Trestná zodpovednosť predstavuje jeden z pilierov právneho systému, ktorý zabezpečuje spravodlivosť a ochranu spoločnosti. Keď sa však táto zodpovednosť dotkne detí a mladistvých, otvára sa osobitná oblasť trestného práva, ktorá zohľadňuje špecifiká vývinu a správania osôb v období medzi detstvom a dospelosťou. Toto obdobie je charakterizované formovaním osobnosti, rozvojom rozumových a mravných schopností, ako aj zvýšenou citlivosťou na vonkajšie vplyvy. Právny systém Slovenskej republiky, podobne ako aj iné moderné právne poriadky, preto pristupuje k trestnej zodpovednosti detí a mladistvých s osobitným dôrazom na výchovné poslanie, nápravu a prevenciu opakovania protiprávneho konania, namiesto uplatňovania výlučne prísnych sankcií. Zároveň sa však kladie dôraz na ochranu spoločnosti pred protiprávnymi činmi bez ohľadu na vek páchateľa. Je nevyhnutné pochopiť, kedy dieťa nadobúda trestnú zodpovednosť, aké sú jej podmienky a aké dôsledky z nej vyplývajú nielen pre mladých páchateľov, ale aj pre dospelých, ktorí ich v protiprávnom konaní podporujú alebo zanedbávajú ich výchovu.
Veková Hranica Trestnej Zodpovednosti a Definícia Mladistvého
V úvode je potrebné pozrieť sa bližšie na definíciu mladistvého páchateľa, ktorý nesie trestnoprávnu zodpovednosť za svoje činy. Tú stanovuje priamo Trestný zákon v štvrtej hlave upravujúcej osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých, konkrétne § 94 ods. 1. Možno tak konštatovať, že každá už štrnásťročná osoba až do dosiahnutia veku osemnásť rokov sa považuje za mladistvú a podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia sa na mladistvého použijú osobitné ustanovenia štvrtej hlavy. Trestný zákon pojem „trestná zodpovednosť“ síce používa, no neupravuje jeho definíciu. Definovať ho tak možno odvodením od všeobecného pojmu „zodpovednosť“ a takisto „právna zodpovednosť“. Pod zodpovednosťou sa celkovo myslí nevyhnutnosť osoby byť zodpovedná za svoje vlastné správanie. Právnu zodpovednosť môžeme chápať vo viacerých podobách, napríklad v občianskoprávnej, pracovnoprávnej, disciplinárnej zodpovednosti a taktiež v trestnej zodpovednosti. V užšom zmysle sa pod právnou zodpovednosťou rozumie taká zodpovednosť, ktorá vzniká až v okamihu porušenia práva určitým subjektom a jej podstata spočíva v povinnosti subjektu niesť následky tohto porušenia. Právnou zodpovednosťou založenou na subjektívnej zodpovednosti je aj trestná zodpovednosť. Základom trestnej zodpovednosti je existencia trestnoprávneho vzťahu. Takýto vzťah nastáva medzi štátom (súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní) a subjektom (fyzická alebo právnická osoba), ak sa subjekt dopustí takého konania, ktoré je protiprávne a spĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Tomuto subjektu tak vzniká trestná zodpovednosť. Obsahom trestnej zodpovednosti je predovšetkým možnosť uložiť trestnoprávnu sankciu trestne zodpovednej osobe, alebo takisto možnosť potrestania osoby, ktorá trestný čin spáchala.
Na Slovensku začína trestná zodpovednosť už od 14 rokov. Ustanovenie § 22 Trestného zákona upravuje všeobecnú hranicu trestnej zodpovednosti dosiahnutím štrnásteho roku veku. Mnohých rodičov aj mladých ľudí prekvapí, že v takom veku môže byť dieťa trestne stíhané podobne ako dospelý. Z toho vyplýva, že osoby mladšie ako štrnásť rokov nie sú za svoje konanie trestne zodpovedné. Ak sa osoba, ktorá ešte nedovŕšila štrnásty rok, dopustí skutku, ktorý napĺňa znaky trestného činu, nie je zaňho trestne zodpovedná. Takýto čin sa označuje ako čin inak trestný, keďže nejde o trestný čin, nakoľko neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, konkrétne vek páchateľa. Trestná zodpovednosť sa vzhľadom na výkladové ustanovenie § 136 Trestného zákona začína až dňom nasledujúcim po dni štrnástich narodenín. Fakticky je to teda od 00:01 hodiny dňa, ktorý nasleduje po samotnom dni narodenín. Ak sa osoba dopustí trestného činu presne v deň, kedy dosiahne 14 rokov, tak nie je za tento čin trestne zodpovedná. Pre vznik trestnej zodpovednosti je dôležitá doba konania a nie doba vzniku následkov. Ak sa takáto osoba dopustí pokračovacieho trestného činu (§ 123 ods. 10 TZ) alebo trváceho trestného činu (§ 123 ods. 12 TZ), trestná zodpovednosť je obmedzená iba na činy spáchané po dosiahnutí štrnástich narodenín.
V rámci vekovej hranice mládeže je dôležité, že niet pochybností o tom, že sa u mládeže znižuje veková hranica tých, ktorí sa podieľajú, a to aj opakovane v súčinnosti s dospelými páchateľmi na páchaní mnohokrát závažnejšej predovšetkým násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminality. V mnohých prípadoch sa tak deje v spojení s užívaním návykových látok alebo drog. Z tohto dôvodu Trestná zodpovednosť mladistvých predstavuje osobitnú oblasť trestného práva, ktorá zohľadňuje špecifiká vývinu a správania osôb v období medzi detstvom a dospelosťou. Hranica trestnej zodpovednosti sa v podmienkach Slovenskej republiky pri definovaní veku trestne zodpovedného páchateľa znížila v rámci rekodifikácie Trestného zákona v roku 2005 z pätnásť na štrnásť rokov. Príznačné pre rozvoj modernej civilizácie je akcelerácia vývoja mládeže. Týka sa to ale oveľa viac fyzickej vyspelosti, a menej už mentálnej zrelosti. Na druhej strane nie je možné poprieť ani to, že aj po tejto stránke súčasná mládež dospieva rýchlejšie, ako tomu bolo v minulosti. Podmienené je to hlavne celkovým životným štýlom, materiálnymi podmienkami, úrovňou a tempom jej vzdelávania, prístupom k informáciám prostredníctvom médií a informačnej techniky.
Aj keď trestná zodpovednosť na Slovensku začína spravidla vo veku 14 rokov, pri niektorých obzvlášť závažných skutkoch zákon vyžaduje vek 15 rokov. Osoba od 15 rokov môže byť trestne stíhaná pri vybraných skutkoch, ako sú napríklad úmyselná vražda, znásilnenie alebo lúpež. Účelom špecifickej trestnej zodpovednosti mladistvých oproti zodpovednosti dospelých páchateľov je najmä výchovné poslanie. Neznamená to však, že by boli mladiství páchatelia privilegovaní. Špecifikom trestnej zodpovednosti mladistvých je aj úprava spáchania prečinu - ak prečin spáchal mladistvý a jeho závažnosť je malá, taký čin nie je trestným činom. Trestná zodpovednosť mladistvých sa teda aplikuje len pri prečinoch vykazujúcich vyššiu závažnosť, na rozdiel od dospelých osôb - pri nich musí byť závažnosť konania vyššia ako nepatrná (tzv. materiálny korektív). Rozdiel oproti úprave trestnej zodpovednosti dospelých spočíva aj v premlčaní trestnosti činu (s výnimkou tých, kde tak ustanovuje zákon).
Pre porovnanie, v iných krajinách EÚ sa hranice trestnej zodpovednosti líšia - v Anglicku a Walese platí trestná zodpovednosť už od 10 rokov, zatiaľ čo vo Švédsku až od 15 rokov. Podľa štatistík Ministerstva spravodlivosti SR bolo v roku 2023 právoplatne odsúdených 1 031 mladistvých. Hoci sa Trestný zákon spája vznik trestnej zodpovednosti s dovŕšením štrnásteho roku veku, nie každá osoba je v tomto veku dostatočne rozumovo a mravne vyspelá. Z toho dôvodu právna úprava zaviedla pre vekovú kategóriu štrnásťročných páchateľov isté obmedzenia týkajúce sa trestnej zodpovednosti mladistvých páchateľov, ktorí ešte neprekročili vek pätnásť rokov. V prípade, že mladistvý v tomto veku vykonal svoj čin a nebol natoľko mravne a rozumovo vyspelý, že by bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo svoje konanie ovládať, nie je za tento čin trestne zodpovedný (§ 95 ods. 1 TZ). Tieto skutočnosti trestnoprávna teória nazýva pojmom „podmienená trestná zodpovednosť“. Podmienená zodpovednosť závisí od dosiahnutého stupňa intelektuálneho a mravného vývoja mladistvého v čase, kedy tento spáchal daný čin. V prípade, že obdobná situácia skutočne nastane, obligatórne sa vykoná posúdenie jeho rozumovej a mravnej vyspelosti.
Okolnosti Vylučujúce Trestnú Zodpovednosť: Vek a Príčetnosť
Aby bolo možné voči páchateľovi trestného činu vyvodiť trestnú zodpovednosť, musí spĺňať určité podmienky. Tieto podmienky upravuje Trestný zákon. Konkrétne ide o podmienku veku subjektu, ktorá je uvedená v ustanovení § 22 Trestného zákona, a o podmienku príčetnosti subjektu, ktorá je uvedená v § 23 Trestného zákona. V prípade, že je páchateľom činu fyzická osoba, ktorá nespĺňa tieto obligatórne podmienky, tak nie je za tento čin trestne zodpovedná, a to ani v prípade, že jej konanie inak spĺňa znaky trestného činu. Trestný zákon nazýva neexistenciu týchto podmienok pojmom „okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť“. V súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť činu treba vysvetliť podobný pojem, ktorý sa ale významne odlišuje od predchádzajúceho nielen názvom, ale aj obsahom. Týmto pojmom sú „okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť“. Zásadný rozdiel medzi týmito inštitútmi trestného práva hmotného je v tom, že v prípade okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, čin nie je trestným činom. V prípade, ak nastane niektorá okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť, tak čin má spravidla charakter trestného činu, ale vzhľadom na absenciu okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť, nemožno za neho vyvodiť trestnú zodpovednosť.
Slovenská právna úprava zoskupuje pod týmto pojmom len dve okolnosti, a to konkrétne situácie, pri ktorých nebude páchateľ trestne zodpovedný vzhľadom na svoj vek alebo nepríčetnosť. Aj v prípade, že páchateľove konanie teda nie je na základe týchto dôvodov možné trestne stíhať, stále sa jedná, ako už bolo spomenuté, o trestný čin. Osoby, ktoré nedosiahli určitý vek, nemôžu za svoje konanie niesť trestnú zodpovednosť. Toto konštatovanie vychádza z toho, že trestná zodpovednosť sa má uplatňovať len voči osobám, ktoré sú dostatočne sociálne vyzreté a takisto osobám schopným niesť následok trestnej zodpovednosti. Človek sa nestáva sociálne vyzretou osobnosťou v momente svojho narodenia, ale až postupným procesom dospievania. Trestne zodpovednou teda nemôže byť osoba, ktorá nedosahuje určitý stupeň zrelosti svojho biologického a psycho-sociálneho vývoja. V podmienkach európskych štátov sa hranice vzniku trestnej zodpovednosti s ohľadom na vek výrazne odlišujú. Zánik trestnej zodpovednosti, čo sa týka veku, v Trestnom zákone nie je určený. V podstate platí, že fyzická osoba je trestne zodpovedná až do okamihu svojej smrti. Dosiahnutím určitej vekovej hranice ale môžu v niektorých prípadoch nastať psychické zmeny vedúce k zmenšenej príčetnosti, alebo dokonca k nepríčetnosti. Ak ale nie je v jednotlivých prípadoch zistená nepríčetnosť vyvolaná výraznými stareckými zmenami, tak v takom prípade trestná zodpovednosť pretrváva. Hranica dosiahnutia veku šesťdesiat rokov sa v trestnom práve považuje za všeobecnú poľahčujúcu okolnosť.
Príčetnosť ako Kľúčový Faktor
Pod pojmom príčetnosť sa rozumie úroveň duševných schopností páchateľa, ktoré zakladajú jeho spôsobilosť stať sa páchateľom trestného činu. Vo všeobecnej rovine možno pod príčetnosťou rozumieť taký stav fyzickej osoby, ktorý jej umožňuje v čase spáchania činu ovládať svoje konanie a takisto rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Príčetnosť páchateľa je taktiež podmienená jeho schopnosťou uvedomiť si negatívny význam svojho trestného činu v spoločnosti. Možno povedať, že platná právna úprava definuje v ustanovení § 23 Trestného zákona takzvanú nezavinenú nepríčetnosť. Psychiatrickým (biologickým) kritériom je duševná porucha, ktorá má za následok neschopnosť osoby rozpoznať protiprávnosť činu alebo neschopnosť ovládať svoje konanie. Duševnou poruchou sa v psychiatrickej náuke rozumie výrazná odchýlka od úplného stavu sociálnej a duševnej pohody. Duševná porucha sa prejavuje ako duševnými, tak aj telesnými príznakmi. Obe sú však zapríčinené pôsobením psychických činiteľov. Odchýlka od normy môže byť individuálna (správanie sa osôb podobných vlastností, veku, podobného sociálneho prostredia či spoločenského postavenia) alebo intraindividuálna (významná zmena v správaní jednotlivca). Duševné poruchy sa objavujú v rozličných podobách. Pod vrodenou duševnou poruchou chápeme napríklad duševnú zaostalosť - mentálnu retardáciu. Nadobudnutou duševnou poruchou je zase napríklad patologické hráčstvo, Alzheimerova choroba a pod. Podľa dĺžky času možno rozlíšiť poruchy trvalé, dlhotrvajúce alebo prechodné.
Na to, aby bola nejaká osoba označená za nepríčetnú, nestačí konštatovanie znalca z odboru psychiatrie, že táto osoba trpela duševnou poruchou už v čase spáchania daného činu. Kľúčové je totiž preukázanie súvislosti medzi existenciou duševnej poruchy a absenciou schopnosti rozpoznať protiprávny charakter činu (rozpoznávacia schopnosť), respektíve schopnosti ovládať svoje konanie. Absencia alebo nedostatok rozpoznávacej schopnosti sú založené na tom, že páchateľ nie je schopný rozpoznať, že jeho konanie je protiprávne. Predstavu o protiprávnosti nemajú ľudia v čase činu trpiaci, hoci aj dočasne, duševnou poruchou. Nepožaduje sa schopnosť presne odhadnúť stupeň závažnosti činu. Páchateľ činu inak trestného si na jednej strane uvedomuje, že jeho konanie je protiprávne, avšak následkom duševnej poruchy nie je schopný odolať určitým impulzom a konaniu.
Pre potreby právnej teórie a aplikačnej praxe je dôležité rozlišovať nepríčetnosť a stav zmenšenej príčetnosti (v dôsledku duševnej poruchy je znížená rozpoznávacia, respektíve ovládacia schopnosť). Zmenšená príčetnosť je stav osoby, v ktorom pôsobením duševnej poruchy bola vo výraznej miere zoslabená jej schopnosť rozpoznať protiprávnosť jej konania alebo obmedzená schopnosť ovládať svoje konanie. Pri porovnaní pojmov nepríčetnosť a stav zmenšenej príčetnosti je jasné, že pri druhom pojme nenastane celková strata rozpoznávacej alebo ovládacej schopnosti, ale len výrazné oslabenie jednej z týchto schopností, alebo aj obidvoch. Ak konal páchateľ v stave zmenšenej príčetnosti, neznamená to ešte automaticky uloženie miernejšieho trestu. Konanie v stave zmenšenej príčetnosti totiž nie je povinne poľahčujúcou okolnosťou. Okrem toho stav zmenšenej príčetnosti nemusí byť nevyhnutne výsledkom pôsobenia duševnej choroby. Dostatočnou je aj krátkodobá duševná porucha, ako je porucha duševných funkcii, ktorá sa vyznačuje tým, že v jej dôsledku došlo v čase spáchania činu ku zmenšenej schopnosti páchateľa rozpoznať protiprávnosť činu, prípadne ovládať svoje konanie. Ak vplyvom alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky nenastane u páchateľa nepríčetnosť, ale iba stav zmenšenej príčetnosti, tak páchateľ môže niesť trestnú zodpovednosť za trestný čin, ktorý spáchal. Neplatí to však v prípade trestného činu opilstva. Trestná zodpovednosť páchateľa nie je teda v prípade zmenšenej príčetnosti úplne vylúčená, avšak tento stav môže byť zohľadnený súdom napríklad pri mimoriadnom znížení trestu (§ 39 ods. 2 písm. a) TZ), upustení od potrestania (§ 40 ods. 1 písm. c) TZ), alebo uložení ochranného liečenia (§ 73 ods. 2 písm. a) TZ).
Zodpovednosť Dospelých za Konanie Maloletých a Ohrozovanie Mravnej Výchovy
Do Trestného zákona prináša novela sankcionovanie osôb, ktoré umožňujú neplnoletým osobám dopúšťať sa priestupkov. Novela sa vzťahuje na všetky priestupky. Zákon priestupok vymedzuje ako zavinené konanie, ktoré ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označený. Novela prichádza s tým, že páchanie priestupkov osobami mladšími ako 18 rokov je rovnako nebezpečné pre ich vývin ako páchanie trestných činov. Množia sa totiž prípady, kedy rodičia zámerne využívajú svoje deti na drobné krádeže.
Trestného činu sa dopustí ten, kto vydá osobu mladšiu ako 18 rokov do nebezpečenstva spustnutia. Jedná sa o situáciu, kedy je dieťa vystavené škodlivým návykom, záujmom a negatívnemu prostrediu páchateľa a hrozí mu morálny úpadok. Nie je potrebné, aby k spustnutiu aj skutočne došlo, stačí ak spustnutie maloletého len hrozí. Mravnú výchovu mládeže ohrozuje dnes ten, kto neplnoletú osobu zvádza k záhaľčivému alebo nemravnému životu, umožní jej viesť takýto život, umožní jej páchať trestné činy, prípadne jej bráni v povinnej školskej dochádzke. Po novom budú rodičia zodpovedať aj za priestupky svojich detí. Obávať by sa mali aj rodiny, ktoré závažným spôsobom zanedbávajú výchovu svojich maloletých detí, nepracujú a prostriedky k obžive a bývaniu si zabezpečujú protiprávnym konaním. Idú tak zlým príkladom svojim deťom, ktoré radi napodobňujú spôsob života, chovanie či vzťah k spoločnosti dospelých. Môže ísť aj o prípad, keď páchateľ vie, že maloletý koná protiprávne, ale nijakým spôsobom nezasiahne.
Páchateľom môže byť ktokoľvek. Zvýšiť ostražitosť by mali nielen rodičia, ale každý, koho konanie, či správanie je spôsobilé ohrozovať mravnú výchovu mládeže. Spravidla je za mravnú výchovu zodpovedný ten, komu právo a povinnosť vychovávať dieťa vyplýva zo zákona alebo rozhodnutia súdu. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Zákon o rodine priznáva právo použiť pri výchove primerané výchovné prostriedky. Okrem rodičov môžu byť za výchovu maloletých zodpovedné aj ďalšie osoby, napríklad pestún, starí rodičia, druh matky, či družka otca dieťaťa. Problém môže byť s dokazovaním, že osoba umožnila maloletému páchať priestupky. Je potom na posúdení súdu, či osoba v konkrétnom prípade umožňuje páchanie priestupkov maloletým, ktoré môžu viesť k jeho morálnemu úpadku. Naplnením týchto podmienok by si tak rodič za svojho nespratníka mohol posedieť vo väzení až dva roky. Novela začne platiť 1. (dátum je v pôvodnom texte neúplný, preto sa uvádza v takejto forme).
Súdne Konanie a Ochranné Opatrenia Pre Mladistvých Páchateľov
Vzhľadom na to, že vývoj osobnosti mladistvej osoby nie je ukončený, Trestný zákon uvádza špecifiká trestnej zodpovednosti mladistvých. Samotný pojem mladistvý je vymedzený v ustanovení § 94 ods. 1 Trestného zákona. Mladistvým je osoba pohybujúca sa vo vekovom rozmedzí medzi dovŕšenými štrnástimi rokmi života až do dňa prekročenia osemnásteho roku svojho veku. S ohľadom na ustanovenie § 136 Trestného zákona možno osobu, ktorá sa dopustila konania, ktoré má znaky trestného činu, považovať za mladistvého až dňom, ktorý nasleduje po dni, keď páchateľ dovŕšil štrnásty rok svojho veku. Trestný zákon síce spája vznik trestnej zodpovednosti s dovŕšením štrnásteho roku veku, avšak nie každá osoba je v tomto veku dostatočne rozumovo a mravne vyspelá.
Zákon pri mladistvých sleduje najmä výchovu a nápravu, nie prísne tresty. Pri mladistvých sa kladie dôraz na nápravu a prevenciu opakovania, nie na prísny trest. O tom, aké opatrenie súd zvolí, rozhoduje povaha skutku, doterajší život mladistvého a rodinné zázemie. Vždy sa uplatňuje zásada najlepšieho záujmu dieťaťa aj ochrany spoločnosti. Konanie má osobitný režim a dôraz na výchovu. Trestná zodpovednosť mladistvých začína skôr, než si mnohí myslia, no cieľom práva je najmä náprava a bezpečný návrat mladého človeka do bežného života. Do dovŕšenia osemnásteho roku veku mladistvého môže trvať ochranná výchova (§ 103 ods. 1 TZ). Do dovŕšenia devätnásteho roku osoby je možné predĺžiť trvanie ochrannej výchovy, ak to vyžaduje záujem mladistvého (§ 103 ods. 2 TZ).
Medzi ochranné opatrenia patria napríklad ochranné liečenie (ak je to potrebné z dôvodu duševnej poruchy alebo závislosti), ochranná výchova, dohľad probačného a mediačného úradníka, alebo peňažný trest s podmienečným odkladom. Výsluch mladistvého - prebieha s osobitným poučením; spravidla je prítomný rodič alebo zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany. Konanie s mladistvým je spravidla neverejné a kladie dôraz na ochranu jeho budúcnosti - aj preto zákon umožňuje rýchle zahladenie odsúdenia po splnení podmienok. V trestnom konaní je právna pomoc povinná, ak je podozrivý alebo obvinený maloletou osobou. Advokát chráni mladistvého od prvého úkonu. Zabezpečí, aby výsluchy prebiehali korektne, bez nátlaku a s dodržaním všetkých práv (vrátane práva nevypovedať). Aktívne vyjednáva miernejšie alebo alternatívne riešenia - zmier, mediáciu, podmienečné zastavenie, dohodu o vine a treste či probačný dohľad. Dbá aj na ochranu záznamu v registri trestov, aby neobmedzil ďalšie štúdium či zamestnanie mladistvého (napr. zahladenie odsúdenia).
Právna Spôsobilosť a Spôsobilosť na Právne Úkony Maloletých v Občianskom a Pracovnom Práve
Právna spôsobilosť (capacitatea de folosinţă) je schopnosť osoby nadobudnúť občianske práva a povinnosti. Spôsobilosť na právne úkony (capacitatea de exerciţiu) je schopnosť osoby vykonávať občianske právne úkony nezávisle. Opatrovnícky súd (instanţa de tutelă) môže z primeraných dôvodov uznať plnú spôsobilosť na právne úkony u maloletých osôb, ktoré dosiahli vek 16 rokov. Bežné je, že právna spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou, avšak spôsobilosť na právne úkony je vekovo odstupňovaná. Maloleté osoby majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, čo znamená, že môžu vykonávať len právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a mravnej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
Obvyklým príkladom obmedzenej spôsobilosti maloletého na právne úkony je napr. nákup tovaru v supermarkete. Je bežné, že rodičia posielajú svoje deti na nákup do potravín. A čo, ak si dieťa cez internet kúpi nový mobilný telefón alebo objedná pizzu? Alebo si v kamennom obchode kúpi novú koženú bundu? Je z takého právneho úkonu maloletý zaviazaný alebo nie? Za normálnych okolností áno, predovšetkým, ak je zrejmé, že právny úkon maloletého je svojou povahou primeraný rozumovej a mravnej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. Hranica primeranosti je však subjektívna a závisí od konkrétnych okolností, veku dieťaťa, hodnoty tovaru a pod.
Čiastočná spôsobilosť na právne úkony neobchádza maloletých ani v oblasti prepravy dopravnými prostriedkami, kde sú tiež stanovené vekové hranice a podmienky pre samostatné vedenie vozidla či používanie verejnej dopravy. V pracovnoprávnych vzťahoch môže ako zamestnanec vystupovať fyzická osoba, ktorá dovŕšila pätnásty rok svojho veku, najskôr však dňom skončenia povinnej školskej dochádzky. Nie je ale vylúčené, aby prácu vykonávalo aj dieťa mladšie ako 15 rokov alebo dieťa, ktoré ešte neskončilo povinnú školskú dochádzku, pokiaľ ide o ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jeho zdravie, bezpečnosť, jeho ďalší vývoj alebo školskú dochádzku. Ide najmä o účinkovanie na kultúrnych či športových podujatiach alebo v rámci reklamnej činnosti. Tieto výnimky sú prísne regulované a vyžadujú súhlas rodičov a príslušných úradov, aby sa zabezpečila ochrana dieťaťa.
Ochrana Detských Obetí v Systéme Spravodlivosti
V trestných veciach nie sú maloleté osoby mladšie ako 14 rokov trestne zodpovedné. Vo vzťahu k maloletej osobe, ktorá mala v čase spáchania trestného činu 14 až 18 rokov, sa prijíma nápravnovýchovné opatrenie, ktoré nezahŕňa pozbavenie osobnej slobody, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Popri riešení otázky trestnej zodpovednosti detí a mladistvých je rovnako dôležitá aj ochrana detských obetí trestných činov, ktorá si vyžaduje špecializovaný prístup. V prípade detských obetí zodpovedajú za posudzovanie a poskytovanie podporných a ochranných služieb špecializované oddelenia v rámci Generálneho riaditeľstva pre sociálnu pomoc a ochranu dieťaťa (Direcțiile Generale de Asistență Socială și Protecție a Copilului), ktoré je zodpovedné za intervenciu v prípadoch zneužívania, zanedbávania, obchodovania s ľuďmi, migrácie a repatriácie podľa zákona č. 272/2004 o ochrane a presadzovaní práv dieťaťa a rozhodnutia vlády č. 1434/2004. Tieto inštitúcie sú kľúčové pre zabezpečenie komplexnej podpory pre deti, ktoré sa stali obeťami trestných činov.
V roku 2020 bola zriadená pracovná skupina pre otázky týkajúce sa obetí v rámci ministerstva spravodlivosti. Organizácia Salvaţi Copiii România v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom pre sociálnu pomoc a ochranu detí 6 (Direcţia Generală de Asistenţă Socială şi Protecţia Copilului Sector 6) v Bukurešti otvorila prvé pilotné centrum Barnahus pre detské obete sexuálneho zneužívania a mimoriadne závažného domáceho násilia. Model Barnahus, ktorý sa postupne zavádza v celej Európskej únii, je príkladom osvedčenej praxe, ktorá integruje rôzne služby (polícia, prokuratúra, sociálni pracovníci, lekári, psychológovia) na jednom mieste, aby sa minimalizovala traumatizácia detí počas vyšetrovania. Prokuratúra pri Najvyššom kasačnom a odvolacom súde (Înalta Curte de Casație și Justiție) v spolupráci s Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA), s ministerstvom spravodlivosti a generálnymi riaditeľstvami pre sociálnu pomoc a ochranu detí začala začiatkom roka 2022 realizovať projekt, ktorého všeobecným cieľom je zabezpečiť efektívny, prístupný a kvalitatívny systém trestnej justície pre detské obete trestných činov a trestných činov z nenávisti. Tieto iniciatívy odrážajú medzinárodný trend v posilňovaní práv a ochrany detí v justičnom systéme.
V Trestnom poriadku sa zároveň stanovuje, že s cieľom chrániť súkromie alebo dôstojnosť poškodeného alebo ak prepustenie alebo útek páchateľa môže ohroziť súkromie alebo dôstojnosť poškodeného alebo mu spôsobiť ujmu, bez ohľadu na jej povahu a rozsah, môže orgán činný v trestnom konaní voči poškodenému nariadiť ochranné opatrenia stanovené zákonom. V Trestnom poriadku sa teda stanovuje, že vypočutie poškodených a svedkov, ktorí sú maloletými osobami mladšími ako 14 rokov, sa uskutočňuje v prítomnosti jedného z rodičov, opatrovníka alebo osoby alebo zástupcu inštitúcie poverenej výchovou a vzdelávaním dieťaťa a v prítomnosti psychológa vybraného súdnym orgánom. Toto opatrenie má za cieľ zabezpečiť, aby sa deti cítili bezpečne a aby ich výpoveď bola čo najpresnejšia a najmenej traumatizujúca. Vypočutie a prípadne opätovné vypočutie poškodených, ktorí sa stali obeťami trestných činov zlého zaobchádzania s maloletými osobami, domáceho násilia, trestných činov súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi a s vykorisťovaním zraniteľných osôb, trestných činov proti sexuálnej slobode a integrite atď., ako aj v iných prípadoch, keď sa to vzhľadom na okolnosti trestného činu považuje za nevyhnutné, vedie zo strany orgánov činných v trestnom konaní len osoba rovnakého pohlavia ako poškodený.
Podľa Trestného poriadku sa prípady týkajúce sa poškodených, ktorí sú maloletými osobami, obeťami trestných činov zlého zaobchádzania s maloletými osobami, domáceho násilia, trestných činov súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi a s vykorisťovaním zraniteľných osôb, trestných činov proti sexuálnej slobode a integrite atď. riešia naliehavo a prioritne. To podčiarkuje dôležitosť rýchlej a efektívnej reakcie justičného systému na ochranu detí. V Občianskom zákonníku sa stanovuje, že počas správnych alebo súdnych konaní, ktorých účastníkom je dieťa, sa musí vypočuť dieťa, ktoré dosiahlo vek 10 rokov. Vypočuté však môže byť aj dieťa mladšie ako 10 rokov, ak to príslušný orgán považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci. Právo byť vypočutý zahŕňa možnosť dieťaťa vyžiadať si a získať akékoľvek informácie podľa veku, vyjadriť svoj názor a byť informované o dôsledkoch, ktoré to môže mať, ak sa to rešpektuje, a o dôsledkoch akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré sa ho týka. V rámci tohto projektu Najvyššia súdna rada a Národný justičný inštitút oznámili začatie postupu výberu odborníka s cieľom vypracovať učebné osnovy dlhodobej odbornej prípravy v oblasti techník vypočúvania maloletých osôb (spravodlivosť zohľadňujúca potreby detí) - občianske aspekty. V občianskych veciach sa proti rozsudku môžu odvolať účastníci konania, ktorí odôvodnia záujem, ako aj iné orgány alebo osoby nespokojné s rozsudkom v prípadoch stanovených zákonom.
Týmto článkom sme rozhodne nechceli mládež či rodičov vystrašiť, ale len poukázať na to, že frázou „mladosť - pochabosť“ nemožno vždy ospravedlniť nesprávne alebo nezákonné konanie detí. Cieľom právneho systému je nielen potrestať, ale predovšetkým vychovávať a chrániť, a to platí pre dospelých aj pre najmladších členov spoločnosti. Kedy je dieťa trestne zodpovedné, je teda komplexná otázka, ktorá zahŕňa nielen vek a duševnú vyspelosť, ale aj zodpovednosť dospelých a špecifické prístupy justície k mladým páchateľom a obetiam.
tags: #kedy #je #dieta #trestne #zodpovedne