Každý z nás zažil niekedy odmietnutie. Mnohí už v detstve a doteraz si vieme v pamäti vybaviť kruté slová: „Ty sa s nami nehráš”. Byť súčasťou skupiny pravdepodobne pomáhalo našim predkom prežiť. V porovnaní s ostatnými jedincami živočíšnej ríše máme slabú ochranu pokožky, keďže nemáme na nej kožušinu či zhrubnutú vrchnú vrstvu, naše nohy nie sú najrýchlejšie a ruky najsilnejšie a detstvo trvá veľmi dlho. Preto nám prežitie v nehostinnom prostredí umožnil práve pobyt v skupine so staršími členmi. Prijatie do skupiny má však aj svoj opak, odmietnutie.
Dopad vylúčenia na zdravie a psychiku
Vedci zistili, že odmietnutie má priamy a negatívny dopad na zdravie. Ľudia, ktorí sú izolovaní a opustení, majú zvyčajne zhoršený fyzický stav, trpia nedostatkom kvalitného spánku, majú oslabený imunitný systém a dokonca skôr zomierajú v porovnaní s tými, o ktorých sa stará láskavé a milujúce okolie. Nadbytočný stres nepôsobí negatívne len na dospelých, podobne ho prežívajú aj deti. Chronický stres môže zásadne ovplyvniť vývoj dieťaťa. Dnes je vo svete tínedžerov bežné, že sú pod tlakom, kultúra sociálnych sietí ich silno ovplyvňuje a oni sú nútení neustále sa porovnávať a držať krok so svojimi rovesníkmi.
Vyčlenenie z kolektívu môže mať zásadný dopad na ich psychickú pohodu. Práve samotári majú sklony k tomu, že v styku s ostatnými reagujú agresívne. Odmietnutie môže dokonca viesť k násiliu. Analýza 15 strelcov v amerických školách odhalila, že až 13 z nich bolo samotárov, ktorých kolektív vyčlenil. Tínedžeri by mali vedieť, že sú veci, ktorými sa neoplatí príliš zaoberať.
Neurobiológia odmietnutia a mechanizmy prežitia
Vedci zistili, že odmietnutie aktivizuje v mozgu podobné časti ako fyzická bolesť. Nikoho preto azda neprekvapí, že je náročné uniesť ho a spracovať v sebe. Nanešťastie má odmietnutie na nás vplyv aj dlho po tom, ako sa takáto situácia odohrala. Odmietnutie nás môže sklamať, rozosmútiť a úplne zastaviť naše kroky. Je dôležité vedieť, ako sa s odmietnutím vyrovnať, pretože každý z nás, vrátane detí, ho v istom momente zažije.
Nathan Dewall, psychológ z Univerzity v Kentucky a autor štúdie o dopade sociálneho vylúčenia, tvrdí, že najlepší spôsob, ako sa s ním vyrovnať je nájsť iné zdroje priateľstva a prijatia. Podľa neho si ľudia často nechávajú negatívne pocity vyplývajúce z vylúčenia pre seba, pretože sa cítia trápne a myslia si, že to nie je až taký veľký problém. Z odmietnutia sa môžeme aj poučiť, určite viac a efektívnejšie, než z úspechu. Dôležité však je nenechať sa ním úplne pohltiť.
Čo sa deje s vaším mozgom bez akéhokoľvek sociálneho kontaktu? - Terry Kupers
Vedomie seba ako ochranný mechanizmus
Ako dlho pociťujete negatívny dopad odmietnutia? Možno hodinu, deň, týždeň, mesiac… Odmietnutie, či už v malom alebo vo veľkom je súčasťou našich životov. Vedci zistili, že niektorí ľudia ho dokážu uniesť jednoduchšie ako iní. Na základe výsledkov novej štúdie tvrdia, že spôsob reakcie závisí od toho, do akej miery sme si vedomí svojich činov a našej kontroly nad nimi.
Výskum ukázal, že študenti, ktorí poznali svoju hodnotu a vnímali svoju rolu, pociťovali z odmietnutia menší stres, než ostatní. Zdá sa, že tí ľudia, ktorí majú silné vedomie o sebe, dokážu efektívnejšie regulovať negatívne emócie vyplývajúce z exklúzie. Práve schopnosť ovládať silné emócie a pokračovať v úlohe napriek vyčleneniu, bola kľúčová pre prežitie našich predkov. Lenže aj tu platí, že všetkého veľa škodí. Až prílišná snaha ovládať svoje emócie a vedome ich meniť s úmyslom vnímať situáciu odlišne, vedie k nahromadeniu negatívnej energie a v konečnom dôsledku môže vyústiť do výbuchu, vrátane tvrdých slov, urážok a lietania tanierov.
Relačná agresia a fenomén vylúčenia
Sárina maminka vedie dcéru každý deň do školy za ruku. Malá prváčka len zriedkavo udrží slzy. Je pre ňu ťažké rozlúčiť sa s blízkou osobou a vojsť do kolektívu. Donedávna to ako tak išlo, mala okolo seba ešte dve kamarátky. Teraz je však všetko inak, tie dievčatká sa spojili a so Sárou nechcú mať nič spoločné. Na takéto správanie detí majú odborníci názov, volá sa relačná agresia alebo alternatívna agresia.
Môže sa vyskytnúť nielen tvárou v tvár, ale aj online. Patrí sem ohováranie, klebety, ponižovanie, spájanie sa voči danému dieťaťu, aj sociálne vylúčenie. Problém je, že deti sa dospelým len málokedy zdôveria. Dôvody majú rôzne, buď si takéto správanie nevšimnú, boja sa, nechcú byť označené za žalobaby, cítia sa bezmocné, hanbia sa alebo si myslia, že dospelí im aj tak nepomôžu. Keď je dieťa mimo kolektívu, začína samo seba vnímať, že ho nemajú radí, nezaslúži si pozornosť detí a nie je dobrým priateľom.
Šikanovanie vs. vylúčenie: Čo hovoria dáta?
Šikanovanie je neželané agresívne správanie, ktoré zahŕňa nerovnováhu síl. Ide o jav, ktorého cieľom je zámerné ubližovanie, ponižovanie alebo zastrašovanie inej osoby. Za šikanovanie sa nepovažuje jednorazový čin. Šikanovanie je opakovaný, dlhovdobý jav, ktorý sa postupom času stupňuje, a to na úrovni nielen fyzickej ale aj psychickej.
Zaujímavé je, že šikanovanie zo strany spolužiakov nebolo spojené s takým nárastom hladiny kortizolu ako vylúčenie z kolektívu, čo naznačuje, že odmietnutie spolužiakmi je ešte výrazne stresujúcejšou záležitosťou, ako samotná šikana či doberanie. Štúdia realizovaná odborníkmi z Radboud University Nijmegen potvrdila, že deti, ktoré boli vylúčené z kolektívu, mali zvýšenú hladinu kortizolu a táto hladina klesala len veľmi mierne.
Praktické kroky pre rodičov a pedagógov
Dajte deťom najavo, že sa im nemusí vždy všetko podariť a neúspech u kamarátov je podobne bežný ako úspech. Je to len ďalšia skúsenosť, ktorej úlohou je umožniť im naučiť sa niečo nové. Motivuje ich k tomu, aby vymysleli nový plán a vyskúšali osloviť potenciálnych kamarátov nanovo. Mali by ste však myslieť na to, že nie je dobré, ak sa snažíte vyhovoriť deťom ich pocity a uľahčiť im prežívanie sklamania, pretože každý z nás najprv potrebuje prežiť sklamanie, smútiť nad neúspechom a až potom sa dokáže zamyslieť nad ďalším krokom.
Ako podporiť sebaúctu dieťaťa
Požiadajte dieťa, aby vám nakreslilo alebo napísalo svoje dobré vlastnosti. Potom papier nalepte na stenu či chladničku tak, aby ste ho mali na očiach. Keď sa dieťa napokon odhodlá a zdôverí sa nám, ozve sa v nás ochranársky inštinkt a máme tendenciu prevziať situáciu do vlastných rúk. Prvý krok je počúvať svoje dieťa. Pýtať sa, aby sme situácii naozaj rozumeli. Vcíťme sa do jeho pocitov a ak potrebujeme, zapisujme si detaily. Budeme sa mať neskôr o čo oprieť.
Povedzme dieťaťu, že ho chápeme a rozumieme, akú má ťažkú situáciu, vnímame bolesť, ktorú prežíva a sme tu pre to, aby sme mu poskytli oporu a podporu. Potom prejdime na riešenie problémov. Spoločne uvažujme, ako by sa dala situácia riešiť, čo by mohlo dieťa urobiť. Takto sa naučí vyrovnať sa s podobnými okolnosťami aj v budúcnosti.
Budovanie emočnej inteligencie v školskom prostredí
Gro je od útleho veku rozvíjanie emočnej inteligencie. Učiť dieťa rozpoznať, ako sa kto cíti, ale aj ako sa cíti ono samo a rozširovať jeho emočný slovník. Keď sa dnešnej mládeže spýtate, ako sa má, vie povedať dobre alebo zle. Ďalšie emócie ako smútok, radosť, nechuť, prekvapenie, hanba už nemajú v slovníku, nevedia, že sú to emócie.
Školský podporný tím (SPT) je skupina odborníkov a pedagogických pracovníkov, ktorí sa v škole podieľajú na poskytovaní podpory žiakom s rôznymi potrebami. Tento tím má za úlohu pomáhať deťom, ktoré čelia rôznym výzvam, ako sú vzdelávacie problémy, emočné ťažkosti, poruchy správania alebo iné špecifické potreby. Cieľom školského podporného tímu je zabezpečiť, aby každé dieťa malo prístup k potrebnej podpore na to, aby sa mohlo úspešne rozvíjať a napredovať.
Prevencia a stabilizácia dieťaťa v krízových situáciách
Ľudské telo reaguje na stres stuhnutím, napätím, búšením srdca, potením rúk či zrýchleným dýchaním. Preto, ako takú rýchlu prvú pomoc, učím detičky, ale aj tínedžerov, relaxovať pred spaním, alebo používať stabilizačné techniky. Mechanizmus, kedy odložím mobil, kedy už mám ticho. Dodržiavanie spánkovej hygieny a nastavenie si rytmu života. Aj keď dočasne, nemusí to tak byť už na celý život, ale aspoň dočasne treba stabilizovať štruktúru dňa dieťaťu, ktoré má psychické či fyzické ťažkosti.
Rovnako je dôležité zabezpečiť psychohygienu pre deti prostredníctvom športu, kvalitnej stravy a pravidelného odpočinku. Taktiež je nevyhnutné hľadať zdroje, ktoré dieťa napĺňajú a dodávajú mu energiu, ako je čas strávený vonku. Zároveň by sme mali byť obozretní, ako médiá pristupujú k citlivým témam, ako sú šikanovanie alebo násilie v školách, aby nevyvolali efekt, ktorý by mohol viesť k romantizovaniu násilia alebo samovrážd medzi deťmi. Tieto situácie môžu negatívne ovplyvniť deti, ktoré ešte nemajú dostatočne vyvinutý kritický pohľad na realitu.
tags: #ked #vyclenuju #dieta #z #kolektivu