Máte doma dieťatko, ktoré sa práve snaží urobiť svoje prvé kroky? Čakanie na tento prelomový moment je pre mnohých rodičov plné očakávania. Samostatná chôdza predstavuje jeden z najdôležitejších míľnikov vo vývoji dieťaťa, avšak je kľúčové si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným, individuálnym tempom. Neexistuje žiadny striktne daný vek, kedy by malo dieťa začať samostatne chodiť, pretože vývoj je determinovaný mnohými faktormi, vrátane genetiky a celkového psychomotorického dozrievania.
Individuálny rytmus vývoja chôdze
Deti zvyčajne začínajú chodiť okolo svojich prvých narodenín. Prvé samostatné kroky dieťatko začína robiť v rozmedzí 10-16 mesiacov. Väčšina detí urobí prvé krôčiky medzi 9. a 12. mesiacom života a samostatne chodí medzi 14. a 15. mesiacom. Je to veľmi individuálne. Niektoré deti chodia už v 11. mesiacoch, iné až v 15. alebo dokonca neskôr. „Chôdzu u detí ovplyvňuje veľa faktorov. Je to motivácia, telesné a genetické faktory, prostredie, svalové napätie, či predošlý psychomotorický vývoj,“ povedala detská lekárka Monika Michňová, zdôrazňujúc komplexnosť tohto procesu.
„Psychomotorický vývoj je genetický zakódovaný, to znamená, že naozaj nie je nič potrebné dieťatko nútiť.“ Zdravé dieťatko sa naučí chodiť bez pomoci okolo 10 až 18 mesiaca života. Odborníci na pohybový vývin detí odporúčajú nechať dieťa liezť a chodiť popri nábytku a nijako nezasahovať do chôdze a jej vývinu. Dôležité je si uvedomiť, že chôdza sa nedá naučiť; ide o akvizíciu determinovanú neurologickým dozrievaním, premenlivým od jedného dieťaťa k druhému. V priemere deti začnú chodiť medzi 10 a 18 mesiacmi, ale samozrejme sú výnimky, niektoré o niečo skôr a niektoré o niečo neskôr. Asi len polovica detí začne chodiť okolo roka (ale keď pozeráte fóra a podobne, máte pocit, že všetky, len to vaše nie). A aj keď dieťa nechodí v 18 mesiacoch, nemusí to znamenať problém; treba sa pozerať na celkový psychomotorický vývoj. Detičky sú individuality a nič, čo sa ich týka, nemožno zovšeobecňovať, ani vývin chôdze. Nedá sa presne stanoviť, kedy je ten čas, to obdobie, v ktorom by dieťa malo začať samostatne chodiť. Niektoré to zvládnu už v desiatom mesiaci, iným to trvá aj do roka a pol.
Psychomotorická cesta k samostatnej chôdzi
Predtým, ako dieťa urobí svoje prvé samostatné kroky, musí prejsť sériou dôležitých vývojových míľnikov, ktoré posilňujú svaly, rozvíjajú koordináciu a trénujú rovnováhu. Tieto fázy sú nevyhnutné pre zdravý a prirodzený nástup chôdze.
7 krokov k chôdzi | Kedy vaše dieťa začne chodiť?
Samostatné sedenie a lezenie
Predchádzajúce vývinové míľniky sú už spomenuté samostatné sedenie a lozenie. Pred chôdzou je dôležité, aby dieťatko zvládlo samostatne obchádzať nábytok, vedieť sa samé pustiť. Samostatná chôdzi predchádza niekoľko úkonov, ktoré dieťa musí zvládnuť, ktoré sa musí naučiť. Rodičia často robia chybu, že deti „učia“ chodiť, avšak vývoj má svoje prirodzené poradie.
Lozenie je jedným z najzdravších pohybov vo vývoji. Nielen, že prepojuje obe hemisféry, a tým zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale hlavne posilňuje chrbtové a sedacie svaly, ktoré deti potrebujú na sedenie a následne na chôdzu. Lozenie zaberá vo vývoji dosť dlhé obdobie, približne 4 až 5 mesiacov, než deti začnú chodiť. V posledných rokoch lekári často zaznamenávajú u detí fenomén, že nelozia, čo môže signalizovať narušenie prirodzeného vývoja. Tento dôležitý pohybový vzorec je esenciálny pre správne zapojenie svalových skupín potrebných pre vertikálnu polohu a stabilnú chôdzu.
Stavanie sa s oporou a chôdza popri nábytku
Vývin chôdze približne v 8. mesiaci začína, keď sa dieťa stáva silnejším a zvedavejším. Začína sa vyťahovať do stoja popri nábytku alebo popri nohách dospelého. Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmim mesiacom a pridŕža sa. Následne začne obchádzať nábytok. Ak dieťa sa dostane do stoja, je potrebné naučiť - ukázať mu, ako sa dostať späť dolu. Ukážte mu, že musí povoliť kolienka a tak sa dostane späť na štyri. Ak ho v tejto fáze začnete chytať za ruky a začnete „ho učiť chodiť“, dieťa bude mať pocit, že ste súčasťou jeho pohybového stereotypu. Preto je dôležité nechať ho objavovať túto schopnosť samostatne. Ak dieťa chcete naučiť, ako zliezť zo stoja dole, odstúpte mierne od neho a stále sa na neho dívajte. Môžete ho volať menom a ukazovať hračku - tá by ho mala prilákať, aby zišlo dole. Ak dieťatko nereaguje, treba ho chytiť v oblasti kolienok a pokrčiť mu ich - teda názorne ukázať, že ich musí povoliť a tak sa dostane do kľaku. Z kľaku sa už samé dostane bez problémov na zem.
Vývin chôdze približne v 9. mesiaci pokračuje. Postupne dieťa začne používať nábytok, či steny a začne chodiť popri nich. Chodiť začína najprv do boku a až neskôr smerom dopredu. Pre toto obdobie je kľúčové skontrolovať bezpečnosť vášho nábytku a priestoru, v ktorom sa dieťa pohybuje, aby sa predišlo zraneniam pri pádoch a zakopnutiach. Dieťa, ktoré nie je chytané za ruky, sa pomerne rýchlo naučí spoliehať samé na seba. Pomerne veľa detí prejde do samostatnej chôdze po 4 - 5 mesiacoch od prvého postavenia sa popri nábytku.
Samostatný stoj a prvé kroky
Vo vývine chôdze v 10. - 12. mesiaci dieťa začína stáť bez opory a začína trénovať svoju rovnováhu. Je to kľúčová súčasť chôdze. Ak dieťa dokáže stáť bez opory a balancovať čo i len na pár sekúnd, čoskoro sa začne cítiť dostatočne isto, aby skúsilo urobiť prvý krok. Prvé kroky v 9. - 12. mesiaci sú nezabudnuteľným okamihom v živote malého dieťatka. Určite bude nasledovať zopár zakopnutí, kým sa dieťa naučí chodiť samé. Pokračujte v podporovaní dieťatka, keď objavuje schopnosť chôdze. Samostatná chôdza sa zvyčajne plne rozvinie v 12. - 15. mesiaci. Majte na pamäti, že niektoré deti radšej štvornožkujú, robia tak po dlhšiu dobu a až potom naozaj začnú samostatne chodiť.
Podpora prirodzeného vývoja: Čo robiť
Kľúčom k úspešnému a zdravému nástupu chôdze je poskytnúť dieťaťu optimálne prostredie a podporu, ktorá rešpektuje jeho prirodzený vývojový proces.
Chodenie naboso a barefoot obuv
Dieťatko by sa malo učiť chodiť bosé, bez topánok. Pretože chodenie bez topánok rozvíja svaly na chodidlách a členkoch. Taktiež posilňuje klenby nôh a zlepšuje koordináciu a rovnováhu. Bosé chodenie umožňuje chodidlu prirodzene vnímať povrch, čo je dôležité pre správny rozvoj propriocepcie a stability.
Keď už je potrebné obúvať dieťa, prvé topánočky dieťatka by mali byť barefoot, pretože tie najlepšie kopírujú detskú nožičku. Barefoot obuv, s dostatočným priestorom pre prsty, tenkou a flexibilnou podrážkou bez podpory klenby, umožňuje chodidlu prirodzený pohyb a posilňovanie svalov, čo je v súlade s princípmi bosého chodenia.
Vytvorenie bezpečného prostredia
Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe. Uvidíte, do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory a krátko nato aj na svoje prvé kroky.
Motivácia a jemná podpora
Pri skúšaní prvých krokov môže pomôcť, ak má dieťa plné ruky, čiže v každej ruke drží nejaký predmet, napríklad plyšové hračky. To napomáha k udržaniu stability, pretože ruky nie sú voľné na balansovanie, ale na prenášanie predmetov. Ďalšou metódou, ako podnietiť dieťa k postaveniu sa, je použiť predmety, ktoré upútajú jeho pozornosť. Potrebujete pásku, niekoľko predmetov a stenu. Rôzne predmety, ktoré upútajú pozornosť vášho dieťatka prilepte na stenu do výšky očí, tak aby tieto predmety mohlo dieťa chytiť jedine v stoji. To prirodzene motivuje dieťa k tomu, aby sa postavilo a snažilo sa dosiahnuť na zaujímavú hračku.
Čomu sa vyhnúť pri učení chôdze
Existujú praktiky a pomôcky, ktoré rodičia často používajú v dobrej viere, že pomáhajú dieťaťu chodiť, ale v skutočnosti môžu jeho prirodzený vývoj brzdia alebo dokonca poškodzujú.
Nebezpepečné pomôcky: Chodítka a tlačítka
Nikdy nepoužívajte pomôcky na chodenie, ako napríklad “chodítka či tlačítka”. Pretože chodítko zvyšuje riziko zranenia a zároveň kazí celé telo dieťatka, nakoľko v chodítku dieťa neprirodzene visí a učí sa zlému držaniu tela. V chodítku sa dieťa neučí chodiť! Učí sa len odrážať. Chodítka dieťaťu v rýchlejšom nástupe chôdze nepomôžu, naopak, môžu byť príčinou zaostávania v samostatnej chôdzi. Spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín, nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi. Deti, ktoré bývajú „odložené“ v chodítkach príliš dlhú dobu, môžu mať neskôr v živote problémy s vybočením chrbtice. Podľa pediatričky nie je vhodnou metódou učenia detí ani používanie chodítok, tzv. pavúkov. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe. Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred seba, pretože tie nepodporujú zavesenie dieťaťa a umožňujú mu držať prirodzenú polohu.
Ľudia často používajú argument, že aj my sme vyrástli v chodítkach a sme v poriadku. Avšak moderné poznatky o detskom vývoji jasne ukazujú na riziká spojené s týmito pomôckami. Rôzne pomôcky môžu chôdzu zabrzdiť. Pred chôdzou je dôležité, aby dieťatko zvládlo samostatne obchádzať nábytok, vedieť sa samé pustiť a toto chodítka nedovoľujú. Zabraňujú dieťatku skúšať chodiť samostatne bez pomoci.
Vodenie dieťaťa za ruky
Rodičia často robia chybu, že deti „učia“ chodiť tak, že ich vedú za ruky. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal. „Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť,“ doplnila pediatrička.
Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde k niekoľkým negatívnym javom:
- K zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách, čo mu neumožňuje trénovať vlastnú rovnováhu.
- K nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu, ktoré sú kľúčové pre vzpriamené držanie tela.
- K nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice.
- Hrozí riziko vytiahnutia lakťa, čo je častý úraz u malých detí.
- K nesprávnemu nášľapu nohy na špičku, namiesto celého chodidla.
- Dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze. To predlžuje dobu samostatného chodenia.
Ak už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. „Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila pediatrička. Alebo ho iba pridržujte jemne za boky, ale aj to len minimálne. „Nie je to správne a ak to mamička robí, znamená to, že dieťa je pri chôdzi ešte neisté a nie je na ňu prispôsobené. Malo by totiž chodiť až vtedy, keď samo chce a môže. V tom prípade stačí, ak mu mamička podá iba prst, o ktorý sa chytí a napriek tomu bez problémov kráča. Nie je vhodné tento proces zbytočne urýchľovať a neodporúčam riadiť sa radami iných mamičiek z ihriska.“
Prehnané urýchľovanie vývoja
Nepredbiehajte. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samé začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov. „Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny,“ vysvetlila detská lekárka. Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať. „Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť,“ uviedla Michňová. Ak dieťa ešte často padá, dajte mu ešte chvíľu čas. V tejto fáze ich radšej nechajte rúčkovať okolo nábytku. „A aj keď dieťa spadne, netreba sa znepokojovať. K obdobiu, keď maličké začína chodiť, to jednoznačne patrí.“
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Hoci je vývoj každého dieťaťa individuálny, existujú určité signály, ktoré by mali rodičov znepokojiť a viesť ich k návšteve lekára. „Každé dieťa je individualita a vyvíja sa svojím tempom. Tabuľky, ktoré určujú, čo má dieťa dokázať v určitom veku, sú len priemerom z mnohých detí. Chôdza a jej vývoj je - rovnako ako aj iné schopnosti - geneticky zakódovaná.“ Ak dieťa samostatne nechodí po 12. mesiaci života, ale nezaostáva v iných funkciách - jemná motorika, rečový vývin - nebýva nutná žiadna liečebná intervencia. Najskôr treba pátrať, kedy začali chodiť obaja rodičia,“ upresňuje MUDr. Detský neurológ MUDr. zvyčajne začínajú detičky chodiť samy, bez pomoci, okolo dvanásteho mesiaca života. Naopak, netreba sa predčasne strachovať, ak vaše dieťatko ešte nechodí samo ako pätnásťmesačné. Rozdiely sú naozaj veľké.
Ak dieťa neprejavuje žiadnu snahu o pohyb alebo sa nepostaví s oporou ani po 12. mesiaci, alebo ak máte akékoľvek pochybnosti o jeho celkovom psychomotorickom vývoji, je vhodné poradiť sa s pediatrom. Ak máte akékoľvek pochybnosti o vývoji vášho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom alebo detským neurológom. Len odborník dokáže zhodnotiť celkový stav dieťaťa a určiť, či je potrebná nejaká intervencia. Nepozerajte fóra, ale opýtajte sa radšej lekára, ktorý to zhodnotí ako celok.
Dôležitosť trpezlivosti a dôvery v prirodzený vývoj
Má rok a ešte nechodí? Aj keď sa mamičky často boja, že ich drobček ešte nechodí, lebo rovesníci už áno, nemajte hlavu v smútku. Je to veľmi individuálne. Nikdy dieťa do ničoho nenúťte. Najlepšie je nechať všetko na ne, ony samy najlepšie vedia, čo zvládnu a čo nie. Počas prvého roka dieťa rozvíja koordináciu svalov a ich silu v každej časti svojho tela. Potom ešte musí získať istotu, trénovať rovnováhu. Proces učenia sa chôdze je komplexný a vyžaduje dozretie mnohých systémov v tele dieťaťa. Dôverujte prirodzenému vývoju vášho dieťaťa a poskytujte mu láskavú a podpornú atmosféru, ktorá mu umožní dosiahnuť tento dôležitý míľnik v jeho vlastnom čase.
tags: #kedy #by #malo #dieta #same #vediet