Ljudské telo je komplexný a fascinujúci systém, ktorého zázrak sa naplno prejavuje najmä v momente zrodu. Len niekoľko sekúnd po narodení sa organizmus novorodenca absolútne zmení a prispôsobí sa životu mimo maternice. Kým v matkinom lone sú pľúca plodu zaplnené tekutinou a okysličenú krv získava pupočnou šnúrou od matky, po prvej nádychu musia začať fungovať samostatne a srdce musí prispôsobiť svoj obehový systém. Niekedy sa však stane, že tento prechod nie je bezproblémový a kľúčové orgány, ako sú pľúca a srdce, nefungujú optimálne, alebo sú dokonca vážne poškodené. Tieto stavy predstavujú obrovské výzvy pre novorodencov, ich rodiny a medicínu, ktorá sa snaží týmto malým bojovníkom zabezpečiť čo najlepšiu šancu na plnohodnotný život.
Zázrak prvého nádychu a premena krvného obehu
Počas vývoja v maternici sú pľúca plodu zaplnené tekutinou, plod získava okysličenú krv pupočnou šnúrou od matky a vyživuje ho špeciálny orgán - placenta. Matkina krv prúdi cez tenkú vrstvu buniek v stene maternice, pričom dáva plodu potravu a kyslík a odstraňuje z jeho telíčka odpady ako oxid uhličitý a ďalšie. Plod až do narodenia nepoužíva vlastné pľúca, jeho obehový systém sa teda celkom líši od obehového systému novorodenca. Pred narodením nemusí srdce plodu pumpovať krv do pľúc, aby nabralo kyslík, inými slovami, nepotrebuje samostatnú pľúcnu tepnu a aortu.
Pôrodom sa životné podmienky plodu prudko menia. Najdramatickejšie zmeny sa odohrávajú v dýchacom systéme a v krvnom obehu, a to v dôsledku začiatku dýchania a prebratím tejto funkcie z placenty na pľúca. Po narodení nastáva náhla zmena. Pravá strana srdca, ktorá je v prípade plodu v rozvádzaní okysličenej krvi po tele dominantná, musí v okamihu nádychu predať žezlo ľavej strane. Tá preberá novú úlohu - rozvádza neokysličenú krv do pľúc. Je až neuveriteľné, ako bleskovo dokáže organizmus takúto zložitú zmenu zaistiť. Séria veľmi rýchlych zmien nastáva hneď po narodení. Bunky v pľúcach začnú okamžite vstrebávať tekutinu, ktorá dovtedy zapĺňala pľúca, a len čo sa kvapalina vstrebe, vytvoria priestor pre prichádzajúci kyslík. Fakticky sa všetko uskutoční počas jediného nádychu. "Je to magický moment," konštatuje Kim. Prvé nafúknutie novorodencových pľúc totiž veľmi výrazne zníži tlak a odpor voči prietoku krvi, ktorá do nich putuje. A len čo je tlak v pľúcach nižší než systémový krvný tlak vo zvyšku tela, uzavrie sa aj foramen ovale. Proces okysličenia organizmu novonarodeného bábätka trvá len niekoľko minút.
Otvorí sa cirkulácia pľúcami tým, že sa pľúcne cievy roztiahnu a klesne tlak v pľúcnom riečisku. Nastane vstrebávanie tekutiny z pľúcnych lalôčikov, ktoré sa prevzdušnia a stúpne v nich tlak kyslíka. Súčasne končí funkcia tepnového spoja a oválneho okienka. Duktus sa po narodení pod vplyvom kyslíka rýchlo stiahne, avšak v prvom dni života môže byť čiastočne priechodný, čo sa prejaví posluchovým nálezom charakteristického šelestu. K úplnému funkčnému uzáveru dochádza v 2. týždni života, anatomické uzatvorenie predpokladáme do troch mesiacov života. Ak sa do tejto doby duktus neuzatvorí, považujeme ho za srdcovú chybu. Oválne okienko umiestnené v strede predsieňovej priehradky sa funkčne uzavrie chlopničkou už v prvých minútach po narodení, avšak ostáva priechodné prvé tri mesiace, často až do jedného roka života. Výsledky výskumov potvrdili, že u 20% detí sa neuzatvorí vôbec. Tento zázrak prírody - začiatok dýchania s prestavbou cirkulácie sú bezprostredne po narodení najdôležitejšie zmeny. "Je to obdobie prechodnej cirkulácie a zohráva kľúčové miesto v adaptácii dieťaťa po narodení. Porušenie tohto procesu ohrozuje život novorodenca." U zdravých novorodencov toto obdobie trvá od dvoch do šesť hodín po pôrode. Adaptácia ostatných orgánov je menej dramatická a spája sa s ich funkčným dozrievaním.
Keď pľúca nedozreli: Bronchopulmonálna dysplázia (BPD)
Jedným z chronických ochorení, ktoré môže postihnúť predčasne narodené deti, je aj bronchopulmonálna dysplázia (BPD). Ide o problém s dýchaním, keď sú pľúca novorodenca pri narodení nevyvinuté. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je za predčasný považovaný pôrod pred ukončeným 37. gestačným týždňom. Ten môže priniesť dieťaťu zvýšené riziko úmrtia a dlhodobých následkov. Organizmus takého bábätka nie je ešte pripravený na život mimo maternice, preto takéto dieťa potrebuje špecifickú starostlivosť.
Predčasný pôrod preruší vývoj pľúc. Aj keď sú alveoly prítomné ojedinele už v 32. gestačnom týždni, ich rozmiestnenie je ukončené až v 36. Nová forma BPD je miernejšia forma chronickej pľúcnej choroby, ktorú charakterizuje dlhodobá závislosť od kyslíka a menej výrazné rtg. zmeny. Diagnóza a stupeň závažnosti sa môžu stanoviť u dieťaťa vtedy, ak pretrváva jeho závislosť od kyslíka aj 28 dní po narodení. Stupeň závažnosti sa hodnotí u detí narodených pred 32. gestačným týždňom v 36. postmenštruačnom týždni a u detí narodených po 32. GT v 56. týždni života. Ľahký stupeň je potreba kyslíkovej liečby s FiO2 0,21, stredne ťažký stupeň s FiO2 0,22 - 0,29 a ťažký stupeň s FiO2 vyššou ako 0,29.
Incidencia syndrómu dychovej nedostatočnosti (RDS) sa zvyšuje s klesajúcim gestačným vekom a nízkou pôrodnou hmotnosťou. Deti s veľmi a extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou narodené pred 32. týždňom tehotenstva majú klinické príznaky respiračnej insuficiencie spôsobenú práve nezrelosťou a nedostatkom surfaktantu, látky tukového charakteru tvorenej hlavne fosfolipidmi. Tvorba surfaktantu začína v pľúcach plodu okolo 20. gestačného týždňa. V plodovej vode sa objavuje medzi 28. až 32. gestačným týždňom. Až po 35. týždni je ho už dostatok a pľúca sú pripravené na výmenu krvných plynov (O2 a CO2) mimo maternicu.
Diagnostika a liečba BPD
Odhaliť bronchopulmonálnu dyspláziu nie je však také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Testy funkcie pľúc zvyčajne vyžadujú, aby pacient na požiadanie vyfúkol - čo deti nedokážu. Výskumníci zo Švajčiarska však prišli na to, že by sa technológia umelých neurónových sietí dala využiť na detekciu pľúcnych ochorení u predčasne narodených detí analýzou ich vzorcov dýchania počas spánku. "Môžeme merať dýchanie dieťaťa počas spánku. Potrebujeme len mäkkú tvárovú masku so senzorom, ktorý dokáže merať prietok a objem vdychovaného a vydychovaného vzduchu. Toto zariadenie je lacné a dostupné," uviedol Delgado-Ecker. "Náš výskum prináša po prvýkrát komplexný spôsob neinvazívnej analýzy dýchania a možnosť, ako sledovať dychové abnormality u novorodencov."
Klinické prejavy BPD zahŕňajú najčastejšie opakované infekcie dýchacích orgánov, ktoré sú ťažšie svojím priebehom, majú horšiu odpoveď na liečbu a vyžadujú opakované hospitalizácie. Bronchitídy majú obštrukčnú zložku. Pneumónie sú najčastejšie baktériové. Vzhľadom na svoju závažnosť a potrebu opakovaných hospitalizácií spomaľujú psychomotorický vývoj dieťaťa. Bronchiolitída ohrozuje dieťa respiračným zlyhaním a vyžaduje nákladnú intenzívnu starostlivosť. Najčastejšie ju spôsobuje RSV infekcia. V novorodeneckom veku môže byť BPD príčinou vývoja pľúcnej hypertenzie v neskoršom veku. Napriek opakovaným stavom dýchavičnosti, BPD nie je bronchiálna astma.
Pri predchádzaní vzniku BPD je indikovaná antenatálna liečba a prevencia, ku ktorej patrí podanie kortikoidov matke pred očakávaným predčasným pôrodom. Tie urýchľujú zrelosť pľúc a tým tvorbu surfaktantu v pneumocytoch pľúcnych mechúrikov. Po narodení sa podáva surfaktant predčasne narodenému dieťaťu a používajú sa šetrné ventilačné režimy, aby sa predišlo poškodeniu pľúc umelou pľúcnou ventiláciou, ktoré môže viesť k poškodeniu štruktúry alveol, pľúcnemu edému, zápalu a fibróze (barotrauma, volumotrauma, atelektotrauma, biotrauma). V prípade rozvoja BPD ešte počas pobytu dieťaťa na novorodeneckom oddelení sú to diuretiká, kortikoidy a bronchodilatanciá, inhalačné kortikoidy a inhalačné betasympatikomimetiká a anticholinergiká (Salbutamol, Atrovent). Dlhodobá domáca kyslíková liečba (DDOT) urýchľuje rast organizmu a jemu zodpovedajúce dozrievanie pľúc, zlepšuje toleranciu námahy a znižuje riziko pľúcnej hypertenzie. Tiež zabraňuje negatívnym dôsledkom intermitentnej hypoxémie na vyvíjajúci sa mozog dieťaťa. Závislosť od DDOT nie je celoživotná, zvyčajne len do prvého až druhého roka života.
Na Slovensku sa v r. 2008 narodilo 55 detí s pôrodnou hmotnosťou (p.h.) < 750 g, 102 detí s p.h. pod 1000 g, 345 detí s p.h. 1000 - 1500 g a 86 detí s p.h. 1500 - 2000 g. Incidencia BPD v SR je zhodná s celosvetovou incidenciou. U detí s p.h. 750 - 1000 g sa udáva 63 %. Ťažkosti pacientov s BPD sú aj iného než respiračného pôvodu -- očné, neurologické, oneskorený rast a iné. Vďaka pokrokom v starostlivosti o ľahko nedonosené (takmer zrelé) a predčasne narodené deti, najmä zlepšeniu manažmentu respiračných komplikácií v novorodeneckom období predpokladáme pokles výskytu najzávažnejších chronických pľúcnych chorôb, ako je bronchopulmonálna dysplázia. Avšak vzhľadom na to, že dnes dokážeme zachrániť aj deti narodené na hranici životnosti, ktoré majú výrazný stupeň pľúcnej nezrelosti, bude mať frekvencia výskytu chronických pľúcnych chorôb včasného detského veku stúpajúcu tendenciu.
Apnoe nedonosených, bronchopulmonálna dysplázia - Respiračné poruchy - Pediatria | @LevelUpRN
Srdce a pľúca v súhre: Vrodené srdcové chyby a ich vplyv na dýchanie
Srdce je zázračný orgán, akási pumpa, vďaka ktorej dokáže organizmus fungovať. Bije po celý život, neustále a permanentne. Kardiovaskulárny systém patrí medzi tie systémy v organizme, ktoré musia fungovať už vo včasnom embryonálnom štádiu. Budúce srdiečko sa začína rytmicky sťahovať už koncom tretieho týždňa vnútromaternicového vývoja. Od piateho týždňa funguje tzv. primitívny obeh, bez ktorého by embryo nemohlo ďalej rásť a vyvíjať sa. Definitívne usporiadanie krvného obehu plodu končí začiatkom 3. mesiaca tehotenstva. Počas vnútromaternicového vývoja plod nedýcha pľúcami, lebo je vo vode a výmenu kyslíka zabezpečuje placenta. Cez pľúca preteká len 10% krvi, toto množstvo je potrebné na ich rast a vývoj. Okysličená krv priteká z placenty do plodu pupočnou žilou do brušnej dutiny, kde sa jej prúd rozdelí: časť prúdi do pečene a časť do dolnej dutej žily a do pravej predsiene. Práve z pravej predsiene obchádza pľúca otvorom v predsieňovej priehradke - oválnym okienkom (foramen ovale) a tepnovým spojom (duktus) medzi veľkými cievami a pľúcnicou, najčastejšie jej ľavým ramenom. Tento typ cirkulácie nazývame fetálny typ cirkulácie a skraty, ktorými krv pľúca obchádza, voláme fetálne skraty. Prostredníctvom nich prúdi okysličená krv ku všetkým orgánom vyvíjajúceho sa plodu. Stiahnuté cievy v nevzdušných pľúcach kladú veľký odpor pravej komore, ktorá tak pracuje proti veľkému tlaku a stáva sa dominantnou pri práci srdca ako pumpy.
Vrodené vývinové chyby srdca sa zúčastňujú približne v 35% na všetkých vývojových anomáliách narodených detí. Sú extrémne variabilné, od jednoduchých chýb po kombináciu rôznych anatomických anomálií jednotlivých štruktúr srdca a odstupujúcich ciev. Vývoj normálnych štruktúr srdca sa môže narušiť hlavne v prvých týždňoch tehotenstva genetickými faktormi a vonkajšími vplyvmi, ako fajčenie, lieky, návykové látky, nezdravý životný štýl a pod. Až v 80% vznikajú z neznámych príčin. Kritické obdobie vývinu je 3. - 10. týždeň, kedy sa vytvárajú základy pre jednotlivé orgány a orgánové systémy. Zásah v tomto období môže mať štruktúrový alebo funkčný charakter.
Jarkov boj s hypoplastickým syndrómom ľavej komory
Príkladom extrémne závažnej vrodenej chyby srdca, ktorá má priame dôsledky na funkčnosť celého obehového systému a tým aj na okysličovanie tela prostredníctvom pľúc, je príbeh malého Jarka. Jarko sa narodil bez polovice srdca a tá fungujúca časť má vážne defekty. Rodičia stále nevedeli, že dieťaťu nefunguje polovica srdca a sú tam aj iné problémy. Primár im v Bratislave vysvetlil, že Jarkova diagnóza nie je zlúčiteľná so životom. "Vraj má šancu žiť len niekoľko dní až týždňov." Oficiálna diagnóza znie - hypoplastický syndróm ľavej komory. Jarko sa narodil bez ľavej komory srdca, ktorá tlačí okysličenú krv z pľúc do obehu. K tomu nemá vyvinutú aortu ako u zdravého človeka - Jarkovi sa rozvetvuje len smerom hore do hlavy a do rúk, ale nie do dolnej časti tela, jednoducho tam nepokračuje. Ďalšia odchýlka od normálu sú u Jarka dva otvory medzi ľavou a pravou predsieňou. U zdravého človeka by to bola vážna komplikácia zrelá na operáciu, Jarkovi tie otvory, naopak, pomáhajú. Po narodení dieťaťa sa ten prepoj sám pomerne rýchlo uzavrie. Keby sa to stalo aj Jarkovi, zomrel by. Miesto toho si telo akoby poradilo - prepoj namiesto svojho uzavretia zväčšil svoj priemer. Tým sa zabezpečuje aj Jarkov normálny krvný tlak a vďaka tomu vlastne žije.
Jarko napriek tomu funguje ako zdravé dieťa. Jediným rozdielom je, že ho musia prikrmovať nutričným drinkom pomocou sondy vedúcej cez nos do žalúdka. Musia ho však neustále sledovať, lebo ak príliš behá a skáče, srdiečko nestíha a začne modrieť. "Materinský cit je neuveriteľný. Človek sa zaprie, zmobilizuje všetky sily a ide. Kašlať na vysoký cukor, na to, že človek neje, dôležitý je syn. Jarko." Rodičia spomínajú na vyjadrenia lekárov, ktorí im rozprávali, ako takéto diagnózy dokážu zamávať s rodinami. "Mnohé sa rozviedli. Iní rodičia prichádzali za dieťaťom do nemocnice najskôr každý deň, potom každý druhý deň, neskôr každý týždeň, mesiac, až raz neprišli vôbec… Psychicky to nezvládli." Podľa rodičov je to zázrak, hoci netušia, dokedy ešte bude trvať. Aj podľa lekárov je zázrak, že žije. "Samozrejme, Jarko môže hocikedy zomrieť. Vieme o tom, počítame s tým, hoci pripraviť sa na to nedá." Rodina Ondrejkovcov z Horných Plachtiniec Jarkov osud doslova zomkol.
Danielko: Príbeh predčasného narodenia a genetického syndrómu
Danielko sa narodil v 34. týždni tehotenstva, čo je považované za ľahko nezrelého novorodenca. Ľahko nezrelí novorodenci, narodení medzi 34. až 36. gestačným týždňom, nie sú len malá verzia dieťaťa donoseného. Nie sú vývojovo ani funkčne zhodní, z čoho vyplýva slabšie zvládnutie potencionálnych problémov. Majú vyššie riziko krátkodobej, ale aj dlhodobej morbidity. Organizmus nedonoseného novorodenca je vo veľkej nevýhode oproti donosenému novorodencovi. U predčasne narodeného novorodenca je najčastejšou a najzávažnejšou poruchou dýchania tzv. syndróm dychovej nedostatočnosti (RDS), spôsobený nedostatkom surfaktantu.
U Danielka boli komplikácie už v tehotenstve. Po narodení mal problém s prijímaním potravy a vyžadoval si sondu do žalúdka. Neskôr mu bol diagnostikovaný neliečiteľný genetický syndróm, ktorý má prsty v jeho ďalších zdravotných problémoch, vrátane srdcových. Kvôli srdiečku museli obmedziť intenzívne cvičenie, avšak pohyb trénujú pomocou plávania a hipoterapie. "Danielko je náš malý zázrak, nás malý hrdina, ktorý tu už podľa lekárov a štatistík nemal byť."
Riziká otvorených spojok u nedonosených detí
So syndrómom respiračnej nedostatočnosti u nedonosených detí úzko súvisí aj otvorený artériový duktus. U detí narodených pred 32. gestačným týždňom má približne polovica otvorenú spojku na 7. deň života. U novorodencov s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 1000 g je to až 65% a u novorodencov narodených pred 28. týždňom je to až 75%. Otvorený duktus vedie k veľkému zaťaženiu ľavej komory a ľavej predsiene s pľúcnym edémom, čo vedie k rýchlemu kardiálnemu zlyhaniu. Takto významne zhoršuje respiračnú nedostatočnosť, novorodenec potrebuje komplexnú liečbu na jednotke intenzívnej starostlivosti s umelou pľúcnou ventiláciou so špeciálnym ventilačným režimom so zvýšeným pozitívnym tlakom na konci výdychu. Na zmiernenie veľkosti skratu sa robí reštrikcia tekutín. V istých prípadoch sa podávajú na uzatváranie lieky (Paracetamol, Ibuprofen). Operatívne riešenie tzv. ligáciu - podviazanie, sa indikuje u pacientov, ktorí nereagujú na konzervatívnu a medikamentóznu liečbu, len ak to klinický stav skutočne vyžaduje.
Chronické pľúcne choroby v ranom detstve
Chronické pľúcne choroby (CHPCH) u detí sa výrazne odlišujú od CHPCH u dospelých. Detské CHPCH sa vyskytujú v kontexte rastu a dozrievania pľúc. Predčasný pôrod preruší vývoj pľúc. V poslednom období sa zjavujú práce o geneticky podmienených chronických pľúcnych chorobách zapríčinených poruchou syntézy surfaktantu. Napríklad porucha génu kódujúceho surfaktantový proteín B (SP-B) je spojená s kongenitálnou formou pľúcnej alveolovej proteinózy. Klinicky sa prejavujú ako progresívne respiračné zlyhanie u donoseného dieťaťa s rtg. nálezmi ground-glass zatienení alebo vyvinutej fibrózy. Diagnózu možno stanoviť neprítomnosťou SP-B farbenia z tracheálneho aspirátu alebo pľúcnej biopsie. Táto porucha môže spôsobiť chronickú pľúcnu chorobu aj u starších detí. U niektorých detí s IPCH a normálnou štruktúrou génov SP-B a -C bola dokázaná mutácia ATP viažuceho kazetového transportéra A3 (ABCA3). V budúcnosti budeme vedieť lepšie diagnostikovať aj geneticky podmienené poruchy tvorby surfaktantu.
Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP): Celosvetový problém s nezvratnými následkami
Hoci sa predchádzajúce témy týkali hlavne problémov pri narodení alebo v ranom detstve, existuje aj závažné pľúcne ochorenie, ktoré postihuje ľudí v dospelosti, ale jeho dôsledky sú rovnako devastujúce a pľúca sú v ňom nenávratne poškodené. Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je štvrtou najčastejšou príčinou smrti a každoročne zabíja viac ľudí, ako rakovina pľúc a prsníka dohromady. Dá sa jej účinne predchádzať aj ju liečiť, no poškodenie, ktoré už na pľúcach spôsobí, je nezvratné. Ochorenie prichádza nenápadne, občasným kašľom a dýchavicou pri námahe. Príznakmi ako pri bežnej infekcii dýchacích ciest. Na rozdiel od infarktu či mozgovej príhody nezabíja náhle, ale vyvíja sa počas mnohých rokov. Je to progresívne pľúcne ochorenie, pri ktorom dochádza k zúženiu dýchacích ciest a obmedzeniu prietoku vzduchu.
Chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) sú ohrození najmä ľudia po 40-tke a viac ako polovica pacientov, približne 54 percent, je mladších ako 65 rokov. Kým v minulosti sa týkala najmä mužov, v súčasnosti sa výskyt preniesol už aj na ženskú populáciu, pričom výskyt u oboch pohlaví sa postupne vyrovnáva. "Vplyv má na to jednak stúpajúci počet žien fajčiarok, ako aj to, že dýchacie cesty u žien sú na škodlivé účinky dymu citlivejšie," vysvetľuje pneumologička Helena Leščišinová. Začína sa nenápadne a v počiatočných štádiách má obdobné príznaky ako zvyčajné prechladnutie či zápal priedušiek. Ochorenie bez správnej liečby spôsobuje nezvratné zmeny na pľúcach.
Príčiny a rizikové faktory
CHOCHP možno považovať za následok inhalovania škodlivých látok, ako sú cigaretový dym, prachové častice, uhlie, dym, výpary leptavých látok a iné. Až 80 percent pacientov s touto chorobou pľúc má skúsenosť s tabakom. Najvýznamnejším rizikovým faktorom a najčastejšou príčinou vzniku ochorenia je fajčenie. Výstelku dýchacích ciest cigaretový dym poškodzuje a spôsobuje v nich zápal. Čím viac človek fajčí, tým vyššie je riziko. Ochorie v priemere asi každý šiesty fajčiar, ktorý denne vyfajčí 20 cigariet, a každý štvrtý spomedzi tých, ktorý vyfajčia denne 2 škatuľky cigariet. Fajčenie (aj pasívne) je zodpovedné za 80 % prípadov. Medzi ďalšie možné vyvolávajúce faktory patrí vdychovaný prach a iné nečistoty z ovzdušia alebo prostredia. Faktorom vzniku a vývoja choroby sú zápalové zmeny vyvolané dlhodobým vdychovaním inhalačných škodlivín.
Ľudské telo reaguje všeobecne na poškodenie zápalom. Takéto zmeny sa odohrávajú v prieduškách a pľúcach pri ich dlhodobom poškodzovaní vdychovaním škodlivín či pôsobením alergénov. Škodliviny prítomné vo vdychovanom vzduchu vedú k aktivovaniu obranných buniek, ktoré majú za úlohu pohlcovať a zneškodňovať škodlivé látky či alergény. Tie priťahujú do miesta poškodenia biele krvinky, ktoré sa hromadia v stene dýchacích ciest a prenikajú aj do hlienu. Poškodené tkanivo pľúc stráca elasticitu a kyslík sa cez obštrukciu - prekážku (napr. hustý hlien) nedokáže dostať do alveol, v ktorých prebieha výmena kyslíka a oxidu uhličitého. Ako stav postupuje, človek začne pociťovať problémy - najprv kašeľ, ktorým sa dýchacie cesty snažia zbaviť hlienu, neskôr aj problémy s dýchaním, najmä pri námahe. Vdychovaný vzduch sa nevyprázdňuje dostatočne a hromadí sa v okrajových častiach pľúc (hovoríme o tzv. vzdušných pasciach). "Práve mladí ľudia sú tou najzraniteľnejšou skupinou a aj vo svetle dnešnej pandémie, ktorú riešime nielen u starších ľudí, ale aj u mladých. To znamená, že respiračné vírusy vo všeobecnosti napadajú už predtým poškodené pľúca, a to napríklad v podobe inzultov fajčenia," uviedla hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pneumológiu a ftizeológiu Marta Hájková.
Príznaky a diagnostika
Zvyčajne je prvým príznakom ochorenia kašeľ. Väčšinou ide o produktívny kašeľ s vykašliavaním hlienov. Spočiatku sa objavuje a potom opäť vymizne, no ako ochorenie postupuje, kašeľ je stále trvalejší - chronický. Väčšina pacientov ho spočiatku považuje za bežný „fajčiarsky kašeľ“ a až závažnejšie príznaky ich donútia zvýšiť pozornosť. Príznakom je aj veľa hlienov - poškodené dýchacie cesty ich produkujú omnoho viac ako zdravé, ale aj infekcie hrudníka - vírusové aj bakteriálne infekcie sú u pacientov častejšie a majú ťažší priebeh. Prejavom je aj cyanóza - modrofialové zafarbenie kože a slizníc, ale tiež pier, jazyka, líc či spojoviek.
Lekár zisťuje najmä prítomnosť chronických príznakov, ako je kašeľ, dýchavičnosť, piskoty pri dýchaní a anamnézu fajčenia - za rizikové sa považuje viac ako 10 balíčko-rokov (= počet cigariet za deň x počet rokov fajčenia : 20 ) a tzv. smoking index viac ako 200 (= počet cigariet za deň x počet rokov fajčenia). Nasleduje spirometria, ktorá je najpoužívanejším vyšetrením pri diagnostike CHOCHP. Viac ako polovica pacientov má už v čase stanovenia diagnózy stredne ťažkú formu ochorenia a ich pľúca sú výkonné na menej ako 60 %. Vtedy sú už pre človeka mimoriadne náročné aj bežné každodenné činnosti, najmä ráno - ustielanie postele, obliekanie, obúvanie ponožiek a topánok, nehovoriac o chôdzi po schodoch. Na Slovensku sa na toto ochorenie lieči takmer 80 000 pacientov. Ľahkou formou ochorenia trpí takmer 25 000 z nich, stredne ťažkú formu má 35 000 pacientov, ťažký stupeň postihuje 14 200 a na veľmi ťažkú formu sa lieči 5 000 pacientov. Pozitívne je, že od roku 2015 počet ľudí s touto diagnózou na Slovensku pomaly klesá. Celosvetovo postihuje asi 12 % obyvateľstva, v roku 2010 to bolo 384 miliónov ľudí. Každý rok si vyžiada asi 3 milióny obetí.
Liečba a manažment CHOCHP
I keď je chronická obštrukčná choroba pľúc podľa odborníkov nevyliečiteľná, včasná diagnostika a dodržiavanie správnej liečby dokážu pacientovi zabezpečiť kvalitnejší život. "Liečba je účinná, pokiaľ ju pacient užíva pravidelne a pokiaľ zvláda inhalačné techniky. Totižto liečba chronickej obštrukčnej choroby pľúc nie je o tabletkách, ale je o liekoch, ktoré sú v spreji a je treba sa ich naučiť dobre inhalovať," uviedla Hájková. Poškodenia, ktoré už v dýchacích cestách vznikli, sa podľa odborníkov liečbou nedajú zvrátiť, preto je podľa nich dôležité, aby pacienti vedeli, že čím skôr sa dostanú do starostlivosti lekárov, tým lepšie sú ich prognózy do budúcnosti. "Cieľom liečby je zmiernenie príznakov, zlepšenie záťažovej tolerancie a zlepšenie zdravotného stavu pacienta, ako aj zníženie rizika exacerbácií, spomalenie progresie ochorenia a tiež zníženie úmrtnosti," vysvetľuje doktorka Hájková. Príčinou, prečo na túto chorobu zomiera toľko ľudí, teda nie je nedostupnosť liečby, ale skôr neskorá diagnostika a nespolupráca pacientov.
Základ liečby tvoria bronchodilatanciá, najmä inhalačné, ktoré uvoľňujú svalstvo dýchacích ciest a rozširujú ich. Zmierňujú tak príznaky, zvyšujú toleranciu námahy a zlepšujú kvalitu života. Protizápalová liečba dopĺňa bronchodilatačnú liečbu. Znižuje riziko prepuknutia a frekvenciu akútnych exacerbácií. Ochorenie môže niekedy prebiehať takmer bez príznakov, no inokedy sa môže prejaviť náhlym prepuknutím príznakov - vtedy hovoríme o tzv. exacerbáciách ochorenia. Každá exacerbácia je úzko spojená s celkovým zhoršením zdravotného stavu a zhoršuje prognózu pacienta. Viac ako 70 % pacientov hospitalizovaných z dôvodu exacerbácií skončí opätovne v nemocnici do 1 roka.
Dôležité sú aj nefarmakologické možnosti liečby, medzi ktoré patrí pľúcna rehabilitácia - zahŕňa cvičenie, vzdelávanie a samokontrolu liečby s cieľom zmeniť správanie pacienta, zlepšiť jeho fyzickú a psychickú kondíciu a zmeniť jeho postoje smerom k zdraviu prospešnému správaniu. Oxygenoterapiu zas lekári odporúčajú pacientom, u ktorých i napriek správnej liečbe ochorenia stále pretrváva dychová nedostatočnosť. Cieľom je predĺženie života a zlepšenie jeho kvality u pacientov so závažným stupňom ochorenia.
Apnoe nedonosených, bronchopulmonálna dysplázia - Respiračné poruchy - Pediatria | @LevelUpRN
Adherencia k liečbe
Pacient musí pri liečbe svojho ochorenia spolupracovať s lekárom a dodržiavať liečbu, ktorá môže fungovať len v prípade, že ju akceptuje a považuje za prospešnú. Liečba CHOCHP často zlyháva u samotných pacientov a kvôli ich nedostatočnému prístupu k liečbe. Pacient však nevie, čo presne sa v pľúcach deje, dôsledky nevidí a často najprv ani necíti. Niektorí usúdia, že pre občasné „záchvaty“ predsa nie je nutné užívať trvalo a pravidelne liečbu, myslia si, že stačí liečiť akútny stav, keď náhodou nastane. Iní si závažnosť ochorenia vôbec nepripúšťajú a nerozumejú, prečo by mali dlhodobo užívať lieky. Štúdia REAL1 ukázala, že u pacientov mladších ako 65 rokov je adherencia k liečbe výrazne horšia, ako u starších pacientov nad 65 rokov. Vo všeobecnosti sú na nedodržiavanie liečby náchylnejší ľudia, ktorí majú celkovo nezdravé životné návyky a životný štýl.
Príčiny môžu súvisieť so samotným liekom - množstvo užívaných liekov, v ktorých pacient stráca prehľad, ťažkosti pri inhalácii lieku, vedľajšie účinky, prípadne cena liekov. Frekvencia užívania - je známym faktom, že čím častejšie za deň sa liek musí užívať, tým horšia je adherencia. Rýchly nástup účinku - predpokladá sa, že ak liek účinkuje rýchlo a pacient cíti zlepšenie, je pravdepodobnejšie, že bude vedieť liečbu dodržiavať na každodennej báze. Úloha inhalačného systému - lieky sa užívajú prostredníctvom rôznych inhalačných systémov a práve tie majú významný vplyv na adherenciu. Ak sa totiž liek nevdychuje správne, významne to zníži účinnosť liečby a tým aj ochotu pacienta pokračovať v užívaní, keďže necíti zlepšenie. Najčastejšie sa používa tzv. DPI inhalátor (dry powder inhalers) alebo MDI inhalátor (metered dose inhaler) a tzv. Respimat. Správne užívanie liečby pomáha pacientom kontrolovať ich ochorenie, zlepšuje kvalitu života, má vplyv na zníženie úmrtnosti.
Pľúcne ochorenia a dojčenie: Informované rozhodnutia pre matky
Aj u dospelých žien sa môžu vyskytnúť pľúcne ochorenia, ktoré vyvolávajú otázky týkajúce sa ich vplyvu na matku a dieťa. Príkladom je zápal pľúc, pri ktorom matka užíva antibiotiká. Ak matka prekonala zápal pľúc a užíva lieky ako CEDAX, KLABAX a MEDOFLOXINE, môže byť postavená pred dilemu ohľadom dojčenia. V situácii, keď má matka zápal pľúc, by prerušenie dojčenia na 10 dní (čo navyše znamená, že sa dcérka k dojčeniu nemusí vrátiť), znamenalo ohrozenie jej zdravia, pretože nebude dostávať protilátky a ochranu v materskom mlieku. Mnohé lieky, vrátane Medofloxine, nie sú kontraindikáciou dojčenia, čo umožňuje matkám pokračovať v dojčení bez obmedzení a zároveň užívať potrebnú liečbu. Dôležité je vždy konzultovať s lekárom alebo špecialistom na dojčenie, aby sa urobilo informované rozhodnutie.
tags: #ked #pri #narodeni #funguje #len #polovica