Placenta, často nazývaná aj plodový koláč alebo plodové lôžko, je mimoriadnym a dočasným orgánom, ktorý sa vyvíja výhradne počas tehotenstva. Predstavuje životne dôležitý most spájajúci matku s vyvíjajúcim sa plodom, zabezpečujúci jeho rast, výživu a ochranu počas celého vnútromaternicového vývoja. Hoci je pre zdravý priebeh tehotenstva a pôrodu kľúčová, jej umiestnenie v maternici a následný pôrod po narodení dieťaťa môžu niekedy vyvolať otázky a obavy u budúcich mamičiek. Tento článok sa zameriava na komplexné informácie o placente, jej vzniku, štruktúre, funkciách, možných komplikáciách a, čo je pre mnohé nastávajúce rodičky kľúčové, na proces jej pôrodu a manažmentu po ňom. Rovnako sa pozrieme na rastúci potenciál placenty v medicíne a rôzne formy jej využitia.
Placenta: Vznik, Štruktúra a Primárne Funkcie
Placenta sa začína formovať krátko po oplodnení vajíčka v maternici, približne 7 až 10 dní po počatí. Jej rast pokračuje počas celého tehotenstva, pričom v 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a dosahuje veľkosť niekoľkých centimetrov. Plná zrelosť znamená, že má priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Vzhľadovo pripomína hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spája sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru, pričom cievy sa z placenty rozvetvujú ako konáre stromu, čo sa metaforicky nazýva „strom života“. Pupočník, povrazec spájajúci plod s placentou, má u donosenej gravidity dĺžku medzi 20 cm a 150 cm, väčšinou cca 50 cm. Je lesklý, pretože je obalený blanou amnión.
Hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu, a to až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Okrem transportu živín a kyslíka plní placenta aj dôležité hormonálne funkcie. Počas prvého trimestra (prvých 12 týždňov tehotenstva) produkciu dôležitých steroidných a peptidových hormónov (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) zabezpečuje dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. (2) Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť. (3) Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Placenta a Viacplodové Tehotenstvo
V prípade viacplodového tehotenstva, ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat, teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok. Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal. (4)
Umiestnenie Placenty v Maternici: Fyziológia a Variačnosť
Placenta sa môže uhniezdiť na rôznych miestach v maternici. Lekári toto umiestnenie bežne identifikujú pomocou ultrazvukového vyšetrenia. Každá poloha má svoje špecifiká, hoci väčšina z nich je úplne fyziologická a nepredstavuje riziko.
Zadná placenta (placenta posterior): Placenta sa nachádza na zadnej stene maternice, bližšie k chrbtici matky. Toto je veľmi časté a považované za ideálne umiestnenie. Zvyčajne nebráni prirodzenému pôrodu a matka často skôr a intenzívnejšie cíti pohyby bábätka. Umožňuje tiež lepšie monitorovanie dieťaťa pri ultrazvuku.Predná placenta (placenta anterior): Placenta je umiestnená na prednej stene maternice, bližšie k bruchu. Toto je tiež úplne normálne a bežné umiestnenie, ktoré sa vyskytuje približne u 30-50 % tehotných žien. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že matka môže pohyby bábätka cítiť neskôr alebo slabšie, pretože placenta pôsobí ako jemná „vankúšová výstelka“. Netreba sa obávať, s rastom dieťaťa sa pohyby stanú zreteľnejšie. Predná placenta vo vyššej časti maternice nepredstavuje problém pre pôrod.Fundálna placenta (placenta fundalis): Placenta sa nachádza v hornej časti maternice, v oblasti fundu. Toto je tiež považované za úplne fyziologické a ideálne umiestnenie, ktoré neprekáža rastúcemu bábätku ani nezasahuje do oblasti maternicového krčka.Laterálna placenta (placenta lateralis): Placenta je uložená na bočnej strane maternice, vľavo alebo vpravo. Toto umiestnenie je bežné a zvyčajne nepredstavuje žiadne riziko. Môže mierne ovplyvniť vnímanie pohybov dieťaťa na jednej strane bruška.Nízko položená placenta (low-lying placenta): Placenta sa nachádza nízko v maternici, v blízkosti vnútorného otvoru krčka maternice. S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. V mnohých prípadoch ide o dočasnú polohu, ktorá sa s rastom maternice upraví. Ak však placenta zostáva nízko aj v treťom trimestri, môže to ovplyvniť pôrod a často sa odporúča cisársky rez. Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu.Vcestná placenta (placenta praevia): Toto je závažnejšia forma nízkeho uloženia, kde placenta čiastočne alebo úplne prekrýva vnútorný otvor krčka maternice. Diagnostika je založená na expertnom ultrazvukovom vyšetrení v treťom trimestri tehotenstva. Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov. Ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez. (5) Tento stav môže spôsobiť krvácanie a vyžaduje si prísne sledovanie.
Migrácia placenty: Je dôležité pochopiť, že poloha placenty sa môže v priebehu tehotenstva meniť. Tento jav sa nazýva „migrácia placenty“. Nie je to tak, že by sa placenta fyzicky presúvala, ale skôr ako maternica rastie, placenta sa spolu s ňou akoby posúva vyššie, pretože dolné časti maternice sa viac naťahujú. Najmä v prvej polovici tehotenstva je bežné, že sa placenta, ktorá bola pôvodne nízko, v neskorších týždňoch presunie do bezpečnejšej výšky. Práve preto gynekológovia často opakujú ultrazvuk v treťom trimestri, aby zhodnotili aktuálne umiestnenie placenty.
Kedy je umiestnenie placenty dôvodom na obavy? Vo väčšine prípadov poloha placenty nepredstavuje dôvod na paniku. Dôvodom na zvýšené sledovanie býva najmä situácia, keď je placenta umiestnená príliš nízko alebo zasahuje do oblasti krčka maternice. V takom prípade môže hroziť komplikovanejší priebeh pôrodu alebo riziko krvácania. Znepokojenie by mali vyvolať aj príznaky ako vaginálne krvácanie, bolesti v podbrušku alebo neobvyklý tlak v panve. V prípade akýchkoľvek takýchto príznakov je nevyhnutné okamžite kontaktovať lekára, bez ohľadu na polohu placenty. Závažné komplikácie ako placenta previa alebo predčasné odlúčenie placenty sú síce zriedkavé, ale vyžadujú si odbornú starostlivosť.
Komplikácie Súvisiace s Placentou Počas Tehotenstva
Aj keď je placenta počas tehotenstva zvyčajne bezproblémová, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty: Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu. Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie. (6)
Placenta accreta, increta, percreta: Tieto stavy znamenajú, že placenta prerastá do steny maternice, v rôznom stupni hĺbky. V závažných prípadoch, ako je placenta previa accreta (PPA), kedy placenta prerastá do steny maternice alebo okolitých orgánov, môže dôjsť k život ohrozujúcemu krvácaniu. Prevencia vzniku takého uloženia placenty nie je známa, rozhodujúci je špecifický manažment gravidity, príprava na pôrod, ako aj metóda pôrodu. Môžu spôsobiť silné krvácanie počas pôrodu a často vyžadujú chirurgické riešenie. V takýchto prípadoch je potrebný multidisciplinárny prístup a spolupráca odborníkov z rôznych medicínskych odborov.
Nedostatočnosť placenty (insuficiencia placenty): Placenta nie je schopná dostatočne zásobovať plod živinami alebo kyslíkom. Môže viesť k predčasnému pôrodu alebo problémom s rastom plodu.
Infarkt placenty: Ide o odumreté časti tkaniva placenty. V malom rozsahu sú bežné, ale rozsiahle alebo opakované infarkty môžu viesť k zlyhávaniu placenty.
Abruptio placentae vs. Placenta previa Ošetrovateľstvo NCLEX Príznaky Príčiny Liečba (odlúpenie placenty)
Tretia Doba Pôrodná: Pôrod Placenty a Jej Odlúčenie
Po pôrode dieťaťa nastáva tzv. tretia pôrodná doba, ktorá zahŕňa pôrod placenty. Ako vysvetľuje MUDr. (gynekologička/pôrodníčka), ktorá pracuje v oblasti gynekológie a pôrodníctva od roku 2011, vrátane praxe v Bratislave a neskôr vo švédskom Norrköpingu, kde pôsobí na Ženskej klinike, „Pôrod placenty (tzv. tretia doba pôrodná) je čas po pôrode plodu, kedy má nastať spontánne odlúčenie - separácia placentárneho tkaniva od toho materského a vypudenie placenty, plodových obalov a pupočníka mimo dutiny maternice.“ (1) Celá táto fáza sa obvykle odohráva do 20 minút po narodení dieťaťa, často dokonca už do 5 minút. Po pôrode plodu sa výrazne zmenšuje obsah dutiny maternice, pretože dieťa a plodová voda tam už nie sú. Ostáva ešte placenta, ktorá je za fyziologických okolností ľahko zrastená so stenou maternice.
Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty. O nejaký čas „chce“ maternica taktiež vypudiť placentu a prichádzajú sekundárne kontrakcie. Tieto kontrakcie však už nie sú bolestivé ako tie, ktoré sprevádzajú pôrod dieťaťa. Takto nastáva posun tkanív medzi placentou a maternicou, pretrhnú sa prepážky a cievy. Vznikne retroplacentárny hematóm (kolekcia krvi), ktorý tlačí a placenta sa postupne odlučuje. Rodička nekrváca a až za placentou príde krv z hematómu. Existujú isté znaky, že sa placenta odlúčila, napr. opreté peánové kliešte, ktorými je pupočník zachytený, sa začnú hýbať, mení sa tvar maternice a pod. Žena môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila. Pôrod placenty nebolí, placenta je mäkká a ohybná.
Hneď po pôrode sa skontroluje povrch placenty: či nejaká časť neostala vnútri. Niekedy ostane dnu malý kúsok, prípadne môže ostať dnu ešte jedna malá prídavná placenta. Dôležité je vybrať placentu tak, aby sa nepotrhali blany a aby sa vybrali všetky. Zostatky placenty môžu spôsobiť vážne komplikácie, ako sú infekcie alebo popôrodné krvácanie. Po pôrode placenty lekár skontroluje jej celistvosť, uistí sa, že placentárne tkanivo a plodové obaly sú neporušené a vykoná prípadné ošetrenia popôrodných poranení.
Retencia Placenty a Manažment Po Pôrode
Aj keď placenta sa zvyčajne porodí do cca 20 minút, často je vonku 5 minút po dieťati, môže nastať situácia, keď sa tak nestane. Ako dlho však môžeme čakať? Neexistuje žiadny časový limit pre ženu, ktorá nekrváca. Odporúča sa začať robiť opatrenia po cca 30 až 60 minútach. Ak placenta nevyšla po cca 30 minútach (ako píše MUDr., konsenzus neexistuje, každá klinika má svoje postupy), konštatujeme retenciu placenty, používa sa aj termín placenta adherens. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení.
Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom. Rukou v maternici odlučuje placentu od steny maternice a vyberie ju cez pošvu von. Táto operácia sa niekedy robí aj skôr ako po 30 až 45 minútach, a to vtedy, keď žena krváca z maternice neprimerane veľa. Podotýkame, že toto funguje len na adherentnú placentu. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice (naprí. placenta accreta), je to vážny stav, ktorý takto nevyriešime, a môže si vyžadovať chirurgický zákrok, v krajných prípadoch až odstránenie maternice (hysterektómiu). MUDr. (gynekologička/pôrodníčka) upozorňuje, že v dnešnej dobe aj v západných krajinách ženy umierajú na vykrvácanie pri pôrode, aj keď sa to, našťastie, nedeje často, a to vďaka včasným opatreniam a liečbe. Štvrtá pôrodná doba sú dve hodiny po pôrode placenty, počas ktorej sa sleduje celkový stav rodičky a prípadné krvácanie.
Potenciál a Využitie Placenty Po Pôrode
Placenta, hoci je len dočasným orgánom, má po pôrode významnú hodnotu a otvára sa jej rastúci potenciál v medicíne a regeneratívnej terapii. Hoci donedávna bola placenta považovaná za biologický odpad, dnes sa vďaka pokroku vedy otvárajú nové možnosti jej využitia. Placenta je biologický materiál a na Slovensku nie je možné si ju z nemocnice odniesť. Musí byť zlikvidovaná v súlade s platnou legislatívou. Ako uviedol gynekológ - pôrodník MUDr., je to veľká škoda, pretože sa tak nemôže využiť obrovský potenciál, ktorý placenta má.
Placenta predstavuje zdroj perinatálnych kmeňových buniek, čo sú bunky, ktoré je možné získať iba v čase pôrodu alebo krátko po ňom. Perinatálne bunky obsahuje aj pupočníková krv a tkanivo pupočníka, no v placente sú tieto bunky zastúpené v najširšom spektre. Placenta je komplexný orgán tvorený veľkým množstvom krvotvorných kmeňových buniek, progenitorových kmeňových buniek, mezenchymálnych kmeňových buniek, trofoblastových kmeňových buniek atď. Je unikátnym zdrojom bunkových populácií, ktoré je možné využiť najmä v oblasti bunkovej terapie, regeneratívnej medicíny či bioinžinierstve.
Liečebný potenciál buniek placenty: Bunky placenty sa vo svete skúmajú v desiatkach klinických štúdií pri liečbe ochorení ako malígne ochorenia krvi. Bunky placenty sú vhodné na liečebné využitie v detskom veku i v dospelosti. Zároveň sa potenciál buniek placenty skúma aj pri liečbe takých ochorení, ako sú Crohnova choroba, mozgová príhoda, diabetes 2, detská mozgová obrna, získaná hluchota detí, reumatoidná artritída, vysoko funkčný autizmus, úrazy chrbtice a iné. Odber perinatálnych tkanív tak pre rodiny predstavuje akúsi poistku do budúcnosti a pomoc v prípade neočakávaných udalostí či ochorení. Je to dar pre dieťa, ktorý môže využiť počas celého svojho života.
Ako prebieha odber a uskladnenie placenty? Odber placenty prebieha bezprostredne po jej pôrode počas 3. pôrodnej doby. Ako vysvetľuje MUDr. (gynekológ - pôrodník), odber je bezpečný a nie je bolestivý pre matku ani pre novorodenca. Dieťa je v čase odberu už porodené a v starostlivosti lekára. Placenta sa po prestrihnutí pupočníka opláchne fyziologickým roztokom a do špecializovaného laboratória sa preváža v transportnom boxe. V porovnaní s pupočníkovou krvou je tkanivo placenty veľmi náročné na laboratórne spracovanie. Placenta musí byť spracovaná do 10 hodín od pôrodu a celý proces trvá 5 - 6 hodín. Tkanivo placenty je po spracovaní rozdelené a uchované vo viacerých kryokitoch (môže ich byť až 30). Uchováva sa pri teplote -180 °C. Odber si však musí vopred objednať. Ak sa placentu matka rozhodne po pôrode neodobrať, musí byť zlikvidovaná. Všetok jej potenciál tak zostane nevyužitý.
História a rôznorodé využitie placenty: História využitia placenty v medicíne siaha až do začiatku 20. storočia. Už v dvadsiatych rokoch sa membrány placenty používali ako účinné obväzy na rany a od roku 1940 sa placenta používa pri očných chirurgických zákrokoch. V rôznych kultúrach mala placenta špecifické postavenie a zaobchádzalo sa s ňou rôznymi rituálmi. V niektorých tradíciách bola považovaná za liečivý prostriedok, iné ju pochovávali ako symbol spojenia s prírodou alebo ako „mladšieho súrodenca“ dieťaťa. Dnes existuje mnoho spôsobov, ako využiť tento neuveriteľne výživný orgán - od tradičných rituálov až po moderné metódy, ako sú kapsule, tinktúry či kozmetika:
- Pochovanie s výsadbou stromu: Tradičný spôsob, ktorý siaha hlboko do histórie. V mnohých kultúrach symbolizuje spojenie dieťaťa s Matkou Zemou. Placenta sa pochová a nad ňu sa zasadí strom, ktorý rastie spolu s dieťaťom.
- Kapsule z placenty (placentofágia): Jedna z najčastejších foriem využitia placenty. Placenta sa tepelne spracuje (alebo suší RAW metódou), pomelie a plní do kapsúl. Má diskovitý tvar, je približne 20 cm široká a váži okolo 500 g. Má kovovú, mierne krvavú chuť, podobnú pečeni.
- Tinktúry z placenty: Pripravuje sa vylúhovaním časti placenty v alkohole. Pomáha pri psychickom diskomforte, únave alebo hormonálnych výkyvoch.
- Energetická esencia: Energetická esencia z placenty sa pripravuje vylúhovaním v zmesi vody a alkoholu.
- Smoothie z placenty: Čerstvý kokteil z kúsku placenty a ovocia. Najlepšie účinky má do 24 hodín po pôrode.
- Kozmetika s placentou: Placenta je bohatá na rastové faktory, bielkoviny a hormóny, ktoré podporujú hojenie pokožky.
- Homeopatiká: Homeopatiká pripravené z placentovej tinktúry majú veľmi široké využitie - pre deti aj matku.
- Placentárne umenie: Placenta sa otlačí na papier buď prírodnou farbou z placentárnej krvi, alebo akrylovou farbou.
- Využitie v medicíne a výskume: Placenta môže byť využitá na liečbu ťažkých popálenín, hojenie rán, očné operácie alebo na výskum.
- Konzumácia placenty: V mnohých kultúrach je bežné placentu skonzumovať - varenú, dusenú, pečenú alebo napríklad ako burger. Existujú dokonca recepty na lasagne z placenty.
Priebeh Pôrodu a Pôrodné Doby: Všeobecný Kontext
Pôrod sa zvyčajne delí na štyri pôrodné doby:
- Otváracia doba: Krčok maternice sa otvára a bábätko sa posúva v pôrodných cestách.
- Vypudzovacia doba: Bábätko sa rodí. Samotné tlačenie (vypudzovacia fáza) trvá obvykle 10-20 minút. Počas pôrodu je dôležité správne dýchanie a spolupráca s pôrodným personálom. Ženy môžu rodiť v rôznych polohách, najčastejšie na chrbte v polosede, na boku alebo na pôrodnej stoličke. Častým prianím rodičiek je vyhnúť sa nástrihu hrádze (epiziotomii). Aby tomu predišli, snažia sa doma na pôrod pripraviť pomocou rôznych pomôcok a metód, ako sú Aniball, Epi-no a masáž hrádze. Riziko roztrhnutia je pri pôrode prítomné aj napriek príprave.
- Vypudenie placenty: Placenta sa odlučuje a vypudzuje z maternice, čo je detailne popísané vyššie.
- Popôrodná doba: Matka sa zotavuje a začína sa bonding s bábätkom.
Slovenské pôrodnice sa snažia poskytovať štandardnú zdravotnú starostlivosť v súlade s koncepciou gynekológie a pôrodníctva v EÚ. Mamičky majú možnosť využiť rôzne benefity, ako napríklad prítomnosť partnera pri pôrode, nadštandardné izby a individuálny prístup. V pôrodniciach sa kladie dôraz na bonding medzi matkou a dieťaťom, podporu dojčenia a psychoprofylaktickú prípravu na pôrod. V prípade potreby je k dispozícii aj epidurálna analgézia a iné metódy tlmenia bolesti.
Ultrazvukové Vyšetrenia Počas Tehotenstva
Počas tehotenstva sa vykonávajú tri základné ultrazvukové vyšetrenia: v 10., 20. a 30. týždni tehotenstva.
- Ultrazvukové vyšetrenie v prvom trimestri má nenahraditeľnú úlohu. Môže sa vykonať vyšetrením cez pošvu - transvaginálne, alebo od 8. týždňa aj cez brušnú stenu. Zisťuje uloženie plodu vnútri maternice, t. j. vylúčime mimomaternicovú graviditu, potvrdzuje prítomnosť akcie srdca plodu, ktorú môžeme zaregistrovať od 6. týždňa gravidity, a správny vývoj plodového vajca. Zmeranie dĺžky plodu - vzdialenosti od temena po kostrč poskytuje cennú informáciu o dĺžke tehotnosti, ktorú porovnávame s dĺžkou tehotnosti určenou podľa poslednej menštruácie, prípadne pri odchýlkach predpokladaný termín pôrodu korigujeme podľa ultrazvukového vyšetrenia. V individuálnych prípadoch sa ultrazvukom hodnotí hrúbka záhlavia u plodu, prítomnosť nosných kostičiek, morfológia a pohybová aktivita plodu.
- V 30.-32. týždni tehotenstva sa vykonáva ultrazvukové vyšetrenie nadväzujúce na predchádzajúce vyšetrenia v prvom a druhom trimestri, no samozrejme sa dá vykonať aj u tehotných, ktoré ich neabsolvovali. Počas vyšetrenia sa meria šírka hlavičky, obvod hlavičky, obvod bruška a dĺžka stehennej kosti. Namerané hodnoty sa automaticky vyhodnocujú ultrazvukom oproti normálnym hodnotám pre daný gestačný vek plodu. Ďalšou časťou vyšetrenia je meranie rýchlosti prúdenia krvi cez niektoré cievy plodu (dopplerovské vyšetrenia). Merania sa bežne vykonávajú iba na cievach pupočníka. V špecializovaných centrách sa však vyšetruje plod komplexne, preto sa vykonávajú merania aj na cieve mozgu na 5tich miestach, na srdci a v cieve v pečeni plodu.
tags: #kedy #sa #po #porode #vybera #placenta