Pokakávanie u detí, odborne nazývané enkopréza, je citlivý a znepokojujúci problém, ktorý ovplyvňuje mnoho rodín. Ide o stratu kontroly nad vyprázdňovaním stolice u dieťaťa, ktoré už predtým túto schopnosť ovládalo. Náhle pokakávanie môže byť pre dieťa aj rodičov stresujúce a vyžaduje si trpezlivý a komplexný prístup. Táto situácia, hoci je často tabuizovaná, postihuje značný počet detí a je dôležité k nej pristupovať s pochopením a odbornou podporou. V tomto článku sa pozrieme na príčiny pokakávania u detí, jeho typické príznaky a overené metódy riešenia, aby sme vám pomohli túto náročnú situáciu zvládnuť a poskytli dieťaťu potrebnú pomoc.
Čo je enkopréza (pokakávanie)?
Enkopréza sa manifestuje ako nechcený únik stolice, ktorý môže byť rôzneho rozsahu. Pre rodičov je často mätúce, prečo sa dieťa, ktoré už bolo naučené na toaletu, zrazu pokakáva. Niektoré deti majú len zašpinenú spodnú bielizeň, pretože nestihnú dobehnúť na toaletu, čo môže byť prejavom pretečenia stolice pri dlhodobej zápche. Iné deti môžu mať stolicu v nohaviciach vo väčšom množstve, čo naznačuje vážnejšiu stratu kontroly. Charakteristické pre pokakávanie je, že sa vyskytuje prevažne počas dňa, pričom v noci k "nehodám" zvyčajne nedochádza. Toto denné pokakávanie sa líši od nočného pomočovania (enurézy) a má často odlišné príčiny a prístupy k liečbe.
Tento problém sa najčastejšie objavuje u detí po 4. roku veku, kedy by už väčšina detí mala mať kontrolu nad vyprázdňovaním. Štatisticky častejšie postihuje chlapcov, čo môže súvisieť s ich odlišným tempom vývoja alebo reakciami na stres. Pokakávanie môže pretrvávať dlhšiu dobu alebo sa vracať v rôznych intervaloch, čo je pre rodiny mimoriadne frustrujúce. Niekedy pretrváva až do školského veku a zriedkavo aj dlhšie, čo podčiarkuje potrebu včasnej a efektívnej intervencie.
Varovné signály a príznaky pokakávania u detí
Je dôležité rozpoznať príznaky pokakávania, aby sa problém mohol riešiť včas. Včasná identifikácia signálov môže pomôcť predísť eskalácii problému a zhoršeniu psychického stavu dieťaťa. Medzi najčastejšie varovné signály patria nielen priame dôkazy úniku stolice, ale aj zmeny v správaní dieťaťa a fyzické prejavy súvisiace s problémom.
Medzi najčastejšie varovné signály patria:
- Špinavá spodná bielizeň: Toto je najzreteľnejší znak pokakávania. Často ide o menšie množstvo stolice, ktoré prejde okolo zablokovanej, tvrdej stolice v konečníku. Rodičia môžu nájsť zaschnuté škvrny alebo čerstvé šmuhy. Synček sa vždy pokaká do slipov a odmieta si pýtať kakať. Toto je bežná situácia, kde sa dieťa môže snažiť problém maskovať.
- Časté návštevy toalety: Dieťa môže chodiť na toaletu častejšie, no bez efektu alebo s malým množstvom stolice. Môže to byť snaha o vyprázdnenie, ktoré je sťažené zápchou, alebo len úzkostné správanie. Moja 4 ročná dcérka sa stále pýta na záchod, či už cikať alebo kakať, no nič na záchode nerobí. Hlavne večer pred spaním chodia „kakať“ a „piškať“ asi 20-krát a nič. Tento prejav môže signalizovať pocit plnosti alebo úzkosť spojenú s vyprázdňovaním.
- Hnačkovitá alebo naopak veľmi tuhá stolica: Problémy s konzistenciou stolice môžu byť spojené s enkoprézou. Paradoxne, hnačkovitá stolica pri enkopréze je často takzvaná „pretekajúca hnačka“, kedy riedka stolica obchádza tvrdú zátku, čo je dôsledok dlhodobej zápchy. Extrémne tuhá stolica je priamo príčinou bolesti a zadržiavania.
- Svrbenie a škrabanie v oblasti konečníka, začervenanie až zaparenie: Tieto príznaky môžu indikovať podráždenie spôsobené únikom stolice, ktorá dráždi citlivú kožu v intímnej oblasti. Dlhodobé podráždenie môže viesť k zápalom a ďalším kožným problémom.
- Skrývanie spodnej bielizne a zatajovanie problému: Dieťa sa môže hanbiť a snažiť sa pokakávanie ukryť. To je prirodzená reakcia na pocity hanby a viny, ktoré môžu byť umocnené nepochopením alebo prípadnými trestami zo strany rodičov.
- Izolácia od okolia (u starších detí): Hanba a frustrácia z pokakávania môžu viesť k sociálnej izolácii. Dieťa sa môže vyhýbať kamarátom, školským aktivitám alebo návštevám, aby sa vyhlo potenciálnej "nehode" a s ňou spojenému poníženiu. Pocit hanby a strach z odhalenia môže dieťa výrazne psychicky zaťažovať.
Prečo dochádza k pokakávaniu u detí? Komplexné príčiny
Príčiny pokakávania u detí sú zriedkavo jednostranné; najčastejšie ide o komplexnú kombináciu fyzických, psychologických a niekedy aj organických faktorov. Pochopenie týchto rôznorodých vplyvov je kľúčové pre úspešné riešenie problému.
Fyzické príčiny a vplyv stravy
Najčastejšou príčinou samovoľného odchodu stolice je dlhotrvajúca zápcha, ktorá je často dôsledkom zadržiavania stolice. Keď dieťa zadržiava stolicu, tá sa v čreve stáva tvrdšou a väčšou, čo následne sťažuje a sprieťažňuje jej vyprázdnenie. V konečnom dôsledku môže dôjsť k preplneniu čreva a úniku tekutejšej stolice okolo zablokovanej masy.
- Zadržiavanie stolice z rôznych dôvodov:
- Bolestivé vyprázdňovanie: Ak dieťa zažilo bolestivé vyprázdňovanie, môže sa báť ísť znova na toaletu a odďaľovať ďalšie vyprázdnenie. Tento strach vytvára začarovaný kruh, kde zadržiavanie vedie k ešte tvrdšej a bolestivejšej stolici. Máme päťročnú dcérku, ktorá ani za nič nechce chodiť na veľkú. Ani záchod, ani nočník. Dokáže stolicu zadržiavať aj týždeň. Potom má tak tvrdú a veľkú stolicu, že je pre mňa neuveriteľné, ako to dokáže vytlačiť. Tento prípad presne ilustruje cyklus zadržiavania a následnej bolestivej evakuácie.
- Strach z toalety: Niektoré deti sa môžu báť samotnej toalety, zvuku splachovania alebo nestability pod nohami. Pri prechode z nočníka na záchod majú zasa niektoré deti ťažkosti vzdať sa pohodlia plienočky. Môj syn 3 roky aj 2 mesiace sa nám nechce pýtať kakať. Odmieta nočník, záchod, ide mu to jednoducho len do plienky. Na nočník si od malička sadnúť nechcel. Na záchod si sadne, ale potrebu tam nespraví. Ak ju nedostane, tak to drží v sebe.
- Nedostatok súkromia: Ďalšou možnou príčinou pokakávania môže byť zadržiavanie stolice v škôlke alebo škole z dôvodu nedostatku súkromia, stresu alebo strachu z použitia cudzích toaliet. Deti môžu byť citlivé na neznáme prostredie a preferujú domáce, dôverné podmienky.
- Významný vplyv stravy: Významný vplyv na pravidelnosť vyprázdňovania má aj strava dieťaťa. Nedostatok vlákniny a nadmerná konzumácia tučných jedál a sladkostí môžu prispievať k zápche a následne k pokakávaniu. Správna výživa je základom pre zdravé trávenie.
Psychologické a emocionálne faktory
V mnohých prípadoch zohráva kľúčovú úlohu psychika dieťaťa. Enkopréza môže byť psychosomatickým prejavom, čo znamená, že telesný problém má pôvod v psychickom prežívaní. Pokakávanie môže byť reakciou na dlhodobý stres alebo významné životné zmeny, ktoré pre dieťa predstavujú emocionálnu záťaž. Ak lekár vyhodnotí zápchu u dieťaťa ako psychosomatický prejav, niekde v spolužití s dieťatkom nastala chyba.
- Stresujúce životné zmeny:
- Nástup do škôlky alebo školy: Nové prostredie a rutina môžu byť pre dieťa stresujúce. Dieťa ráno chodí z plačom, ráno doma vyjednáva, či musí ísť do škôlky. Takéto správanie jasne naznačuje úzkosť a neistotu. Pokakať sa v škôlke ako predškolák je obrovská hanba pred deťmi, a pokakať sa v škole by následne viedlo k riešeniu ďalších záležitostí psychického rázu.
- Narodenie súrodenca: Zmena v rodinnej dynamike môže vyvolať úzkosť a pocit straty pozornosti rodičov.
- Stres v rodine: Hádky, napätie alebo rozvod rodičov majú negatívny dopad na psychiku dieťaťa. Rodičia, ktorí sú rozvedení, často pozorujú, že sa tento problém u ich detí objaví po čase. Som rozvedená už dva roky. Tento problém s pokakávaním sa u syna objavil za posledných 8 mesiacov. Pocikáva sa tak 3 mesiace dozadu. To ukazuje, ako dlhodobý stres môže viesť k psychosomatickým prejavom.
- Iné stresové situácie: Zmena bydliska, strata blízkej osoby, šikanovanie alebo akékoľvek iné traumatické zážitky môžu vyvolať regresiu vo vývoji.
- Problémy s nácvikom na toaletu:
- Príliš skoré odúčanie od plienok a nácvik na nočník: Každé dieťa má individuálne tempo vývoja. Príliš skorý tlak na nácvik môže byť kontraproduktívny. Nevhodný nácvik vyprázdňovania, príliš skoré zaúčanie na nočník, sa odporúča začať najskôr po 18. mesiaci.
- Nevhodné metódy nácviku na nočník/záchod: Tlak a negatívne reakcie môžu viesť k odporu a zadržiavaniu stolice. Mnoho rodičov býva naozaj prekvapených, lebo z ich pohľadu sa v rodine nič špecifické, čo by mohlo dieťa „zablokovať“, nedeje. Často však môže problém spustiť nevedomé správanie rodičov. Tí v dobrej viere napríklad príliš skoro uplatňujú vysoké nároky na čistotu.
- Podvedomá manipulácia a volanie o pomoc:
- Ďalšou teóriou je, že dieťa podvedome využíva vyprázdňovanie na ovládanie svojich najbližších. Ide o to, že dieťa zistí - kakanie je „veľká vec“, za ktorú si vyslúži ovácie a pochvalu, alebo naopak, že to, čo sa (ne)ocitlo v plienke alebo v nočníku, môže spôsobiť emócie, radosť, ale aj hnev a podobne. Túto jemnú manipuláciu môže dieťa nevedome použiť v prípade napätia, či problémov v rodine.
- Ak má dieťa problém vykakať sa a pokiaľ sa vylúčila telesná príčina, ide o prejav nedostatku, trápenia, frustrácie alebo nenaplneného vzťahu. V tomto prípade je pokakávanie volaním o pomoc, ktoré rodičia musia dešifrovať.
Stres a nepriazeň osudu u detí
Menej časté organické príčiny enkoprézy
Hoci vo väčšine prípadov za pokakávaním u detí stojí psychika a zápcha, existujú aj menej časté organické príčiny, ktoré by mal vylúčiť lekár. Je dôležité zdôrazniť, že organické príčiny pokakávania sú relatívne zriedkavé, no ich včasná diagnostika je kľúčová pre správnu liečbu.
Medzi tieto príčiny patria:
- Zápalové ochorenia čriev: Príkladom sú Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, ktoré spôsobujú chronické zápaly v tráviacom trakte a môžu ovplyvniť funkciu čriev.
- Poruchy inervácie čriev: Najznámejším príkladom je Hirschprungova choroba, vrodená porucha, pri ktorej chýbajú nervové bunky v časti hrubého čreva, čo bráni normálnemu pohybu stolice.
- Znížená funkcia štítnej žľazy (hypotyreóza): Hypotyreóza môže spomaliť metabolizmus a funkciu čriev, čo vedie k zápche.
- Diabetes mellitus (cukrovka): V niektorých prípadoch môže zle kontrolovaná cukrovka ovplyvniť nervy v črevách, čo vedie k problémom s trávením a vyprázdňovaním.
Pediatrické vyšetrenie je preto nevyhnutné na vylúčenie týchto organických faktorov, aby sa zabezpečilo, že liečba sa zameriava na správnu príčinu.
Efektívne riešenie pokakávania u detí: Komplexný a trpezlivý prístup
Úspešné riešenie pokakávania u detí si vyžaduje citlivý, trpezlivý a komplexný prístup. Je dôležité si uvedomiť, že výsledky sa nemusia dostaviť okamžite a môže to trvať aj niekoľko mesiacov. Rodičia musia byť pripravení na dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje konzistentnosť a porozumenie. V žiadnom prípade by dieťa nemalo byť za svoje "nehody" trestané! Trestanie môže situáciu ešte zhoršiť a prehĺbiť pocity hanby a úzkosti, čo len prehĺbi psychologický blok. Bolo zaznamenané, že rodičia skúšali riešiť problém "po dobrom aj po zlom, motiváciami aj zákazmi a trestami," čo, žiaľ, neprinieslo úspech. Vyhnite sa výčitkám a poznámkam, bitke, trestom, keď sa dieťa pokaká. Buďte trpezlivá, pretože nič sa nedá vynútiť. Budujte dôveru medzi sebou a dieťaťom.
Kľúčové kroky v riešení pokakávania
Lekárske vyšetrenie: Prvým krokom by mala byť návšteva pediatra, ktorý dieťa vyšetrí a vylúči prípadné organické príčiny pokakávania. Pediatér môže vykonať fyzikálne vyšetrenie, odobrať anamnézu a zhodnotiť celkový zdravotný stav dieťaťa. V prípade potreby môže lekár odporučiť ďalšie odborné vyšetrenia (napr. gastroenterologické), ktoré môžu zahŕňať odber krvi, moču, vyšetrenie stolice, prípadne aj zobrazovacie metódy. Je to kľúčové pre správne určenie príčiny a nasmerovanie ďalšej liečby.
Psychologická podpora: Ak sa nepotvrdí organická príčina, je nevyhnutná návšteva detského psychológa. Psychológ pomôže identifikovať psychologické príčiny pokakávania (stres, úzkosť, trauma, problémy s odúčaním od plienok) a navrhne vhodnú terapiu pre dieťa a poradenstvo pre rodičov. Terapia môže zahŕňať hru, rozhovory, relaxačné techniky alebo kognitívno-behaviorálnu terapiu prispôsobenú veku dieťaťa. Rodičia často pátrajú po pomoci rôzneho druhu - vyhľadajú rodičov v podobnej situácii, diskutujú na internetových fórach, študujú literatúru s psychosomatickou tematikou, obracajú sa na pomoc pediatra a pri neúspechu následne aj na psychológa. Môj syn 3 roky aj 2 mesiace je taký bojko, z nových vecí má strach. Inak je múdry a bystrý, aj keď sa pokaká, tak vie, že je to zlé. Rozmýšľam sa s ním objednať k detskej psychologičke. Takéto situácie jasne volajú po psychologickej podpore.
Nácvik pravidelného vyprázdňovania: Zaveďte pravidelný režim vyprázdňovania. Odporúča sa posadiť dieťa na toaletu dvakrát denne (ráno a večer), ideálne po jedle (približne 30 minút po jedle), kedy je črevná peristaltika najaktívnejšia. Vytvorte pokojnú a nenátlakovú atmosféru, ktorá nie je spojená s pocitom povinnosti alebo strachu. Dieťa musí pravidelne kakať v rovnakú dobu dňa, buď ráno alebo večer, keď je doma. Nech si posedí na WC a trochu počká. Naučte ho relaxovať a posilňujte jeho sebadôveru, že to zvládne. Dobre sa to číta (neporovnávajte svoje deti!), ale v praxi ťažšie uplatňuje. A tu niekde môže vyklíčiť semienko ťažkostí s vyprázdňovaním, ak sa proces stane pre dieťa zdrojom stresu.
Úprava stravy: Zabezpečte vyváženú stravu bohatú na vlákninu (ovocie, zelenina, celozrnné produkty, strukoviny). Vláknina pomáha zmäkčovať stolicu a uľahčuje jej prechod črevami. Dbajte na dostatočný pitný režim, predovšetkým čistú vodu. Nedostatok tekutín je častou príčinou tvrdej stolice. Obmedzte konzumáciu spracovaných potravín, sladkostí a nápojov s vysokým obsahom cukru, ktoré môžu prispievať k zápche. Pomohli by nejaké detské vitamíny s oligosacharidmi, ktoré pomáhajú práve na vyprázdňovanie. Dávajte pozor na dostatočný príjem tekutín a viac vody ako sladené nápoje.
Dostatok pohybu: Pravidelná fyzická aktivita podporuje správnu funkciu čriev a peristaltiku. Povzbudzujte dieťa k behaniu, skákaniu a hrám vonku.
Pozitívna komunikácia a podpora: Komunikujte s dieťaťom o probléme s citlivosťou a pochopením. Chváľte aj malé pokroky a uistite dieťa, že mu chcete pomôcť. Vyhnite sa kritike, výčitkám a trestaniu. Ak je rodič vnímavý a dešifruje zadržiavanie stolice ako signál, ktorý mu dieťa vysiela, môže mu výrazne pomôcť. Vysvetlite dieťaťu, že je to problém, ktorý spoločne vyriešite, a že nie je samo.
Vytvorenie bezpečného a podporujúceho prostredia: Znížte stresové faktory v živote dieťaťa. Poskytnite mu pocit bezpečia a istoty, obzvlášť v situáciách, ktoré môžu vnímať ako hrozbu (napr. v škôlke). Deti neradi kakajú medzi deťmi v kolektíve. Ak sa stane niekde vonku nehoda, dohodnite sa s ním, ako to diskrétne zvládnuť (majte pripravené oblečenie na prezlečenie).
Použitie vizuálnych pomôcok: Pre mladšie deti môžu byť užitočné vizuálne tabuľky s odmenami za pravidelné sedenie na toalete alebo za dni bez "nehody". Tieto vizuálne pomôcky môžu posilniť pozitívne správanie a motivovať dieťa k spolupráci.
Trpezlivosť: Riešenie pokakávania si vyžaduje čas a trpezlivosť. Buďte dieťaťu oporou a nevzdávajte sa. Sejmion aj toto chce trocha času, nejde všetko hneď na raz. Nie všetky máme na to trpezlivosť, ale je nevyhnutné ju nájsť. Časom sa začne pýtať, to chce len čas, musí si na to zvyknúť. Moja má už 8 rokov, dá sa to zvládnuť len s kopou vôní a hygienou. Mamičky musia mať trpezlivosť, pomaly to ide.
Dôležité upozornenie: Nikdy nepoužívajte preháňadlá bez konzultácie s lekárom. Samoliečba môže byť nebezpečná a zhoršiť stav dieťaťa.
Skúsenosti rodičov a pohľad odborníkov
Je dôležité si uvedomiť, že v tejto situácii nie ste sami. Mnoho rodičov sa stretáva s podobnými problémami a existuje mnoho zdrojov podpory a informácií. Zdieľanie skúseností s inými rodičmi, ktorí prechádzajú podobnou situáciou, môže byť veľmi užitočné. Existuje mnoho kníh a článkov o enkopréze, ktoré môžu poskytnúť užitočné informácie a rady. Zapojenie sa do online fór a skupín venovaných enkopréze môže poskytnúť cennú podporu a rady od iných rodičov a odborníkov.
Príbehy zo života rodičov ilustrujúce komplexnosť problému
Rodičia často zdieľajú úprimné a dojemné príbehy, ktoré odrážajú širokú škálu výziev spojených s enkoprézou. Jeden rodič zdieľal skúsenosť, že jej syn, ktorý má 3 roky aj 2 mesiace, sa nám nechce pýtať kakať. Pokaká sa do slipov, povyzlieka a spokojne chodí po byte. Rodička skúšala na nočník aj na normálne WC, ale nič. Keď bol menší asi 1 a pol ročný, tak sa vykakal do nočníka, ešte si aj zatlieskal, potom sa začal pocikávať. Je taký bojko, z nových vecí má strach. Inak je múdry a bystrý, aj keď sa pokaká, tak vie, že je to zlé. Rodička uvažuje nad návštevou detskej psychologičky, čo je správny krok, keďže problém zjavne presahuje jednoduchý nácvik.
Ďalšia mamička mala podobný problém so strachom z kakania a obrovskými zábranami s dcérkou. Radí vyhnúť sa výčitkám a poznámkam, bitke, trestom, keď sa dieťa pokaká. Buďte trpezlivá, pretože nič sa nedá vynútiť. Budujte dôveru medzi sebou a dieťaťom. Dieťa musí pravidelne kakať v rovnakú dobu dňa, buď ráno alebo večer, keď je doma. Nech si posedí na WC a trochu počká. Naučte ho relaxovať a posilňujte jeho sebadôveru, že to zvládne. Nevoňavé kakanie a jej slabý žalúdok nás trápia do dnes (moja má už 8 r), dá sa to zvládnuť len s kopou vôní a hygienou. Pomohol by nejaký príbeh alebo rozprávka. Napr. nám pomohlo, keď som dcérke povedala vymyslený príbeh o vitamínkovi. Našla som aj také detské vitamíny s oligosacharidmi, ktoré pomáhajú práve na vyprázdňovanie. Dávajte pozor na dostatočný príjem tekutín a viac vodu ako sladené nápoje. Deti neradi kakajú medzi deťmi v kolektíve. Ak sa stane niekde vonku nehoda, dohodnite sa s ním, ako to diskrétne zvládnuť (majte pripravené oblečenie na prezlečenie). Tieto praktické rady sú neoceniteľné a poukazujú na dôležitosť celostného prístupu.
Iná mamička opísala drastický prípad, keď si s kakaním tiež "užili" svoje, bol to stres nielen pre dieťa, ale i pre nás rodičov a trvalo to takmer 2 roky. U nich bol problém, že z jedného dňa na druhý prestala kakať, dovtedy kakala riadne do nočníka, neskôr už do záchodu a zrazu akoby utal, zadržiavala stolicu úmyselne, v noci ako sa počas tvrdého spánku telo uvoľnilo, pokakala sa do postele. Potom vystihli ten čas a dávali ju počas tých takmer dvoch rokov na WC každučký večer vždy v rovnaký čas (jasne, neriešilo to problém ako taký, ale v prvom rade im išlo o to, aby sa vyprázdnila). Takže to prebiehalo tak, že ju na rukách odniesli, po spiačky sa vykakala a išla naspäť spať. Ráno nevedela o ničom a keď jej rozprávali, že bola kakať, tak ich bola schopná presviedčať, že ona nekaká! Dosiahlo to štádia, že prestal pracovať nerv, ktorý je zodpovedný za signály do mozgu (pretože sa dlhodobo nepoužíval) a tým pádom ona potrebu vyprázdniť sa nepocitovala. Necíti ju dodnes, ale už pokročili, že kaká denne, no vždy je to o tom, že si "ide skúsiť" a tlačí nasilu niekoľkokrát počas dňa, nie o tom, že cíti potrebu, tak ide. Ale i to je po dvoch rokoch veľký pokrok. Nakoniec dospeli k záveru, že jej vadil smrad, niektoré deti sú na to dosť citlivé. Tento prípad demonštruje extrémne dôsledky dlhodobého zadržiavania a psychického bloku.
Ďalšie skúsenosti zahŕňajú:
- Štvorročný syn má problém, iba plienka, prípadne "navoľno". V škôlke ale dokáže všetko udržať a čaká na domov. Teraz to už dokáže riešiť aj bez plienky, ale WC či nočník je stále tabu.
- Syn má 6 rokov, necíti, že mu treba kakať, rodičia mu to musia povedať, až keď cítia smrad z gatiek. A keď už aj ide kakať, vždy má takú veľkú, hrubú stolicu, že sa rodičia s mužom pozerajú, kde sa mu to tam zmestilo do tej malej ritky.
- 3-ročný vnuk sa len nedávno začal pýtať, ale cez noc ešte má plienky. Treba mať trpezlivosť, to nemusíte chodiť po lekárov, to záleží len na dieťati, ono sa bude pýtať. Minule bol u svokrovcov a asi sa hanbil vypýtať plienku, lebo kakal až na 3. deň, keď sme preňho prišli (a to hneď 2x). Rodičia sa tiež boja zápchy, že to potom nepôjde a začne to vťahovať.
- Syn mal nedávno 3 roky, tiež má plienku iba na spanie, ale s kakaním má problém, že odmieta ísť na nočník alebo záchod, vždy si vypýta iba plienku. Ak ju nedostane, tak to drží v sebe. Nechápe, kde sa zobrala tá jeho fóbia z nočníka, nikdy ho nenútila na ňom sedieť, raz sa tam vykakal sám bez slova a to bolo prvý raz a naposledy. Lekárka vravela, že je takých detí veľa, ale v septembri ide do škôlky a učiteľky vraj kvôli tomu vedia byť mrchy, tak sa bojí.
Odborné pohľady a doplňujúce rady
Odborníci zdôrazňujú, že pristupovať k enkopréze s postojom "z toho vyrastie" je riskantné, najmä ak sa problém vlečie a dieťa sa blíži k nástupu do školy. Psychického rázu je pocikávanie, trhanie vlasov, hryzenie nechtov, amoky, záchvaty, rôzne tiky, hryzenie jazyka, zajakávanie, plač, radosť, utiahnutosť, predvádzanie sa… a miliarda ďalších vecí, ktoré človek nevedomky robí - lebo psychika. Prečo by sa niekto len tak z nejakého psychického dôvodu nemohol pokakať? Ja by som sa fakt pri dieťati, čo ide o pár mesiacov do školy, nenechala balamutiť tým, že z toho raz vyrastie, že to nie je psychikou. Riešila by som to!
Základom je pochopiť, že ak dieťa už kontrolovalo vyprázdňovanie a náhle ju stratí, nie je to prejavom zlého úmyslu. Je to signál, že dieťa potrebuje pomoc a podporu. Pri prechode z plienky na nočník majú zasa niektoré deti ťažkosti vzdať sa pohodlia plienočky. Ďalším spúšťačom býva už spomínaný nevhodný nácvik vyprázdňovania, či príliš skoré zaúčanie na nočník.
tags: #ked #sa #dieta #pokakava