Téma umiestnenia detí do jaslí pre deti do troch rokov dlhodobo rozdeľuje odbornú aj širokú verejnosť na dva tábory, z ktorých každý tvrdo obhajuje svoje pozície. Podporovať ich, alebo ich zatratiť? Rodičia sa často ocitajú pred náročnou otázkou, ako sa rozhodnúť tak, aby bolo ich dieťa spokojné a šťastné a oni sami bez pocitov viny. Táto dilema sa prehlbuje, keďže každá strana predkladá výsledky prieskumov a štatistík, a mnohí odborníci sa podpisujú pod zásadné vyhlásenia, často si protirečiace. Kde je teda ukrytá pravda a aké faktory by mali rodičia zvážiť pri rozhodovaní o tak dôležitom kroku v živote ich ratolestí?
Kontroverzia okolo starostlivosti o deti do troch rokov: Dva tábory v búrlivej diskusii
Minulý týždeň odštartoval búrlivú diskusiu rozhovor na portáli Aktualne.cz s českým pedagógom a psychológom Marekom Hermanom, ktorý pôsobí na Palackého univerzite v Olomouci a špecializuje sa na výchovu malých detí. V uvedenom interview obhajoval spísanie petície „Dvouleté děti do školky nepatří“, ktorá si získava sympatie verejnosti v Česku, a žiadal politikov, aby zrušili nárok na miesto v škôlke pre deti od dvoch rokov. Tvrdí, že ak rodičia dajú do škôlky dieťa mladšie ako tri roky, urobia chybu a spôsobia mu celoživotné následky. Takýto názor nie je žiadnou novinkou a odráža hlbokú polarizáciu v spoločnosti.
Hlasy proti skorému nástupu: Riziká pre psychický a emocionálny vývin
Silné argumenty proti skorému nástupu do jaslí opakovane zaznievajú od viacerých uznávaných expertov. Pred pár rokmi uverejnili na portáli Times článok so šokujúcim titulkom, že deti v jasličkách sú ohrozené mentálnymi ochoreniami. Autor tohto výroku, švédsky sociológ Jonas Himmelstrand, pre portál Times vyhlásil, že deti mladšie ako tri roky by nemali chodiť do jasličiek, pretože drží v rukách dôkazy, že tie deti, ktoré v takýchto zariadeniach trávili množstvo času, trpeli neskôr mentálnymi zdravotnými ťažkosťami a mali problémy v škole.
Himmelstrand nazval výchovu a vzdelávanie detí v jasličkách „švédskou utópiou“, z ktorej podľa neho zostal len mýtus. Varoval, že hoci sa švédska rodinná politika navonok zdá dokonalá, je to len nenaplnený sen. „Švédske deti trpia psychickými ochoreniami, v krajine sa rúca vzdelávací systém a disciplína v školách je jedna z najhorších spomedzi krajín OECD,“ povedal. Podľa jeho slov sa počet detí s psychickými ochoreniami strojnásobil od 80. rokov minulého storočia, kedy sa začala tzv. revolúcia vo výchove detí. Vystríhal tvorcov rodinnej politiky, že ak chce niekto napodobňovať cestu švédskeho prístupu, ktorá je o zvyšovaní pomeru detí na učiteľa a narastaní hodín, ktoré trávia deti v jasličkách, nerieši, ale ničí budúcnosť detí. Kultúra sa podľa jeho slov nedá preniesť z generácie na generáciu, keď sú deti ponechané na seba, aby sa samy vychovávali. Dôsledky môžu byť dalekosiahle a ovplyvňovať nielen individuálny vývoj dieťaťa, ale aj celú spoločnosť.
S tvrdením, že jasličky pre deti do troch rokov môžu negatívne pôsobiť na drobcov, sa pred časom stotožnil aj Steve Biddulph, terapeut a autor svetovo najpopulárnejších kníh o rodičovstve. Vo svojej knihe Raising Babies tvrdí, že rodičia takto ohrozujú mentálne zdravie detí, ktoré sa môžu stať agresívnejšie, trpieť depresiami, byť antisociálne a neschopné neskôr v živote vybudovať a udržať si blízke vzťahy. V rozhovore pre britský portál Telegraph uviedol na podporu svojich tvrdení dve vedecké štúdie. Prvá bola štúdia z Veľkej Británie, ktorá sledovala život 3 000 detí od bábätiek a preukázala, že v mozgu batoliat sa počas prvých dvoch rokov vytvárajú nové štruktúry ako reakcia na lásku a nežnú opateru. Druhá bola spoza oceánu, z Ameriky, kde vedci z Národného inštitútu detského zdravia a rozvoja preukázali, ako vplýva dĺžka času stráveného v jasličkách na deti.
Aj detská psychologička Penelope Leach, autorka britského výskumu Rodiny, deti a starostlivosť o deti, vo svojich záveroch tvrdí, že deti z jasličiek sú agresívnejšie v porovnaní s deťmi, ktoré mali starostlivosť jednej osoby. Jasličkové deti sa navyše uzatvárajú do seba, sú poddajné a smutné. Pre Guardian uviedla, že z rôznych výskumov po celom svete vyplýva, že čím menej času trávia deti do troch rokov v skupinovej opatere, tým lepšie. Jej štúdia jednoznačne potvrdila, že najideálnejšia je starostlivosť doma, s rodičom. Na druhom mieste sú opatrovateľky, babky a dedkovia a potom vzdialenejšia rodina.
Na Slovensku sa tiež ozvali hlasy upozorňujúce na potenciálne riziká. Mnohé mamičky, rovnako ako organizátorky niekdajšej výzvy „Mama je lepšia ako jasle“, hovoria jasnou rečou: „Naša generácia chce vychovávať deti inak: chceme dať deťom v prvých troch rokoch života mamu na plný úväzok. Toto bola výsada Slovenska, na ktorú by sme mali byť hrdí a zachovať si ju. My sa však začíname prispôsobovať „modernej agende zosúladenia rodinného a pracovného života“. Nepochopili sme však, že má ísť o zosúladenie s deťmi od troch rokov.“ Detská psychologička s týmto názorom súhlasí a zdôrazňuje, že dieťatko v takom nízkom veku by malo byť rozhodne s mamou.
Psychologička: Deti nikdy netreba nechať vyplakať, mozog si myslí, že dieťa odpadlo
Detská psychologička Mgr. Romana Mrázová k otázke veku dieťaťa, kedy je pripravené na jasle, uvádza: „Desať mesiacov je naozaj veľmi skorá doba na to, aby dieťa nastúpilo do jasličiek. Dieťa si prechádza rôznymi štádiami, kedy v prvých rokoch života potrebuje nabrať bezpečie a istotu, a keď má tieto potreby naplnené, tak sa začína postupne separovať od matky a skúmať svet.“ Toto štádium prichádza približne v období troch rokov života dieťaťa, preto je tento vek najvhodnejší aj na to, aby dieťa začalo navštevovať škôlku. Samozrejme, iná vec je, keď matka nemá na výber.
Odborníčka ďalej vysvetľuje, že dieťa pociťuje odlúčenie od mamy ako stratu dôvery a bezpečia. „V prípade umiestnenia dieťaťa do jaslí prevažuje určite viac mínusov ako plusov. Napríklad, keď sa dieťa nestihne dobre naviazať na rodiča a už ide do jaslí, môže cítiť veľký strach z opustenia, potrebu fyzického kontaktu, naučí sa tak potláčať svoje pocity, môže byť príliš vystrašené, alebo naopak veľmi odvážne až tak, že volí rizikové správanie. Pokiaľ dieťa nie je pripravené na separáciu od mamy, tak plusy v tom rozhodne nevidím,“ vysvetľuje Mgr. Mrázová a dodáva, že jasle skutočne nie sú nutnosťou pre dieťa, ale skôr potrebou rodičov. Jej slová potvrdzuje aj MUDr. Jozef Hašto, PhD., uznávaný psychiater a psychoterapeut, ktorý súhlasí, že kolektívne opatrovanie detí do troch rokov je vážny problém. Každé dieťa si síce časom zvykne na stereotyp, no snáď nikdy si nezvykne na odlúčenie od mamy, ak práve nie je v pubertálnom veku. Čím je dieťa staršie, tým ľahšie znáša neprítomnosť mamy, čo súvisí s psychickým vývojom dieťaťa.
Komplexnosť situácie: Individuálny prístup a potenciálne prínosy kvalitných jaslí
Situácia nie je čierno-biela a na protiľahlom brehu v oceáne vedeckých názorov stoja iné výskumy dokazujúce, že jasličky môžu mať svoj prínos. Napríklad v Nórsku, kde sú jasličky dotované a dosahujú vysokú úroveň kvality, ich navštevuje väčšina detí; v roku 2009 to bolo až 79 % jeden až dvojročných detí. Táto skutočnosť naznačuje, že kvalita a podpora zo strany štátu môžu výrazne ovplyvniť pozitívny dopad jaslí na detský vývin.
Svoje stanovisko k tejto polarizujúcej téme zaujala aj slovenská psychologička Petra Arslan Šinková, spoluautorka knihy o výchove Testujme a rozvíjajme svoje dieťa (Od novorodenca do 6 rokov), ktorá sama prevádzkuje materskú školu v Bratislave. Podľa nej je dieťaťu v akomkoľvek veku najlepšie pri mame. Dieťa má pri nej pocit istoty a bezpečia, lásky, mama napĺňa jeho potreby. Odborníčka hovorí, že väčšina dvojročných detí ešte nemá potrebu socializovať sa s rovesníkmi.
Jedným dychom však Petra Arslan Šinková pripomína, že toto sú všeobecné tvrdenia a na každé dieťa je potrebné pozerať sa individuálne. Číslo tri vo veku detí nie je žiadne magické číslo, po ktorého dovŕšení je dieťa, akoby šibnutím čarovného prútika, zrazu schopné bezproblémovo sa odpútať od matky. Pri separácii totiž nerozhoduje fyzický vek dieťaťa, ale jeho vek mentálny a emocionálna zrelosť. „Poznám veľa detí vo veku okolo dvoch rokov, ktoré sú pripravené byť v škôlke, či v jasliach,“ hovorí. To, že kvalita jasličiek hrá jednu z kľúčových úloh, priznáva v spomínanom rozhovore pre portál Aktuálne.cz aj M. Herman. Hovorí, že rodič v spolupráci s riaditeľkou dokáže spoznať, či je dieťa pripravené alebo nie. „Ak maminka odíde a deti vyvádzajú, začnú sa zrazu pocikávať a majú nočné desy, tak dieťa ukazuje, že je nespokojné. Áno, nakoniec to nejako zvládne, ale môže mať celoživotné následky. Poznáte to podľa toho, ako dieťa ide do škôlky, ako sa správa, keď mama odíde. Ak stuhne, je samo a hrá sa samo, tak to nie je dobre.“
P. Arslan Šinková dodáva, že pokiaľ dieťa nie je emocionálne pripravené byť bez matky, môže mať negatívne prejavy, ako napríklad vyššie uvedené známky agresivity, úzkosti a antisociálneho správania v akomkoľvek veku. Psychologička ďalej zdôrazňuje, že významnú úlohu zohráva jemnocitná učiteľka. „Láskavá a trpezlivá učiteľka sa stáva ich náhradnou vzťahovou osobou. Poláska ich a objíme, keď to potrebujú. Dá sa to však zabezpečiť len vtedy, pokiaľ učiteľka nemá na starosti veľa detí. Dokáže správanie detí vhodným a veku primeraným spôsobom usmerniť.“ Napríklad pri malých deťoch je dôležité rešpektovanie vlastníctva. Nie je správne viesť ich k tomu, aby za každú cenu požičali svoju hračku. Dieťaťu je namiesto toho vhodné povedať, že sú hračky, ktoré sú jeho z domu, tie nemusí požičať. Škôlkarské hračky sa požičiavajú, keď sa s nimi dohrá.
P. Arslan Šinková hovorí, že ideálne by bolo, keby sa každá matka mohla slobodne rozhodnúť, do kedy zostane s dieťaťom doma. Bez ohľadu na financie, bez ohľadu na tlak okolia, ale s ohľadom na svoje vlastné potreby a potreby dieťaťa. „Zbytočne zostane mama doma s dieťaťom, ak má byť nervózna, alebo ak dieťa vyhľadáva rovesníkov a z pobytu v škôlke profituje.“ Táto perspektíva poukazuje na to, že niekedy je pre blaho dieťaťa lepšie, ak je matka spokojná a vyrovnaná, aj keď to znamená skorší návrat do práce.
Praktický sprievodca: Kedy a ako prihlásiť dieťa do jaslí
Otázka, či dať dieťa do jaslí, nedá spávať mnohým rodičom. Mnohé slovenské mamičky stoja pred ťažkou otázkou, či svoje dieťa dajú do jaslí, alebo nie. Dôvodov môže byť milión, no zrejme najčastejšími sú práve tie finančné. Zhruba po viac ako polroku po pôrode končia materské dávky, prechádza sa na rodičovský príspevok a často aj napriek veľkej snahe ocka či zvyšku rodiny je nútená mama nastúpiť do práce skôr.
Umiestnenie do jaslí (pre deti 1 až 3 roky)
V prípade detí vo veku od 1 do 3 rokov vás budú zaujímať jasle. Škôlky vedia vo výnimočných prípadoch prijať aj 2-ročné dieťa, no vzhľadom na uprednostňovanie starších detí je len malá šanca, že by sa vám to podarilo. Dôležité je tiež pripomenúť, že nad umiestnením dieťaťa do jaslí nemá význam premýšľať, ak nemáte zamestnanie alebo neštudujete. Tieto zariadenia sú určené iba pre rodičov, ktorí majú malé dieťa a zároveň nejako pracujú na svojej kariére.
Pokiaľ však máte dokladovateľné zamestnanie alebo štúdium a dieťa vo veku 1 - 3 rokov, môžete riešiť prihlásenie do jaslí. Po novom by nemal byť problém s nedostatkom voľných miest. Situácii s obmedzenou kapacitou jaslí má pomôcť nariadenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na jej zvýšenie o 10 %. Ide o reakciu na spájanie či rušenie jaslí a škôlok, ako aj príchod detí z Ukrajiny. „Navýšením kapacít v jasliach vytvárame viac voľných miest ako počet detí, ktorým sa v minulom roku z dôvodu nedostatku miesta nepodarilo do jasličiek dostať. Je dôležité, aby sme vytvárali podmienky pre zosúladenie pracovného a rodinného života rodičov a podporovali rodiny. Ide najmä o matky s deťmi, ktoré sú z dôvodu materstva nespravodlivo diskriminované až po dôchodok,“ uviedol Milan Krajniak, bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Žiadosť o miesto v jasliach
Keď už ste sa rozhodli, že vaše dieťa pôjde do jaslí, ostáva len nájsť miesto a podať žiadosť. V praxi to znamená niekoľko telefonátov do jaslí vo vašom okolí. Keď vám niekde potvrdia voľné miesto, zvyčajne ide rodič aj s dieťaťom na návštevu. Vtedy dostanete podrobné informácie o prijímaní detí do konkrétneho zariadenia. Vzhľadom na to, že veľkú väčšinu jaslí v dnešnej dobe tvoria súkromné zariadenia, podmienky prijatia sa môžu líšiť.
Tieto dokumenty však budete s istotou potrebovať pri žiadaní o umiestnenie dieťaťa do jaslí:
- písomná žiadosť o poskytnutie sociálnej služby pre vaše dieťa,
- potvrdenie zamestnávateľa matky/otca dieťaťa o pracovnom pomere, prípadne štúdiu alebo evidencii na úrade práce.
Po schválení žiadosti a následnom nástupe dieťaťa do jaslí budete potrebovať:
- evidenčný list dieťaťa,
- potvrdenie o zdravotnom stave dieťaťa,
- potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa na pobyt v kolektíve.
Príkladom otvorenej komunikácie zo strany zariadení je pozvanie na dni otvorených dverí. Napríklad, ak uvažujete o tom, že by ste vaše deti dali do jasličiek, môžete prísť aj s deťmi v stanovených termínoch na obhliadku priestorov. Kolegyne vám tiež vysvetlia, kedy a ako treba podať prihlášky.
Prechod do škôlky: Príprava na školský život a legislatívne aspekty
Keď dieťa dosiahne vek 3 rokov, rodičom zaniká nárok na rodičovský príspevok a končí rodičovská dovolenka. S tým vo väčšine prípadov prichádza umiestnenie dieťaťa do škôlky, kde sa bude pripravovať na školský život mimo stáleho kontaktu s rodinou.
Je škôlka povinná?
Dieťa môže začať chodiť do škôlky aj skôr ako v troch rokoch, ak to škôlka umožní. Dovŕšenie veku 3 rokov však nie je spojené s povinným prihlásením do škôlky. Ak na to dieťa nie je pripravené, do veku 5 rokov môže byť doma. Či už v starostlivosti rodičov, starých rodičov, alebo platenej opatrovateľky. Po dovŕšení 5 rokov však z dôvodu prípravy na školu vzniká rodičom povinnosť zapísať dieťa do škôlky. Povinné predprimárne vzdelávanie predstavuje dôležitý míľnik v živote dieťaťa a je kľúčové pre jeho úspešný prechod do základnej školy.
Podmienky pri prijímaní žiadostí do škôlky
Vzhľadom na to, že škôlka je pre dieťa povinná až od 5 rokov, rodičia mladších detí často narážajú na problém s nedostatočnými kapacitami. Žiadosti o poskytovanie služieb bývajú zamietnuté práve preto, že do danej škôlky sa hlásia deti, ktoré už majú pravidelné navštevovanie škôlky prikázané zákonom.
Okrem toho je však často spomínanou skutočnosťou to, že riaditelia škôlok si nastavujú ďalšie podmienky prijímania detí. Často sa môžete stretnúť s uprednostňovaním detí na základe:
- trvalého pobytu vo vybranej obci, meste či mestskej časti,
- (ne)zamestnanosti rodičov,
- toho, či v danej škôlke už je prijatý súrodenec aktuálne prihlasovaného dieťaťa.
Tieto podmienky zo zákona nesmú byť stanovené „natvrdo“ v zmysle: „Prijímame výhradne deti zamestnaných rodičov s trvalým pobytom na týchto uliciach…“ Pokiaľ sa ale do škôlky hlási viac detí ako je jej kapacita, riaditeľ má právo určiť kritériá, na základe ktorých sa budú žiadosti prijímať prioritne. To je dôležité mať na pamäti pri výbere škôlky a podávaní žiadosti.
Dôležité dátumy zápisu do škôlky
Aby ste nemuseli riešiť nedostatok miest v požadovaných škôlkach, sledujte ich vyhlásenia. Škôlky informácie o blížiacom sa zápise často zverejňujú od 15. februára do 15. marca na svojich weboch, sociálnych sieťach či iných verejne dostupných miestach. Samotný zápis potom prebieha v priebehu mája, najčastejšie v dátumoch 30. apríla - 31. mája. Ak si nie ste istí prijatím v jednej škôlke, môžete žiadosti podať aj vo viacerých zariadeniach.
Napríklad, v mestských častiach, ako je Ružinov, prebieha zápis do materských škôl v prvom májovom týždni. Prednostne budú prijímané tie deti, ktoré k 31. augustu daného roka budú mať 5 rokov, respektíve tie, ktoré dovŕšili šiesty rok veku a majú odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky. Každá materská škola má svoju spádovú oblasť. Nie je povinnosťou rodiča prihlásiť dieťa do spádovej škôlky, avšak jej riaditeľ je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne vzdelávanie deti z tejto oblasti a s trvalým pobytom v mestskej časti. Žiadosti o prijatie sa zvyčajne doručujú elektronicky v určenom týždni. Aktívne elektronické prihlášky sú na webových stránkach jednotlivých škôlok zverejnené počas celého obdobia zápisu. V prípade, že rodičia nemajú prístup na internet, môžu sa počas pracovnej doby v tomto istom týždni zastaviť v škôlke osobne a vyzdvihnúť si tlačivo. Osobne ho môžu odovzdať do stanoveného dátumu, respektíve poštou s príslušnou pečiatkou.
Žiadosť a potrebné dokumenty
Škôlky mávajú svoje formuláre, no môžete použiť aj vlastnú žiadosť obsahujúcu všetky potrebné údaje. Žiadosť musí byť podaná písomne. Či ju odovzdáte osobne, poštou, alebo elektronicky, je na vašej dohode s vedením škôlky. Zákonný zástupca spolu so žiadosťou predkladá aj potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa od pediatra, ktorého súčasťou je aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Kvôli overeniu pravdivosti údajov zákonní zástupcovia na základe výzvy doložia rodný list dieťaťa a svoj občiansky preukaz. Rozhodnutie o prijatí, respektíve neprijatí dieťaťa rodičia dostanú do konca júna.
Psychologička: Deti nikdy netreba nechať vyplakať, mozog si myslí, že dieťa odpadlo
Záruka kvality: Personál, priestory a pedagogické princípy v detských zariadeniach
Kvalita prostredia a personálu v jasliach a škôlkach je zásadná pre pozitívny vývoj dieťaťa, najmä ak má byť dieťa umiestnené v kolektíve už v skorom veku. Poskytovateľ je povinný prevádzkovať sociálnu službu v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov najmenej v rozsahu ôsmich hodín počas pracovného dňa. Menší časový rozsah možno dohodnúť na základe individuálnych potrieb a požiadaviek rodiča v zmluve o poskytovaní sociálnej služby s konkrétnym poskytovateľom.
Zriaďovateľ je povinný poskytovať starostlivosť v jednej dennej miestnosti (herňa a spálňa spolu) alebo v herni a spálni, ak je spálňa stavebne oddelená, najviac 12-tim deťom. Tento počet je kľúčový pre individuálny prístup a dostatočnú pozornosť pre každé dieťa.
Personálne obsadenie a kvalifikácia
Z celkového počtu zamestnancov zariadení pre deti do troch rokov musí byť 75 % odborných zamestnancov. Zvyšných 25 % môžu tvoriť obslužní zamestnanci, napríklad kuchári alebo upratovačky. Opatrovateľom detí môže byť fyzická osoba, ktorá má úplné stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania, ktorého odborné zameranie obsahuje v súlade s obsahom vzdelávania a profilom absolventa teoretické poznatky a praktické zručnosti z oblasti starostlivosti o dieťa v rozsahu podľa tohto zákona. Ide napríklad o študijné odbory vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť, učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo alebo študijný odbor zdravotnícky asistent, ustanovené vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 64/2015 Z. z.
Opatrovateľom detí môže byť však aj fyzická osoba, ktorá má ukončený stupeň vzdelania, ktorým je úplné stredné všeobecné stredoškolské vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré nemá odborné zameranie na oblasť starostlivosti o dieťa, avšak v takomto prípade sa od nej vyžadujú dodatočné kvalifikácie alebo skúsenosti, aby mohla pôsobiť ako odborný zamestnanec. Kvalifikovaný a láskavý personál je základom pre vytvorenie bezpečného a podnetného prostredia, kde sa deti cítia prijímané a podporované.
Vekové určenie skupín a flexibilita
Vekové určenie skupín je iba orientačné, dieťa sa po prijatí do zariadenia zaradí do jemu najvyhovujúcejšej skupiny, pričom sa prihliada na úroveň psychomotorického vývinu, sociálnych a adaptačných schopností. Preraďovanie dieťatka v rámci skupín sa deje kedykoľvek počas roka, na základe posúdenia jeho napredovania. Nečaká sa na nový školský rok, respektíve dovŕšenie kalendárneho veku.
Štandardná štruktúra skupín v zariadeniach starostlivosti o deti môže vyzerať nasledovne:
- I. skupina - jasličky: 1 rok - 1,5 roka (malá trieda, horná veková hranica je ovplyvnená individuálnymi schopnosťami dieťaťa, max. 12 detí).
- II. skupina - jasle a III. skupina: 1,5 - 2,5 roka (max. 12 a 8 detí).
- IV. skupina - škôlka: 2,5 - 3,5 roka (max. 10 detí).
- V. skupina - škôlka: 3,5 - 5 rokov (max. 12 detí).
Starostlivosť vo všetkých skupinách sa opiera o najnovšie poznatky z psychológie, medicíny a pedagogiky. Tento komplexný prístup zabezpečuje, že deti sú podporované v ich celkovom vývoji - emocionálnom, sociálnom, kognitívnom aj fyzickom. Cieľom je poskytnúť im prostredie, ktoré je nielen bezpečné, ale aj stimulujúce a prispôsobené ich individuálnym potrebám, čím sa minimalizujú potenciálne negatívne dopady separácie od rodiča a maximalizujú prínosy kolektívnej starostlivosti.
tags: #kedy #treba #prihlsit #dieta #do #jasli