rh faktor: Kľúčový proteín s klinickým významom
Rhesus faktor, často označovaný jednoducho ako Rh faktor, je typ proteínu, ktorý sa nachádza na povrchu červených krviniek v tele. Prítomnosť alebo absencia tohto proteínu určuje, či je človek Rh-pozitívny alebo Rh-negatívny. Ak krv v tele jednotlivca obsahuje tento proteín, osoba je Rh-pozitívna. Naopak, ak tento proteín na červených krvinkách chýba, osoba je Rh-negatívna. Tento rozdiel je zásadný, pretože ovplyvňuje kompatibilitu krvi pri transfúziách a, čo je obzvlášť dôležité, v tehotenstve. Rh-pozitívny typ je najbežnejšou krvnou skupinou vo väčšine populácií. Napríklad v Latinskej Amerike má viac ako polovica populácie - až 53 % - krvnú skupinu 0+. Tento výskyt úzko súvisí s genetikou a geografickým pôvodom populácie. Hoci Rh-negatívna krvná skupina nie je choroba a zvyčajne neovplyvňuje zdravie človeka, môže ovplyvniť priebeh tehotenstva.
Rh inkompatibilita v tehotenstve: Riziká a prevencia
Tehotenstvo si vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, ak je žena Rh-negatívna a dieťa je Rh-pozitívne. Táto situácia sa nazýva Rh inkompatibilita. Lekári odporúčajú vyšetrenie krvnej skupiny a Rh faktora počas prvej prenatálnej návštevy ženy.
Ako Rh faktor ovplyvňuje tehotenstvo
Rozdielny Rh faktor a počatie: Žiadny priamy vplyv
Jednou z častých otázok budúcich rodičov je, či môže mať rozdielny Rh faktor (žena negatívny, muž pozitívny) vplyv na počatie dieťaťa. S manželom sa nám nedarí otehotnieť a chcela by som vedieť, či aj toto môže mať na počatie vplyv a ako to riešiť. Viem, že počas tehotenstva môžu nastať problémy, ale nedozvedela som sa, či to môže spôsobovať problémy už pri počatí. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že rozdielny Rh faktor naozaj môže spôsobovať problémy čiže inkompatibilitu krvných skupín medzi matkou a plodom, ale až v tehotenstve. Podľa dostupných štúdií nespôsobuje táto inkompatibilita problém s počatím. Rozdielnosť Rh faktora medzi partnermi teda nie je prekážkou pre prirodzené otehotnenie.
Ako vzniká Rh inkompatibilita u matky a plodu?
Počas tehotenstva sa za normálnych okolností krv matky a dieťaťa nemieša. Plod v maternici má svoj vlastný krvný obeh, takže krvinky plodu neprichádzajú do priameho styku s krvinkami matky. Avšak, malé množstvo krvi dieťaťa môže prísť do styku s matkinou krvou. Toto miešanie môže nastať pri rôznych situáciách, ako je normálny fyziologický pôrod, pri poruchách placenty (napríklad predčasné odlučovanie placenty v tehotenstve), pri kyretáži alebo potrate. Riziko zvyšujú aj diagnostické výkony ako amniocentéza, kordocentéza alebo odber choriových klkov. Na vyvolanie tvorby protilátok stačí veľmi malé množstvo, len 0,1 ml erytrocytov plodu.
Ak je žena s Rh negatívnou krvou tehotná s dieťaťom s Rh-pozitívnou krvou a dôjde k prechodu krvi plodu do obehu matky, imunitný systém matky to rozpozná ako „cudziu“ látku. Akonáhle je matkin organizmus vystavený Rh+ pozitívnym krvinkám, začne tvoriť anti-D protilátky (molekuly bojujúce proti infekcii). Tento proces sa nazýva senzibilizácia.
Vytvorené protilátky nie sú problémom počas prvého tehotenstva, pretože ich tvorba trvá určitý čas a obvykle sa neobjavia v dostatočnom množstve, aby ovplyvnili prvého Rh-pozitívneho plodu. Obavy sú z následného tehotenstva ženy. Ak je ďalšie dieťa Rh+ pozitívne a matka je už senzibilizovaná (t.j. jej telo si už vytvorilo anti-D protilátky), tieto protilátky môžu prejsť placentou do obehu dieťaťa. Tam sa naviažu na červené krvinky plodu a zapríčinia ich zrýchlené vychytávanie a zánik v slezine. Tento rozpad krviniek sa nazýva hemolýza. Pri takejto Rh inkompatibilite sa zvyšuje pravdepodobnosť protilátkovej odpovede v každej nasledujúcej gravidite. Je dôležité si uvedomiť, že prvé tehotenstvo je pri tomto ochorení len predprípravou na budúce tehotenské komplikácie. U prvorodičiek sú preto akékoľvek komplikácie spojené s „krvnou nekompatibilitou“ skôr ojedinelé. Existuje však výnimka, tzv. syndróm babičky, kedy sa choroba môže prejaviť aj počas prvého tehotenstva, ide však o veľmi raritné prípady.
Dôsledky Rh inkompatibility pre dieťa
Ak už k tejto „nekompatibilite“ príde, dochádza k tomu, že telo matky začne vytvárať protilátky proti krvinkám plodu. Vzniká tzv. hemolýza - rozpadnutie krviniek. Do istej miery je plod schopný tieto straty krviniek kompenzovať. Po prekročení tejto schopnosti dochádza k rozvoju anémie plodu a tkanivá začnú mať nedostatok kyslíka. Krvinky a červené krvné farbivo - hemoglobín transportujú do tela plodu kyslík, ktorý sa k nim dostáva od matky cez placentu. Rozvinuté ochorenie potom môže spôsobiť po narodení hemolytickú chorobu novorodenca v rôznom stupni postihnutia, alebo dôjde k smrti plodu.
Účinky tejto hemolytickej anémie sa môžu pohybovať od miernej po závažnú. Tieto účinky môžu zahŕňať komplikácie ako napríklad žltačka, zlyhanie pečene a srdcové zlyhanie. Žltačka je pri hemolytickej chorobe oveľa intenzívnejšia a dlhšia ako bežná novorodenecká žltačka. Ťažké prípady choroby rhesus, ak sa neliečia, môžu viesť k mŕtvemu pôrodu. V iných prípadoch môže viesť k poškodeniu mozgu, slepote, strate sluchu, ťažkostiam s učením a strate zraku.
Diagnostika a manažment tehotenstva s Rh inkompatibilitou
V tehotenskej poradni vám ako jedno zo základných vyšetrení urobia krvné testy. Lekári odporúčajú vyšetrenie krvnej skupiny a Rh faktora počas prvej prenatálnej návštevy ženy. V prípade zistenia Rh- negativity sa matke podá anti-D imunoglobulín (anti-Rh protilátky) ešte počas tehotenstva. Tento imunoglobulín zabraňuje telu produkovať Rh protilátky. Skríning protilátok proti Rh-pozitívnej krvi je nevyhnutný. Odporúča sa ho vykonať v prvom trimestri a opakovane, napríklad počas 28. týždňa tehotenstva. Skríning protilátok pomáha odhaliť protilátky proti Rh-pozitívnej krvi.
Aby lekári zabránili vzniku hemolytickej choroby novorodencov, podajú matke anti-D imunoglobulín, ktorý má za úlohu vychytávať anti-D protilátky vytvorené v tele matky. Deje sa tak v 28. týždni alebo dvakrát, v 28. a 34. týždni tehotenstva. Rh negatívne mamičky dostávajú anti-D imunoglobulín okamžite po pôrode, ak je krvná skupina bábätka pozitívna. Táto látka v podstate vyčistí matkinu krv od D-antigénu z erytrocytov dieťaťa, ktoré zostali matke v krvnom obehu. Tento liek sa podáva aj vtedy, ak tehotenstvo skončilo stratou alebo bola počas tehotenstva vykonaná amniocentéza. Podanie tohto lieku by sa určite vždy malo poznamenať do tehotenskej knižky.
Našťastie, v súčasnosti už tento problém vedia lekári včasne detekovať a riešiť. Ak sú hodnoty patologické, malo by sa pristúpiť k riešeniu stavu plodu, teda zabrániť vzniku hemolytickej choroby. Vyšetruje sa krvný obraz plodu a hladina bilirubínu. Krv sa získava kordocentézou - napichnutím pupočníka plodu pod ultrazvukovou kontrolou. Vyšetrenie bilirubínu sa rovnako robí aj vyšetrením plodovej vody pri amniocentéze. Ak je to nutné, plod môže cez pupočník dostať intrauterinnú transfúziu, a to aj opakovane. Keď príde na svet takéto bábätko, niekedy stačí fototerapia - pôsobenie UV žiarenia pri ľahších formách hemolytickej choroby novorodenca. Inak pomáha transfúzia krvi alebo sa v liečbe používajú aj imunoglobulíny, ktoré spomaľujú rozpad krviniek. Ak sa dieťa narodí s Rh-negatívnym, nie je potrebná žiadna ďalšia liečba.
Dôležitosť komunikácie s lekárom a profylaxia
Je mimoriadne dôležité, aby ste informáciu o svojej krvnej skupine v prípade tehotenstva nezamlčali. Určite oznámte svojmu gynekológovi nielen to, či máte A, B, AB alebo 0, no dôležitý je Rh-D faktor. Lekár dokonca hovorí, že pri zakladaní tehotenskej knižky je to veľmi dôležitý údaj. Najčastejšie môže ísť u žien o ochorenie, ktoré sa týka Rh-D antigénu, preto pre nás budú pod väčším dohľadom tehotné s krvnou skupinou Rh-D negatívnou.
Aj keď sa prvorodička môže počas tehotenstva cítiť dobre a protilátky jej telo voči bábätku nevytvára, všetko sa môže zmeniť, keď otehotnie druhýkrát. Podanie anti-D globulínu by sa malo udiať do 72 hodín od pôrodu, potratu alebo operácie v tehotenstve. Profylaxia (opatrenia proti vývoju choroby) v 28. týždni tehotenstva u Rh-D negatívnych žien je v ambulantnej gynekologickej praxi na Slovensku veľká neznáma. Rovnako sa ženy zbytočne vystrašia lekárom, keď mu príde výsledok z hematologického laboratória a je vyslovený záver z prítomnosti protilátok a lekár opomenie buď profylaxiu z 28. týždňa (lekár, ktorý profylaxiu nerobí), alebo nevie, že pri amniocentéze sa anti-D globulín podáva. Ak máte akékoľvek obavy súvisiace s odlišnosťou krvných skupín vás či partnera, informujte sa u vášho gynekológa. Podľa odborníkov by sa mala zisťovať hladina protilátok minimálne 2x počas tehotenstva, ideálne aj 3x, a to približne v 12., 28. a 34. týždni.
Krvné transfúzie a Rh faktor: Záchrana života s opatrnosťou
Transfúzia krvi je prevod kompletnej krvi alebo iba jej komponentov od darcu k pacientovi. Pri krvnej transfúzii platí zásada, že vždy treba podávať pacientovi krv rovnakej skupiny, ktorá zodpovedá antigénom darcu. To znamená, že pacient s krvnou skupinou A pozitívnou dostáva ideálne krv darcu so skupinou A pozitívnou. Je životne dôležité poznať Rh faktor človeka pre pochopenie jeho krvnej kompatibility. Túto kompatibilitu je obzvlášť dôležité zvážiť pri tehotenstve a transfúzii krvi.
Niektoré situácie (napríklad pri nedostatku krvných konzerv) si však vynucujú podať krv, ktorá v systéme AB0 nie je celkom zhodná. Pri transfúziách erytrocytov AB0 sú nositelia krvnej skupiny 0 univerzálnymi darcami a nositelia krvnej skupiny AB univerzálnymi príjemcami. Hovoríme, že skupina „0“ Rh negatív je „univerzálneho darcu“ v systéme AB0, pretože ich krv neobsahuje antigény A ani B, a preto nespôsobí imunitnú reakciu u väčšiny príjemcov. Na druhej strane, ľudia s krvnou skupinou AB sú univerzálnymi príjemcami všetkých krvných skupín, pretože ich krv neobsahuje žiadne protilátky anti-A ani anti-B. Za určitých podmienok môže tzv. univerzálny príjemca s krvnou skupinou AB+ prijať aj krv cudzej krvnej skupiny.
Akútna hemolytická reakcia sa prejaví veľmi rýchlo v prípade podania inkompatibilnej krvi. Ak je pacient pri vedomí, môže pociťovať triašku, zimnicu, dušnosť, nevoľnosť, potenie a tlak na hrudníku. Dôsledkom je zničenie krviniek a výsledný rozpad krviniek by pacient neprežil. Preto je znalosť vlastného Rh faktora potom zásadná. Transfúzia Rh+ pozitívnej krvi Rh- negatívnemu pacientovi je nevhodná. Avšak pri transfúzii Rh+ pozitívnej krvi pacientovi s Rh- negatívnou krvou, je prvá transfúzia bez komplikácií, nakoľko pacient ešte nemá protilátky. S prijatím Rh+ pozitívnej krvi sa u pacienta tieto protilátky proti antigénu D začnú tvoriť. To znamená, že ďalšie transfúzie Rh+ krvi by už boli veľmi nebezpečné.
Darovanie krvi je skutočným „darom života“. Jeden odber totiž môže zachrániť až tri ľudské životy. Na jeseň pravidelne prebieha kampaň zameraná na prvodarcov krvi.
Iné systémy krvných skupín a ich význam
Okrem systémov AB0 a Rh, ktoré sú klinicky najvýznamnejšie a s ktorými sa stretávame najčastejšie, existuje mnoho ďalších systémov krvných skupín. Tieto systémy sú založené na prítomnosti iných špecifických antigénov na povrchu červených krviniek. Hoci sú menej známe v bežnej praxi, ich poznanie je kľúčové v špecializovaných odboroch medicíny, najmä v transfúznej medicíne a pri diagnostike zriedkavých imunohematologických stavov.
V MNS systéme sú zásadné antigény M, N, S a s. Tiež sa nachádzajú na povrchu červených krviniek. Osoby s antigénom M sú označované ako skupina M, zatiaľ čo osoby s antigénom N sú označované ako skupina N. Kombinácie týchto antigénov definujú ďalšie krvné skupiny v rámci tohto systému. Podobne je to v Kell systéme, kde sú antigény tiež umiestnené na povrchu červených krviniek. Jedinci, ktorí majú antigén Kell, sa nazývajú ako Kell pozitívni.
Tieto a mnohé ďalšie systémy (napríklad Duffy, Kidd, Lewis) môžu tiež spôsobiť inkompatibilitu medzi matkou a plodom, podobne ako tomu je v Rh systéme, aj keď menej často. Taktiež sú zásadné pre vyhodnotenie krvnej transfúzie, kde sa lekári snažia vždy podať krv, ktorá je kompatibilná nielen v systéme AB0 a Rh, ale aj v iných relevantných systémoch, aby sa minimalizovalo riziko transfúznych reakcií. Vznikajú pri nich klinicky významné protilátky proti krvinkám plodu (Duffy, Kell, c, E). Aj Rh-D pozitívnej tehotnej by sa tak mali kontrolovať protilátky, ktoré sa zisťujú tzv. nepriamym antiglobulínovým (Coombsovým) testom. Či ide o anti-D protilátky alebo protilátky systémov non Rh-D, určí hematologické laboratórium.
Vplyv krvných skupín na zdravie a rozšírené mýty
Výskum v oblasti krvných skupín priniesol aj poznatky o možných súvislostiach medzi krvnými skupinami a rôznymi zdravotnými stavmi či predispozíciami k ochoreniam. Infekcie môžu byť spojené s krvnými skupinami, rovnako ako aj riziko vývoja niektorých typov nádorov. Napríklad, niektoré štúdie naznačujú súvislosť krvných skupín A a B s vyšším rizikom vzniku rakoviny hrubého čreva a niektorých srdcových ochorení. Naopak, krvná skupina 0 býva niekedy spájaná s vyšším rizikom žalúdočných vredov a zápalových ochorení. Je však dôležité zdôrazniť, že tieto súvislosti nie sú vždy jednoznačné a často sú ovplyvnené mnohými ďalšími faktormi, ako sú genetika, životný štýl a ďalšie. Komplexnosť prepojenia krvných skupín a zdravia nie je zatiaľ jednoznačne popísaná a výskum v tejto oblasti stále prebieha.
Jedným z rozšírených mýtov, ktorý sa týka krvných skupín, je tzv. „krvná skupinová diéta“, popularizovaná v 20. storočí Dr. D'Adamom. Táto teória tvrdí, že ľudia s rôznymi krvnými skupinami majú odlišný metabolizmus spracovania potravín, a preto sú pre nich určité potraviny prospešné, pre iné však škodlivé. D'Adamo vytvoril zoznam vhodných a nevhodných potravín pre každú krvnú skupinu, vrátane odporúčaní týkajúcich sa konzumácie mäsa, zeleniny, ovocia a mliečnych výrobkov. Napríklad pre krvnú skupinu 0 sa odporúča vysoký príjem bielkovín, zatiaľ čo pre skupinu A sa kladie dôraz na vegetariánsku stravu. Napriek popularite tejto diéty, vedecká komunita ju nepovažuje za podloženú a súčasné dôkazy nepodporujú jej účinnosť pri chudnutí alebo zlepšení zdravia.
Zistenie vlastnej krvnej skupiny: Prečo je to dôležité?
Poznať Rh faktor človeka je životne dôležité pre pochopenie jeho krvnej kompatibility. Túto kompatibilitu je obzvlášť dôležité zvážiť pri tehotenstve a transfúzii krvi. Základné informácie o krvnej skupine sú bežne zaznamenané na preukazu darcu krvi.
Najbežnejším spôsobom zistenia krvnej skupiny je odber vzorky krvi zo žily v zdravotníckom zariadení. Existujú aj domáce súpravy na zistenie krvnej skupiny, ktoré si môžete odobrať sami v pohodlí domova, obvykle pomocou pichnutia do prsta. Avšak pre presné lekárske účely, najmä pred operáciami, transfúziami alebo počas tehotenstva, je k informáciám o krvnej skupine kľúčový profesionálny test. Nevedomosť o krvnej skupine môže mať vážne následky a spôsobiť komplikácie, najmä v núdzových situáciách, keď je potrebná rýchla transfúzia krvi. Preto je znalosť vlastnej krvnej skupiny, vrátane Rh faktora, neoceniteľnou súčasťou osobnej zdravotnej dokumentácie.
Krvné elementy - čiže krvinky (biele, červené, krvné doštičky) majú na svojom povrchu zložité molekuly, tzv. antigény. Na základe štruktúry jednotlivých antigénov rozoznávame jednotlivé krvné skupiny. V modernej medicíne je diagnostika a manažment krvných skupín na vysokej úrovni, čo zlepšilo transfúznu medicínu a pochopenie genetických predispozícií. Poznanie krvných skupín je dôležité aj z preventívneho hľadiska a pomáha lekárom lepšie plánovať starostlivosť o pacienta.
tags: #ked #ma #rh #pozitiv #zena #dieta