Vo svete panuje všeobecná predstava, že sa bábätko bezprostredne po narodení najskôr rozplače. Je to zaužívaný obraz, ktorý si spájame so zdravým príchodom nového života na svet, symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto. No nie je tomu tak, že by plač bol vždy prvou a jedinou reakciou. Prvú reakciu po príchode na svet oveľa častejšie predstavuje kašeľ a kýchanie. Ide o prirodzený reflex, ktorý pomáha bábätku zbaviť sa hlienov a zvyškov plodovej vody z dýchacích ciest. Tento okamih, hoci tichší, je rovnako dôležitým signálom, že dýchací systém dieťatka začal pracovať. Pochopenie týchto prvých, často prehliadaných signálov, ako aj neskoršieho plaču ako komunikačného nástroja, je kľúčové pre rodičov, aby mohli lepšie reagovať na potreby svojho dieťatka.
Prvé okamihy po narodení a mýty o plači
Po narodení sa zvyky v jednotlivých pôrodniciach mierne líšia, no všade sa dbá na to, aby teplota v miestnosti neklesla pod 25°C. Je dôležité vedieť, že už dávno sa deti tesne po pôrode neumývajú. Namiesto toho ich pôrodná sestra iba zľahka utrie plienkou od zvyšku mazu, plodovej vody či krvi a následne ich položí na bruško matky, kde dochádza k prvému, neoceniteľnému kontaktu koža na kožu. Tento bonding pomáha regulovať teplotu, dýchanie aj tep matky aj bábätka, poskytujúc mu známu blízkosť a upokojujúce zvuky matkinho srdca, ktoré počúvalo deväť mesiacov.
Približne tri až štyri minúty po narodení dochádza ku spľasnutiu pupočnej šnúry a ustane jej pulzovanie. Pôrodná sestra ju potom zovrie svorkami a prestrihne. Niekedy je dokonca otecko, kto má túto možnosť. Pozostatok pupočnej šnúry sestra ošetrí. Po týchto prvých krokoch, v niektorých pôrodniciach sestričky oddelia dieťa od matky, označia ho číslom a pripnú mu identifikačný štítok. Následne prebehne prvá celková a veľmi detailná prehliadka, kedy pediater zisťuje, či je všetko v poriadku. Súčasťou je aj Test Apgar skóre, ktorý hodnotí tep srdca, farbu kože, reflexy, dýchanie a svalové napätie. Dôležitým krokom je aj odber krvi z pupočnej šnúry a meranie hodnôt kyslíka. Hodnotenie „zrelosti plodu“ prebieha už počas tehotenstva na základe dátumu poslednej menštruácie, prvých pohybov dieťatka a výsledkov ultrazvukových vyšetrení. Pri pôrode cisárskym rezom je bábätko po vybratí z bruška zbavené pupočnej šnúry a potom nasleduje rovnaký postup ako u normálneho pôrodu.
Plač ako univerzálny komunikačný nástroj dieťaťa
Novorodenec má na komunikáciu v prvých týždňoch svojho života prakticky len jeden nástroj: plač. Tento inštinktívny prejav je spôsob, akým dáva najavo každý pocit straty pohody. Či už je to "som hladný", "je mi zima", "je toho na mňa veľa" alebo "chcem byť pri tebe, mamka". Z hľadiska evolúcie to má veľký význam, pretože dospelý pod vplyvom emočného stresu vyvolaného detským plačom sa snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť, čo zvyšuje šancu bábätka prežiť.
Ak dieťatko dojčíte, je dôležité vedieť, že plač je už neskorý signál hladu. Skoršie signály, ktoré by ste mali sledovať, sú otváranie ústočiek, hľadanie prsníka, cmúľanie rúčok a nepokojné mrvenie. Časté prisávanie je u novorodenca normálne, pomáha tvorbe mlieka a samo osebe neznamená, že mama má mlieka málo, ani to, že dieťa rozmaznáva. Mnohé bábätká majú okolo tretieho a šiesteho týždňa dni, keď sa zdanlivo všetko pokazí. Plačú, chcú sa dojčiť takmer stále a ťažko sa ukladajú na spánok. Laktačné poradkyne tieto dni opisujú ako rastové špurty; po pár dňoch sa to väčšinou ustáli. Pediatri opakovane popisujú, že aj úplne zdravé bábätko môže mať denne niekoľko hodín, keď plače intenzívne a je ho veľmi ťažké utíšiť. Toto obdobie začína často okolo druhého týždňa a končí sa medzi tretím až piatym mesiacom. Je náročné pre rodičov, ale zvyčajne neznamená chorobu.
Pochopenie potrieb bábätka a nadmerná stimulácia
Novorodenec je úplne bezmocné stvorenie, ktoré je úplne závislé od rodiča alebo od osoby, ktorá sa o neho stará. Bez starostlivosti dospelej osoby nedokáže prežiť. To je dôvod, prečo sú bábätká nastavené a naviazané na rodičov tak, aby v nich (ale aj ostatných dospelých v ich blízkosti) vzbudzovali emócie, ktoré majú za úlohu poskytnúť dieťatku pozornosť a starostlivosť. Dieťatko sa zároveň rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS), a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať, čo môže viesť k plačlivosti. Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou.
Každopádne, dieťatko potrebuje byť vhodne stimulované, a teda majú mu byť poskytované také podnety, vďaka ktorým bude vo vývoji napredovať. Avšak, treba si uvedomiť jednu zásadnú vec, a to tú, že v tomto prípade rozhodne neplatí, že čím viac je dieťatko stimulované, tým je to preň lepšie. Mnoho rodičov si myslí, že čím viac hračiek dieťatko okolo seba má a čím viac farieb a zvukov vníma, tým viac sa rozvíja. Čo to znamená? Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv. Napríklad rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek. Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť.
Samozrejme, aj v tomto prípade je každé dieťatko iné. Dokonalá úroveň stimulácie preto, prirodzene, neexistuje. To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali. Keď u dieťatka dochádza k preťaženiu z rôznych podnetov, ktoré okolo neho sú, začnú sa objavovať negatívne emócie, ako úzkosť, plač, hnev atď.
Príznaky nadmernej stimulácie zahŕňajú:
- Plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje.
- Odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy.
- Potreba byť viac dojčené, aj keď nie je hladné.
- Nervozita a podráždenosť.
- Zatínanie pästičiek.
- Nekontrolované mávanie rukami a nohami.
- Hnev a úzkosť.
- Dieťatko je rozrušené.
- Únava a ťažké zaspávanie.
- Sebauspokojovanie, napríklad silné cmúľanie palca.
Aj v tomto prípade vedia veľmi dobre pomôcť masáže bábätiek, ktoré dieťatko upokoja a zredukujú množstvo stimulov z okolia, keďže sa vykonávajú pri tlmenom svetle, bez prítomnosti množstva predmetov a hlasitej hudby. Tieto masáže sa môžete naučiť vy, ako rodičia, pod vedením skúsených lektoriek a inštruktoriek IAIM masáží.
Treba si tiež uvedomiť, že príležitostná nadmerná stimulácia, ktorá nemá dlhodobý účinok, je úplne v poriadku. Avšak, ak k nadmernej stimulácii dochádza veľmi často, prípadne jej je dieťatko vystavené dlhodobo, môže to mať vplyv na jeho fyzický, kognitívny, ale aj emocionálny vývoj. Dieťatko môže mať pocit, že svet je nebezpečné a ohrozujúce miesto, a dieťa sa v rámci obranného mechanizmu uzavrie do seba. Na rozdiel od nás dospelých, ktorí dokážu vo svojom prostredí rôzne stimuly regulovať, kontrolovať a organizovať (opustia prostredie, stíšia hudbu, vypnú televízor atď.), sú v tomto deti úplne odkázané len na nás dospelých.
Výzvy v spánku a dojčení: Skúsenosti rodičov
Mnohé matky zažívajú podobné situácie, keď sú v koncoch so silami aj s nervami. "Je 10 hodín večer a moje bábätko plače a plače. Plače už 2 hodiny v kuse, naozaj v kuse. Je to katastrofa." Hoci manžel radí, aby si matka dieťa nebrala na ruky a naučila ho zaspávať samé, je dôležité pochopiť, že novorodenci a dojčatá potrebujú aktívnu pomoc pri uspávaní. Matka pri takejto skúsenosti opisuje: "Tak veľmi by som si potrebovala ľahnúť alebo aspoň sadnúť, ale keď to urobím, dcérka sa rozplače ešte viac. Dnes už naozaj neviem, čo mám robiť. Nevládzem. Nevládzem po celom dni."Takéto pocity sú bežné a vedú k úvahám, či dieťatko nebolí bruško, či ho niečo netrápi, alebo či nie je choré. Niekedy sa rodičia boja, inokedy ich plač dokáže neuveriteľne nahnevať. V takýchto chvíľach si kladú otázky: "či nie je hladná, či pije dosť." A často prichádza aj pocit viny: "Možno je to moja chyba, možno som jej mala urobiť poriadny režim už od začiatku."
Po prebdenej noci, keď dcérka stíchla až desať minút po polnoci, pravdepodobne vyčerpaním, si matka uvedomila, že to takto ďalej nejde. Čítanie článkov ju priviedlo k rozhodnutiu zavolať laktačnú poradkyňu a požiadať ju, aby prišla domov večer, aby to videla na vlastné oči. Príchod poradkyne Zuzky bol pre ňu neuveriteľne upokojujúci. "Konečne ma niekto chápal." Zuzka ju uistila, že dcérka pije z prsníka dosť, čím sa rozptýlila obava, že plače od hladu. Matka prestala cítiť vinu za to, že má malú na rukách a že ju uspáva. Poradkyňa jej vysvetlila, ako funguje spánok bábätka a že ho môže uspávať na prsníku, pričom sa nemusí snažiť, aby vedelo zaspať samo. Dovtedy sa veľmi bála, že dcérka nebude mať dobré spánkové návyky.
Počas tohto jedného večera sa matka dozvedela nespočetné množstvo dôležitých informácií. Asi najdôležitejšie bolo pre ňu vysvetlenie, že pre uspatie bábätka je potrebné niečo urobiť, že má dcérku aktívne uspávať a že so spánkom potrebuje pomôcť. Predtým čakala, že bábätko skrátka zavrie oči, lebo je unavené. Teraz už vie, čo sa deje, naučila sa vidieť, že dcérka je už unavená a potrebuje spať.
Praktické tipy od laktačnej poradkyne, ktoré pomáhajú dodnes:
- Nosenie bábätka: Pohyb a blízkosť sú kľúčové. Pomáha s dcérkou chodiť alebo robiť nejaký pohyb.
- Fitlopta: Objavili fitloptu, ktorá zachránila už veľa večerov.
- Dojčenie po ležiačky: Uľahčuje nočné kŕmenie a uspávanie.
- Nebrať prsník príliš skoro: Nechávať dieťa na prsníku, kým sa samo nepustí.
- Spoločné spanie: Nechávať dieťa spať v našej posteli.
- Nerušiť spánok: Už nebudí dcérku na odgrgnutie. Pochopila, ako často takmer zaspávajúcu dcérku budila.
- Rozlíšenie spánku: Naučila sa odlíšiť hlboký spánok od ľahkého spánku a teraz už chápe, že ju z ľahkého spánku nemá budiť prebaľovaním alebo utieraním tváričky.
"Keby som tak vedela už po pôrode to, čo viem teraz." Mnohé matky si mysleli, že život s bábätkom bude oveľa jednoduchší, nikdy v živote si nepredstavovali, že budú tak unavené a že bábätko im bude zaberať toľko času. Predstavy o tom, ako bábätká spia mnoho hodín a matky sa s nimi prechádzajú v kočíku, pričom majú čas na seba, sú často nereálne. V skutočnosti bábätko potrebuje oveľa intenzívnejšiu starostlivosť. "S nosením a vysvetleniami, ktoré mi ukázala laktačná poradkyňa, to však ani zďaleka nie je také ťažké."
Polohy pri dojčení
Problémy s tokom mlieka a prisávaním
Jedným z častých dôvodov plaču po dojčení je, že správanie bábätka vysoko pravdepodobne súvisí s reakciou na tok mlieka, ktorý bábätko vníma ako nedostatočný. Táto situácia sa stáva z niekoľkých príčin, medzi ktoré môže patriť aj to, že prisatie bábätka nie je od začiatku úplne správne a v dôsledku toho sa tvorba mlieka postupne znižuje. Ide o pomerne nenápadný proces, ktorý začne byť vypuklý až v období, keď sa bábätko začne prisávať a odťahovať, naťahuje bradavku, hnevá sa, vrtí sa, plače a znova sa prisáva a znova plače, až sa úplne odmieta prisať. Týmto prejavom často predchádzajú stavy, ktoré sa označia ako kolika alebo bolesti bruška, ktoré sú ale často už prvým príznakom toho, že bábätko zažíva na prsníku nedostatočný tok mlieka. Bábätko môže v tejto situácii ešte stále priberať a dokonca sa táto situácia typicky stáva bábätkám, ktoré ešte nedávno priberali vynikajúco.
Dôvodom je, že s tým súvisí aj to, že bábätko je zvyknuté na rýchly tok mlieka a ak sa tento spomalí, tak bez ohľadu na ešte stále vysokú tvorbu mlieka, bábätko nemusí byť spokojné a reaguje tak, ako popisujú mamičky vo svojich skúsenostiach - rozplače sa, saje si pästičku, hnevá sa pri dojčení atď., a táto situácia má tendenciu zhoršovať sa niekedy až do úplného odmietania prsníka. Je typické, že toto správanie je menej vypuklé v čase, kedy je bábätko v polospánku, najmä v noci a vypuklejšie počas dňa, najmä večer, kedy bývajú bábätká už veľmi unavené a predráždené. Typické je tiež, že tieto deti pri nespokojnom správaní na prsníku začnú grckať.
Jednou z častých príčin, pre ktoré sa zníži tvorba mlieka, je používanie cumlíka, fľaše a klobúčikov pri dojčení. Ďalšou častou príčinou je začatie užívania hormonálnej antikoncepcie. Niekedy je možné, že ochorenie, ktoré je spojené s horúčkou (ako napríklad pri črevnej viróze), spôsobí pokles tvorby mlieka.
Kľúčom k zlepšeniu takejto situácie je zvýšenie tvorby mlieka a kľúčovým krokom je využívať fyzický kontakt s bábätkom, najmä kontakt koža na kožu a spoločné spanie. Je pravdepodobné, že dieťatko sa prisaje, ak bude blízko vášho prsníka, keď bude rozospaté v polospánku pri zaspávaní alebo prebúdzaní. Skúšajte to, ale bez toho, aby ste ho do dojčenia nútili. Dajte mu čas a veľa fyzického kontaktu s príležitosťami na dojčenie. Spoločne s poradkyňou sa naučíte rozlíšiť pitie a satie bez pitia a poradkyňa vás naučí ako pitie správne vyhodnotiť. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka. Poradkyňa pri dojčení skontroluje tiež uzdičku pod jazykom bábätka, ktorá môže spôsobovať časť situácie s problémovým prisávaním. Výsledkom akejkoľvek správnej polohy by malo byť správne asymetrické prisatie, pri ktorom dolná pera bábätka pokrýva väčšiu časť dvorca ako horná pera a nos sa prsníka nedotýka.
Plač pri kúpaní a iné špecifické situácie
Kúpanie bábätka by malo byť príjemným zážitkom pre dieťa i rodičov. Avšak, nie vždy to tak je. Mnohé bábätká plačú počas kúpania alebo po ňom. Dôležité je identifikovať príčinu, aby ste mohli nájsť vhodné riešenie.
Prečo bábätká plačú pri kúpaní?
- Nesprávne načasovanie: Nekúpte dieťatko príliš neskoro, keď už je veľmi unavené. Ak ste z nejakých dôvodov čas na kúpanie prešvihli a vidíte na svojom bábätku, že si už šúcha oči a začína byť mrzuté, kúpanie radšej v ten deň vynechajte. Umyte mu len ritku čistou vodou, prezlečte ho do pyžamka, v pokoji nakŕmte a ďalej pokračujte v uspávacom rituáli, bez kúpeľa.
- Nevhodná teplota vody a prostredia: Ideálna teplota vody by mala byť medzi 36 a 37 stupňami Celzia. Ani okolitá teplota v izbe, kde kúpete, by nemala byť príliš svieža. Bábätko nesmie pocítiť veľký teplotný rozdiel. Pocit chladu môže spôsobiť, že dieťatko začne byť mrzuté a uplakané, či už mu je zima vo vode alebo mimo nej.
- Strach a nedostatok pocitu bezpečia: Bábätká sa pri kúpeli na vás maximálne spoliehajú. Všimnite si, že vám pri kúpaní hľadia uprene do očí. Držte svoje dieťatko pevne pod chrbátikom, doprajte mu pocit bezpečia a stability, pohybujte s ním jemne a pomaly. Dôležité je, aby sa jeho telíčko nešmýkalo a nespúšťal sa Moorov reflex, ktorý bábätká často rozplače.
- Hlad alebo smäd: Bábätko môže plakať, pretože je hladné alebo smädné. Zvážte, že malé bábätko nie je ideálne kúpať hladné bez nadojčenia, lebo bude počas kúpania plakať a chcieť sa dojčiť.
- Prestimulovanie: Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Novorodenec nemá filtračný systém na všetky podnety sveta. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.
- Únava: Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými.
- Nepohodlie: Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
- Nuda: Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže, najmä keď príliš dlho leží v postieľke. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom.
- Bolesť bruška: Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu. Plač v dôsledku koliky môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov.
- Nevhodné prostredie: Večerné rituály nemusia povinne zahŕňať kúpanie a nie je potrebné kúpať bábätko každý deň. Niektoré bábätká sú oveľa spokojnejšie, keď sa kúpu doobeda, keď majú veľa energie a dobrú náladu.
- Precítenosť (rastové špurty): Mnohé bábätká majú okolo tretieho a šiesteho týždňa dni, keď sa zdanlivo všetko pokazí. Plačú, chcú sa dojčiť takmer stále, ťažko sa ukladajú na spánok.
Ako predísť plaču pri kúpaní a po ňom?
- Správne načasovanie: Vyberte si čas kúpania, kedy je bábätko oddýchnuté a najedené.
- Príprava prostredia: Uistite sa, že je v miestnosti príjemná teplota (okolo 22-24 °C) a že máte všetko potrebné pripravené.
- Postupná adaptácia: Ak bábätko nemá rado kúpanie, skúste ho postupne adaptovať na vodu.
- Používanie pomôcok: Používajte pomôcky, ktoré uľahčia kúpanie a zvýšia pocit bezpečia bábätka, ako sú podložky do vaničky alebo špeciálne vedierka na kúpanie. Pri kúpaní má dieťa pocit, že je späť v maternici, čo je preň veľmi upokojujúce a uvoľňujúce.
- Hračky a zábava: Používajte hračky do vody. Ak sa dieťa rozplače po vybratí z vane, dovoľte mu vziať si z vody svoju obľúbenú hračku. Pokračujte v príjemnej hre aj pri osušení, natieraní telíčka a prezliekaní. Spievajte, púšťajte obľúbené melódie.
- Jemná masáž: Po kúpeli doprajte bábätku jemnú masáž. Detským olejčekom namazané dlane jemne položte na bruško a potom chrbátik. Celou plochou rúk nežne hladkajte telíčko a pritom sa mu dívajte do očí a usmievajte sa.
- Upokojujúce techniky: Vyskúšajte zavinovanie, hojdanie alebo spievanie. Blízky bonding s bábätkom pomáha regulovať teplotu, dýchanie aj tep vás oboch. Mnoho detí sa upokojí na rukách, alebo pri tichom, stálom pohybe. Niektoré bábätká sa cítia istejšie, keď majú rúčky pri tele a okolo seba pevný, ale nie príliš tesný obal.
- Spoločný kúpeľ: Keď už má dieťatko niekoľko mesiacov, doprajte si spoločný kúpeľ vo vani, kde sa môžete hrať a užívať si svoju blízkosť. Takéto spoločné kúpele prehlbujú váš vzťah a odporúčajú sa aj pri dojčenských štrajkoch.
- Pohoda rodičov: Dôležitá je tiež pohoda rodičov. Ak cítite, že ste na hrane, je bezpečné dať bábätko na chvíľu do postieľky a odísť do vedľajšej izby, aby ste sa vydýchali. Dieťa bude v bezpečí a vy získate pár minút na upokojenie.
- Zmena prostredia: Za vyskúšanie stojí aj zmena prostredia. Keď ho nemožno utíšiť doma, dajte ho do kočiarika a „zaparkujte“ v záhrade alebo na balkóne, samozrejme, pod dohľadom.
- Biely šum: Takzvaný „biely šum“ často zaberá. "Malého vždy upokojilo, keď som pustila vodu."
- Telo na telo: Pri telesnom kontakte sa uvoľňujú hormóny oxytocín a prolaktín, ktoré napomáhajú k celkovej pohode dieťaťa a matky či otca.
Kúpať pred alebo po kojení?Na túto otázku neexistujú nejaké pravidlá či jediné správne riešenie, hlavným cieľom je, aby dojčenie, prebaľovanie a kúpanie nejakým spôsobom fungovali pre vás a dieťa. Bábätká sa často najlepšie prisávajú na prsník hneď, ako sa prebúdzajú. Ak sa prebaľujú pred dojčením a počas prebaľovania plačú, môže to oddialiť prisatie alebo spôsobiť, že sa bábätko nebude prisávať rovnako ochotne či dobre. Bábätká cikajú a často aj kakajú práve niekde uprostred dojčenia. Počas prvých pár týždňov sa často javí ako praktické začať dojčiť bábätko po prebudení, aby nezačalo plakať, potom ho prebaliť, keď si počas dojčenia urobí prestávku. Dilema, kedy presne prebaľovať bábätko, vymizne po prvých týždňoch. Zvážte tiež, či je potrebné kúpať maličké bábätko, ktorého zadoček, nožičky a veľká časť bruška a chrbta sa umývajú vo vode viackrát za deň pri prebaľovaní.
Psychologické aspekty detského plaču a rodičovstvo
Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je vnímaný ako dobré znamenie. Najmä po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká, lebo je symbolom zdravia a pripravenosti. No plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať a nahnevať, obzvlášť ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci.
Prečo u dospelých vyvoláva detský plač tak intenzívne pocity?Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. Podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“, keďže pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Je tu jedna dôležitá vec: ak cítite, že ste na hrane, je bezpečné dať bábätko na chvíľu do postieľky a odísť do vedľajšej izby, aby ste sa vydýchli. Dieťa bude v bezpečí a vy získate pár minút na to, aby ste sa upokojili. Nikdy, ani „trošku“ zo zúfalstva, s dieťaťom netraste. Mozog novorodenca je extrémne citlivý a otrasenie môže spôsobiť trvalé poškodenie.
Štatistika detského plačuVedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. Existujú však aj výnimky. Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy.
Ako na nás vplýva plač bábätka?Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“, že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov.
Väčšina žien zažíva takzvané baby blues, ktoré sa objavuje pár dní po pôrode a trvá približne do dvoch týždňov. Prejavuje sa plačlivosťou, citlivosťou, úzkosťou. Zvyčajne sa stav upraví. Ak však smútok, úzkosť, podráždenosť alebo pocit prázdna trvajú dlhšie než dva týždne, zhoršujú sa alebo ti výrazne zasahujú do života, môže ísť o popôrodnú depresiu alebo úzkostnú poruchu. Nie je to zlyhanie. Keď máte v náručí plačúce bábätko, ktoré sa nedá utíšiť, môžete mať pocit, že všetkým ostatným to ide ľahšie. Sociálne siete sú plné usmiatych bábätiek v čistom oblečení a usmiatych mám s dokonalými vlasmi. To, že je to pre vás náročné, neznamená, že to robíte zle. Ak môžete, obklopte sa ľuďmi, ktorí vám navaria, postrážia dieťatko, vypočujú vás. Nie ste v tom sama, mama.
Plač ako komunikačný nástrojJe dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.
Vzťahová väzba a separačná úzkosťPsychológovia majú na pomenovanie tohto javu konkrétny výraz - vzťahová väzba. Toto puto s rodičom je pre dieťatko prvým vzťahom v jeho živote. A do veľkej miery ovplyvňuje jeho psychický vývin. Platí tu priama úmera - zdravá a silná vzťahová väzba s rodičom má pozitívny vplyv na kvalitu vzťahov dieťaťa aj v jeho dospelosti. Dieťatko si s vami začína vytvárať väzbu už počas prvých týždňov svojho života. Všímajte si, ako skúma vašu tvár a reaguje, keď sa mu prihovoríte. Odborníci radia, že pre vytvorenie zdravej vzťahovej väzby je kľúčové to, aby ste boli dieťatku k dispozícii, zahrnuli ho materinskou láskou a adekvátne reagovali na všetky jeho potreby. Od kŕmenia, cez hru a fyzický kontakt až po utíšenie plaču.
So vzťahovou väzbou súvisí pojem separačná úzkosť, s ktorým ste sa už zrejme počas prípravy na materstvo stretli. Vaše dieťatko si približne v šiestich mesiacoch začalo uvedomovať, že špeciálne vy ste pre uspokojenie jeho potrieb tá najdôležitejšia osoba. Aj keď ľútostivý plač vášho bábätka nie je príjemný - a je prirodzené, že vás trápi - nemusíte sa ho báť. Preto, ak je to možné, vezmite dieťatko so sebou. Ak dieťatko prejavuje separačnú úzkosť, nenechajte si nahovoriť, že je rozmaznané a že ste vy, ako rodič, zlyhali. Nebojte sa, toto obdobie prejde a čoskoro už znova nebude problém ukradnúť si chvíľku a povenovať sa sama sebe, oddýchnuť si, aby ste sa k svojmu bábätku vrátili spokojná a šťastná.
Tipy na zvládanie separačnej úzkosti:
- Keď potrebujete od dieťaťa na chvíľu odísť, napríklad k lekárovi, nesnažte sa skrývať alebo zmiznúť bez slova. Rozlúčte sa s dieťaťom jasne a ubezpečte ho, že sa vrátite.
- Ak odchádzate do práce skôr ako v troch rokoch dieťaťa, ubezpečte sa, že sa oň postará druhá najdôležitejšia osoba v hierarchii vzťahovej väzby, ktorá mu poskytne pocit bezpečia a stability.
Respiračný afekt: Keď plač vyzerá desivoPoznáte to? Dieťatko plače, nenadýchne sa, zmodrie, odpadne… a nadýchne sa. Ak vám niekedy dieťatko predviedlo tento súbor prejavov, pravdepodobne ste sa na pokraji infarktu ocitli vy. Dieťatko však nie, lebo vo väčšine prípadov ide síce o hrôzostrašne vyzerajúci, no nie nebezpečný prejav - tzv. respiračný afekt. Tejto príhode predchádza udalosť, ktorá dieťa naštve, frustruje, vyľaká alebo bolí, napríklad ide o rodičovský zákaz, ktorý sa dieťatku nepáči alebo sa malý výmyselník potkne a spadne na zem. Následne zo seba vylúdi 1 až 2 dlhé plačlivé výkriky a potom akoby nedokáže chytiť dych. Preto zmodrie (niekedy zbledne) a často odpadne (nie vždy). K obnove dýchania dochádza v časovom úseku kratšom ako 1 minúta, k úplnému prebratiu musí dôjsť do 2 minút. Niekedy sa objavia svalové zášklby či odchod moču a stolice.
„Modrý“ záchvat je častejší, tvorí cca 85% respiračných afektov a obyčajne sa spája s hnevom či frustráciou dieťaťa. „Biely“ záchvat, kedy dieťa zbledne a nezmodrie, je menej častý a spája sa skôr s nejakým zranením či úľakom. Dôležité je, že vždy k tejto príhode dôjde len ak je dieťa bdelé, nikdy k nej nedochádza v spánku! Najčastejšie sa respiračný afekt objavuje u detí vo veku 1-2 rokov, ale vek výskytu sa udáva od 6 mesiacov a môže pretrvávať až do 6 rokov. Bežne sa udáva výskyt u 5% zdravých detí, niekedy sa tento jav objavuje častejšie v rámci rodiny. Častejšie sa tiež objavuje u detí s anémiou (u zdravých detí je anémia najčastejšie spôsobená nedostatočným prísunom železa). Hoci to môže niekedy tak vyzerať, že dieťa chce svojich rodičov riadne vystrašiť za to, že mu niečo zakazujú, v prípade respiračného afektu nejde o vedomé a účelové konanie dieťaťa. Ide o silnú reflexnú reakciu na nejaký podnet. Niektoré zdroje uvádzajú, že príčinou môže byť aj oneskorené dozrievanie nervovej sústavy. Je dôležité vedieť, že tieto afekty nespúšťajú epileptický záchvat. Sú neškodné, ale je potrebné potvrdiť, že ide o respiračný afekt - lekár vylúči iné možné príčiny týchto stavov. K normálnemu návratu dýchania dôjde vždy spontánne - teda dych sa objaví sám od seba.
Čo robiť pri respiračnom afekte?Pri objavení sa respiračného afektu zachovajte chladnú hlavu. To sa ľahko povie, ťažko urobí, avšak pri troche tréningu sa to môže začať dariť. Ak má dieťa lekárom vylúčené iné príčiny a potvrdený respiračný afekt, treba si uvedomiť, že ide o neškodnú epizódu a k obnoveniu dýchania dôjde.
- Pri hroziacom afekte je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač.
- Pri stupňovaní plaču, prípadne už vo fáze, keď sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre, často pomôže už len tento jednoduchý manéver.
- Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou.
- Ak sa záchvat rozvinie, dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety. Táto poloha podporuje prekrvenie mozgu, aby nedošlo k svalovým zášklbom.
- Dieťatkom netraste.
- Určite dieťaťu nepodávajte lieky na upokojenie.
- Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil. Nespoliehajte sa na vlastný odhad času, lebo sa môže zdať, že to trvá večnosť.
- Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime.
- Veľa záchvatov vzniká preto, lebo rodič odmietol dieťaťu v niečom vyhovieť. V žiadnom prípade kvôli záchvatu dieťaťu neustupujte, a to ani v snahe sa mu vyhnúť, ako ani po záchvate v snahe dieťa upokojiť. Práve naopak, je vhodné pevne, no láskavo vymedziť hranice tak, aby sa dieťa vedelo v nich orientovať.
Polohy pri dojčení
Plač ako liečivý mechanizmusBiochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie. Predčasne narodené bábätko je často krát v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry…), ale nesie si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode…). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.
Kategórie stresu u bábätkaExistuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo, kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahŕňa ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
- Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
- Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť, je súčasťou vývoja bábätka.
- Fyzická bolesť: V tejto kategórii je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk.
Jeden výskum a opäť „starý známy“ dotykV jednej štúdii výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Aj keď je plač bábätka bežný, existujú situácie, kedy je lepšie vyhľadať lekársku pomoc. Ak máte vnútorný pocit, že sa s bábätkom niečo nedeje v poriadku, váš pocit je dôležitý. Plačúce bábätko spúšťa v dospelom človeku alarm. Zvýši sa tep, človek sa trasie, má pocit, že musí okamžite niečo urobiť.
Zdravotné príčiny nadmerného plačuZ výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci. Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky. Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.
Kedy volať záchranku:
- Ak zástava dychu trvá viac ako 1 minútu.
- Ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote.
Kedy navštíviť pohotovosť:
- Ak dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré.
- Máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne.
Kedy navštíviť svojho lekára (pediatra):
- Ak sa záchvat (napr. respiračný afekt) objavil bez vyvolávajúcej príčiny.
- Ak sa vám správanie dieťaťa celkovo nezdá a hľadáte usmernenie.
- Ak smútok, úzkosť, podráždenosť alebo pocit prázdna trvajú dlhšie než dva týždne, zhoršujú sa alebo vám výrazne zasahujú do života (popôrodná depresia).
Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Bezplatnú psychologickú pomoc ponúka aj občianske združenie Malíček.
tags: #ked #sa #dieta #po #narodeni #nerozplace