Nástup dieťaťa do školy je veľkou udalosťou pre celú rodinu, predstavuje míľnik v jeho doterajšom vývine a zároveň začiatok novej životnej etapy. Najväčší nápor emócií však zažíva práve čerstvý prváčik. Úspešné zvládanie školských požiadaviek si vyžaduje dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý je označovaný ako školská zrelosť alebo spôsobilosť. Táto zložitosť procesu adaptácie na nové prostredie a nároky výučby vedie mnohých rodičov k otázke, kedy je ich dieťa skutočne pripravené vykročiť do lavíc základnej školy.
Definícia a komplexnosť školskej zrelosti
Školská zrelosť je definovaná ako dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, ideálne s radosťou a nadšením. Tento stupeň vývinu zahŕňa biologickú aj psychickú bázu a je kľúčovým východiskom pre úspešné zvládanie školských požiadaviek. Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité viaceré oblasti, ktoré sa navzájom prekrývajú a ovplyvňujú: telesný a zdravotný stav, úroveň kognitívnych funkcií, pracovné predpoklady a návyky, ako aj osobnostná zrelosť.
Priemerný vek spôsobilosti dieťaťa začleniť sa do školského procesu je u zdravých detí 6,5 roka. Je všeobecne známe, že chlapci štatisticky dozrievajú o niečo neskôr ako dievčatá, čo sa prejavuje napríklad v ich koncentrácii a hravosti. Psychologička a pedagogička Gabriela Herényiová upozorňuje, že každý mesiac je v tomto veku pre dieťa obrovským posunom, čo zdôrazňuje individualitu vývinu každého jedinca.
Školská zrelosť vs. školská pripravenosť: Kľúčové rozdiely
Tradične sa v pedagogike a psychológii rozlišuje medzi pojmami školská zrelosť a školská pripravenosť. Hoci sa často používajú zameniteľne, majú mierne odlišné nuansy.
- Školská zrelosť znamená dosiahnutie takej úrovne vývinu centrálnej nervovej sústavy (CNS), ktorá sa prejavuje odolnosťou voči záťaži, schopnosťou sústrediť sa a emočnou stabilitou. Je to skôr o vnútornej, biologicky a psychicky podmienenej dispozícii, ktorá sa vyvíja spontánne.
- Školská pripravenosť postihuje úroveň prípravy na školu z hľadiska nadobudnutých schopností (vnímanie, predstavivosť, pozornosť, pamäť, myslenie), vplyvu prostredia a výchovy. Ide o kompetencie v oblasti poznávacej, emocionálno-sociálnej, pracovnej a telesnej, ktoré dieťa získava učením a sociálnymi skúsenosťami.
Podľa Golemana (1997), autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť dieťaťa na nástup do školy závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí - ako sa učiť. Má sedem aspektov: sebavedomie, zvedavosť, schopnosť smerovať k cieľu, sebaovládanie, schopnosť pracovať s ostatnými, schopnosť komunikovať a schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných. Táto perspektíva poukazuje na to, že okrem vnútornej zrelosti je kľúčová aj aktívna príprava a rozvoj prostredím.
Je moje dieťa pripravené na školu?
Vek dieťaťa a legislatívny rámec nástupu do školy
V našich podmienkach je pre vstup dieťaťa do školy rozhodujúcim kritériom vek. Legislatíva stanovuje, že do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo fyzický vek 6 rokov do 31. augusta daného roka, kedy musí byť povinne zapísané do školy. Empiricky stanovená hranica 6 rokov má u nás storočnú tradíciu a väčšina detí v tomto veku sa vie vyrovnať s novou sociálnou situáciou a spôsobom učenia.
Školský zákon však okrem povinnosti vstupu do školy umožňuje aj realizáciu odkladu povinnej školskej dochádzky o jeden rok, alebo naopak, predčasné zaškolenie pre dieťa, ktoré dovŕši 6 rokov v termíne od 1. septembra do 31. decembra. Tieto možnosti sú dôležité, pretože zdôrazňujú, že vek nie je jediným ani vždy najpresnejším ukazovateľom pripravenosti.
Historický kontext a medzinárodné porovnanie
Nároky na pripravenosť sú v rôznych dobách a v rôznych krajinách iné, sú dané rôznymi školskými systémami, ktoré sa líšia vo výučbových cieľoch i v didaktických metódach. Napríklad, v USA je začiatok povinnej školskej dochádzky v 5 rokoch, zatiaľ čo v Rusku v 7 rokoch. Fínsko a Estónsko, krajiny známe vysokou kvalitou vzdelávania, tiež začínajú s povinnou dochádzkou až v 7 rokoch. Psychologička Gabriela Herényiová sa domnieva, že posun nástupu do školy na 7 rokov by bol prospešný, pretože v tomto veku dieťa lepšie chápe, o čom škola je, a má lepšiu koncentráciu a myslenie. U nás je to 6 rokov, a hoci je mnoho detí už zrelých, kopec ešte nie je.
Telesná a zdravotná spôsobilosť: Základné piliere
Telesná spôsobilosť je zväčša jasne viditeľná a odvíja sa od výšky a váhy dieťaťa, ďalej od toho, ako využíva svoje telo pri pohybe. Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára - pediatra. Telesná vyspelosť však nie je prvoradým ukazovateľom celkovej zrelosti, ale je potrebné ju brať do úvahy.
Premena postavy a motorické zručnosti
V období okolo šiestich rokov dochádza u dieťaťa k prvej premene telesnej stavby. Stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup a zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. S touto premenou úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť, dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov a lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby. Koordinácia pohybov a schopnosť vykonávať rôzne úkony viditeľne svedčia o telesnej spôsobilosti.
Špecifické aspekty zdravia a telesnej kondície
Nervové prepojenia a dozrievanie napomáhajú zrelosti centrálnej nervovej sústavy, ktorá musí byť odolná voči záťaži. Špeciálne dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u ktorých sú časté poruchy pozornosti alebo aktivity. Pri zmyslových alebo telesných chybách je potrebné zvážiť ich vplyv na psychický stav dieťaťa. Nepriaznivá býva aj častá chorobnosť dieťaťa, ktorá bráni v plynulej adaptácii dieťaťa na nové prostredie a vo vytváraní nových priateľstiev. Pri vzrastovo menších deťoch sa často stretávajú učitelia s rýchlejšou unaviteľnosťou a nižšou odolnosťou voči psychickej i fyzickej záťaži.
Rozumová (kognitívna) zrelosť: Svet poznávania
Mentálna spôsobilosť zahŕňa analytickejšie myslenie, schopnosť pochopiť súvislosti, zaoberať sa podstatnými vecami, tvorivosť a schopnosť zapamätať si podstatu. Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Je potrebné posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo vo všetkých týchto predpokladoch, alebo len v jednej z oblastí.
Kľúčové kognitívne funkcie a ich rozvoj
Dieťa by malo realisticky chápať svet, dokázať vyčleňovať časti z celku a naopak, spájať časti do celkov. Schopnosti vývojovo zrelých detí by mali zvládnuť vyjadrovanie sa, pochopenie súvislostí, tvorivosť a schopnosti zapamätať si podstatu. Dôležité je, aby dieťa dokázalo aspoň na krátku chvíľu udržať zámernú pozornosť a sústrediť sa na jednu činnosť, čo sa dá trénovať aj jednoduchými úlohami ako dokončenie výkresu alebo upratanie hračiek.
Rozvoj jemnej a hrubej motoriky
Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu.
- Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe.
- Jemná motorika je kľúčová pre nároky školy, obzvlášť pre písanie. Deti sa učia koordinácii pohybov pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je obliecť sa alebo stolovať. Medzi hračkami detí by preto nemali chýbať stavebnice, skladačky, korálky, ale aj kresliace potreby, nožnice a plastelína. V súčasnosti psychológovia často konštatujú, že "palcová generácia" má slabú jemnú motoriku, nevie vyfarbovať ani jesť príborom, a má obrovský problém s ceruzkou, pretože namiesto nej používajú tablety a mobily. Je dôležité motivovať dieťa k činnostiam, ktoré špeciálne podporujú túto oblasť.
Rečové schopnosti a ich význam pre školu
Na reč predškoláka sú v škole kladené pomerne vysoké nároky. Dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin reči zásadným. Reč má ako komplexná schopnosť niekoľko jazykových rovín: foneticko-fonologickú (zvuky reči), morfologicko-syntaktickú (gramatika), lexikálno-sémantickú (slovná zásoba a význam) a pragmatickú (používanie reči v kontexte). Pre jej rozvoj je potrebné sa s dieťaťom rozprávať, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo mu spievať. Psychologička Herényiová zdôrazňuje, že obrovské problémy majú teraz deti s rečou, pretože sa s nimi málo rozprávame a v škôlkach už odmietajú memorovať básničky. Často potrebujú logopédov.
Zmyslové vnímanie: Sluch a zrak
Zmyslové vnímanie je kľúčové pre prijímanie informácií a adaptáciu na školské prostredie.
- Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby.
- Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácií. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene, a tiež figúry a pozadia obrazov. Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc podľa predlohy. S nástupom do školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy, napríklad pri skladaní puzzle.
Orientácia v priestore a čase
- Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov ako hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb (na, do, v, pred) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy. Pre rozvoj vnímania priestoru u predškoláka je prospešné napríklad usporadúvanie predmetov podľa pokynov alebo hry s priestorovými vzťahmi.
- Vnímanie času je v škole dôležité najmä pre správny odhad trvania naplnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl. Dieťaťu môže pomôcť lepšie sa orientovať v čase pomenovávanie dejov a činností typických pre určitú časť dňa alebo týždňa. S dieťaťom sa rozprávame o tom, čo sa robí ráno, čo najprv, potom, včera, zajtra alebo nakoniec.
Predčíselné a matematické predstavy
Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií (napr. veľký žltý kruh) a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej-viac-najviac). Tieto základy sú nevyhnutné pre pochopenie základov matematiky v škole.
Emocionálna stabilita a sociálna adaptácia: Kľúč k úspechu v kolektíve
Osobnosť dieťaťa zrelá na nástup do školy sa ťažko presne vyjadrí, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Emocionálna zrelosť znamená stabilizáciu emócií adekvátnu veku. Dieťa by už nemalo konať impulzívne, ale naopak, malo by rozmýšľať nad svojím konaním. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie a odolnosť voči frustrácii. Prílišná citlivosť dieťaťa znižuje jeho výkonnosť vplyvom nadmerného napätia, strachu alebo trémy. Medzi deťmi sú veľké rozdiely v tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie.
K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Tá je prirodzenou potrebou stretávať sa so svojimi rovesníkmi a nadväzovať priateľské vzťahy. Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny a podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby - učiteľky. Dieťa by si malo na nové prostredie a osoby zvyknúť bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká). Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad. Dieťa by nemalo byť v tomto veku medzi svojimi vrstovníkmi bojazlivé, plačlivé ani agresívne. Tieto schopnosti možno u dieťaťa rozvíjať podporou kamarátskych vzťahov, poukázaním na alternatívu vidieť svet očami druhého. Veľmi dôležité sú v škole pravidlá slušného správania (pozdraviť, požiadať, poďovať).
Pracovné návyky a motivácia: Príprava na školské povinnosti
Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť. Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí. Od školáka sa pri prechode od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy. U detí treba pomaly a nenásilným spôsobom rozvíjať zámernú koncentráciu pozornosti.
To, ako osobnosť dieťaťa obstojí v novom školskom prostredí, závisí od miery jeho samostatnosti, ktorá sa formuje už od narodenia dieťaťa. Dôležité je, aby dieťa dokázalo ukončiť činnosť, ktorú robí, čím sa učí sústredeniu a zodpovednosti. Nemali by sme od neho chcieť veľké veci, stačí, ak uprace lego alebo dokončí výkres. Jednoducho trvať na tom, že veci je potrebné dokončiť.
Rola rodičov a vplyv rodinného prostredia
Rodina a výchovné prostredie zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri formovaní školskej zrelosti dieťaťa. Mentálna spôsobilosť je významne ovplyvňovaná podnetnosťou výchovného prostredia, pričom je dôležité odhadnúť jej mieru - nie je vhodná nedostatočná ani príliš vysoká miera podnetnosti.
Je moje dieťa pripravené na školu?
Podnetnosť prostredia a výchovné prístupy
S dieťaťom je potrebné veľa komunikovať a používať správne rečové výrazy, vysvetľovať a trpezlivo odpovedať na otázky. Môžeme používať názorné pomôcky, hračky, knihy a pod., ktoré sa dajú rozoberať a následne skladať. Využívame knihy, kresbu, náučné detské filmy, prechádzky v prírode a bežné denné činnosti. Rodičia by sa mali vyvarovať využívaniu nerealistických hier na PC a sledovať program v televízii, aby dieťa nesledovalo neprimerané a nereálne relácie. Dieťa by malo mať v tomto období k dispozícii nielen hračky, ale aj kresliace potreby, plastelínu, skladačky a knižky.
Podpora samostatnosti a sociálnych interakcií
S dieťaťom sa snažíme byť často v spoločnosti, najlepšie jeho rovesníkov, ale vhodné je kontaktovať ho aj s ľuďmi inej vekovej skupiny a iných generácií (napr. starí rodičia). Prejavy jeho emócií a prípadné netaktné správanie s ním vždy rozoberieme, vysvetľujeme, ako sa môže cítiť osoba, ku ktorej sa správalo neprimerane, a ako vie ľuďom okolo seba urobiť radosť a samo sa pri tom bude cítiť šťastne, a to na základe príkladov, najlepšie z udalostí, ktoré samo dieťa zažilo. Nebránime dieťaťu ostávať aj dlhšie obdobie bez našej prítomnosti v inom prostredí (napr. u starých rodičov, v škole v prírode a pod.), naopak, podporujeme ho v tom. Deti, ktoré mamičky príliš strážia, bývajú často sociálne nezrelé. Je potrebné ich viesť k samostatnosti, dať im niečo kúpiť v obchode alebo ich nechať prejsť samé niekde, samozrejme pod dohľadom.
Jasne dieťaťu dáme najavo, kto je v rodine autorita a že dospelý človek, ktorý ho má práve na starosti, je pre neho tiež autorita, ktorú je potrebné rešpektovať a poslúchať. Dieťaťu dávame jednoduchšie úlohy, ktoré dokáže splniť a oceníme ich splnenie (napr. pochvalou, známkou, bodmi), aby sme ho motivovali. Dávame mu na starosť jednoduchšie domáce práce (upratať hračky, vyniesť smeti, starať sa o rastlinky a pod.) a snažíme sa mu dať pocit dôležitosti tejto jeho práce pre nás, resp. rodinu, komunitu, spoločnosť. Do jeho hier čoraz častejšie vnášame prvky zmysluplnej činnosti a práce a snažíme sa u neho pestovať pracovné návyky, kde dbáme na pravidelnosť a precíznosť - určíme jasné hranice, kedy a ako má prácu urobiť. Vždy veľa komunikujeme a vysvetľujeme, aby dieťa pochopilo, že jeho život bude aj o povinnostiach a postupne sa s tým vyrovnávalo.
Správna výživa a hygienické návyky
Výživa má byť pravidelná a primeraná veku, bohatá na vitamíny, minerály, bielkoviny, ale aj tuky a cukry v prírodnej a primeranej podobe. Pri nadobúdaní hygienických návykov a základných zručností, ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo, a určite nie je dobré odháňať ho od domácich prác.
Dôsledky nevhodného nástupu do školy a význam odkladu
Psychologička Gabriela Herényiová je presvedčená, že deti, ktoré rodičia dajú priskoro do školy, nikdy necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak je dieťa stále neúspešné, v škole sa mu nedarí, začne sa vzdávať. Je prirodzené, že ak nám niečo nejde, nebudeme to robiť. Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať.
Riziká priskorého nástupu: Neúspech a demotivácia
Ak dajú rodičia nezrelé dieťa do školy, môže celé mesiace iba dobiehať svojich spolužiakov, a keď ich doženie, tí sa zas posunú o kúsok ďalej. Sú to deti, ktoré nestíhajú a sú vďaka tomu stále na chvoste. Ich sebavedomie sa týmto priskorým nástupom do školy absolútne zníži. Hoci učiteľka ho môže pozitívne motivovať, dieťa sa už samé dokáže porovnávať so spolužiakmi a vidí, že nie je na tom dobre.
Priskorý nástup môže mať negatívny vplyv aj na správanie dieťaťa. Nastávajú problémy v správaní, v komunikácii, býva vytesňované z triedy, smejú sa mu, môže tu dochádzať k šikane. Dôvod je to, že je iné a nezapadá do tej skupiny detí. Okrem toho sa tam potom pridružujú problémy s učením ako dyslexia, dysgrafia, hoci to je už iný balík problémov. Nezrelé deti mávajú problémy so správaním, lebo si nezažívajú pocit úspechu, tak sa snažia vyniknúť iným spôsobom.
Prečo je odklad prospešný: Šanca na dozretie
Mnohí rodičia sa zhodnú v tom, že v prípade nezrelosti dieťaťa je najlepším rozhodnutím nechať dieťa vyspieť a dopriať mu ešte jeden škôlkarsky ročník. Ak sú rodičia na vážkach, či dieťa do školy dať alebo nie, je lepšie voliť radšej odklad školskej dochádzky. Netreba brať nástup do školy ako výzvu, môže to dieťaťu iba ublížiť. Každé dieťa si ten úspech musí zažiť hneď v prvom ročníku. Radšej mu psychologička odporúča počas škôlky pridať navyše nejaký krúžok, ale netlačiť ho do školy.
Ak rodičia dieťa nechajú ďalší rok v škôlke, neznamená to, že by ho mali nechať doma a odložiť ako lekvár na policu. Naopak, ak vieme, v čom potrebuje pomôcť, či je to motorika, pamäť alebo reč, treba sa na to zamerať a pracovať s dieťaťom. Mali by sa tiež počas toho roka sústrediť na budovanie samostatnosti, aby bolo dieťa schopné byť bez mamy celý deň, zvládať nejakú záťaž a nasledovať inštrukcie.
Paradoxy odkladu u zrelých detí
Niekedy sa však rodičia nástupu do školy vyhýbajú, aj keď dieťa zrelé je, a predlžujú deťom zbytočne detstvo. Sú to deti, ktoré sa doma nudia. Sú premotivované, keď nastupujú do školy. Za ten rok sa strašne veľa naučia a nudia sa potom aj v škole. Mnoho detí vie čítať, keď prídu do školy, a práca pani učiteliek je v takýchto prípadoch veľmi náročná. Preto je dôležité individuálne posúdenie.
Je moje dieťa pripravené na školu?
Proces zápisu a odborná diagnostika školskej zrelosti
Zápis do školy je pre dieťa zväčša prvé zoznámenie sa so školským prostredím, pani učiteľkami a ostatnými pracovníkmi školy. Doba nástupu do školy nie je stanovená náhodne, vo veku 6 - 7 rokov dochádza u dieťaťa k významným vývinovým zmenám, ktoré sú podmienené zrením aj učením.
Úloha materských škôl a odborných zariadení
Zariadenia materských škôl už štandardne skúmajú zrelosť u detí a v prípade podozrenia, že dieťa nemusí byť na školu pripravené, je možné dodatočne vykonať testy alebo jednoducho nechať dieťaťu možnosť zostať ešte rok navyše v materskej škole. V poslednom ročníku materskej školy sú všetci nastavení pripraviť dieťa na nástup do školy. Deti tam majú aktivity, ktorými sa pripravujú už na školu, a aj tam už pani učiteľky vidia, kto na tú školu má a kto nie. Nie vždy sa dieťa pripraviť podarí, ale to nie je žiadna hanba. Každý má svoje tempo.
Proces zápisu do prvého ročníka základnej školy má dve funkcie: diagnostickú a preventívnu. Mal by rozlíšiť medzi deťmi tie, ktoré sú pripravené na nástup do školy, a tie, pre ktoré je vhodný odklad. Počas zápisu môžu pedagógovia upozorniť rodiča, v čom je dieťa nezrelé, a rovnako aj navrhnúť možné riešenie, napríklad návštevu logopéda alebo psychológa.
V súvislosti s posudzovaním školskej zrelosti dieťaťa telesné predpoklady posudzuje lekár, duševné psychológ, avšak musí tu byť zabezpečená úzka spolupráca a celkové posúdenie dieťaťa, pretože medzi jednotlivými aspektami školskej zrelosti sa môžu často vyskytovať aj veľké rozpory a protirečenia. Na zápise detí do 1. ročníka sa diagnostikuje vnútorná a vonkajšia pripravenosť dieťaťa prostredníctvom testu školskej zrelosti, posudzuje sa čistota reči, komunikačné schopnosti dieťaťa, ale aj smelosť. Úlohy sa vyskytujú v rôznej forme, ale obsah testovania je rovnaký. Mnohí rodičia sa vopred informujú, čo konkrétna škola na zápise požaduje od dieťaťa, a na základe toho sa ho snažia čo najlepšie pripraviť. Problémom býva, že tieto znalosti nie sú skutočným odrazom školskej zrelosti, ale sú len mechanicky naučené.
Časté dôvody na odklad
Najmenej častým dôvodom odkladu je asi sociálna nezrelosť, a najčastejším je koncentrácia - dieťa sa chce len hrať a odmieta plniť príkazy dospelého. Špeciálne u chlapcov narodených od mája do septembra psychologička Herényiová určite odporúča ísť k psychológovi vždy, aby ich vyšetrili, lebo chlapci sa často nevedia sústrediť a sú hraví. U chlapcov je to vo vývine jednoducho dané, v období puberty je ten rozdiel oproti dievčatám možno až 2 roky. Ak sa takéto deti dajú priskoro do školy, potom môžu prísť napríklad psychosomatické problémy ako pocikávanie, strach a pod. K tomu je potrebné pristupovať veľmi opatrne. Niekedy je veľmi užitočné podrobnejšie psychologické alebo neurologické vyšetrenie.
Žiadosť o odklad povinnej školskej dochádzky musí byť súčasťou odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a odporúčania príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
Riešenie problémov po nástupe: Návrat do škôlky
Návrat dieťaťa zo školy do škôlky je veľmi výnimočná situácia, ku ktorej dochádza po 2-3 mesiacoch, ak dieťa odmieta úplne chodiť do školy, odmieta družinu. Deti, ktoré sú napríklad emočne nezrelé, odmietajú učiteľku a jej príkazy a chcú len svoju mamu. Ak rodič vidí, že školu dieťa nezvláda a musia ho odtiaľ vziať, je dôležité nedať ho do tej istej škôlky, ale nájsť nejakú inú alternatívu, napríklad s cudzím jazykom. Dieťa by malo mať pocit, že sa posúva a učí sa niečo nové, aj keď je to v škôlke.
Odporúčania pre rodičov počas prvého školského roka
Škola zmení rodinný život. Mali by sa na to pripraviť aj rodičia. Nástupom do školy sa mení aj celý systém rodiny. Rodičia musia začať fungovať so školou - nie je to ako v škôlke, že zavoláme, že dnes neprídeme, alebo prídeme o desiatej. Rodič si musí zariadiť svoj čas tak, aby sa dokázal pravidelne pripravovať s dieťaťom na školu, teda nielen ho zaniesť a vybrať zo školy, ale už sa s ním aj učiť. Pribudne mu omnoho viac povinností.
Je smutné, že mnoho rodičov v tomto období začína učiť svoje deti klamať, svoje zlyhania ospravedlňovať cez deti, napríklad hľadajú výhovorky, keď meškajú. Tomuto by sa rodičia mali určite vyvarovať a mentálne by sa mali nastaviť na povinnosti. Je dôležité byť pri dieťati, kým si nájde systém v učení, a nesprotiviť mu učenie. Treba mu nechať čas aj na hravú činnosť. Nemali by deťom prvý rok dávať veľa krúžkov, hlavnou prioritou by mala byť adaptácia na školu. Maximálne je vhodné dať dieťaťu jeden najobľúbenejší krúžok a nechať ho hrať sa.
tags: #kedy #je #dieta #zrele #do #skoly