Jednou z najťažších situácií pre rodiča je, keď dieťa vyhlási, že sa cíti osamelé a že nemá žiadnych priateľov. Osamelosť je náročná pre dospelého, nieto ešte pre dieťa, ktoré sa v ranom veku učí základy sociálnej interakcie a budovania vzťahov. Pocit, že nemá kamaráta, znamená pre dieťa, že nemá nikoho, komu môže dôverovať, s kým môže mať tajomstvo, s kým sa môže schuti zasmiať a kto ho chápe. Chýba mu niekto, s kým by si sadol pri školskom výlete autobusom, s kým by sa bavil cez prestávky. Takéto osamelé deti, ktoré kolektív neprijíma medzi seba, môžu trpieť náročnými pocitmi izolácie, zníženým sebavedomím a následne aj úzkostnými a depresívnymi stavmi, ktoré môžu mať dlhodobý dopad na ich psychické zdravie.
Dnešné deti vedia dať kruto pocítiť, ak sa im niekto nepáči, najmä ak sú „kráľmi kolektívu“. Slabšie, citlivejšie deti sú naopak utláčané, odsúvané do úzadia a často aj obeťami šikanovania. Hoci žijeme v dobe, keď sme neustále prilepení k monitorom počítačov, tabletov a telefónov, a máme stále menej príležitostí nadviazať osobný vzťah, vzťahy sú pre deti mimoriadne dôležitou súčasťou života. Schopnosť nadviazať a udržať si vzťah je zručnosť, ktorá sa deťom v živote skutočne zíde. Je to prirodzený vývoj a v mnohom obrovský prínos, o akom sa nám pred nedávnom ešte ani nesnívalo, ale nesmieme zabúdať na dôležitosť priameho ľudského kontaktu. Trápi vás, že vaše dieťa sedí doma a samo sa hrá? Že ho nikto nezavolá von, nemá kamarátov, parťákov, s ktorými by si rozumel? Našťastie, existuje mnoho spôsobov, ako mu v tejto neľahkej situácii pomôcť.
Rozpoznanie problému a jeho príčin v detskom kolektíve
Ak si dieťa nevie nájsť kamarátov, prvé, čo by sme ako rodičia mali urobiť, je pozrieť sa realisticky na jeho sociálne zručnosti. Niektoré deti nemajú tak vyspelé sociálne zručnosti ako ich rovesníci. Fakt, že nevedia nadväzovať alebo udržať kamarátstva, často súvisí práve s ich osamelosťou. Je kľúčové, aby sa deti učili rôznym sociálnym situáciám, aby boli schopné prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam v kolektíve a v životnom prostredí a aby vedeli prispôsobiť svoje správanie aktuálnej situácii. Na budovanie a udržiavanie priateľstiev dieťa potrebuje celý rad komunikačných a sociálnych zručností, s ktorými sa nikto nerodí. Tieto sa vyvíjajú pomaly a postupne.
Je dôležité všímať si sociálne zručnosti u vášho dieťaťa. Dokáže nadviazať nové priateľstvá? Vie sa podeliť? Dokáže riešiť jednoduché konflikty? Ak zistíte, aké sociálne zručnosti mu chýbajú, môžete ľahko odstrániť príčinu neúspešných priateľstiev a jeho osamelosti. Predstavte si, že máte doma dieťa, ktoré je milé, príjemné a má fajn povahu, ale nemá žiadnych kamarátov. Pritom je v najcitlivejšom veku, keď k životu nevyhnutne potrebuje rovesníkov a partiu. Je to obrovská výzva pre rodiča a vyžaduje si trpezlivosť a pochopenie.
Otvorená komunikácia ako základ podpory a porozumenia
Otvorená a pravidelná komunikácia je cestou k riešeniu všetkých problémov, ktoré môžu dieťa trápiť. Dajte dieťaťu priestor a vypočujte si ho. Neprerušujte ho, nejavte známky rozrušenia nech hovorí čokoľvek, aj keby sa vám jeho slová zdali prehnané alebo nereálne. Mnoho detí sa totiž obáva rodičovi povedať, čo presne sa deje a s čím sa stretáva vo svojom živote s rovesníkmi, či už ide o menšie nezhody alebo vážnejšie problémy.
Spoločne si rozoberte jednotlivé situácie, ktoré priviedli dieťa k pocitu osamelosti alebo vyčlenenia z kolektívu. Niektoré deti ich totiž vnímajú priveľmi osobne, hoci takými nemusia byť, a na druhej strane deti vedia tvrdo ublížiť aj nevedome. Pre dieťa je zásadné vedieť, že ho rodič plne počúva a chápe. Problém je, že až príliš často ich počúvame tzv. na pol ucha. Zachytíme jednu, dve myšlienky a vrátime sa k sebe a svojim starostiam, pričom len mechanicky prikyvujeme a čakáme, kedy už budeme mať čas pre seba. Lenže, ak im doprajeme pocit, že sme plne sústredení, keď im načúvame, ich myseľ sa pustí rôznymi nespútanými cestičkami a bude to úžasný a príjemný pocit. Jemne môžete dieťa postrčiť k rozhovoru, doprajte ale priestor na realizáciu najmä deťom. Je to ich hra, ony sú režisérmi. Nech zistia, čo si myslia, cítia, preskúmajú svoje myšlienky, emócie a nech vedia, aké to je, keď im venujete plnú a tichú pozornosť.
6 tipov, ako pomôcť deťom ovládať ich emócie | Tipy pre zdravý životný štýl na UCLA
Zároveň ich podporte, aby povedali svoj názor, hoci môže byť v rozpore s tým vašim. Dajte im priestor, aby mohli ukázať vlastný postoj a zistiť, aké to je, keď sa stretnú v diskusii rôzne názory. Pomôžte im rozširovať slovnú zásobu. Čím lepšie pochopia a budú vedieť pomenovať svoje emócie, tým vhodnejšie dokážu reagovať v rôznych sociálnych situáciách. Pozorujte, čo asi cítia a pokúste sa priradiť správny popis pocitu. Pripustite však, že sa môžete mýliť, nech majú možnosť s vami nesúhlasiť. Môžete povedať napríklad: „Zdá sa mi, že si smutný.“ Ak dieťa odpovie „Nie?“, dajte mu priestor na vysvetlenie jeho skutočných pocitov.
Je tiež veľmi dôležité informovať sa mimo domova. Mnohé deti sa totiž úplne ináč správajú doma ako v kolektíve. Informujte sa na krúžkoch i v škole, ako pôsobí dieťa tam, ako funguje v kolektíve. Je mimoriadne dôležité zostať objektívnymi a nepristupovať k informáciám s predsudkami. Dohodnite si stretnutie s učiteľmi alebo vedúcimi krúžkov, keď sa nikam neponáhľajú a ani vy, aby ste mohli tému prebrať z ich pohľadu. Týmto spôsobom získate mnoho cenných informácií, ktoré vám pomôžu pochopiť širší kontext správania vášho dieťaťa a nájsť najlepší spôsob pomoci.
Budovanie sebadôvery a sebaprijatia
Každé dieťa je iné, ale všetky potrebujú bezpečné miesto, kde sa cítia dobre, kde sú vyzdvihované za ich silné stránky a milované. Vytvorenie takého priestoru doma, kde môže dieťa zažiariť, je pre jeho psychický vývoj a sociálne začlenenie kľúčové. Základom je rodinná harmónia a stabilita, ale aj záujmové krúžky dokážu byť veľmi nápomocné. Podporujte to, v čom vaše dieťa vyniká, či už je to kreslenie, šport, hudba, alebo riešenie hlavolamov. Dodajte mu sebavedomie a dôveru v seba samého, pretože práve vnútorná istota je magnetom pre ostatných. Kolektív, ktorý ocení jeho schopnosti, je mimoriadne dôležitý pre pocit spolupatričnosti a prijatia.
Sebadôvera narastá vďaka pozitívnym skúsenostiam. Pomôcť môže aj jednoduchá aktivita s názvom „Kruh dokonalosti“. Na kus papiera nakreslite veľký kruh. Musí byť taký veľký, aby sa dieťa mohlo doň postaviť. Dieťa si najprv spomenie na situáciu, keď sa cítilo sebaisto a silno. Potom sa postaví do kruhu dokonalosti a predstaví si samo seba, ako robí tú vec, pri ktorej sa cítilo sebaisto. Potom z kruhu vystúpi a chvíľku je mimo neho. Následne naspäť vstúpi do kruhu a tú istú situáciu si predstaví ešte raz. Počas tejto predstavy sa ju snaží v sebe ukotviť. Túto kotvu môže dieťa použiť vždy, keď má pocit, že stráca sebaistotu, či už pred vystúpením, pri stretnutí s novými ľuďmi alebo v náročnej sociálnej situácii.
Využívajte pochvalu jednak na to, aby ste podporili deti, a jednak na to, aby deti videli, že si ceníte aj iných ľudí. Podporujte deti v tom, aby sa tiež naučili rozdávať pochvaly, napríklad môžete pri spoločnom stolovaní navrhnúť, aby každý pochválil niekoho pri stole. Takéto malé gestá učia empatiu a pozitívne vnímanie iných. Okrem vnútorného pocitu pohody je dôležitá aj starostlivosť o seba. Dieťa by malo milovať svoj vzhľad a svoje oblečenie. Keď sa dieťa páči sebe samému, cíti sa komfortne, potom sa páči aj iným, pretože vyžaruje spokojnosť.
Upozorňujte dieťa na to, že za kamaráta nemôže mať každého. Je prirodzené, že jeho kamaráti budú pravdepodobne podobní jemu a budú mať niečo spoločné. Dieťa môže získať kamarátov len vtedy, keď zostáva takým, aké je. Nemusí sa meniť, aby sa stalo obľúbeným. Každý človek je určitým spôsobom zaujímavý a iným sa to môže páčiť. Povedzte dieťaťu, že sa vôbec nemusí chváliť, aby si ho niekto všimol. Uistite ho, že sa iným na ňom určite niečo môže páčiť. Povedzte dieťaťu, čo je na ňom zaujímavé a obdivuhodné, a pomôžte mu objaviť jeho jedinečné kvality.
Rozvíjanie sociálnych zručností a praktické kroky k priateľstvu
Jedným z kľúčových aspektov pomoci dieťaťu pri hľadaní priateľov je rozvoj jeho sociálnych zručností. Ak dieťa učíme nadväzovať kamarátstva a získavať nové sociálne zručnosti, zároveň tak predchádzame šikanovaniu. Za obete spolužiakov sú totiž často vyberané deti, ktoré nemajú dobré sociálne zručnosti a ktoré sú veľmi citlivé. Ak zistíte, že mu spolužiaci ubližujú, okamžite sa porozprávajte s učiteľmi, zistite, ako to vidia oni, a situáciu riešte. Neignorujte žiadne náznaky šikanovania, pretože to môže mať devastačný vplyv na psychiku dieťaťa.
Vysvetlite dieťaťu, ako sa riešia konflikty. Základný princíp „Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty iným…“ chápe už i päťročné dieťa. Hovorte o tom, že každé dieťa chce vyhrávať, ale vyhrať môže iba jedno. Že každý raz príde na rad, ale len jeden môže byť prvý. To sú dôležité lekcie o spravodlivosti a trpezlivosti. Dávajte si pozor na zrozumiteľnú reč. Vyhýbajte sa bábätkovskej reči a pojmom, ktoré sa používajú len vo vašej rodine, aby dieťa dokázalo efektívne komunikovať aj mimo domáceho prostredia. Dôležité: Vývinové poruchy reči treba konzultovať s odborníkom!
Ukážte dieťaťu, ako sa nadväzuje kontakt: predstaviť sa, klásť otázky, poprosiť o pomoc, urobiť návrhy na hru. Môžete si to nacvičiť s ním v bezpečnom domácom prostredí. Príklady, ako „Volám sa Vladko. A ty sa ako voláš? Môžem sa s tebou hrať?“, alebo „Som tu nový, čo tu robíte?“, môžu byť veľmi užitočné. Základom úspešnej komunikácie je tiež pochopenie očného kontaktu a pozitívnej reči tela. Otvorení a pozitívni ľudia sa usmievajú a vytvárajú očný kontakt. Ich úsmev je široký a smejú sa očami aj ústami. Radi nadväzujú kontakty s inými. Radi sami začínajú komunikáciu. A čím viac ľudí aj deti oslovia, tým majú väčšiu šancu získať viac kamarátov. Najčastejšie chyby, ktoré deti robia a ktoré bránia nadväzovaniu kontaktov, sú tieto: krčia sa, sťahujú hlavu medzi ramená a vyhýbajú sa očnému kontaktu. Vysvetlite deťom, čo sa im páči na správaní obľúbených detí a čo by mohlo urobiť pre to, aby sa aj ono správalo podobným spôsobom. Môže si to napríklad nacvičovať pred zrkadlom s plyšákom, aby si osvojilo nové návyky. Navrhnite mu, aby sa správalo tak, akoby už bolo veľmi obľúbené, pretože to väčšinou vyústi k takému správaniu aj v skutočnosti a práve toto správanie potom k nemu pritiahne ostatné deti.
Motivujte dieťa, aby hľadalo možnosti, kde môže stretnúť kamarátov. Čím viac príležitostí na stretnutia dieťa má, tým má väčšiu šancu, že stretne nových kamarátov. Tým, že bude sedieť doma, kamarátov nenájde. Tréningom a miestom na socializáciu môže byť aj návšteva plavárne. Niektoré deti majú problémy vyrovnať sa so situáciou, keď je okolo nich množstvo ľudí. Preto chodievajte pravidelne na plaváreň alebo kúpalisko, do cirkusu alebo bábkového divadla. Tieto prostredia ponúkajú množstvo podnetov a príležitostí na interakciu v prirodzenom prostredí.
Podporujte aktivity, ktoré posilňujú pocit spolupatričnosti. Povzbudzujte dieťa, aby si našlo nejakú záľubu, ktorá ho baví a v ktorej sa môže stretnúť s deťmi podobných záujmov. Je dôležité, aby dieťa „zapadlo“ do skupiny kamarátov, hoci to nemusí znamenať, že sa chce od nich odlišovať a mať všetko to, čo majú oni. No statusové symboly - mobil, MP3-prehrávač, drahé bicykle a módne oblečenie - chýbajúce uznanie kamarátov vždy nezabezpečia. Skutočné priateľstvo sa buduje na spoločných záujmoch, rešpekte a vzájomnom pochopení, nie na materiálnych veciach.
Rodičia majú tendenciu „organizovať” priateľstvá. Vyzerá to asi tak, že rozhodujú, kto s kým sa má hrať, koho treba pozvať na oslavu. Skúste byť skôr sprievodcom. Ponúknite možnosti, ale nechajte dieťa, nech si vyberie svojich kamarátov. Deti sa priateľstvu učia pozorovaním dospelých. Preto buďte pre svoje ratolesti príkladom a majte priateľov. Deti sú veľmi všímavé a často napodobňujú správanie dospelých. Ukážte, že aj vy viete počúvať, ospravedlniť sa, poďakovať či urobiť kompromis.
6 tipov, ako pomôcť deťom ovládať ich emócie | Tipy pre zdravý životný štýl na UCLA
Veľmi inšpiratívny je príbeh matky Becky Hughes, ktorá si pamätá, že keď bol jej syn William v škôlke, pôsobil ako samotár. Rád sa hral sám, kreslil zložité obrázky a hĺbal nad knihami, no bol plachý a pri iných deťoch sa necítil dobre. Vtedy to ešte neriešila, ale keď išiel do školy, začalo ju to trápiť. Dnes má William 12 rokov a aj keď nie je typom dieťaťa, ktoré sa kamaráti s každým, jeho mama našla spôsob, ako mu pomôcť a povzbudiť ho, aby si našiel priateľov. Ak máte podobný problém, skúste sa inšpirovať jej prístupom. Keď William spomenul nejakého chlapca zo školy, tak sa ho bez nútenia spýtala, či by sa chcel s ním stretnúť aj mimo školy. Keď povedal, že áno, zistila si kontakt na jeho rodičov a dohodla s nimi návštevu u nich doma. Takéto neformálne stretávania boli základom neskoršieho úspechu.
Tento spôsob socializácie odobruje aj detská psychologička z detskej nemocnice v St. Louis Kimberly Sirl. Radí, že je dobré začať s niekým, koho má vaše dieťa rado a doma ho spomína. Nikdy mu nevyberajte kamarátov podľa svojich predstáv len preto, lebo vám by sa páčilo, keby sa kamarátili. Vytvorenie priestoru pre spoločné hranie sa detí mimo škôlky či školy zvýši šance, že deti budú uvoľnenejšie a bude im príjemne.
Pri organizovaní takýchto stretnutí je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov:
- Vek dieťaťa: Významnú úlohu zohráva to, pre dieťa v akom veku chcete kamarátov nájsť. Ak pre škôlkara, začnite tým, že pozvete nanajvýš jedného alebo dvoch kamarátov z okolia alebo škôlky, ktorých pozná. Dbajte na to, aby vekové rozdiely medzi deťmi boli minimálne, čo pomôže k hladšej interakcii.
- Dĺžka hrania: Spoločné hranie by nemalo trvať príliš dlho, aby deti neunavilo, ideálna je hodina, maximálne dve. Naplánujte si dopredu, ako by sa mohli hrať, sústreďte sa na také aktivity, ktoré má vaše dieťa najradšej a vytvorte pre ne priestor, aby sa cítili komfortne. Pripravte viacero možností zábavy.
- Zapojenie rodiča: Zapojte sa do hier. Nenechajte deti nech sa zabávajú samé, vaša prítomnosť môže atmosféru uvoľniť a pôsobiť ako katalyzátor pre prvé interakcie. Pripravte sa aj na situáciu, že drobci sa môžu pohádať. Vtedy je vhodné odpútať ich pozornosť zmenou činnosti.
- Pravidelnosť pre plaché deti: Plachým deťom pomôže, ak sa budú stretávať s tými istými kamarátmi v pravidelnom čase, napríklad raz týždenne. Postupne sa môžu stretnutia presunúť do parku, na ihrisko či do domu iného kamaráta. Ak sa vám bude zdať, že dieťa sa dokáže s ostatnými hrať samostatne a je uvoľnenejšie, skúste ho nechať v dome niektorého kamaráta bez vás, najskôr na krátku dobu, neskôr na dlhšie, čím sa posilní jeho samostatnosť a sebadôvera.
- Hracie chvíľky s rodičom: Občas si doprajte hracie chvíľky len vy s vaším dieťaťom. Pravidelné hrávanie sa v dvojici vám umožní spoznať jeho štýl a zistíte, pri čom sa najlepšie cíti. Uvidíte, kde má medzery a čo je pre neho ľahké. Napríklad, ak ho hlavolamy a hry vyžadujúce veľké sústredenie frustrujú, vynechajte ich z herných aktivít, aby sa predišlo zbytočnej frustrácii.
- Domáci maznáčik: Zvážte kúpu domáceho maznáčika. Niektoré malé deti nie sú pripravené hrať sa so svojimi rovesníkmi, a hra s domácimi zvieratkami vyžaduje sociálnu interakciu, ktorá môže byť skvelou prípravou na medziľudské vzťahy.
- Využitie médií: Jednou z možností ako posilniť pozitíva socializácie je pozrieť sa, ako to robia iní. Pozrite si so svojim samotárom DVD alebo si čítajte knihy o priateľstvách. Pri menších deťoch vyberajte kratšie príbehy, ktoré im prečítate bez toho, aby sa začali nudiť, a potom sa o nich rozprávajte.
- Realistické očakávania: Neočakávajte príliš veľa. Nezabudnite, že deti do troch rokov sa ešte s kamarátmi hrať nevedia, sociálne interakcie sa upevňujú až po tomto veku. Deti do troch rokov sú predovšetkým sústredené na seba a paralelné hranie je pre ne prirodzené.
Navigácia vo svete priateľstiev: Rozlišovanie a udržiavanie vzťahov
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že vzťahy sa môžu nachádzať na dvoch protichodných polohách. Prvý prípad je, keď nebudeme nadšení a nebudeme chcieť, aby nejaký vzťah nášho dieťaťa s niekým iným vôbec vznikol, pretože sú ľudia a „priatelia“, ktorí ubližujú a škodia. Na druhej strane sú prínosné vzťahy, ktoré dieťa obohacujú a podporujú. Je nevyhnutné, aby dieťa dokázalo identifikovať vzťahy, ktoré sú negatívne, ale aj tie prínosné. Pretože na jednej strane je v istých nepriaznivých prípadoch nutné zatvoriť sa a chrániť sa, ale na druhej je potrebné otvoriť sa pozitívam a príležitostiam. Deti sa v prvom rade musia naučiť rozlišovať medzi oboma možnosťami a potom vedieť, ako reagovať.
Priatelia sa môžu skrývať hocikde, aj tam, kde ich vôbec nečakáme. Hovorí sa, že vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Iste, tým, že máme s niekým veľa spoločného, zdá sa nám podobný, máme veľa tém, na ktoré sa dívame rovnakou optikou, a tak prirodzene k nemu inklinujeme. Spoločné síce spája, ale je prínosné užiť si aj pravý opak. Niekedy nám najviac dajú práve takí ľudia, ktorí sú z iného cesta, z inej oblasti, z inej krajiny, majú iný svetonázor. To nie je len o tolerancii k druhým a ich postoju. Tu ide o to, nájsť spôsob, ako nadviazať vzťah a užiť si výnimočnosť nového človeka, zároveň si obohatiť vlastné názory a rozšíriť svoje obzory. Ukážte deťom, ako pozitívne reagujete na niečo, čo je v druhom človeku úplne iné než u vás. Nech deti vidia, že existuje množstvo úžasných vecí aj mimo toho, čo doteraz spoznali a skúsili, čím podporíte ich otvorenosť k novým zážitkom a ľuďom.
Podporte ich, aby sa pri spoznávaní niekoho nového sústredili na detaily. Mali by si zapamätať meno a niečo o tom človeku, čo rád robí, čo ho nebaví, zaujímavé či zábavné hobby. Tým, že ukážete záujem o niekoho, nadväzujete s ním kontakt a môžete zažiť príjemné a neočakávané zážitky. Podporujte prirodzenú zvedavosť detí, spýtajte sa na nových ľudí v ich okolí, napríklad spolužiaka, kamaráta na ihrisku, spoluhráča v tíme. Pomôžte im napríklad jemným posunom k vytvoreniu vzťahu tým, že sa spýtate: „Zaujímalo by ma, čo ten nový chlapček robil v starej škole na telesnej/hudobnej/výtvarnej výchove… a pod.“ Ten, kto ukáže, že sa zaujíma o iného, bude vždy sám zaujímavejší a pritiahne pozornosť mnohých ľudí, z ktorých sa môžu stať priatelia. Takýmto spôsobom zároveň podporujete budovanie empatie, ktorá je základom zdravých vzťahov.
Svet nie je prechádzka ružovou záhradou, prídu aj náročné chvíle, aj nepríjemní ľudia. Ukážte deťom, že aj vy zažívate situácie, do ktorých sa nechcete púšťať, a stretávate ľudí, s ktorými nechcete mať nič spoločné. Je to dôležité, aby videli, že sa nemusia s každým (zo slušnosti) pustiť do reči, že nie každý je príjemný a hodný nášho priateľstva. Ale keď sa tak rozhodnú, mali by to urobiť s rešpektom k druhej strane. Mali by dôverovať svojej intuícii a nevytvárať si vzťah, ak cítia, že to nie je správne. Vďaka negatívnym vnútorným pocitom a intuícii dokážu poľahky rozpoznať, že niekto im „nesedí“, a tým, že sa mu vyhnú, zostávajú v bezpečí. Niekedy nebudú vedieť presne popísať, prečo majú z daného človeka nepríjemný pocit, a to je v poriadku, podobne to máme všetci, deti i dospelí.
Mať kamarátov je jedna vec, ale udržať si ich, je druhá vec. Dieťa musí vedieť, že priateľom musí dávať svoj čas a zaujímať sa o nich. Povzbudzujte ho, aby napríklad chorému kamarátovi povedalo, čo majú na domácu úlohu. Alebo mu môže zavolať a opýtať sa, ako sa má. Niekedy možno nejaký kamarát potrebuje len povzbudenie, inokedy dobrú radu alebo pomoc pri niektorých činnostiach. Upozornite tiež dieťa na to, že keď je s kamarátom, nech sa mu naplno venuje, užíva si jeho spoločnosť a dáva mu najavo radosť z toho, že sú spolu, čo posilňuje puto priateľstva.
Žiadne priateľstvo sa nezaobíde bez konfliktov. V rámci zachovania dobrých vzťahov, keď dôjde k nedorozumeniu, je dôležité ospravedlniť sa a prijať ospravedlnenie. To učí dieťa zodpovednosti a schopnosti odpúšťať. Ak sa priateľovi darí, nech sa vaše dieťa teší spolu s ním, pretože sila priateľstva sa overuje aj v takýchto situáciách, nielen v ťažkostiach. Jednou z najodvážnejších a najláskavejších vecí, ktoré dieťa môže urobiť, je postaviť sa za priateľa, keď to potrebuje, čo buduje silné základy lojality a dôvery.
Upozornite dieťa aj na to, že priateľstvá niekedy zanikajú. Vzťahy sa neustále vyvíjajú. Je prirodzené, že aj priateľstvá sa časom menia. Niektoré zanikajú a vznikajú iné. Je to prirodzená súčasť života. Deti sa rýchlo menia. Menia sa ich záujmy a kvôli tomu sa často menia aj ich kamarátstva. Samozrejme, že to môže bolieť, keď dieťa stratí kamaráta, ale je potrebné naučiť ho prijať túto situáciu a pochopiť ju ako súčasť životného cyklu. Existujú však aj krásne výnimky, kedy priateľstvá vydržia celý život, a tie sú o to cennejšie.
Keď dieťa nechce zapadnúť: Akceptácia introverzie a individuálnych potrieb
Nie všetky deti musia byť „najlepší kamaráti” s každým. Niekedy stačí mať pár známych, s ktorými sa cítia dobre. Dôležité je tiež si uvedomiť, že ak dieťa cíti tlak, že niečo musí robiť, môže sa vám to vypomstiť. Ak kamarátov nevyhľadáva, pravdepodobne sa pri iných deťoch cíti neisté a tlak rodičov môže túto neistotu ešte zvyšovať. Môžu v ňom vzrásť obavy, že vás sklame, alebo sa to môže premeniť na boj o moc, čo poškodzuje vzájomný vzťah. „Rodičia by nikdy nemali tlačiť na veľmi malé deti, aby sa hrali spoločne, musia mať priestor vybrať si niektoré veci podľa seba,“ upozorňuje odborníčka Walker.
Príbeh matky, ktorej dcéra je fajn dievča, so zlatou povahou, zvládnuteľným temperamentom a kopou nápadov, no napriek tomu nemá kamarátov, je pre mnohých rodičov až príliš reálny. Deti miluje, správa sa k nim pekne, ale je introvert a trochu plachá. Keď sa k tomu pridá slabá komunikácia, problém je na svete. Učiteľka trpezlivo vysvetľovala: „Áno mamička, má rada deti. Nie, nikto jej nerobí zle. Áno, zavolajú ju do hry. Nie, nejde. Hrá sa vedľa detí, nie s nimi.“ Tento pocit rodičovskej bezmocnosti, akoby dieťaťu neodovzdali gén priateľstva, je silný. Prečo sa len tých detí bojí? A to napriek tomu, že v škôlke sú naozaj milé a príjemné deti, neexistujú tam posmešky a dcéra škôlkárči s nadšením. Doma vymenúva spolužiakov, kreslí si triedu a učiteľka je jej najväčšia influencerka. Ale kamarátov nemá.
Prvé pocity krivdy často začínajú v poslednom škôlkarskom roku, s nástupom „mini puberty“. Oslavy a prespávačky sú v tomto období častou témou. Keď sa v skrinkách vybraných detí objavujú sladké pozvánky na párty, a v tej vašej nie je ani jedna, pocit smútku a frustrácie je prirodzený. Dievčatá vždy volajú zo tri či štyri najkamošky a ostatné len smutne vytriešťajú oči. V takýchto chvíľach je ťažké vysvetliť dieťaťu, prečo nebolo pozvané. Obdobnou udalosťou sú novodobé prespávačky, keď najlepšie kamošky prichádzajú do škôlky aj s ruksakom a jedna z rodín si berie babinec domov. Deti si na prespávačky zvyknú hrať doma a tešia sa, až aj ich niekto pozve.
Rodičia často v snahe pomôcť robia rôzne opatrenia, ktoré však nemusia vždy priniesť želané výsledky. Napríklad, nútenie detí k spoločnej hre pod hrozbou odobratia hračiek, alebo organizovanie stretnutí s rôznymi deťmi s vierou, že niektoré dieťa sa snáď dokáže naladiť na spoločnú vlnu. Často však všetky pokusy skončia tak, že dieťa sa hrá vo vedľajšej izbe a ostatným to je jedno. Snahy na ihrisku s prihováraním sa deťom a požičiavaním hračiek môžu viesť k tomu, že rodič sa skamaráti s polovicou mesta, zatiaľ čo jeho dieťa len so psom suseda. Najväčšie fiasko môže priniesť denný tábor, kam sa zapíšu obe deti v nádeji, že by všetko mohli zmeniť neoťukané tváre. Kým mladšie dieťa sa môže lúčiť s deťmi so slzami v očiach, sľubujúc si verné priateľstvo, to staršie môže najviac spomínať na farebný obuvák na topánky.
6 tipov, ako pomôcť deťom ovládať ich emócie | Tipy pre zdravý životný štýl na UCLA
Aristoteles povedal: „O priateľstve možno hovoriť len tam, kde je vzájomné porozumenie.“ Je jasné, že pre každého je priateľstvo niečo iné. Každý si zo vzťahov berie to, čo je preňho dôležité. A tak sa snažte nepodsúvať svojmu dieťaťu vlastnú definíciu vzťahov. Ona je proste rada tým dievčaťom odvedľa. Napokon, vedieť byť sám sebou a byť tak spokojný, to je základ každého zdravého priateľstva. Ak sa dieťa cíti prijaté doma, ľahšie si hľadá priateľov vonku. Naučiť sa byť kamarátom je proces. Rovnako ako dospelí, tak aj deti sa niekedy popália, sklamú, ale aj zažiaria. Vašou úlohou nie je vyriešiť ich vzťahy, ale byť im podporou a sprievodcom.
Väčšina prípadov plachosti alebo problémov s hľadaním priateľov v ranom detstve je úplne normálna a prechodná. Pozornosť je potrebné zvýšiť až vtedy, ak vaše viac ako trojročné dieťa má len zriedka očný kontakt, je nezvyčajne utiahnuté, nechce sa vôbec hrať s ostatnými alebo sa bojí ísť na ihrisko a do škôlky. V takýchto situáciách je určite vhodné poradiť sa s lekárom alebo detským psychológom, ktorí môžu poskytnúť odbornú pomoc a usmernenie. Nezabúdajte, že obľúbené deti nie sú tie, ktoré majú najviac hračiek alebo najlepší mobil, ale tie, ktoré sú spokojné samy so sebou a vedia sa otvoriť druhým.
tags: #ked #si #dieta #nevie #najt #kamaratov