Sledovať, ako vaše bábätko rastie a dosahuje nové vývinové míľniky, je neopísateľný zážitok. Narodenie dieťatka začína jeho veľká cesta životom. Narodí sa bezmocné, odkázané na pomoc druhých. Ovláda zopár inštinktívnych reflexov nevyhnutných pre prežitie, ako je napríklad sací reflex či úchopový reflex. Postupne si osvojuje pohybové stereotypy, ktoré vytláčajú a nahrádzajú primitívne reflexy. Ako dieťatko rastie a prechádza vývojovými fázami, učí sa ovládať svoje telo a inštinktívne reflexy postupne zamieňa za vedomé činnosti.
Jedným z najdôležitejších momentov v motorickom vývoji dieťaťa je štvornožkovanie, ktoré predstavuje kľúčový krok na ceste k samostatnej chôdzi. Každé dieťa má pritom svoje jedinečné tempo. Niektoré deti začnú štvornožkovať skôr, iné neskôr, a to je úplne v poriadku. Vývojovým míľnikom deti neučíme, prichádzajú prirodzene. Každé dieťatko je iné, ale všetky si prejdú v priebehu dôležitého, prvého roka míľnikmi v psychomotorickom vývoji. Niektoré skôr, iné neskôr - základom však je, že ich žiaden z týchto míľnikov učiť nemusíte. Sú prirodzeným výsledkom vývoja a prídu vtedy, keď je dieťatko na ne pripravené. Hlavne však samo od seba túži objavovať svet vôkol seba, spoznávať ho a skúmať a zbierať informácie, stimulovať tak rapídne sa vyvíjajúci mozog. V tomto článku sa dozviete všetko o tom, kedy dieťa štvornožkuje, aké sú správne cviky na štvornožkovanie a ako motivovať vašu ratolesť k pohybu.
Aký je rozdiel medzi plazením a štvornožkovaním?
Mnohí rodičia si pletú pojmy plazenie a štvornožkovanie, no ide o dve odlišné fázy motorického vývoja. Plazenie je pohyb, pri ktorom sa dieťa posúva po bruchu, pričom brucho zostáva v kontakte s podložkou. Štvornožkovanie (alebo lozenie) je pokročilejšia forma pohybu. Dieťa sa zdvihne na štyri končatiny - kolená a ruky - a brucho je nad zemou. Tento typ pohybu si vyžaduje väčšiu svalovú silu, lepšiu koordináciu a rovnováhu. Hoci plazenie je dôležitou prípravou, skutočné benefity pre komplexný vývoj dieťaťa prináša práve štvornožkovanie.
Je dôležité si uvedomiť, že fáza, ktorú nesprávne nazývame „plazenie“, je v skutočnosti snaha dieťatka pohybom po podlahe dostať sa k objektu svojho záujmu. Viac nám o tomto, správne povedané, „tulenení“, o tom, ako možno podporiť lozenie (štvornožkovanie) u detí a kedy už treba zbystriť pozornosť a kontaktovať fyzioterapeuta či fyzioterapeutku, vysvetlila fyzioterapeutka Mgr. Magdaléna Varcholová z Vitalclinic.
Mgr. Varcholová zdôrazňuje: „Dieťatko má vo svojej motorickej ontogenéze počas prvého roka naozaj niekoľko mílnikov. Plazenie, ale nepatrí medzi ne. Plazenie ako také nie je ideálnou motorickou lokomóciou (lokomócia - schopnosť pohybu zmenou polohy alebo miesta, pozn. autorky) a dieťatko ho môže vynechať.“ V období medzi šiestym a siedmym mesiacom môže dieťatko začať objavovať svet okolo a pritom sa môže posúvať vpred váľaním sudov, alebo tulenením. Tulenenie je lokomócia, pri ktorej si dieťatko strieda horné končatiny a zároveň rotuje hlávku vždy k zaberajúcej hornej končatine. Dolné končatiny sú ťahané voľne za telom. Tento pohyb prevádzajú detičky, ktoré majú veľkú motiváciu, či už v staršom súrodencovi, alebo v domácom zvieratku.
Kedy dieťa začína štvornožkovať? Individuálne tempo a míľniky
Otázka „kedy dieťa štvornožkuje" patrí medzi najčastejšie rodičovské dilemy. Odpoveď nie je jednoznačná, pretože každé dieťa má individuálne tempo vývoja. Približne medzi šiestym a deviatym mesiacom dieťa často začína experimentovať s pohybom po bruchu. Plazenie môže vyzerať rôzne: niektoré deti sa tlačia dozadu namiesto dopredu, iné používajú viac jednu stranu tela. Medzi ôsmym a desiatym mesiacom väčšina detí dosiahne dôležitý medzistupeň - hojdanie na štyroch. Dieťa sa postaví na kolená a ruky a začne sa hojdať dopredu a dozadu, čím trénuje rovnováhu a prenášanie váhy. Potom príde ten kúzelný moment: prvý skutočný pohyb vpred! Kedy dieťa začne loziť individuálne variuje, no u väčšiny detí sa to deje približne medzi deviatym a jedenástym mesiacom.
Prechod do štvornožkovania popisuje Mgr. Varcholová takto: „Koncom 6. a začiatkom 7. mesiaca sa dieťatko dostane do pozície na štyri ako keby naskočením oboch dolných končatín naraz. Poloha je ešte nestabilná. Nasleduje poloha nízkeho šikmého sedu, kedy sa dieťatko hráva na boku a je ako keby v „plážovej polohe“. Malo by to vedieť na obidve strany.“ V deviatom mesiaci dieťatko štvornožkuje skríženým vzorom. Niektoré detičky majú skorší lokomočný prejav. Ak to dieťatko nezvládne do ukončeného 9. mesiaca, hovoríme o oneskorenej lokomócii. Širšia norma pre štvornožkovanie je až do 12. mesiaca.
Niektoré deti vynechajú štvornožkovanie úplne a prejdú rovno k státiu alebo chôdzi s oporou. Hoci je to relatívne bežné, fyzioterapeuti upozorňujú, že práve fáza lozenia má pre vývoj dieťaťa veľký význam. Ak vaše dieťa ani po dvanástich mesiacoch nemá záujem o lozenie, neprejavuje ani prvé pokusy o štvornožkovanie a všimli ste si aj neschopnosť koordinovať pohyby, poraďte sa s pediatrom. Ak je dieťatko lokomočne pozadu 1 - 2 mesiace, určite je na zváženie návšteva fyzioterapeuta.
Prečo je štvornožkovanie pre vývoj dieťaťa kľúčové?
Štvornožkovanie je vo vývoji detí veľmi dôležitou fázou a ostáva ňou aj napriek tomu, že mnohí rodičia o tom v súčasnosti vedú rôzne diskusie. „Chôdza“ na všetkých štyroch je pre dieťatko nielen fyzickým, ale aj psychickým tréningom a jednoznačne predstavuje významný míľnik. Kým pre dospelého človeka je chôdza niečo také prirodzené ako dýchanie, pre tých najmenších je aj štvornožkovanie poriadnou výzvou. Na to, aby sa dieťatko presunulo o etapu vyššie, musí byť pripravené. Dalo by sa povedať, že vývoj dieťaťa sa vyvíja v určitých vzorcoch. Svalové skupiny sa aktivujú vtedy, kedy sa majú, keď sú dostatočne spevnené z aktuálnej fázy. Vtedy je dieťatko pripravené na prechod o stupienok vyššie.
Fáza štvornoženia sa považuje za jednu z najdôležitejších a najzdravších. Štvornoženie je pre dieťatko na začiatku vcelku náročná činnosť. Okrem toho, že si musí v hlavičke uvedomiť, ako posúvať ručičky a nožičky tak, aby nespadlo na nos, musí mať aj veľkú svalovú silu, aby sa v tejto polohe udržalo. Štvornoženie vo výraznej miere posilňuje stred tela, podporuje správne držanie tela a pokladá základy neskorších správnych stereotypov chôdze. Navyše je dokázaný pozitívny vplyv na kognitívne funkcie a jemnú motoriku.
Štvornoženie podporuje takzvaný skrížený vzor pohybu, kedy ide dieťatko dopredu pravou rukou a ľavou nohou a naopak. Tento pohyb je veľmi potrebný pre správne spevnenie svalov stredu tela a stimuláciu oboch mozgových hemisfér. O tom si povieme ďalej v článku, teraz naspäť ku svalom. Štvornoženie spevňuje chrbtové svalstvo, svaly na ramenách, spevňuje ramenný pletenec a svaly dolných aj horných končatín. Ak dieťatko trpelo novorodeneckou diastázou, tak v tomto štádiu cvičením skríženého vzoru diastáza ustupuje. Posilňujú sa svalové skupiny potrebné pre ďalšiu etapu - vzpriamenie a chôdzu.
Štvornoženie stimuluje spoluprácu oboch hemisfér, vďaka skríženému vzoru sa hemisféry prepájajú. Zlepšuje sa koordinácia ruka-noha a priestorová orientácia. Štvornožkovanie nie je iba míľnikom v živote dieťatka. Zlepšuje sa zmysel pre rytmus a spoluprácu oboch strán tela, čo je dôležité hlavne pri činnostiach vyžadujúcich koordináciu pravej a ľavej ruky. Deti, ktoré túto etapu preskočia, majú vyššie riziko oslabenia svalov stredu tela a vzniku nesprávnych pohybových vzorcov, ktoré nastupujú v vývoji neskôr. Zvyknú sa viac hrbiť a guľatiť chrbátik, lebo ho nemajú dostatočne posilnený. Môžu sa viac prehýbať v driekovej oblasti či trpieť na ploché nohy. Práve vo fáze štvornoženia sa začína aktivovať a vyvíjať klenba chodidla. Môže sa vyskytnúť asymetria či nadmerné zaťažovanie kĺbov, a to najmä v prípade, že dieťatko staviame na nohy skôr, ako je na to samo pripravené.
Zaujímavosťou je napríklad aj to, že pri vývoji všetko so všetkým súvisí a pokladá základy pre situácie, ktoré nastanú až neskôr v čase. Deti, ktoré napríklad preskočili fázu štvornoženia, alebo v nej nepobudli dostatočne dlho, napríklad môžu viac tlačiť ceruzkami do zošita v neskoršom veku. Môže za to nedostatočné posilnenie ramenných kĺbov a pletenca ramena, ktoré sa spevňujú práve štvornožením. Dokonca aj samotný úchop príboru je priamo ovplyvnený silou ramena a ramenného pletenca. Deti, ktoré preskočili fázu štvornoženia, môžu mať dokonca aj nedostatočne vyvinutú priestorovú orientáciu či vnímanie tempa a rytmu. Môže za to nedostatočné prepojenie mozgových hemisfér, ktoré sa stimuluje práve precvičovaním skríženého vzoru pri štvornožení. Rovnako môžeme spomenúť, že na hrubú motoriku priamo nadväzuje jemná motorika. Nie darmo sa hovorí o psychomotorickom vývoji dieťaťa, keďže idú spolu ruka v ruke a priamo sa ovplyvňujú. Do jemnej motoriky nezaradzujeme iba pinzetový úchop či schopnosť manipulovať s lyžičkou. Patrí sem aj reč a logické myslenie. Nedostatočne pevná hrubá motorika môže teda viesť k problémom s artikuláciou či k neskoršiemu nástupu reči. Práve pohyby pri lození, skrížený vzor, aktivujú celý komplex neurologických spojení. Mozog sa týmito pohybmi prepája.
Ako podporiť dieťa v štvornožkovaní? Hravé cvičenia a vhodné prostredie
Teraz sa dostávame k praktickej časti - ako naučiť dieťa loziť a aké cvičenie na štvornožkovanie skutočne funguje. Prvým krokom je zabezpečiť správne prostredie. Dieťa potrebuje dosť priestoru na pohyb a správny povrch. Odstráňte z okolia nebezpečné predmety, zabezpečte elektrické zásuvky a rohové časti nábytku. Kvalitné hracie deky poskytujú ideálny povrch na cvičenie. Sú dostatočne pevné, aby dieťa malo stabilnú oporu, ale zároveň mäkké a príjemné. Vhodné sú koberce, alebo protišmykové nohavice a podobne. Na parketách a na dlažbe sa dieťatku šmýka a preto ostáva v nižších, alebo nežiadúcich lokomočných modeloch. Radíme preto vyzuť ponožky či pančušky, ak sa dieťa na šmykľavej podložke pohybuje spôsobom "cúvania".
Cviky na štvornožkovanie by mali byť prirodzené a hravé:
- Tummy time (čas na bruchu): Už od prvých týždňov života je dôležité, aby dieťa trávilo čas na bruchu. Tým posilňuje svaly krku, chrbta a ramien. Dbajte na to, aby dieťa trávilo dostatok času na brušku (dôležitá nie je kvantita, stačí pravidelne každý deň).
- Polohovanie na štyri: Keď dieťa ovláda oprenie sa o ruky, pomôžte mu zaujať pozíciu na štyroch - podložte mu bruško rukou alebo zrolenú deku a nechajte ho v tejto polohe chvíľu.
- Prenášanie váhy: Postavte dieťa na štyri a jemne ho hojdajte dopredu a dozadu, prípadne ho nechajte prenášať váhu z jednej strany na druhú.
- Podávanie hračiek v polohe na štyroch: Keď dieťa stojí na štyroch, podávajte mu hračku z rôznych strán. Položte obľúbenú hračku tesne mimo dosahu dieťaťa - tak blízko, aby ju videlo a chcelo ju, ale tak ďaleko, aby sa muselo trochu pohnúť.
- Prechádzanie cez prekážky: Vytvorte malé prekážky zo zrolovaných diek alebo vankúšov. Do priestoru môžeme rozložiť rôzne vysoké vankúše, aby bolo dieťatko nútené dostať sa do vyšších polôh. Zapojí aj brušné svaly a postupne sa dostane do pozície na štyri. Vidina hračky za vyšším vankúšom môže pomôcť naštartovať štvornožkovanie.
Najlepšou motiváciou je vždy hra. Motivujte dieťa k dvíhaniu hlavičky a pohybu, teda posilňovaniu svalstva a koordinácii pohybov končatín umiestňovaním objektov a hračiek do priestoru vôkol neho - sprvu mierne mimo dosah ruky, neskôr ďalej či umiestňovaním za vankúš, aby ste podporili štvornožkovanie. Nepomáhajte, nepresúvajte dieťa, ale nechajte, aby na objekty dočiahlo samo, podporujete tak jeho samostatnosť a nezávislosť. Veľmi dobre fungujú aj farebné, zvukové alebo svietiace, interaktívne hračky. Lopty sú ideálne na rozvoj štvornožkovania - kotúľajú sa, sú farebné a dieťa ich chce chytiť. Autíčka a ťahacie hračky takisto patria medzi top motivátory. Deti budú fascinované svetom, ktorý sa im otvára priamo pred očami, avšak ešte vždy budú potrebovať vašu pomoc. Jedným zo spôsobov na rozhýbanie drobca môže byť prekážková dráha z vankúšov a tým ďalším domáci maznáčik. Rodiny so zvieratkami nedajú dopustiť na túto chlpatú motiváciu. Pohladenie psíka alebo mačičky, ktorá nie je na dosah ruky, dokáže deti poriadne naštartovať.
Zapojte sa do hry s dieťaťom - uložte sa na bruško aj vy - dvíhajte hlávku, ukazujte prstom, dosahujte rukou, štvornožkujte - viete dobre, že deti vás prirodzene imitujú a môže ich to inšpirovať.
Čomu sa vyhnúť? Chyby rodičov a dôsledky predčasných zásahov
Rovnako dôležité ako vedieť, čo robiť, je vedieť, čo nerobiť. Ako upozorňujú mnohí fyzioterapeuti a fyzioterapeutky, základom správneho psychomotorického vývoja je „správne manipulovanie s dieťaťom“, aby ste uňho nezafixovali zlý pohybový stereotyp. Od ktorého sa odúča náročnejšie. Učiť deti nemusíte ničomu, ale môžete ich podporiť.
Čo určite nerobiť:
- Nedávajte dieťa do sedu skôr, ako sa posadí samo.
- Vyhýbajte sa chodítkam a hopsadlám. Tieto pomôcky nútia deti zapájať svalové skupiny, ktoré nemajú ešte dobre posilnené. Počas toho ale dieťa vyvíja neúmerný tlak na kĺbiky a chrbátik, ktoré ešte nie sú na vertikalizáciu a odrazy v skákadle pripravené. Riskujeme tak, že dieťa budú v neskoršom veku trápiť problémy s chrbtom či zlé držanie tela.
- Nenúťte dieťa do pozície násilím.
- Neobmedzujte dieťa v pohybe.
- Neporovnávajte svoje dieťa s inými. Každé dieťa je jedinečné a má svoje tempo.
- Nepodopierajte nožičky - šliap nôh dlaňami, aby sa deti pri fáze pohybu po brušku zapierali a hýbali vpred.
Mamičky si môžu myslieť, že keď ich dieťatko preskočilo niektorý míľnik v pohybe, je to znak úspechu alebo rýchleho vývoja - v skutočnosti to však nie je žiadúce: „Nie je správne, ak detičky preskočia niektorý model motorickej ontogenézy. Každý nižší model je totiž časťou vyššieho modelu (napr. ak sa dieťatko kvalitne neoprie v 3. mesiaci o lakte v polohe na brušku, bude problém s oporou sprevádzať dieťatko aj v nasledujúcich lokomóciách). Detičky neposadzujeme, nestaviame a netlačíme do chôdze, ak na to ešte nie sú pripravené.“ Čo sa týka „preskočenia“ niektorej lokomócie v motorickej ontogenéze, to vedie detičky k neideálnej budúcej lokomócii. Každé vývinové obdobie je pre dieťatko a jeho pohyb dôležité, zdôrazňuje Mgr. Varcholová.
Zdravý spánok bábätiek - MOM CAST / Čo mi nikto nepovedal
Prečo je "pomoc" kontraproduktívna? Ak bábätká nie sú fyzicky pripravené na daný pohyb a predčasne im pomáhame (napríklad sedením či štvornožkovaním), môže to spomaliť celkový motorický vývoj.
- Nesprávne pohybové vzorce a zlé návyky držania tela: Tlačením na fázy, na ktoré dieťa nie je fyzicky pripravené, môžeme narobiť viac škody ako osohu. Dieťa, ktoré nie je pripravené, si nevytvára správne pohybové vzorce. To môže viesť k nesprávnym návykom držania tela.
- Nedostatočné neuronové prepojenia v mozgu: Pri učení sa nových pohybov sa v mozgu vytvárajú tisíce nových neurálnych prepojení. Ak dieťa nedostane priestor na to, aby sa samostatne učilo a objavovalo svoje schopnosti, ochudobníme jeho mozog o tieto dôležité skúsenosti. Pomocou rodičov dieťaťu nedovolíme, aby si osvojilo vlastné tempo, čím môže dôjsť k tomu, že niektoré z týchto prepojení sa vôbec nevytvoria, čo negatívne ovplyvní ďalší rozvoj jeho schopností.
- Problémy s bedrovými kĺbmi: Ak bábätko, ktoré ešte nie je pripravené na samostatné státie alebo chôdzu, nútime do týchto polôh, môžeme nadmerne zaťažiť jeho bedrové kĺby, ktoré ešte nie sú plne vyvinuté. To môže viesť k neskorším problémom s pohyblivosťou a bolesťami v bedrovej oblasti.
- Zvýšené riziko poranení: Keď dieťa nie je fyzicky pripravené na určitý pohyb a predčasne mu pomáhame, môže to zvýšiť riziko pádov a poranení. Telo dieťaťa ešte nemá dostatočnú silu a stabilitu na zvládnutie pohybov, ktoré ešte prirodzene neovláda.
Vývojové míľniky hrubej motoriky: Od prvých týždňov po prvé kroky
Každá fáza, ktorou si dieťatko prechádza, je preň dôležitá. Je to taká prestupná stanica pre ďalšie, vyššie fázy, ktoré si vyžadujú väčšiu silu či mieru uvedomenia. Je dobré, ak dieťatko fázy nepreskakuje a každou si postupne prejde. Z praxe však ale vieme, že každé dieťatko je individuálne. Tabuľky netabuľky, deti niektoré fázy preskočia, či v nich strávia viac času ako je písané.
Podľa CDC a fyzioterapeutky Mgr. Magdalény Varcholovej uvádzame vývojové etapy hrubej motoriky dieťatka do 18. mesiacov:
- Prvé týždne (0-6 týždňov): Počas prvých šiestich týždňov je normálna určitá nesymetrickosť polohy na chrbátiku. Dieťatko môže aj preferovať niektorú stranu hlavy a ukladať si hlávku vždy na jednu stranu. Čo je však najdôležitejšie je schopnosť otáčať hlavu na obe strany. Ak toto dieťatko nedokáže a otáča hlávku len na jednu stranu, je potrebné vyšetrenie rehabilitačným lekárom. V tomto období zaobchádzame s bábätkom pomaly, nepreťažujeme chrbát ani nervový systém. Snažíme sa vyvarovať prudkých pohybov, záklonov hlavičky, tlakov cez chrbticu a zvislých polôh.
- 3. mesiac veku dieťatka: Prvé vzpriamenie: koordinácia oko-ruka, schopnosť vzpriamene držať hlavičku, schopnosť používať ruky a spájať ich pred sebou. V polohe na brušku sa opiera o predlaktia a dvíha hlávku a vie ju aj udržať a otáčať do strán. Opäť však treba pamätať na to, že 3. mesiac je orientačný. Môže sa to podariť aj skôr aj o 6 týždňov neskôr. Dôležitý je spôsob, akým sa dieťatko na predlaktiach dvíha a drží. Lakte sú ľahko predsunuté vpred, paže zvierajú 90° a teda sú na širšie ako ramená; s osou trupu zvierajú paže tiež 90°. Hlavička je vzpriamená približne 60° od podložky. Poloha je symetrická, vyvážená a stabilná. Ťažisko je na predlaktiach a lonovej kosti. V tomto období je dieťatko na chrbátiku stabilné, telíčko je symetricky rozložené a symetricky hýbe všetkými končatinami, otvára pästičky.
- 3,5. - 4. mesiac veku dieťatka: Prevrátenie sa z chrbta na bok a z boku na bruško.
- 4. - 5. mesiac veku dieťatka: V čase na brušku sa vie vzpriamiť a vytiahnuť na predlaktia a lakte.
- 5. mesiac veku dieťaťa: Druhé vzpriamenie: V čase na brušku sa vie dieťa vzpriamiť a vytiahnuť na vystreté rúčky, odtlačiť od podložky. V polohe na brušku v tomto období pozorujeme tzv. druhé vzpriamenie, čo znamená, že dieťatko sa opiera o vystreté horné končatiny s otvorenými dlaňami a o stehná.
- 6. mesiac veku dieťaťa: Obrat z chrbta na bruško a späť. Malo by zvládnuť správne pretočenie z chrbta na bruško a vedieť sa pretočiť na obe strany. Správny spôsob začína dvihnutím dolných končatín nad podložku, smerom k brušku. K tomu sa môže pridať predklon hlavy. Následne dieťatko prechádza jednou rukou cez telo na opačnú stranu a týmto pohybom sa pretočí - pravou rukou ide doľava a pretočí sa doľava a naopak. Môže sa mu to podariť v 6. mesiaci, no aj v siedmom, či ôsmom. Až do 9. mesiaca je to stále v poriadku, predovšetkým, ak je to správnym spôsobom. Dieťa tiež začína pivotovať (točiť sa doľava, doprava, dookola okolo svojej osi) a váľať sudy. Pozorujeme aj cielený úchop hračky.
- 7. mesiac veku dieťaťa: Koncom 6. a začiatkom 7. mesiaca sa dieťatko dostane do pozície na štyri ako keby naskočením oboch dolných končatín naraz. Poloha je ešte nestabilná.
- 7. - 8. mesiac veku dieťaťa: Nasleduje poloha nízkeho šikmého sedu, kedy sa dieťatko hráva na boku a je ako keby v „plážovej polohe“. Malo by to vedieť na obidve strany. V tomto období nastáva aj tzv. tulenenie a hojdanie v kľaku.
- 9. mesiac veku dieťaťa: Štvornožkuje skríženým vzorom. Presnejšie povedané symetricky a koordinovane liezť. Preto aj začíname hovoriť o lezúňoch. Správne štvornožkovanie prebieha skríženým vzorom - pravá ruka-ľavá noha a následne ľavá ruka-pravá noha. Kolienka a ruky sú na šírku ramien, špičky nôh smerujú dovnútra.
- 10. mesiac veku dieťaťa: Široký, pozdĺžny sed (podľa CDC dieťa vie sedieť bez podpory, dostať sa do sedu bez podpory, pohybovať vecami z ruky do ruky a využívať prsty). Keď dieťa štvornožkuje, následne si vie z polohy lezenia sadnúť a už ho môžeme častejšie dávať do vertikálnej polohy a nosiť ho tzv. na opičku. Do tohto obdobia nie je veľmi vhodné dieťa vertikalizovať na dlhšiu dobu, ani ho dávať do sedu.
- 11. mesiac veku dieťaťa: Chôdza stranou, pozdĺž nábytku, stoj s pridŕžaním sa za jednu ruku.
- 12. mesiac veku dieťaťa: Stoj bez opory. Okolo jedného roka sa deťom podarí samostatne sa postaviť a stáť v priestore. S tým, že pozorujeme symetrické postavenie hlavy, ramien a panvy. Keď dieťatko začne štvornožkovať, krátko potom sa začne stavať cez rytiera popri opore. Čo sa týka úchopu, objavuje sa opozícia palca oproti ostatným prstom.
- 12. - 18. mesiac veku dieťaťa: Samostatná chôdza bez opory alebo za pomoci držania sa nábytku, schopnosť dvihnúť sa do stojacej pozície, státie bez pomoci - toto obdobie je považované za „širšiu normu“, kedy by to malo zvládnuť aj vaše dieťa. Následne skôr, či neskôr začnú skúšať samostatné kroky a zväčša prejdú samé pár krokov medzi 15.-18. mesiacom.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc? Dôležitosť včasnej diagnostiky
Ako rodič, ktorý trávi s dieťatkom veľa času, si určite všimnete asymetriu alebo akékoľvek omeškanie. Ak sa vám čokoľvek nezdá, nebojte sa vyhľadať pediatra či pediatričku, alebo poradiť sa s fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou. V dnešnej dobe sú už rodičia informovaní a majú načítanú motorickú ontogenézu dieťatka a k nám prichádzajú väčšinou už na začiatku problému. Niekedy prídu aj preventívne, aby sme skontrolovali správnosť pohybu. Je dôležité, aby prišli na diagnostiku včas, najlepšie v 6. týždni veku dieťatka, alebo pri otočení hlávky len na jednu stranu. Čím skôr odhalíme odchýlku od vývoja, tým skôr vieme terapiou dieťatku pomôcť k správnemu motorickému vývoju, hovorí fyzioterapeutka.
Aj podľa American Academy of Pediatrics si všímajte napr. problémy vášho dieťatka s pretočením sa, sedením, chodením, držaním krku a hlavičky vo vzpriamenej polohe, alebo ak sa vám svaly dieťatka nezdajú v poriadku - prepína sa alebo leží ako handrová bábika. Ak sa v 3./4. mesiaci dieťatku nedarí držať hlávku nad podložkou, jeho poloha nie je symetrická a stabilná, je najvyšší čas vyhľadať rehabilitačného lekára. Čím skôr sa akýkoľvek problém podchytí, tým ľahšie a rýchlejšie sa dá riešiť.
Čo je teda považované za omeškanie vo vývoji? Čo si všímajte pri pohybe? Mgr. Varcholová ďalej pokračuje: „Tak, ako bolo uvedené už skôr, ak sa dieťatko omešká o 1 - 2 mesiace, bolo by vhodné to skonzultovať. Panika nie je na mieste. Pre nás fyzioterapeutov a fyzioterapeutky, ktorí sa venujeme vývojovej ontogenéze, je dôležitá kvantita (správne vekové obdobie, kedy dieťa robí pohybové vzory, pozn. autorky) a kvalita (správny stereotyp prevedenia pohybového vzoru, pozn. autorky) prevedenia pohybu. Porovnaním motorickej ontogenézy a motoriky konkrétneho dieťatka vieme určiť odchýlku a podľa toho zaraďujeme dieťatko do terapie.“ Ak je pohyb dieťatka rodičom nápadný, je treba sa poradiť s pediatrom, pediatričkou, alebo fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou hneď (napr. pri hre používa iba jednu hornú končatinu, hlávku otáča len na jednu stranu, neštvornožkuje, postaví sa bez nákroku jednej dolnej končatiny a pod.). Ak bábätko dosiahne vek jedného roka a stále nevie štvornožkovať, sedenie je problematické alebo dochádza k viditeľnému zaostávaniu vo vývine, určite odporúčam návštevu skúseného fyzioterapeuta. Tento odborník môže určiť, či ide o oneskorenie spôsobené fyzickými, motorickými alebo inými faktormi, ktoré vyžadujú terapiu alebo špeciálnu starostlivosť.
Pozor si dávajte aj na "štýly plazenia" - v skutočnosti ide o patológie. Mnohé mamičky sa pochvaľujú rôznymi štýlmi „plazenia“ (pohybu na brušku) svojich detí. Deti v snahe preskúmať okolie a hračky či jednoducho veci môžu napredovať rôznymi spôsobmi, ak sú to však práve tieto spomínané a trvajú dlhšie, fyzioterapeutka upozorňuje, že ide o rôzne patológie - teda radí ozvať sa a poradiť:
- Priťahovanie sa len rúčkami, „plazení posediačky“ či v polosede, teda posúvaní sa pomocou nôh a zadočka (ide o patológiu).
- „Cúvanie“ (odtláčanie sa rukami) - ak trvá chvíľočku a len ste si to všimli, príčinou môže byť šmýkanie sa ponožkami o hladkú podložku - radíme preto vyzuť ponožky či pančušky - ak cúvanie trvá dlhšie, ide o patológiu a možné oslabenie svalov v ramenách a krku.
- Pohyb pomocou kolien a lakťov (ide o patológiu a slabú oporu rúk).
Ak vaše dieťatko pivotuje - otáča sa vôkol vlastnej osi, prípadne sa hýbe po špičkách nožičiek so zdvihnutým zadočkom a dvíha sa aj na rúčky, to fyzioterapeutka prezýva tzv. medvedia chôdza a sú to správne lokomócie.
Terapia, ktorú vo Vitalclinic prevádzajú, je individuálna. Detičky cvičia vždy po jednom, aby sa mohli plne sústrediť na dieťatko a aby sa mohli indukovať rodičia v terapii, ktorú potom prevádzajú doma. Mgr. Magdaléna Varcholová vyštudovala Slovenskú zdravotnícku univerzitu. Ako fyzioterapeutka má prax 32 rokov, z toho 24 rokov sa venuje deťom. Špecializuje sa hlavne na terapiu detí s poruchou motorickej ontogenézy do jedného roka a to Vojtovou metódou. Venuje sa aj deťom s inými diagnózami ako napr. skoliózy, plochonožia, chybné držanie tela, DMO.
Reálne skúsenosti a trpezlivosť rodičov
Častá obava rodičov je pochopiteľná, najmä keď pozorujú, ako sa iné deti vo svojom okolí rýchlo vyvíjajú. Napríklad, ako to opísala jedna mamička: "Ahojte, maminy, poprosila by som o Vaše reálne skúsenosti, koľko trvalo Vášmu dieťatku, kým sa z prvých pohybov na štyroch úplne rozštvornožkovalo. Viem, že každé dieťa je individuálne, no nás kvôli vojtovke tlačí čas. Malý má 10,5 mesiaca, plazí sa, aj samostatne sedí, ale neštvornožkuje. Avšak posledné 3 dni prejde po štyroch maličký kúsok, potom sa rozplacne a ďalej sa plazí. Sme na dobrej ceste na úplné štvornožkovanie? Koľko to podľa Vašich skúseností bude ešte trvať? O 1,5 týždňa totiž kvôli neštvornožkovaniu máme termín na vojtovku. Na štyroch sa hojdá už 2,5 mesiaca."
Takéto situácie sú bežné. Dieťatko sa začína dvíhať na kolienka zvyčajne počas fázy plazenia. Najskôr sa moc na štyroch nedokáže udržať, potrebuje spevnieť. Keď už sa na všetkých štyroch udrží, nastupuje väčšinou fáza hojdania sa. Dieťatko kľačí na kolienkach, opiera sa ručičkami o zem a hojdá sa spredu dozadu. V tejto fáze opäť posilňuje svalové skupiny potrebné na to, aby sa pohlo vpred. K tomu väčšinou dochádza niekedy okolo 8.-9. mesiaca. Ako však stále zdôrazňujeme, každé dieťatko je individuálne. Niektoré začínajú štvornožiť skôr, iné neskôr ako udávajú tabuľky. Všetko je to v úplnom poriadku. Prvé pokusy, ako spomínané prejdenie "maličkého kúsku" na štyroch, sú zvyčajne predzvesťou plnohodnotného štvornožkovania. Trpezlivosť je v tomto období kľúčová, a ak sa dieťaťko už hojdá na štyroch, je to veľmi dobrý signál, že sa blíži k samostatnému lozeniu.
Podpora nezávislosti a prirodzeného tempa
Môžeme len zhrnúť do štyroch dôležitých bodov:
- Dbajte na to, aby dieťa trávilo dostatok času na brušku (dôležitá nie je kvantita, stačí pravidelne každý deň).
- Motivujte dieťa k dvíhaniu hlavičky a pohybu, teda posilňovaniu svalstva a koordinácii pohybov končatín umiestňovaním objektov a hračiek do priestoru vôkol neho - sprvu mierne mimo dosah ruky, neskôr ďalej či umiestňovaním za vankúš, aby ste podporili štvornožkovanie (nepomáhajte, nepresúvajte dieťa, ale nechajte, aby na objekty dočiahlo samo, podporujete tak jeho samostatnosť a nezávislosť).
- Dbajte aj na správnu podložku, aby sa dieťa nešmýkalo a tým nepodporilo nežiadúce lokomočné modely pohybu - radšej mu na šmykľavých povrchoch vyzujte pančušky či ponožky.
- Zapojte sa do hry s dieťaťom - uložte sa na bruško aj vy - dvíhajte hlávku, ukazujte prstom, dosahujte rukou, štvornožkujte - viete dobre, že deti vás prirodzene imitujú.
Ideálny scenár je dieťatku poskytnúť toľko slobodného priestoru, aby mohlo objavovať čo dokáže a mohlo sa posúvať ďalej. Nadmerné nosenie dieťatka ho brzdí v objavovaní schopností svojho telíčka. Dieťatko treba nechať na zemi, kde si neublíži, okolie zabezpečiť tak, aby bolo bezpečné. Občas ho treba nechať aj potrápiť sa. Keď niečo chce, nechajme ho, aby sa k tomu dostalo samé, nepodávajme mu to. Keď chce prísť k nám, nechajme ho sa k nám dostať samé, nechoďme mu oproti. Motivácia je najväčšou hnacou silou. Nechajme dieťatko napredovať samé. Nesnažme sa ho posúvať tam, kde ho chceme mať a ono na to ešte nie je pripravené. Hovoríme o stavaní na nožičky, posádzaní detí a vyobložení ich vankúšmi.
Prirodzené tempo vývoja je kritické pre správne osvojenie si všetkých pohybových vzorcov. Každá fáza - od prevracania sa, cez plazenie, až po štvornožkovanie a chôdzu - má svoj zmysel a poskytuje dieťaťu potrebné základy pre budovanie sily, koordinácie a rovnováhy. Je dôležité si uvedomiť, že každý zásah do týchto fáz môže ovplyvniť nielen fyzický, ale aj neurologický vývoj dieťaťa. Dieťatko treba nechať štvornožkovať tak dlho, ako potrebuje. Keď na to bude pripravené, samo sa posunie ďalej.
Ak sa chcete poradiť alebo sa vám čokoľvek nezdá, obráťte sa na svojho pediatra alebo detského fyzioterapeuta. Neexistuje dôvod, aby rodičia urýchľovali pohybový vývoj svojich detí. Namiesto porovnávania s inými bábätkami alebo snahy "predbehnúť" vývojové míľniky je lepšie nechať dieťa prirodzene objavovať svet a svoje schopnosti. Zdravé telo a pevný základ pre ďalší život sa budujú postupne a vyvážene, bez potreby vonkajších zásahov. Samostatné sedenie, plazenie, štvornožkovanie, prvé kroky… dieťatko už v ranom veku prechádza rôznymi vývojovými míľnikmi, ktoré rodičia poctivo sledujú a oslavujú každý jeden z nich.
Najlepšie, čo môžeme pre dieťa spraviť, je dať mu priestor. Netlačiť ho dopredu, rešpektovať jeho individualitu od mala. Samo sa bude posúvať podľa toho, ako bude pripravené. My ho môžeme na jeho ceste doprevádzať, motivovať, povzbudzovať, tešiť sa z jeho úspechov a pomojkať pri neúspechoch. Dieťa tak neobjaví len svoje pohybové schopnosti. Objaví tak niečo veľmi dôležité, z čoho bude ťažiť po celý zvyšok života - svoju samostatnosť a nezávislosť.
tags: #kedy #ma #dieta #stvornozkovat