Sledovať, ako vaše bábätko rastie a každý deň sa učí niečo nové, patrí medzi najkrajšie rodičovské zážitky. Psychomotorický vývoj bábätka je fascinujúci proces, pri ktorom sa prepája fyzický pohyb s duševným rastom - motorika s psychikou. Tieto dve oblasti sa navzájom ovplyvňujú a podporujú. Napríklad, keď bábätko zvládne štvornožkovanie, rozvíja nielen svaly a koordináciu, ale aj priestorovú orientáciu, vnímanie vzdialeností a nezávislosť.
Napriek tomu, že každé dieťa je iné a jeho vývoj môže byť od ostatných odlišný, existujú princípy psychomotorického vývoja, ktorými sa vývoj zdravého dieťaťa riadi. Je to proces, kedy všetko súvisí so všetkým a vzájomne sa prelína, nadväzuje a ovplyvňuje. Rýchlosť, s akou sa dieťa vyvíja v prvom roku života, nenapovedá takmer nič o jeho budúcich schopnostiach či inteligencii. Vývoj dieťaťa a vplyvy naňho pôsobiace počas prvého roku života sú základom celého ďalšieho duševného vývoja dieťaťa.
V tomto článku nájdete detailný prehľad míľnikov podľa mesiacov a praktické rady, ako správne podporiť zdravý psychomotorický vývoj, so zvláštnym dôrazom na etapu, kedy sa dieťa začína stavať a chodiť.
Základy Psychomotorického Vývoja
Psychomotorický vývoj je zložitý proces, ktorý zahŕňa rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, poznávacie, sociálne, mentálne i komunikačné zručnosti a mnoho ďalšieho. Najintenzívnejší je vývoj v prvom roku života. Po pôrode a počas prvých troch mesiacov sa dieťa adaptuje na nové prostredie, pričom sú pre bábätko dôležité kontrastné hračky, ktoré stimulujú zrakové vnímanie. Hrkálky a závesné kolotoče podporujú sluchové vnímanie a koordináciu ruka-oko.
Hracie deky sú základnou pomôckou pre každé bábätko, pretože poskytujú bezpečný, čistý a stabilný povrch na cvičenie. Je dôležité zabezpečiť tvrdý a stabilný povrch, keďže príliš mäkké podložky alebo matrace nie sú vhodné na cvičenie.
Prvé Mesiace Života: Od Reflexov k Vedomej Aktivite (1. - 3. Mesiac)
V prvých mesiacoch života sú pre bábätko stále veľmi dominantné reflexy, t. j. mimovoľné, inštinktívne reakcie. Ak podáte bábätku prst, okamžite ho pevne uchopí - ide o úchopový reflex, ktorý je prítomný už od narodenia.
Psychomotorický vývoj 2. mesiac:V druhom mesiaci života je bábätko ešte veľmi malé, ale už robí prvé pokroky. Dokáže zdvihnúť hlavičku v polohe na bruchu aspoň na chvíľu, sleduje pohybujúce sa predmety očami a začína si uvedomovať svoje rúčky. Nôžky už nie sú stále zohnuté. Keď bábätko leží na chrbte, dosť energicky kope okolo seba nôžkami. V polohe na brušku bábätko začína dvíhať hlávku, najprv len na krátky čas a s veľkou námahou, ale čoraz vytrvalejšie.
Psychomotorický vývoj 3. mesiac:V treťom mesiaci už bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku a hrudník, pričom sa opiera o predlaktia. Rukami sa aktívne pohybuje, aj keď zatiaľ bez kontroly. Začína „rozprávať“ - vydáva zvuky, reaguje na oslovenie. V polohe na brušku teraz dokáže zdvihnúť hlávku o približne 45 stupňov. Ak ťaháte bábätko do sedu, podrží si hlávku vzpriamene až 5 sekúnd. Keď si dieťa v polohe na brušku dvíha hlávku, podopiera sa pomocou predlaktí. V troch mesiacoch, keď dieťa na chrbátiku dvíha nožičky nad podložku, posilňuje nielen brušné svaly, ale aj členok, ktorý sa dostáva do zohnutej polohy, čo spôsobí aktiváciu svalov tvoriacich pozdĺžnu klenbu. Dieťatko spája nožičky k sebe a objavuje sa tzv. asociovaný úchop, čo znamená, že pri úchope hračky hornými končatinami sa objaví aj úchop na dolných končatinách.
Ako podporiť: Venujte bábätku čas na bruchu každý deň, aj keď len niekoľko minút. Používajte kontrastné hračky (čierno-biele alebo výrazne farebné), ktoré podporujú zrakové vnímanie. Motivujte detičky k dvíhaniu nožičiek hraním sa s nimi na chrbátiku.
Objavovanie Pohybu a Sedenia (4. - 6. Mesiac)
Psychomotorický vývoj 4. mesiac:Štvrtý mesiac prináša prvé väčšie zmeny v pohyblivosti. Bábätko sa začína pretáčať - väčšinou najprv z brucha na chrbát. Dokáže sa opierať o vystreté ruky a aktívne sa snaží dosiahnuť na hračky. Úchop je zatiaľ celou dlaňou (palmárny úchop). Už sa dokáže prevaliť z boku na chrbátik. Ak bábätko posadíte, stále ho budete musieť podopierať. Dokáže voľne otáčať hlávku na obidve strany. Okolo 4 a pol mesiaca sa objavuje tzv. skrížený model, kedy dieťa vysunie jednu nožku smerom nahor, oprie sa o koleno, čo mu dovoľuje uvoľniť jednu ruku a vysunúť ju za hračkou. Dochádza k prvému cielenému zaťaženiu päty.
Psychomotorický vývoj 5. mesiac:Piaty mesiac je obdobím aktívneho pretáčania oboma smermi. Bábätko dokáže prekladať predmety z jednej ruky do druhej a všetko si dáva do úst - to je jeho spôsob poznávania sveta. Začína sa zaujímať o príčinu a následok (napríklad keď pustí hračku, spadne). Teraz sa už celkom dobre podopiera rúčkami a kope okolo seba. Vaše bábätko pláva na suchu; na brušku sa prevaľuje z boka na bok. Keď ich dáte do vzpriamenej polohy, chodidlami sa zapierajú proti podlahe. Dieťatko sa už dokáže podopierať pomocou napnutých predlaktí. Pri polohe na chrbte sa dokáže otáčať doľava alebo doprava. Rado sa hrá so svojimi chodidlami.
Psychomotorický vývoj 6. mesiac:V šiestom mesiaci sa dieťa snaží sadnúť, často s pomocou alebo s oporou. Dokáže zdvihnúť predmety, prekladať ich a aktívne s nimi manipulovať. Emócie sú výraznejšie - bábätko vyjadruje radosť, ale aj nespokojnosť. V 6. mesiaci malo vymiznúť škúlenie. Tiež súhra svalov jazyka a mimických svalov už funguje úplne bezproblémovo. V tomto období by rodičia nemali ťahať deti do plazenia vpred, aj keď to možno tak vyzerá, drobcovi ešte zatiaľ vôbec nejde o pohyb. Hračky preto ukladáme na dosah ruky alebo na strany, aby dieťatko mohlo rotovať okolo svojej osi - pivotovať. Trénuje si tak šikmé brušné svaly potrebné na zvládnutie druhého vzpriamenia, teda postavenia na vystreté lakte a otvorené dlane (6. mesiac) a tiež nákrok potrebný pri pohybe na štyroch.
Ako podporiť: Motivujte dieťa k pretáčaniu tým, že položíte zaujímavú hračku mierne mimo dosah. Nedávajte ho sedieť násilne - nechajte ho, aby si sedenie postupne osvojilo samo. Keď má dieťa dostatočne silné chrbtové a šijové svaly, vzpriamovače chrbtice a brušné svaly, zvládne druhé vzpriamenie. Obvykle k tomu prvýkrát dôjde medzi štvrtým a ôsmym mesiacom života.
Samostatné Sedenie, Plazenie a Prvé Postavenia (7. - 9. Mesiac)
Siedmy, ôsmy a deviaty mesiac sú obdobím, kedy dochádza k výrazným zmenám v mobilite a nezávislosti dieťaťa.
Psychomotorický vývoj 7. mesiac:Siedmy mesiac je prelomový - väčšina detí už dokáže samostatne sedieť bez opory. Niektoré začínajú plaziť (pohyb po bruchu) a experimentovať s pozíciou na štyroch. V tomto období sa rozvíja aj reč - prvé slabiky ako „ma-ma“, „ba-ba“ alebo „da-da“. Vaše bábätko rastie ako z vody. Bábätko sa čím ďalej častejšie hrá s nožičkami. V 6. mesiaci si dokázalo dosiahnuť na chodidlá a prstíky, ale v 7. mesiaci zdokonalí hru o „ochutnávanie“ nožičiek. Vaše bábätko dokáže bruško stiahnuť natoľko, že vytiahne nožičky vysoko nad hrudníček, uchopí ich a vloží do úst. Bude tiež nadšené, pokiaľ s ním túto hru budete hrať aj vy tak, že mu budete jeho nožičkami ťukať na jeho nos, ústočká či telíčko.
Úplne bez problémov zvláda hru s hračkou na brušku. Opiera sa o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie a druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Bábätko sa dokáže oprieť o obe, v lakťoch natiahnuté ručičky, pričom sa opiera o otvorené dlane. Dostalo sa tak do tzv. „druhého poschodia“, odkiaľ má opäť o máličko lepší výhľad po svojom okolí. Aj v tejto polohe dokáže, tentoraz bezpečne, uvoľniť jednu ručičku k úchopu hračky.
Môže sa pokúsiť o plazenie. Väčšinou ale skončí prvé pokusy jednoduchým točením na brušku dokolečka. Ide o veľmi koordinačne zložitú zručnosť, ktorú by vaše bábätko malo zvládnuť v 7. mesiaci. Zdravé deti, ktoré netrpia asymetrickým držaním tela, zvládajú plazenie tak, že striedajú súčasné pritiahnutie pravou ručičkou a odraz ľavou nožičkou so súčasným pritiahnutím ľavou ručičkou a pravou nožičkou. Poprípade deti, u ktorých nefungujú príliš brušné svaly, sa budú priťahovať súčasne oboma ručičkami a nožičky za sebou iba potiahnu. S rozvojom mimických svalov dochádza aj k tvoreniu prvých slabík.
Psychomotorický vývoj 8. - 9. mesiac:Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti postupne ovládajú štvornožkovanie (lozenie) - pohyb na štyroch končatinách. Tým sa dramaticky zvyšuje ich mobilita a nezávislosť. Postaviť sa s oporou o nábytok je ďalší častý míľnik. Dôležitým bodom vo vývoji je nácvik opory o nôžku s dosiahnutím bočného vzpriamenia a následného šikmého sedu, čo býva okolo 7 a pol mesiaca. Dieťa sa pri pokusoch o udržanie sa na boku doslova prvýkrát postaví na celé chodidlo. V ľahu na chrbte alebo na brušku už totiž v 8. mesiaci veľa času nestrávi. Jeho motivácia dosiahnuť na hračku, doplaziť sa za mamou, ktorá odstúpila, a pod., pre neho bude silným „hnacím motorom“.
Vďaka možnosti oprieť sa o natiahnuté ruky a zručnosti uvoľniť jednu ručičku pre hračku zrazu zistí, že si aj v tejto polohe môže dovoliť pracovať so svojím ťažiskom. Vyskúšajú si, že sa môže opierať o jednu ruku, zároveň o jeden bok, respektíve jednu stranu panvy a o nožičku. Táto poloha bude pre neho veľmi stabilná a bude sa v nej často hrať. Spočiatku bude tento tzv. „šikmý sed“ vykonávať v menej labilnej výške, a to tak, že ručičku, o ktorú sa bude opierať, nechá pokrčenú, a opierať sa bude o lakeť a predlaktie, o jednu stranu panvy a o natiahnutú nohu, zatiaľ čo druhá bude voľne položená.
V 8. - 9. mesiaci sa dieťaťu v dobe kedy nespí už nepáči len ležať na chrbátiku. Táto poloha ho obmedzuje pri hre a pri skúmaní okolitého sveta, preto sa stále častejšie otáča na bruško a späť na chrbátik. To už zvláda bez problémov, rovnako ako pre mnohé detičky už nie je problémom pohojdávať sa na kolienkach a prískokmi sa dostávať smerom dopredu a dozadu, alebo samostatne lozí. Podliezaním, preliezaním, vyliezaním a zliezaním si veľmi výdatne precvičuje celé telo. Niektoré detičky dávajú pred lezením po štyroch prednosť plazeniu sa po brušku alebo prevaľovaniu sa, iné sa vyťahujú rovno do stoja a majú tendenciu „chodiť“. V tomto období je potrebné dopriať dieťaťu čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.
Obvykle sa dieťaťu podarí v 8. - 9. mesiaci postaviť sa na obe nohy do vzpriameného stoja prichytením sa nábytku alebo ohrádky. Na začiatku obvykle stojí nepohnute a pevne sa drží. Potom začína prenášať váhu tela z nohy na nohu a uvoľnenú nohu trochu dvíha, takže chvíľu stojí na jednej. Neskôr začína uvoľňovať úchop ruky a stojí chvíľu pridržiavajúc sa len jednou rukou. Ak sa udrží jednou rukou, v 9. mesiaci sa naučí dvíhať predmet zo zeme. Dokáže tiež urobiť v stoji podrep a predklon a opäť sa vztýčiť a vzpriamiť. Ku koncu mesiaca sa už občas hrá v stoji s oboma rukami a rovnováhu udržiava tým, že sa hrudníkom alebo bokom opiera o gauč.
Vývoj jemnej motoriky v 9. mesiaci:Ručičky vášho dieťaťa sú teraz už natoľko šikovné, že dokážu uchopiť aj drobný predmet tak, že ho prakticky drží len palec a ukazovák, poprípade ešte prostredník - ide o tzv. „pinzetový úchop“. Deti už dokážu uchopiť predmet väčšinou bez problémov a v rôznych polohách - na chrbátiku, brušku, v stoji, či v sede. Pohyb rúk je dobre cielený a predmet dieťa uchopuje špičkami prstov, kedy je palček čiastočne v opozícii oproti prstom. Prevláda jednostranné dočahovanie, deti predmet uchopujú skôr jednou rukou, pričom obvykle striedajú pravú aj ľavú rúčku. V 9. mesiaci sa dieťa učí nesúmerným pohybom, pri ktorých každá ručička robí iný pohyb - napr. jedna predmet drží a druhá do neho búcha.
Ako podporiť: Vytvorte bezpečné prostredie, kde sa dieťa môže voľne pohybovať. Motivujte ho k lozeniu pomocou hračiek, ktoré sa kotúľajú. Vyhýbajte sa chodítkam - tie môžu narušiť prirodzený vývoj. Položte hračku tesne mimo dosahu, aby sa dieťa muselo natiahnuť alebo pohnúť. Chváľte každý malý pokrok, usmievajte sa, tlieskajte.
3 triky, ktoré odborníci používajú na to, aby naučili bábätká loziť skôr
Príprava na Samostatnú Chôdzu a Prvé Kroky (10. - 18. Mesiac)
Po desiatom mesiaci sa deti začínajú pripravovať na chôdzu. Najprv chodia pozdĺž nábytku s oporou, potom robia prvé kroky s pridržaním a nakoniec sa odvážia na samostatné kroky. Prvá samostatná chôdza sa najčastejšie objavuje medzi 11. a 15. mesiacom. Skutočná norma pre chôdzu je 18 mesiacov, nie do jedného roka, ako si mnohí myslia. Chôdza sa začína vyvíjať, keď dieťa prenáša váhu tela z nohy na nohu. Na začiatku robí drobné úkroky vpravo a vľavo, takže prešľapuje takmer na mieste. Ku koncu 9. a v 10. mesiaci dieťa robí opakovane úkrok jednou a prisúva druhú nohu súčasne s prehmatávaním. Takto začne zámerne robiť kroky bokom, aby sa dostalo k nejakému zaujímavému predmetu.
Od prvého postavenia môže aj 3 mesiace trvať, kým je všetko pripravené k prvému odhodlanému kroku do priestoru. Vtedy je veľmi dôležité nechať dieťa trénovať si túto funkciu. Veľmi podstatné pre vývoj klenby je samotné postavenie na štyroch a tzv. húpacie pohyby. V tejto polohe dieťa pracuje s ťažiskom a zapája nielen vnútorný stabilizačný systém tela, ale práve aj množstvo drobných svalov chodidla. Dôležitá je chôdza bokom popri nábytku a následné vytáčanie sa dieťaťa do priestoru, kedy sa tvorí priečna klenba nôžky, tvaruje sa päta a stabilizuje členok. Pre dostatok ohybnosti je vhodné, aby dieťa chodilo bosé. Pred samotným postavením sa v priestore sa u detí objavuje tzv. medvedia chôdza, kedy si prvýkrát skúšajú posúvať chodidlo - kolíska vpred.
Ako podporiť: Povzbudzujte dieťa k chôdzi, ale netlačte. Čítajte mu knihy, pomenúvajte predmety, opakujte slová. Hra je pre dieťa najprirodzenejší spôsob učenia. Autor Mgr. Edita Vlkovičová, fyzioterapeutka, zdôrazňuje, že „nohy ich budú predsa nosiť do konca života, netreba preto nič unáhliť.“
Prečo nevodíme deti za ruky:Dieťatko sa zo štvornožkovania, čo je mimochodom jeden z najdôležitejších a najzdravších pohybov vôbec, nakročením cez jednu nôžku postaví, neskôr ich posúva do strán, čím strieda zaťaženie hrán chodidla, spevňuje si tak členky, tvorí základ klenby, stabilizuje trup, naberá odvahu a trénuje rovnováhu. Tým, že mu podáte ruku, zavesí sa na ňu, vykriví sa, zmení sa jeho ťažisko, rovnovážne reakcie potrebné na spevnenie trupu nie sú. Ide o silný psychologický aspekt. Dieťa nadobudne pocit, že bez tej pomocnej ruky to nezvládne a bude trvať dlhšie, kým sa vás dokáže pustiť. Druhá varianta je ešte horšia, a síce vytiahnuť dieťaťu obe ruky hore akoby na škripec. Dochádza k prehnutiu v driekovej oblasti, horná časť trupu predbieha nohy a dieťatko má vystrčený zadok. Má to podobný efekt ako chodítko - brzdíte tým spomínaný vývoj chôdze.
Vývoj Jemnej Motoriky a Reči v Období Chôdze
V tomto období sa výrazne rozvíja aj reč. Dieťa začína používať prvé slová s významom, rozumie jednoduchým príkazom („daj mi“, „poď sem“) a komunikuje gestikuláciou. Dôležitá je tiež hra na rozvoj jemnej motoriky. Veci na hranie majú byť z rôznych materiálov - veľké/malé, tvrdé/mäkké, ľahké/ťažké, plné/duté - aby dieťa mohlo získavať skúsenosti s ich rôznymi vlastnosťami. Dieťa sa už môže zoznamovať s predmetmi dennej potreby. Pri hre deťom nechávame čo najväčšiu slobodu. Neurčujeme im, ako sa majú s vecami hrať.
Príklady hier na rozvoj jemnej motoriky:
- Krabica s kockami: Do krabice od topánok vystrihneme otvor taký veľký, aby do neho dieťa vložilo ruku. Krabicu naplníme drevenými kockami.
- Búchanie dvomi predmetmi o seba: Dieťaťu dáme do každej ruky hračku - napr. kocku a motivujeme ho, aby nimi búchalo o seba.
- Bubnovanie: Dáme dieťaťu bubienok a paličku, alebo krabicu a varešku a ukážeme mu ako sa bubnuje. Ak sa dieťa učí bubnovať jednou paličkou, dávame mu ju raz do jednej, raz do druhej ruky. Potom mu dáme do každej ruky paličku a dieťa vykonáva opäť symetrické pohyby - oboma rukami súčasne udiera a potom ich súčasne dvíha.
- Priťahovanie hračky pomocou špagátu: Na stôl mimo dosah dieťaťa dáme hračku na kolieskach, ktorú uviažeme na špagát ukončený guličkami, ktoré položíme tesne k dieťaťu. Guličky na konci slúžia na to, aby si dieťa koniec špagátu lepšie všimlo a mohlo ho lepšie chytiť. Dieťa sa najskôr hrá s guličkami a postupne zistí, že ťahaním za povrázok si môže pritiahnuť hračku k sebe.
- Otváranie zásuviek: Dieťaťu umožníme otvárať niektoré zo zásuviek s pestrým obsahom, ktorý môže vyberať a hrať sa s ním. Dbáme, aby sa pri zatváraní neporanilo a neprivrelo si prsty dovnútra.
- Hry v kuchyni: Miesenie cesta - mäkký materiál umožňuje dieťaťu rozvíjať jemnú motoriku, ale aj predstavivosť.
- Uchopovanie drobných predmetov: Dieťa máme na kolenách pred sebou a motivujeme ho k uchopovaniu drobných predmetov.
- Rozvoj pasívnej slovnej zásoby: Rozvíjame prehliadaním si obrázkov v knihách. V 9. mesiaci už možno dať deťom farebné obrázky, ktoré znázorňujú jednoduchým spôsobom známe objekty. Najlepšie sú leporelá, na ktorých sú obrázky 2 - 3 predmetov, osôb alebo zvierat. Ukazujeme na ne prstom a hovoríme: To je mačka. Kde je mačka? Podporujeme dieťa, aby nám obrázok ukázalo.
- Rozvoj aktívnej slovnej zásoby: Dieťa povzbudzujeme, aby slabiky opakovalo, chválime ho a prejavuje radosť. Aktívne slová vytvárame na základe slov, ktorým dieťa rozumie.
Obdobie Batoľaťa: Ďalší Krok (1 - 3 roky)
Vo veku od 1 do 3 rokov dieťa postupne zvláda stáť bez opory, vstávať zo sedu aj z ľahu, prekonávať prekážky, samostatne chodiť, skákať, chodiť po schodoch, stáť na jednej nohe, stavať vežu z kociek, jesť príborom, navliekať korálky, umyť si a utrieť ruky, začne používať nočník a byť bez plienok. Naučí sa hádzať a chytať loptu, kopať do nej. Ovláda slovnú zásobu od 6 slov v 1. roku až po 900 slov na konci 3. roku.
Podpora Zdravého Psychomotorického Vývoja
Pre zdravý vývoj je nevyhnutné rešpektovať individuálne tempo každého dieťaťa a poskytovať mu správne podnety bez nátlaku.
Dôležité pravidlá a rady pre rodičov:
- Nedávajte dieťa do sedacej polohy násilne: Jedno z najdôležitejších pravidiel. Dieťa by sa malo naučiť sadnúť samo, keď na to bude telesne pripravené. Najprv je totiž potrebné, aby posilnilo svaly otáčaním sa, lezením alebo šikmým či prekážkovým sedom.
- Zabezpečte tvrdý a stabilný povrch: Príliš mäkké podložky alebo matrace nie sú vhodné na cvičenie.
- Dostatok voľného pohybu: Minimalizujte čas strávený v sedačkách, lehátkách alebo detských stoličkách. Úplne nevhodné sú pomôcky ako pasívne chodítka, pavúky, skákadlá alebo neergonomické nosidlá, ktoré zbytočne preťažujú pohybový aparát. Dieťa by si kvôli nim už v ranom veku mohlo zafixovať zlé pohybové vzorce, ktoré sú častou príčinou bolestí chrbta, hlavy a kĺbov, alebo iných zdravotných ťažkostí v dospelosti.
- Motivácia, nie nátlak: Položte hračku tesne mimo dosahu, aby sa dieťa muselo natiahnuť alebo pohnúť.
- Pozitívne povzbudenie: Chváľte každý malý pokrok, usmievajte sa, tlieskajte.
- Pozor na asymetriu: Deti spočiatku často používajú na otáčanie iba jednu stranu, pretože je to pre nich jednoduchšie. Je dobré ich preto motivovať k pretáčaniu sa aj na druhý bok, aby nevznikala vývojová asymetria.
- Lezenie je kľúčové: Lezenie je pre zdravý vývoj pohybového aparátu veľmi dôležitým bodom. Dochádza pri ňom k prepájaniu pravej a ľavej mozgovej hemisféry, čím sa podporuje dobrá sústredenosť dieťaťa a koordinácia jeho pohybov. Súčasne sa touto aktivitou posilnia svaly, ktoré potom udržujú správne postavenie tela.
- Bezpečnosť: Dbáme na bezpečnosť detí, aby sa neporanili na dlážke alebo nepošmykli na dlažbe, či koberci. Je vhodné dočasne odstrániť drobné koberčeky, o ktoré by dieťa mohlo zakopnúť a spadnúť. Ak máme v byte šmykľavú podlahu, môžeme využiť ponožky pre deti s protišmykovými zábranami na podošve.
Špeciálne Cviky a Hry pre Rozvoj Sedenia a Stávania
Hra na fúrik: Posaďte sa na zem - do sedu na pätách. Dieťa položte bruchom na svoje stehná tak, aby sa rukami opieralo o zem. Jeho nohy sú roznožené a ležia voľne doprava a doľava popri vašich bokoch. Objímte rukami stehná dieťaťa nad kolenami. Vytočte roznožené a prepnuté kolená dieťaťa von, aby prsty dieťaťa smerovali von. Dieťa sa opiera o vystreté ruky a dvíha hlavičku. Tým sa naťahuje chrbtica, bedrá a nohy. Naťahovanie chrbtice poznáte podľa ryhy na chrbte, ktorá sa tiahne od šije až po zadok. Dieťa tým posilňuje všetky svaly potrebné pre státie.
Stoj vzpriamený: Stojíme pred zrkadlom a dieťa nosíme chrbtom k sebe pred telom. Držíme ho za roznožené, napnuté stehná smerujúce von a podopierame panvu a nohy svojím telom. Dieťa je zadočkom opreté o náš žalúdok.
Prenášanie váhy tela na pravú a ľavú nohu: Postavíme dieťa pred pohovku a položíme hračku vpravo mimo dosah, asi 20 cm od neho. Dieťa sa bude nakláňať napravo, prenesie váhu tela na pravú nohu a ľavú odľahčí. Predmety a hračky by mali ležať iba v takej vzdialenosti, aby ich dieťa mohlo - aj keď s námahou dočiahnuť. Ak dieťa často nedosiahne cieľ, stratí odvahu a jeho túžba po pohybe bude slabnúť. Pre hry s dieťaťom je dôležité, aby vždy skončili úspechom.
Zliezanie: Deti spočiatku zliezajú zo schodíkov, lavice, gauča hlavou dopredu a hrozí im tak nebezpečenstvo. Preto ich treba naučiť na okraji zastaviť, otočiť sa a zliezť nohami dole. Zliezať naučíme dieťa tak, že ho položíme na pohovku na bruško tak, aby nohy viseli dole. Tlakom na ramienka ho strkáme stále viac z gauča, až sa zosunie dole do stoja na nohách.
3 triky, ktoré odborníci používajú na to, aby naučili bábätká loziť skôr
Rozumový a Sociálny Vývin
Rozumový vývin v 9. mesiaci:
- mesiac je vekové obdobie, ktoré prehlbuje poznávanie a uvedomovanie si trvalosti vecí a osôb. Deti si už uvedomujú, že predmet existuje, aj keď ho nevidia. Ak schováme nejakú hračku, dieťa najskôr len sleduje miesto, kde predmet zmizol a chvíľu čaká, či sa objaví. Neskôr sa pokúša predmet samé nájsť napr. odkrývaním plienky. Na rozvíjanie myslenia výrazne vplýva aj schopnosť dieťaťa manipulovať s predmetmi a ľuďmi okolo seba. Dieťa v 9. mesiaci úmyselne a zámerne vyvoláva účinok, ktorý spočiatku bol náhodný alebo dodatočný. Začína používať predmety v ruke ako nástroje, aby nimi pôsobilo na iný predmet, napr. búcha alebo strká predmetom v ruke do predmetu na stole, aby sa začal pohybovať. Po 9. mesiaci už začína používať predmety na to, aby sa zmocnilo iných - napr. špagátom pritiahne hračku. Pri hre dieťaťa môžeme vidieť, že rieši jednoduché problémy okľukou - ako rébus. Príkladom môže byť, ak dáme dieťaťu za plôtik z ohrádky hračku, ktorú chce, bude sa dieťa najskôr snažiť hračku dočiahnuť cez mriežku, ale potom plôtik oblezie a hračku si vezme.
Sociálne správanie v 9. mesiaci:Prehlbovanie sociálnych vzťahov a strach z cudzích ľudí je v tomto období oveľa zreteľnejšia. Toto obdobie je obdobím výskytu separačnej úzkosti u dieťaťa. Niektoré detí bývajú viac plačlivé a chcú byť častejšie v prítomnosti mamy. Uvedomujú si, že nie sú jeden celok a tieto nové pocity, s ktorými sa musia vyrovnať, v nich vyvolávajú väčšiu úzkosť. Deti sa stávajú odmietavejšie a nedôverčivé aj voči starým rodičom. Pri citlivom vedení a zoznámení sa deti dokážu veľmi rýchlo osmeliť a nadviazať kontakt aj s neznámymi osobami.
Význam Bosých Nôh a Správnej Obuvi
Nohy, najmä chodidlá, sú najviac namáhanou časťou tela. Na stavbe nohy sa podieľa veľký počet kostí, väzov, krátkych i dlhých svalov, nervov a ciev. Ak sú pozdĺžne klenby a priečna klenba na chodidle správne vyformované, nôžka kopíruje nerovnosti terénu a informuje o tom centrálny nervový systém. Autor Mgr. Edita Vlkovičová upozorňuje, že „u detí môžeme zvyčajne vytvarované klenbu pozorovať až okolo 3. - 4. roka, kedy sa stratí tukový vankúšik v strede chodidla. Dovtedy však urobme všetko preto, aby práve svaly, ktoré klenby tvoria, dostali čo najviac stimulov z vonkajšieho prostredia a fungovali správne tak, aby udržali váhu celého tela a zabezpečovali dokonalú oporu.“
Je dôležité, aby detičky pri prvých krôčikoch nemali na nohách hneď topánky. Pre zdravý rozvoj klenby je dobré nechať ich behať bosé alebo v ponožkách, aby sa naučili správne našľapovať a došľapovať až na päty. Mgr. Edita Vlkovičová odporúča meniť povrchy, na ktorých sa dieťa stavia, aby nožička dostala viacero podnetov. Napríklad ku gauču dať koberček, k nábytku protišmykovú podložku, termofor, niekde nechajte iba podlahu.
Dokonca aj prvé topánky by sa dieťaťu mali dať na nôžky vtedy, keď sú jeho schopnosti zvládnuť samostatnú chôdzu vyzreté natoľko, že zvládne prejsť istý kus, vie sa zastaviť, otočiť, drepnúť si a ísť ďalej. Výber topánok je nesmierne dôležitý, v prvom rade by mali byť ohybné a dostatočne priestranné. Podľa fyzioterapeutky je vhodné, aby sme dieťa stimulovali a motivovali zmenou podložky (koberec, termofor, niečo pichľavé, mäkké, studené, balančný vankúšik). Vhodné je napríklad používanie senzorického koberčeka. Osvedčili sa aj rôzne nestabilné pomôcky, kamienky, nafukovačky, prekážky, fit lopta.
So staršími deťmi sa môžete zahrať rôzne hry, napríklad prekladanie guľôčok nohami, rolovanie uteráka, kreslenie nôžkami, vyberanie šnúrky medzi prsty na nohách.
Kedy Hovoriť o Oneskorenom Psychomotorickom Vývoji?
Hoci každé dieťa má svoje tempo, existujú určité varovné signály, ktoré by rodičia nemali ignorovať. Výrazné oneskorenie míľnikov, napríklad nesedí ani s oporou po 9. mesiaci, nestojí s oporou po 12. mesiaci, nechodí ani po 18. mesiaci, je dôvodom na konzultáciu s odborníkom. Ak spozorujete ktorýkoľvek z týchto signálov, neváhajte a obráťte sa na odborníka. Skorá intervencia je kľúčom k úspechu. Ak máte akékoľvek pochybnosti o tom, že sa vaše dieťa vyvyje správne, informujte svojho pediatra. Ten vášmu dieťaťu prípadne odporučí vyšetrenie u špecialistov, akými sú neurológ alebo fyzioterapeut.
Uvedomte si prosím: Každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným, individuálnym tempom. Deti zvládnu všetky pohybové zručnosti samy až vo chvíli, keď sú na ne ich telá úplne pripravené ako po fyzickej, tak aj po psychickej stránke. Nenechajte sa preto stresovať tým, že vaše dieťa ešte nesedí, hoci kamarátkin syn už začal dokonca chodiť a pritom je o dva týždne mladší. Rovnako tak nevadí, že ešte nelezie, ale iba „péruje“ na kolienkach. Čoskoro na všetko samo príde a vy budete ešte rada spomínať na chvíle, kedy vaše dieťa zostalo ležať presne tam, kam ste ho pred niekoľkými minútami položila.
Všetky spomínané etapy majú v psychomotorickom vývoji dieťaťa svoju postupnosť, cieľ a zmysel, preto vo všeobecnosti platí, že čím menej dieťaťu pomáhame, tým lepšie. Ak je dieťa zdravé, nie je potrebné mu nijako pomáhať, určite je ale dôležité byť mu nablízku a ukazovať mu správnu cestu. Vy so svojím dieťaťom trávite najviac času, takže si najľahšie všimnete prípadných odchýlok vo vývoji.
tags: #kedy #sa #dieta #postavi