Ľudské telo je neuveriteľne komplexný a sofistikovaný systém, ktorý neustále pracuje na udržaní homeostázy, čiže stavu rovnováhy. Keď sa do organizmu dostane niečo, čo tam nepatrí, alebo keď sa v ňom začne diať proces, ktorý ho ohrozuje, telo spúšťa celý rad obranných mechanizmov. Tieto mechanizmy sa snažia „vypudiť“ škodlivú látku alebo proces a obnoviť zdravie. Tento článok sa zameriava na rôzne situácie, kedy sa telo snaží niečo vypudiť, aké sú príznaky a ako môžeme telu pomôcť.
Imunitný systém: Strážca nášho zdravia
Imunitný systém je základnou líniou obrany nášho tela. Je to komplexná sieť buniek, tkanív a orgánov, ktoré spolupracujú na ochrane pred choroboplodnými zárodkami, infekciami, rakovinovými bunkami a pôsobkami stresu. Ak sa do tela dostane niečo, čo tam nepatrí, bunky imunitného systému to dokážu rozpoznať a spustiť boj proti tomuto nepriateľovi. Imunitný systém neustále kontroluje, čo sa v tele odohráva, a snaží sa zabezpečiť, aby bol človek čo najviac v poriadku.
Príklady fungovania imunitného systému
- Infekcia: Keď nás napadne vírus nádchy alebo nejaké baktérie, imunitný systém spustí boj proti tomuto nepriateľovi. Pomocou nástrojov, ako je horúčka, zvýšená tvorba sekrétov (nádcha) a ich vylučovanie (kýchanie), sa snaží z tela vypudiť tieto škodlivé organizmy. Keď sa to imunitnému systému podarí, zapamätá si, ako „vyzeral“ nepriateľ a „čo proti nemu pomohlo“. Nabudúce už rovnakého „nepriateľa“ rozpozná rýchlejšie a podarí sa mu ho účinnejšie potlačiť.
- Narušenie organizmu: Iným príkladom práce imunitného systému môže byť narušenie organizmu, napríklad zadretie triesky do prsta. Telo sa bude snažiť triesku vypudiť zápalom a tvorbou hnisu.
Alergie: Keď imunitný systém reaguje prehnane
Alergia je prejavom atopie, čo je schopnosť imunitnej precitlivenosti sprostredkovaná imunoglobulínom triedy IgE. Alergia sa prejavuje tak, že nejaká látka (alergén) na konkrétneho človeka zapôsobí inak, ako je bežné. Väčšina ľudí s takou látkou nemá žiadne ťažkosti, no človek s predispozíciou k alergii môže byť na ňu citlivý. Jeho imunitný systém takúto látku mylne považuje za „nepriateľa“ a zareaguje.
Príznaky alergie
Reakcie sú potom to, čo vidíme ako prejavy alergie. Alergický človek, ak vyjde na lúku, na ktorej je peľ rastliny, na ktorú je alergický, už v priebehu niekoľkých sekúnd začne kýchať, mať nádchu, môže sa mu zhoršiť dýchanie (teda astma). Môže ho začať svrbieť pokožka. Na vyvolanie alergickej reakcie stačí aj celkom minimálne množstvo alergénu.
Alergická reakcia a jej priebeh
Obranná, alergická reakcia prebieha spravidla vo forme zápalu. Prejavmi zápalu sú opuch, tvorba hlienov, začervenanie a stiahnutie hladkých svalov. Tieto reakcie spôsobujú zápalové bunky (hlavne biele krvinky).
Existujú štyri hlavné typy alergických reakcií:
- I. typ reakcie: Včasná reakcia sprostredkovaná imunoglobulínom triedy IgE. Nástup reakcie býva do 20 minút, niekedy aj desiatky sekúnd po kontakte s alergénom. Príznaky pominú až po odstránení alergénu z organizmu.
- II. typ reakcie: Reakcia je sprostredkovaná protilátkami IgG a IgM. Reakcia býva rýchla a výsledkom je poškodenie bunkovej membrány, preto sa nazýva cytotoxickou reakciou.
- III. typ reakcie: Imunokomplexová reakcia. Je sprostredkovaná protilátkami IgG a IgM. Tomuto typu reakcie predchádzajú infekcie, opakovaný kontakt s alergénom, problémy s autoimunitou, niektoré druhy rakoviny.
- IV. typ reakcie: Reakcia je sprostredkovaná bunkami na rozdiel od predchádzajúcich typov. Táto reakcia nikdy nie je okamžitá, nastupuje až po dvoch alebo troch dňoch, preto sa často nazýva aj oneskorenou reakciou. Postihnutá býva najčastejšie koža - častým spúšťačom bývajú práve kontaktné alergény, napríklad v kozmetike, alebo lieky.
Liečba alergie
Liečba alergie je potrebná stále, aj v čase, keď alergik nemá žiadne príznaky. Bez liečby môže alergik reagovať častými zápalmi - alergickými i nealergickými. Neliečený alergik teda môže byť často chorý a nevie sa presne prečo. Alergická reakcia môže byť aj veľmi vážna, život ohrozujúca. Pri nešťastnej konfigurácii okolností môže prerásť až do šokového stavu, kedy zlyháva krvný obeh a dýchanie.
Liekom prvej voľby pre akútnu a chronickú urtikáriu bývajú H1 antihistaminiká (využívajú sa aj na liečbu sennej nádchy). Ide o lieky, ktoré zabránia naviazaniu histamínu na daný receptor, a tým pádom sa zabráni aj vzniku príznakov alergie. Ak antihistaminiká nezaberajú, je nutné navštíviť špecialistu, ktorý môže predpísať monoklonálne protilátky alebo imunomodulačné lieky.
Cudzí predmet v tele: Obranné reflexy a riziká
Prípady cudzích telies v detskom organizme nie sú ojedinelé a niektoré môžu viesť až k operačnému zákroku. Lekári sa s tým stretávajú predovšetkým u malých detí do troch rokov, prípadne mentálne hendikepovaných, ktorí nevedia správne používať predmety okolo seba. Nie je výnimkou, že niektorí nosia cudzie predmety v nose celé mesiace až roky. Takéto predmety voláme rinolity, a kým sa okolie nezapáli, ani nezistíte, že v nose máte niečo navyše. Chronické cudzie predmety sa vyberajú v celkovej anestézii. Niekedy vedia poriadne nastrašiť, lebo môžu imitovať nádor.
Najčastejšie miesta a príznaky
Najčastejšie sa cudzie teleso nájde v uchu, v ústach a v nose. Možno ho však identifikovať v rôznych častiach dýchacej trubice, tráviaceho či dokonca urogenitálneho traktu. V každom prípade to predstavuje pre dieťa riziko. Signály: Rodičom sa môže zdať, že dieťa „nie je vo svojej koži“. Malé deti zvyknú vo väčšej miere alebo inak plakať ako obvykle a bývajú nespokojnejšie. Staršie deti môžu vyhýbavo komunikovať, báť sa, sťažovať sa na bolesti v postihnutej časti tela.
Ďalšie príznaky sa odvíjajú od typu cudzieho telesa a jeho umiestnenia. Pri zasiahnutí dýchacích ciest napríklad dominuje kýchanie a kašeľ.
Obranné reflexy a prvá pomoc
Vďaka kýchaniu a kašľu sa telo snaží vypudiť predmet von. Ak sa to nepodarí, môže v konečnom dôsledku dôjsť k uduseniu. Pri prehltnutí dokáže objekt spôsobiť nepriechodnosť tráviacej trubice alebo poškodiť jej stenu.
V prípade čiastočného uzavretia dýchacích ciest cudzím telesom je postihnutý schopný z časti dýchať, kašľať, či dokonca hovoriť. Sprievodným javom týchto stavov býva práve chrčivé, no pravidelné dýchanie. Tu je potrebné zachovať pokoj, pomaly a zhlboka sa nadýchnuť a prudko zakašlať. Po niekoľkých pokusoch sa dýchacie cesty uvoľnia.
Úplné uzavretie dýchacích ciest je spojené s nemožnosťou dýchať, kašľať a hovoriť, pričom postihnutý veľmi rýchlo podlieha panike a ak sa stav nezmení zakrátko, stratí vedomie a môže zomrieť na zastavenie krvného obehu. Účinnou prvou pomocou je okrem upokojenia postihnutého a okamžitého privolania záchrannej zdravotnej služby aj tzv. Gordonov manéver, alebo úder dlaňou medzi lopatky v predklone päť krát za sebou. Sila musí byť primeraná, aby pacientovi nespôsobila zranenia. Cieľom nie je udeliť všetkých päť úderov, ale pokúsiť sa cudzie teleso vypudiť čo najskôr. Túto metódu je možné použiť aj u malých detí. V prípade neúspechu prichádza do úvahy tzv. Heimlichov manéver, určený pre osoby nad 12 rokov s primeranou telesnou hmotnosťou. Absolútne vylúčený je u tehotných žien. Vykonáva sa v stoji, pričom záchranca oboma rukami zozadu obopne postihnutému telo na rozhraní hrudníka a brucha, a opakovaným vtláčaním dlaní do mäkkých štruktúr pôsobí na vzduch, ktorý sa nachádza v dýchacích cestách pod cudzím telesom, čím sa ho snaží vypudiť. V prípade neúspechu striedame tieto manévre opakovane, až kým sa nám cudzie teleso z dýchacích ciest nepodarí vypudiť. V prípade neúspechu postihnutý čoskoro upadne do bezvedomia vplyvom nedostatku kyslíka a následne je zväčša potrebná kardiopulmonálna resuscitácia, čiže laicky nazývané oživovanie.
Lekári často vyberajú z detských nosov strukoviny. Keď si dieťa strčí hrášok do nosa a neprizná sa k tomu, v tme a vlhku má hrach ideálne podmienky na klíčenie. Zistíte to až časom, keď sa miesto zapáli a dieťa sa sťažuje na bolesť. Fazuľa alebo hrach nasajú tekutinu, zväčšia svoj objem a začnú tlačiť.
Prevencia
Je dôležité klásť dôraz na správny výber hračiek zodpovedajúcich veku a mentálnej zrelosti detí. Pomáha adekvátna úprava prostredia, aby bolo zaujímavé aj bezpečné. V neposlednom rade je dobré venovať deťom primeranú pozornosť pri denných aktivitách. Dôležité je tiež mať s dieťaťom úprimný vzťah, aby sa nebálo priznať.
Laryngitída: Zápal hrtana a snaha tela o obranu
Laryngitída, čiže zápal hrtana, sa väčšinou pridruží k nejakej inej chorobe dýchacích ciest - zápalu pľúc, bronchitíde alebo chrípke. Najväčší pozor dávajte v jarných a jesenných mesiacoch, kedy na zápal hrtana ochorie najviac dospelých i detí. Touto chorobou môžete ochorieť pokojne aj niekoľkokrát po sebe a nikdy si na ňu nevytvoríte imunitu. Čím je vaše dieťa mladšie, tým má laryngitída ťažší priebeh.
Príčiny laryngitídy
Laryngitída je infekcia vírusového pôvodu. Dochádza pri nej k zápalu hrtana (dýchacej trubice) a tento zápal môžu paradoxne zhoršiť baktérie, ktoré inak žijú v zdravých dýchacích cestách. Vírusová infekcia sa prenáša vzduchom, takže stačí, že vy alebo vaše dieťa vdýchne tento vírus. Okrem vdýchnutia vírusu si ale môžete vy alebo deti laryngitídu privodiť aj tým, že dýchate ústami veľmi studený vzduch, ktorý sa takto dostane priamo do dolných dýchacích ciest. Tie na situáciu reagujú zúžením alebo dokonca úplným znepriechodnením. Ďalšou možnosťou vzniku laryngitídy je prílišné namáhanie hlasiviek, napríklad keď dieťa často kričí. Zápal hrtana môže spôsobiť aj hlasný spev, krik a alebo žalúdok, ktorý trpí refluxom.
Príznaky laryngitídy
Od chvíle, kedy sa dieťa alebo vy nakazíte, do doby, než vypukne choroba, môžu uplynúť 1 až 3 dni. Keď vznikne laryngitída v dôsledku vírusovej infekcie, opuchne sliznica v horných dýchacích cestách, začne sa tvoriť viac hlienu a opuchne aj sliznica hrtana a hrtanová príklopka. U malého dojčaťa je dýchacia trubica široká len asi centimeter, takže každé zmenšenie je okamžite rizikové. Dieťaťu sa horšie dýcha, chraptí, ale najčastejšie sa objaví suchý, drsný kašeľ, ktorý pripomína štekanie alebo kikiríkanie. Dieťa nemôže dýchať a každé nadýchnutie sprevádza aj divný zvuk. Pretože sa nemôže poriadne nadýchnuť, začne byť logicky nepokojné, a tým sa celý jeho stav ešte trochu zhorší. Dieťa býva aj bledé a spotené. Toto všetko môžeme opísať ako záchvat laryngitídy, najčastejšie k nemu dochádza v noci.
Typy laryngitídy
- Katarálny zápal: Najľahšia forma, zápal prenikol len na povrch hrtana.
- Subglotická laryngitída (akútna laryngitída): Zápal preniká hlbšie do hrtana a opuchne jeho najužšia časť.
- Supraglotická laryngitída (epiglotitída): Akútny zápal príklopky, nevyhýba sa žiadnej vekovej skupine, najčastejšie ňou však ochorejú predškoláci alebo školáci.
- Chronická laryngitída: Ak trvá zápal hrtana dlhšie ako 6 týždňov.
- Záškrt (difterický croup laryngis): Vyvoláva baktéria Corynebacterium diphtheriae.
Liečba a prevencia laryngitídy
Záchvat laryngitídy väčšinou zvládnete bez problémov doma, aj keď nástup ochorenia býva veľmi dramatický. Choroba sa totiž obvykle hlási z ničoho nič. Večer ide spať „zdravé“ dieťa a v noci vás zobudí „veľmi choré“ dieťa. Dĺžka choroby je u každého iná, ale priemerne to sú 2 týždne až mesiac. U katarálneho zápalu sa skôr len tlmia príznaky. Na vlhký kašeľ môžete užívať lieky, ktoré rozpúšťajú hlien a uľahčia teda vykašliavanie.
Prvá pomoc pri záchvate laryngitídy: Vezmite dieťa z postieľky, prikryte ho a ihneď s ním choďte von na čerstvý vzduch, otvorte okno dokorán alebo vyjdite na balkón. Studený vzduch uľavuje dýchaniu a znižuje opuch. Rozhodne sa snažte dieťa upokojiť, pretože plač mu veľmi nepomôže a skôr priťaží.
Prevencia laryngitídy: Dodržujte v miestnostiach, kde sa spí, vlhký a chladnejší vzduch. Nechoďte s deťmi do zafajčených a nečistých priestorov. Otužujte seba i dieťa, chodievajte veľa von a dbajte na pohyb. Na mesiace, kedy je okolo nás oveľa viac bacilov a kýchajú všetci okolo, zvýšte prísun vitamínov a minerálov.
Mentálna anorexia: Keď telo a myseľ bojujú sami so sebou
Mentálna anorexia, lat. anorexia nervosa, je pomerne časté psychiatrické ochorenie, ktoré v sebe zahŕňa poruchu príjmu potravy, hladovanie, chudnutie, túžbu po dokonalosti a skreslené vnímanie seba samého. Jedná sa o veľmi závažnú diagnózu, ktorá pri ignorovaní a pri nedostatočnej pozornosti a liečbe, môže skončiť až smrťou. Pacienti majú strach z priberania a ich hmotnosť je obvykle nižšia ako 85% normálnej hmotnosti pre daný vek a výšku, to však ale nie je podmienkou. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná o chorobu tela, ale choroba hlavy! Aj ženy, ktoré nie sú vychudnuté na kosť, môžu trpieť touto chorobou a môžu byť v oveľa vážnejšom stave než práve tie chudé.
Výskyt
Toto ochorenie postihuje prevažne dievčatá a mladé ženy. Výskyt je prevažne 1% u dospievajúcich dievčat. Bohužiaľ, táto choroba je čoraz častejšia. Anorexia sa objavuje aj u chlapcov, ale v menšej miere. Nie je ani výnimkou, že ochorie starší človek. Pomer mužov a žien postihnutých mentálnou anorexiou je 1:9 až 1:20. Rizikové skupiny sú napríklad tanečnice, modelky alebo športovkyne, kde je na ich hmotnosť kladený veľký nárok a ony sú tak trvale vystavované stresu, že musia mať ideálnu postavu.
Príčina vzniku
Presná príčina vzniku anorexie nie je známa. Ide o tzv. civilizačnú chorobu, čo v preklade znamená, že je to choroba vyvolaná radom dôvodov. Na prvom mieste je samozrejme genetická predispozícia. Ak sa poruchy príjmu potravy vyskytujú v rodine, je dosť pravdepodobné, že aj potomkovia budú touto chorobou trpieť. Nemusí to tak ale byť v každom prípade. Ďalej je to o súhre okolností, v ktorom sa daný jedinec vyskytuje. Či už je to kombinácia nespokojnosti sám so sebou, nízkeho sebavedomia, nátlaku od okolia, v prípade mladších slečien aj strach z dospelosti, slabá odolnosť voči stresu. Priaznivo na tieto rizikové skupiny nepôsobia ani médiá, kde na každom rohu vidíme dokonalé modelky s krásnymi vypracovanými telami, kedy len tie štíhle sú brané ako ideál krásy.
Priebeh choroby
Priebeh anorexie je koľkokrát veľmi nenápadný. Pravdepodobne to začne tak, že chorý túži schudnúť, byť lepší sám pre seba, dokázať okoliu, že „za niečo stojí“. Začne si odopierať jedlo, začne cvičiť, samozrejme sa cíti tučný a neuznávaný za to, ako vyzerá. Väčšinou to nezačína s cieľom byť vychudnutý až do špiku kostí, pôvodný úmysel najčastejšie býva len schudnúť pár kíl a cítiť sa lepšie.
Po čase začne naozaj chudnúť, okolie si to všíma a chváli ho. Ako mu to pristane a ako to len dokázal. Chorý je za túto reakciu veľmi šťastný a samozrejme pokračuje ďalej. Ďalej si odopiera jedlo, čím ďalej viac hladuje, čím ďalej viac cvičí, v extrémnych prípadoch až niekoľko hodín denne. Tiež k tomu patrí neustála potreba sa kontrolovať, vážiť sa, prezerať. Chorí si tiež často píšu denníky, kde sa zverujú, čo za deň zjedli a ako dlho cvičili. Väčšinou dopisujú aj svoje pocity, ktoré sú málokedy kladné.
Postupom času sa jedlo obmedzuje na úplné minimum, niektoré extrémy zahŕňajú pojedanie vatových tampónov, aby sa zaplnili a necítili hlad. Ako chorý chudne, tak slabne, prestáva zvládať bežné úlohy, začínajú problémy so spánkom, problémy v škole/práci, problémy s vlasmi, nechtami, hormónmi… Chorý nemyslí už na nič iné, než na to, čo bude jesť, ako bude cvičiť. Choroba úplne pohltí jeho myseľ a on už začína byť bezbranný. V tejto fáze si časť chorých uvedomí, že je s nimi naozaj niečo v neporiadku, ale väčšinou s tým nikto sám nie je schopný nič urobiť. Len malá časť pacientov začne sama bojovať, pretože si uvedomí, že takýto život nie je schopný viesť. Sú bohužiaľ aj takí, ktorí si svoju diagnózu za žiadnu cenu nie sú schopní priznať a v takýchto prípadoch to nekončí príliš priaznivo, hrozí až smrť.
Ako sa choroba prejaví na tele a na duši?
Pacienti schudnú, dostanú sa do tzv. kachektického stavu. To znamená, že ich telo je podvyživené, nedostáva sa im dostatok bielkovín, sacharidov, tukov, ani minerálov a vitamínov, ktoré telo potrebuje pre normálnu funkciu. Chorý teda nie je schopný normálne metabolizovať živiny (pretože žiadne neprijíma), trpia tým vlasy, ktoré rapídne strácajú kvalitu, nechty a koža tiež. Ďalej je narušený aj endokrinný systém, napríklad ženy často strácajú menštruáciu, ktorá sa ani po vyliečení nemusí len tak vrátiť. Chorí sú tiež veľmi zimomriví, studení, trpia na nedokrvenie končatín, u väčšiny z nich sa vyvinie hypotenzia a s tým zase súvisia závraty a dehydratácia. V dôsledku nedostatku bielkovín sú ešte možné generalizované opuchy končatín.
Po psychickej stránke sa pacient zmení na nepoznanie. Začne premýšľať len o jedle, ktoré ale odmieta, nájde si svoje špeciálne zvyky, ako je napríklad presný harmonogram, kedy môže a kedy nemôže jesť, prípadne aké potraviny môže a nemôže, ktoré sú tie „zlé“. Každý deň sa poctivo sleduje, váži a to aj niekoľkokrát denne. Nadmerne cvičí, má strach, že keď nebude cvičiť, tak priberie. Často si svoje jedálničky zapisuje a vypočítava si presné kalorické hodnoty. Naopak „klasické“ emócie, ako je napríklad radosť alebo pocit šťastia, ho nechávajú chladným. Pretože sa to netýka jeho tela a jedla. Títo ľudia sa tiež dištancujú od spoločnosti, sú samotárski, nechcú sa baviť s okolím a v dôsledku toho potom môžu prichádzať o vzťahy, rodinu alebo o zamestnanie. Ľudia trpiaci anorexiou často trpia depresiami a môžu mať až samovražedné sklony.
Následky mentálnej anorexie
Ak sa na to situáciu pozrieme z medicínskeho hľadiska, pacient si extrémne ubližuje a hrozí mu zlyhanie všetkých orgánových systémov. Najviac tým trpí mozog, ktorý k svojej funkcii potrebuje veľa glukózy. Takže pacient sa cíti unavený, zmätený, môžu ho trápiť závraty a často, ako sme už písali vyššie, je táto choroba združená s ďalšou psychiatrickou poruchou, najčastejšie depresiou.
Ďalšou veľmi náročnou oblasťou je srdce. To slúži ako neúnavná pumpa, ktorá pumpuje krv po celom tele a keď sa mu odoprie prísun živín, dá sa povedať, že stráca energiu. Spomaľuje svoju tepovú frekvenciu, dochádza k tzv. bradykardii, ktorá postupom času môže viesť k srdcovému zlyhávaniu. To je stav, keď srdce nie je schopné vypudiť dostatok krvi, ktorá by zásobila všetky orgány v tele.
Už vyššie sme popisovali endokrinné poruchy, problémy s pokožkou, vlasmi a nechtami. Pacient, ktorý dlho hladuje, má po celom tele jemné chĺpky, ktoré narastú ako reflex. Telo sa tak snaží uchrániť pred stratou tuku a udržať tak telo v teple. Ďalšie príznaky sú potom oslabenie kostí, strata svalovej hmoty, zvýšená kazivosť zubov, poruchy trávenia (hnačky alebo naopak zápchy) a vygradovaná dehydratácia, ktorá môže viesť až k zlyhávaniu obličiek, čo je terminálny stav, ktorý možno zachrániť iba transplantáciou.
Ako chorobu spoznáme a liečba
Diagnostika by mala vychádzať už na základe podozrenia rodičov. Je veľmi dôležité, aby boli rodičia obozretní a svoje deti v rámci možností pozorovali, najmä ak sa jedná o nejakú z vyššie uvedených rizikových skupín. Pokiaľ sa jedná o dospelého pacienta, prvé podozrenie môže prísť od jeho partnera, partnerky, kolegov alebo dokonca od neho samého.
Lekár vykonáva laboratórne testy, zváži a zmeria pacienta, odoberie krv na vyšetrenie krvného obrazu, skontroluje hladiny hormónov a minerálov. V prípade podozrenia na poškodenie orgánov by sa mali vykonať rutinné vyšetrenia ako röntgen, ultrasonografia a ďalšie. Ďalej by podozrivý pacient mal byť odoslaný k psychiatrovi, kde by sa mal podrobiť vyšetreniu. Psychiater potom diagnózu určuje na základe komunikácie s pacientom.
V prvom rade je opäť nutné si uvedomiť, že ak si pacient neprizná a neuvedomí si, že je chorý, liečba nemá význam. Bez spolupráce zo strany pacienta nie je liečenie možné. Keď je ochorenie včas diagnostikované a pacienti majú podporu u príbuzných, liečba je ambulantná. Pri plne rozvinutom ochorení je nutná hospitalizácia. Hospitalizácia by mala byť na pracoviskách, kde je kvalifikovaný tím - pediater (ak ide o pacienta v detskom veku), psychiater, psychológ, dietológ.
Liečba obnáša v prvom rade dohľad nad pacientovou hmotnosťou. Pacienti sú väčšinou silne podvyživení. To ale neznamená, že musia byť vychudnutí. Ako bolo spomenuté vyššie, podvyživený môže byť aj človek, ktorý na prvý pohľad vyzerá normálne. Takže im musí byť nastavená strava, po ktorej priberú, prípadne sa im upraví nedostatok živín. Samozrejme sa monitoruje, či liečba funguje a pacient je denne vážený a sú sledované jeho parametre, ako je krvný obraz, minerály alebo EKG. Ak pacient nespolupracuje, je nutné mu zaviesť výživu parenterálne, čo znamená priamo do čriev alebo infúziou.
Liečba je sprevádzaná konzultáciami s psychiatrom a nasadením správnej liečby, väčšinou sa jedná o antidepresíva. Pacient má tak uľahčený pohľad na vec a lieči sa aj zo svojej depresívnej nálady, ktorá chorobu často sprevádza. Psychiater potom s pacientom komunikuje ako osamote, kedy sa jedná o individuálnu psychoterapiu, tak v skupine, kedy pacient komunikuje s ďalšími chorými a uvedomuje si tak, že nie je v danom probléme sám. Psychológ následne hovorí s pacientom o jeho náladách, trápeniach, pocitoch a všetko sa starostlivo dokumentuje. Dlhodobá hospitalizácia je bohužiaľ niekedy nevyhnutná, pretože pacienti často bývajú v ohrození života a sami si to ani neuvedomujú.
Cieľom liečby je naučiť pacienta prekonávať prehnané sledovanie seba samého, naučiť sa opäť normálne jesť a nebáť sa jedla, priberania ani reakcie na jeho telo od okolia. Úspešnosť liečby závisí od spolupráce pacienta, od podpory jeho okolia a na dôslednej kontrole prijímania potravy. Bohužiaľ sa jedná o chronické ochorenie, takže len 10% pacientov sa vylieči úplne do dvoch rokov, u približne 15% nastáva smrť, najčastejšie z dôvodu srdcového zlyhania. Ďalšou veľmi častou príčinou smrti u anorexie je samovražda.
Príbeh o zotavení sa z anorexie: Ako som prežila poruchu príjmu potravy
Mentálna anorexia a tehotenstvo
Ženy s mentálnou anorexiou, ktoré trpia podváhou a zvažujú tehotenstvo, si musia uvedomiť, že chcú podstúpiť veľké riziko nielen pre seba, ale aj pre svoje budúce dieťatko. Riskujú, že sa dieťa narodí s nízkou pôrodnou hmotnosťou a mnohými zdravotnými problémami. Je tu však otázka, či bude pre nastávajúcu matku tehotenstvo skôr vyslobodením, že si nájde nový zmysel života, alebo či to bude obnášať zhoršenie jej problémov kvôli ďalšiemu priberaniu.
Matka je najviac ohrozená práve rozvojom depresií pri tehotenstve a tiež depresiou po pôrode. Ďalej hrozí rozvoj cukrovky a ďalšie zdravotné problémy, ako sú napríklad srdcové ťažkosti a hormonálne ťažkosti, ktoré môžu ovplyvniť nízku pôrodnú váhu dieťaťa a spôsobiť aj predčasný pôrod. Bohužiaľ, dieťatko môže mať následky aj po pôrode, a to napríklad spomalený vývoj, nižšie IQ alebo celkové neprospievanie. Ženy s poruchou príjmu potravy by sa mali snažiť pribrať pred otehotnením a navštíviť odborníka.
Poruchy príjmu potravy: Keď sa telo bráni extrémom
Kult tela propagovaný cez sociálne siete môže maloleté publikum zasiahnuť viac, než si myslíme. A s ním veľmi úzko súvisí aj porucha príjmu potravy. Trpí ňou čoraz väčší počet detí aj tínedžerov rôzneho veku už od dvanástich rokov života.
Príznaky poruchy príjmu potravy
Symptómov poruchy príjmu potravy je celé spektrum, ktoré sa deje na troch rôznych úrovniach:
- Správanie: Manipulácia s jedlom, čiže odmietanie jedla alebo naopak, miznutie zásob zo špajze, agresívne vystupovanie, nadmerné cvičenie, zvýšený záujem o zdravé stravovanie.
- Psychologické príznaky: Zmeny nálad, dieťa je často podráždené, veľmi citlivé na kritiku vyjadrovania sa o tele alebo jeho hmotnosti.
- Telesné zmeny: Náhly úbytok hmotnosti alebo jej kolísanie v závislosti od diagnózy anorexie či bulímie.
Prístup rodiča a liečba
Najdôležitejšiu úlohu zohráva rodič a jeho prístup. Podstatné je neprepadnúť panike. Ak by ste v tejto situácii šli do kritiky, môže to mať presne opačný efekt ako dúfate. Nenarážajte teda na jeho vzhľad, nekomentujte jeho hmotnosť, ale prejavte živý a úprimný záujem. Byť s ním tu a teraz a aktívne počúvať. Pri liečbe okrem psychiatra tvorí komplexný tím psychologická podpora a nutričný terapeut.
Prevencia
Najlepšou prevenciou pred podobnými komplikáciami je predovšetkým vzťah dôvery medzi rodičom a dieťaťom. Vnímať dieťa, pozorne počúvať, čo aktuálne rieši v škole, akými problémami si prechádza, sledovať, zaujímať sa o obsah jeho sociálnych sietí, vedieť o jeho priateľstvách. „Pojem sklenené dieťa označuje deti, ktoré sú súrodencami detí so špecifickými potrebami. Pojem sklenené dieťa teda označuje stav, kedy nie sú uspokojované emocionálne či psychologické potreby jedného zo súrodencov. V neskoršom veku tieto prehliadané deti často pútajú pozornosť, ktorú nedostávajú.“ Podľa psychologičky je najdôležitejšie, aby sa rodičia snažili svoje zdravé deti vidieť a počuť. „Nie je to o nejakom konkrétnom čase či intenzite. Ale každý má iné potreby. Pre mňa je tam najdôležitejšie, aby rodičia si dokázali aj povedať o primeranú podporu od okolia.“
Telesná dysmorfická porucha (BDD)
Žijeme v období kultu tela, takže v celej spoločnosti sa kráse tela venuje veľa priestoru, a to hlavne v médiách. Samozrejme, ovplyvňuje to aj deti. Niekedy to môže mať na ne negatívny vplyv a môže sa to odzrkadliť aj na ich zdraví. Ak je vaše dieťa vo veľkej miere zamerané na svoj vzhľad, môže to byť dôvod na obavy. Niekedy priveľký záujem o módu, líčenie, vlasy či formovanie postavy môže byť prejavom zdravotného problému. Ak sa dieťa nadmieru zaoberá nedostatkami svojho vzhľadu, ktoré jeho okolie často ani nepostrehne, môže ísť o problém duševného zdravia nazývaný telesná dysmorfická porucha alebo telesná dysmorfia, z angl. Body Dysmorphic Disorder (BDD).
Príčiny Telesnej dysmorfickej poruchy (BDD)
Presné príčiny poruchy nie sú jasné. Súvisieť môže s genetikou - človek má väčšiu pravdepodobnosť rozvoja poruchy, ak má príbuzného s BDD, obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD) alebo depresiou. Možná je i súvislosť s chemickou nerovnováhou v mozgu a s traumatickými skúsenosťami z minulosti. Človek má väčšiu pravdepodobnosť rozvoja poruchy, ak v detstve zažil šikanovanie alebo zneužívanie. Niektorí ľudia majú popri BDD aj inú psychickú diagnózu, napríklad úzkostnú poruchu alebo poruchu príjmu potravy. Tento problém nemá nič spoločné s fyzickým telom osoby. Ukazuje sa, že vplyv médií a reklamy má rozhodujúci vplyv na to, ako vnímame naše vlastné telo. Sme neustále obklopení časopismi, videami, obrázkami a reklamami, ktoré nám posielajú správu, že ak nemáme dokonalé telo, nežijeme skutočne šťastný život. Ľudia, ktorí trpia BDD, môžu mať negatívne vnímanie vlastného tela v dôsledku toho, že boli šikanovaní počas dospievania alebo aj v mladšom veku. Prejavuje sa to hlavne vtedy, keď dieťa veľmi citlivo vníma svoj vzhľad. Strach, že človek nebude mať priateľov alebo partnera/partnerku, ak nebude vyzerať podľa spoločenských noriem, ktoré sú väčšinou umelo nastavené kvôli zisku a reklame, môže spôsobiť, že dieťa začne používať také myšlienkové vzorce, ktoré ho privedú až k BDD. Perfekcionizmus je sklon vnímať aj najmenší odklon od dokonalosti ako neprijateľný. Ide hlavne o iracionálnu túžbu po bezchybnosti, navyše v kombinácii s prísnou sebakritikou. Perfekcionista očakáva dokonalosť od seba, od ostatných okolo seba a dokonca aj od toho, čo sa deje okolo neho.
Ak sa BDD nelieči, dlhodobé následky môžu byť nepríjemné. Môže sa objaviť napríklad porucha príjmu potravy a existuje tiež vysoké riziko samovražedných myšlienok.
Príznaky BDD
Príznaky BDD sú viditeľné, ale u každého dieťaťa sa môžu prejavovať ináč. Neexistuje žiadny prevládajúci príznak. Môže to vyzerať ináč u dievčat a ináč u chlapcov, ale u každého pohlavia dochádza k dramatickej zmene správania. Vzťah dospievajúcich sa k jedlu zrazu mení, či už ide o konzumáciu väčšieho alebo menšieho množstva jedla, zrazu jedia iné druhy jedla, ako zvyčajne konzumujú alebo sa u nich prejavuje veľká posadnutosť tým, čo jedia alebo nejedia vôbec. Dievčatá môžu začať nosiť viac make-upu, môžu venovať oveľa viac času cvičeniu alebo čomukoľvek, o čom si myslia, že môže zmeniť ich vzhľad. Medzi špecifické príznaky patrí hnev alebo dokonca násilné správanie, depresia a úzkosť, pitie alkoholu, používanie drog a tiež reči o samovražde. Mnohí sa tiež vyhýbajú sociálnym situáciám zo strachu z negatívneho hodnotenia. Rodičia si tiež môžu všimnúť nutkavé a opakujúce sa správanie, ako je nadmerné česanie vlasov, umývanie tela a rúk, nadmerné nakupovanie, opakované prezliekanie a posadnutosť fyzickým pohybom. Môže sa tiež objaviť prílišná obava o konkrétnu časť tváre alebo oblasť tela (o jej poškodenie či premenu), dieťa tiež mnoho času venuje porovnávaniu sa s ostatnými, neustále sa sleduje v zrkadle alebo sa úplne vyhýba svojmu obrazu v zrkadle. Medzi ďalšie príznaky patrí tiež nutkavé škriabanie, obhrýzanie a drhnutie pokožky, aby bola hladká a podobne.
Ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom?
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má problémy, čo najskôr urobte potrebné kroky. Zamerajte sa predovšetkým na kvalitnú a úprimnú komunikáciu so svojím dieťaťom. Najlepší spôsob, ako to urobiť, je upozorniť na veci, ktoré ste spozorovali. Povedzte to znepokojeným a otvoreným spôsobom. Dajte dieťaťu najavo, že ste pripravení problém riešiť so špecialistom a rázne zdôraznite, že je to najlepší spôsob, ako sa so situáciou vyrovnať.
Liečba BDD
Príznaky BDD môže pomôcť zlepšiť liečba, ktorá môže prebiehať napríklad takto:
- Ak ide o relatívne mierne príznaky BDD, môže byť vhodná rozhovorová terapia, nazývaná kognitívna behaviorálna terapia (CBT - kognitívno behaviorálna terapia), ktorá prebieha buď samostatne, alebo v skupine.
- V prípade stredne závažných príznakov BDD lekár môže naordinovať CBT alebo nasadiť antidepresívum - selektívny inhibítor spätného vychytávania sérotonínu (SSRI).
- Keď pacient má závažnejšie príznaky BDD alebo iná, neinvazívna liečba nezaberá, je naordinovaná CBT spolu s SSRI.
Prevencia BDD
Jedným z najlepších spôsobov, ako môžu rodičia pomôcť vštepovať svojim deťom pozitívny obraz o svojom tele, je pozitívne vnímať svoje vlastné telo a hovoriť o ňom prijateľným spôsobom. Tiež je potrebné hovoriť o zdravých stravovacích návykoch, význame pohybu, cvičenia, samozrejme v primeranej miere. Ideálne je, keď členovia rodiny tieto aktivity spoločne vykonávajú. Ideálne by bolo, keby médiá, reklamy a celá spoločnosť zmenila svoje nastavenie tak, aby sa neustále nezdôrazňovala len vonkajšia krása, ale aj duchovné hodnoty. Deti by mali jasne vedieť, že človeka necharakterizuje len telo, ale predovšetkým jeho charakter, správanie, hodnoty a postoje. Tie síce nevidno ani v zrkadle, ani pred očami iných, ale sú oveľa dôležitejšie, ako si na prvý pohľad možno myslíme. Už sme si akosi zvykli na to, že v dnešnej dobe sa uznáva len to, čo dobre vidno na prvý pohľad - teda krásne telo, nádherné šaty či kvalitné veci, ale nezabúdajme na to, že skutočný a dlhotrvajúci pocit šťastia a naplnenosti pocítime až vtedy, keď budeme mať krásny pohľad do zrkadla našej duše.
Smäd ako obranný mechanizmus tela
Smäd ako taký je prirodzený, pretože ľudské telo je na vode závislé a ak jej nemá dostatok, dáva to týmto spôsobom najavo. Človek má zhruba 37,2 triliónov buniek, každá potrebuje na správne fungovanie vyvážené množstvo tekutín. „Smäd je obranný mechanizmus tela, preto ho bežne pociťujeme v dôsledku dehydratácie. Tú môže spôsobiť hnačka, zvracanie, nadmerné potenie, cvičenie, ale aj prehrievanie. Človek by mal denne vypiť približne dva až tri litre tekutín, ale pitný režim je individuálna záležitosť. Vplýva naň vek, hmotnosť, zdravotný stav, charakter práce, životný štýl, ale aj počasie,“ vysvetľuje MUDr. Pod zvýšenú potrebu pitia sa môže podpísať ale aj strava s vysokým obsahom soli, ktorá predstavuje pre ľudský organizmus záťaž. Soľ sa totiž nedostane len do žalúdka, ale aj do krvného obehu. Potom odčerpáva tekutinu z tkanív a zároveň dochádza k nadmernej tvorbe moču, keďže telo sa snaží znížiť hladiny sodíka v krvi.
Zvýšený pocit smädu môže byť aj predzvesťou cukrovky. „Zvýšený smäd zvyčajne pociťujú ľudia s nastupujúcim diabetom 2. typu. Zároveň ho sprevádza aj zvýšené močenie. Ide o obranný mechanizmus tela, ktoré sa snaží zbaviť nadmerného cukru. O smäde odporúča hovoriť s lekárom. Okrem cukrovky totiž za ním môžu byť aj iné diagnózy, ktoré sa nie vždy dajú len tak odhaliť. Môže ísť napríklad o hypertyreózu, teda stav vyvolaný nadmerne aktívnou štítnou žľazou, kedy sa ľudia viac potia, a tak priveľa pijú. Potom sú tu ešte špecifické a menej časté diagnózy, ako napríklad psychogénna polydipsia, čiže túžba piť napriek tomu, že nedochádza k dehydratácii. Pitný režim, resp. pocit smädu môžu ovplyvniť aj lieky. Niektoré majú tendenciu spôsobiť sucho v ústach, preto má človek snahu prijímať viac tekutín. Ide najmä o antipsychotiká, antidepresíva, antikonvulzíva či anticholinergiká, ale napríklad aj o kortikosteroidy.
tags: #ked #sa #telo #snazi #vypudit #dieta