Rubikova kocka, tento ikonický hlavolam, fascinuje ľudí po celom svete už viac ako štyri desaťročia. Pre mnohých je to výzva, ktorú chcú prekonať, a pre deti to môže byť skvelý spôsob, ako rozvíjať svoje kognitívne schopnosti. Otázka však znie, kedy je dieťa pripravené na to, aby sa naučilo skladať Rubikovu kocku? Aký vek je ideálny a aké schopnosti by malo dieťa mať? Skladanie tohto geniálneho vynálezu je viac než len hra; je to cesta k rozvoju mysle a hlbšiemu pochopeniu priestorových vzťahov.
Veková pripravenosť a kognitívne predpoklady pre skladanie
Neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, kedy je dieťa pripravené na skladanie Rubikovej kocky. Každé dieťa sa vyvíja individuálne a má svoje vlastné tempo. Všeobecne sa však odporúča začať okolo 8-10 rokov. V tomto veku majú deti zvyčajne dostatočne rozvinuté motorické zručnosti a kognitívne schopnosti na to, aby pochopili základné princípy a algoritmy potrebné na vyriešenie kocky. Práve v tomto období sa rozvíja abstraktné myslenie a schopnosť pracovať so sekvenciami, ktoré sú pre úspešné skladanie hlavolamu kľúčové. Učenie sa Rubikovej kocky môže v tomto veku podporiť nielen špecifické zručnosti, ale aj celkový intelektuálny rozvoj dieťaťa, pripravujúc ho na zložitejšie úlohy v škole a v živote.
Dôležité schopnosti, ktoré by malo dieťa mať, zahŕňajú komplexnú súhru rôznych kognitívnych funkcií. Na prvom mieste sú motorické zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre fyzickú interakciu s kockou. Dieťa by malo byť schopné manipulovať s kockou a otáčať jednotlivé vrstvy s presnosťou. Jemná motorika prstov a koordinácia oko-ruka sú pritom základom pre plynulé a efektívne vykonávanie ťahov. Bez dostatočnej kontroly nad pohybmi by aj to najlepšie pochopenie algoritmov bolo bezcenné.
Ďalšou kritickou schopnosťou je logické myslenie. Riešenie Rubikovej kocky nie je len o mechanickom aplikovaní naučených postupov; vyžaduje si logické myslenie a schopnosť analyzovať problémy. Dieťa musí byť schopné identifikovať aktuálny stav kocky, určiť, aký je želaný ďalší krok, a zvoliť najefektívnejší spôsob, ako ho dosiahnuť. Tento proces rozvíja deduktívne uvažovanie a schopnosť riešiť zložité problémy krok za krokom.
Nemenej dôležitá je aj pamäť. Dieťa si musí pamätať algoritmy a postupy, ktoré vedú k vyriešeniu kocky. Toto zahŕňa zapamätanie si sekvencií pohybov, ale aj rozpoznanie vizuálnych vzorcov na kocke, ktoré signalizujú potrebu použiť konkrétny algoritmus. Trénovanie pamäti prostredníctvom opakovaného skladania kocky môže mať pozitívny vplyv aj na iné oblasti učenia sa.
Trpezlivosť je atribút, ktorý sa pri skladaní Rubikovej kocky testuje a posilňuje. Skladanie Rubikovej kocky môže byť frustrujúce, obzvlášť na začiatku, preto je dôležité, aby dieťa malo trpezlivosť a nevzdávalo sa pri prvých neúspechoch. Učenie sa, že prekonanie prekážok si vyžaduje vytrvalosť, je cenná lekcia, ktorá presahuje rámec hlavolamu a učí ho prekonávať frustráciu. Rozvíja sa tým aj odolnosť voči neúspechu.
Napokon, priestorová predstavivosť je kľúčová. Schopnosť predstaviť si, ako sa kocka mení pri otáčaní jednotlivých vrstiev, je kriticky dôležitá pre úspešné riešenie. Deti si musia vizualizovať trojrozmerné objekty a ich transformácie, čo výrazne stimuluje pravú hemisféru mozgu a zlepšuje ich priestorové uvažovanie. Táto zručnosť je dôležitá nielen pre skladanie kocky, ale aj pre predmety ako geometria, fyzika či inžinierstvo. Celkovo je teda Rubikova kocka komplexným nástrojom pre rozvoj detského mozgu, ktorý kombinuje zábavu s hlbokým vzdelávacím potenciálom.
Hlboký ponor do benefitov: Rozvoj mysle a prevencia
Skladanie Rubikovej kocky nie je len zábava, ale aj skvelý spôsob, ako rozvíjať rôzne kognitívne schopnosti, ktoré majú presah do mnohých aspektov života a učenia sa. Tieto benefity sú oceniteľné nielen v detskom veku, ale aj v dospelosti, a dokonca môžu slúžiť ako prevencia proti kognitívnym poruchám v starobe.
Jedným z hlavných prínosov je zdokonaľovanie zručnosti pri riešení problémov. Dieťa sa učí analyzovať problém, hľadať riešenia a testovať ich. Každý krok pri skladaní kocky je malý problém, ktorý si vyžaduje pozornosť a premyslený prístup. Dieťa sa učí rozkladať zložitý problém na menšie, zvládnuteľné časti a systematicky ich riešiť. Tento analytický prístup je neoceniteľný v akademickom prostredí aj v každodennom živote.
Rovnako významne podporuje logické myslenie. Riešenie kocky vyžaduje logické myslenie a schopnosť dedukcie. Pri každom otočení a každej sekvencii pohybov musí dieťa uvažovať o dôsledkoch svojich akcií a predvídať, ako sa kocka zmení. Tým sa posilňuje schopnosť myslieť dopredu, plánovať a pracovať s abstraktnými pravidlami. Táto forma logiky je základom pre matematiku, programovanie a kritické myslenie.
Rozvíja sa aj pamäť, keďže dieťa si musí pamätať algoritmy a postupy. Tieto algoritmy sú často sekvencie niekoľkých ťahov, ktoré majú špecifický účel. Opakované používanie a zapamätanie si týchto sekvencií posilňuje dlhodobú a krátkodobú pamäť, ako aj pracovnú pamäť, ktorá je kľúčová pre udržanie informácií v mysli počas vykonávania zložitej úlohy.
Skladanie kocky zároveň zlepšuje koncentráciu. Skladanie kocky vyžaduje sústredenie a pozornosť na detaily. Akákoľvek chyba alebo rozptýlenie môže viesť k zhoršeniu stavu kocky a nutnosti vrátiť sa o niekoľko krokov späť. Tento neustály tréning pozornosti pomáha deťom rozvíjať schopnosť sústrediť sa na úlohu po dlhšiu dobu, čo je dôležité pre úspech v škole a iných aktivitách.
Ďalším dôležitým prínosom je podpora priestorového myslenia. Dieťa si musí predstaviť, ako sa kocka mení pri otáčaní jednotlivých vrstiev, a predvídať nové usporiadanie farieb. Táto schopnosť vizualizácie v troch dimenziách je základom pre pochopenie priestorových vzťahov, čo je dôležité nielen v geometrii a umení, ale aj v iných oblastiach, kde je potrebné pracovať s modelmi a priestorovými dátami.
Zvyšuje sa tiež trpezlivosť a vytrvalosť. Dieťa sa učí nevzdávať sa pri prvých neúspechoch a pokračovať v hľadaní riešenia. Proces učenia sa a zdokonaľovania sa v skladaní kocky je často sprevádzaný frustráciou, ale prekonanie týchto pocitov a dosiahnutie cieľa posilňuje vnútornú motiváciu a sebadisciplínu. Táto schopnosť pretrvať v ťažkých situáciách je neoceniteľná v akomkoľvek úsilí.
Pre starších ľudí je skladanie Rubikovej kocky skvelý spôsob, ako udržať mozog aktívny a predísť kognitívnym poruchám, vrátane prevencie proti Alzheimerovej chorobe. Stimulácia mozgu prostredníctvom nových výziev a komplexných úloh pomáha udržiavať neurónové spojenia aktívne a spomaľuje proces starnutia mozgu. Rubikova kocka tak ponúka celoživotné benefity, od rozvoja v detstve až po udržanie vitality v starobe.
Cesta k majstrovstvu: Ako začať so skladaním Rubikovej kocky
Ak chcete dieťa naučiť skladať Rubikovu kocku, existuje mnoho prístupov a zdrojov, ktoré môžu cestu k majstrovstvu uľahčiť. Kľúčom k úspechu je systematický prístup a dostatok trpezlivosti. Súčasná digitálna doba ponúka nespočetné množstvo možností, ako sa do sveta Rubikovej kocky ponoriť.
Môžete začať s jednoduchými tutoriálmi na YouTube. Existuje mnoho videí, ktoré krok za krokom vysvetľujú, ako kocku vyriešiť. Tieto vizuálne návody sú pre deti často najpríťažlivejšie, pretože môžu vidieť, ako sa jednotlivé pohyby vykonávajú v reálnom čase. Kvalitné tutoriály dokážu zložitý proces rozložiť na ľahko pochopiteľné časti, čo minimalizuje frustráciu a udržuje motiváciu.
Alternatívne môžete použiť knihu alebo online kurz. Niektorým deťom vyhovuje štruktúrovanejší prístup s písanými inštrukciami a diagramami, ktoré si môžu preštudovať vlastným tempom. Online kurzy často ponúkajú interaktívne cvičenia a testy, ktoré môžu pomôcť upevniť naučené vedomosti.
Existujú aj rôzne aplikácie pre smartfóny a tablety, ktoré pomáhajú pri skladaní Rubikovej kocky. Tieto aplikácie môžu simulovať kocku, viesť používateľa krok za krokom alebo dokonca analyzovať aktuálny stav fyzickej kocky a poskytnúť pokyny na jej vyriešenie. Takéto digitálne nástroje môžu byť veľmi motivujúce a poskytujú okamžitú spätnú väzbu.
Dôležité je, aby dieťa malo dostatok času a priestoru na trénovanie. Učenie sa skladania Rubikovej kocky si vyžaduje opakované cvičenie a experimentovanie. Tiché prostredie bez rušivých vplyvov môže výrazne pomôcť pri sústredení a efektívnom učení. Pravidelný tréning, aj keď krátky, je efektívnejší ako nárazové dlhé hodiny.
Ako skladať kocku pod 1 minútu so začiatočníckou metódou
Pre pokročilejších nadšencov môžete dieťa povzbudiť, aby sa pripojilo k miestnemu klubu speedcuberov, kde sa stretáva s ďalšími nadšencami a učí sa nové techniky. Tieto kluby poskytujú podporné prostredie, kde si deti môžu vymieňať skúsenosti, učiť sa od skúsenejších hráčov a dokonca súťažiť v priateľských zápasoch. Sociálny aspekt môže byť pre mnohé deti silným motivátorom.
Svet speedcubingu: Od lokálnych stretnutí po globálne šampionáty
Svet Rubikovej kocky nie je len o individuálnom riešení hlavolamu, ale aj o globálnej komunite a súťaživosti známej ako speedcubing. Táto disciplína posúva hranice rýchlosti a zručnosti, pričom priťahuje nadšencov z celého sveta, vrátane Slovenska.
Aj keď sú vo svete majstrovstvá v rýchlostnom skladaní Rubikovej kocky bežnou praxou už desaťročia, na Slovensku sa prvé majstrovstvá konali len nedávno, čo svedčí o rastúcej popularite tohto fenoménu aj v našom regióne. Iniciatíva Speedcubing Slovakia zorganizovala prvé slovenské majstrovstvá v priestoroch bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave-Petržalke. Tento historický moment pre slovenskú speedcubingovú scénu pritiahlo značnú pozornosť. Turnaja sa zúčastnilo 115 hráčov a hráčok z celej Európy, čo poukazuje na medzinárodný záujem a súťaživosť, ktorá presahuje hranice Slovenska. Účasť takého množstva talentovaných „cuberov“ vytvorila elektrizujúcu atmosféru a ukázala, že Slovensko má potenciál stať sa významným hráčom na medzinárodnej scéne.
Existuje mnoho kategórií, v ktorých môžu hráči súťažiť, čo ukazuje na rôznorodosť a komplexnosť speedcubingu. Medzi najpopulárnejšie patria klasické skladanie na čas 3x3x3 kocky, ale aj exotickejšie disciplíny, ako napríklad skladanie so zaviazanými očami, na čo najmenší počet ťahov (Fewest Moves Challenge), skladanie podľa počtu kociek (napríklad 2x2x2 až po 7x7x7) alebo skladanie jednou rukou. Každá z týchto kategórií vyžaduje špecifické zručnosti a stratégie, čo robí súťaže mimoriadne zaujímavými a náročnými. Napríklad skladanie so zaviazanými očami si vyžaduje nielen rýchlosť, ale aj vynikajúcu pamäť a schopnosť vizualizácie celého procesu v mysli.
Prvé majstrovstvá sveta v rýchlosti skladania Rubikovej kocky sa konali už 5. júna 1982 v Budapešti, v rodisku samotného hlavolamu. V hlavnom meste Maďarska vtedy súťažilo 19 „pretekárov“ - najrýchlejší bol Minh Thai z USA s časom 22,95 sekundy. Tento čas bol vtedy považovaný za extrémne rýchly, no v porovnaní s dnešnými rekordmi pôsobí takmer ako pomalé tempo. To svedčí o obrovskom pokroku v technikách a algoritmách, ktoré speedcuberi za desaťročia vyvinuli. Najčerstvejší oficiálny rekord v skladaní klasickej kocky 3 × 3 × 3 pochádza z novembra 2018, keď mladučký Číňan Yusheng Du poskladal kocku za neuveriteľný čas 3,47 sekundy. Tieto rekordy neustále padajú, čo ukazuje na neustálu snahu o dokonalosť a optimalizáciu v rámci tejto disciplíny.
Rubikova kocka vo vzdelávaní a jej kultúrny odkaz
Rubikova kocka presahuje rámec obyčajného hlavolamu a stala sa dôležitým nástrojom vo vzdelávaní, ako aj významným kultúrnym fenoménom. Jej prítomnosť v akademickom a spoločenskom živote potvrdzuje jej trvalú hodnotu a univerzálnu príťažlivosť.
Jedným z príkladov je Vzdelávacie centrum Motio na Žilinskej univerzite, ktoré sa snaží vzbudiť záujem o vedu a techniku u detí a mládeže. Okrem iného ponúka aj aktivity spojené s Rubikovou kockou. Toto centrum využíva kocku ako praktickú pomôcku na ilustráciu princípov matematiky, logiky a priestorového myslenia, čím zábavnou formou približuje študentom zložité koncepty. Vďaka tomu sa deti učia nielen skladať kocku, ale aj chápať vedecké a technické princípy, ktoré sú s ňou spojené.
Mimoriadny význam Rubikovej kocky podčiarkuje aj fakt, že má svoje miesto v Oxfordskom slovníku anglického jazyka (Rubik's Cube), čo potvrdzuje jej status ako celosvetovo rozpoznateľného a kultúrneho symbolu. Už v roku 1981 sa kocka dostala do newyorského Múzea moderného umenia, čím sa zaradila medzi umelecké a dizajnové ikony 20. storočia. Tento krok potvrdil, že Rubikova kocka je viac než len hračka - je to dielo, ktoré ovplyvnilo dizajn, umenie a populárnu kultúru. Jej jednoduchá, ale geniálna forma a komplexná funkcia fascinovali nielen širokú verejnosť, ale aj akademické a umelecké kruhy.
Rubikova kocka, ktorá oslávila 47 rokov od svojho vynálezu, sa stala viacgeneračným fenoménom. Jej trvalá popularita a schopnosť oslovovať nové generácie svedčia o jej nadčasovosti. Dátum narodenia jej vynálezcu, Ernő Rubika, 13. júl, sa dokonca stal Medzinárodným dňom rébusov a hlavolamov, čím sa vzdáva hold nielen jeho genialite, ale aj celému svetu logických hier a hlavolamov. Tento deň slúži ako pripomienka dôležitosti duševných výziev a ich úlohy pri rozvoji ľudskej mysle. Po niekoľkoročnom útlme popularity sa v 21. storočí zdá, že sa záujem o Rubikovu kocku opäť razantne zvyšuje, čo naznačuje jej večnú príťažlivosť a relevanciu pre modernú spoločnosť. Dokonca sa už objavujú aj technologické inovácie, ako napríklad kocka naprogramovaná tak, že sa zloží sama, čo posúva interakciu s týmto hlavolamom na úplne novú úroveň.
Príbeh génia: Ernő Rubik a zrod Magickej kocky
Príbeh Rubikovej kocky je neoddeliteľne spojený s jej tvorcom, maďarským architektom, dizajnérom a sochárom Ernőm Rubikom. Jeho životná cesta a neobyčajná vynaliezavosť viedli k zrodu hlavolamu, ktorý si podmanil svet. Ernő Rubik, narodený v roku 1944 v Budapešti, v rodine leteckého inžiniera a spisovateľky, mal už od detstva blízko k tvorivosti a technike. Jeho otec bol uznávaným konštruktérom lietadiel, čo mu pravdepodobne vštepilo záujem o mechaniku a priestorové štruktúry.
Ernő Rubik vyštudoval architektúru a dizajnérstvo interiérov na tamojšej technickej univerzite, kde promoval v roku 1967. Následne v rokoch 1971 až 1975 pracoval ako architekt na Univerzite umeleckého priemyslu a dizajnu v Budapešti. V tomto období študentom prednášal o možnostiach kombinovania tvarov a častí a učil ich vnímať geometriu priestorovo. Práve toto pedagogické poslanie a snaha zhmotniť abstraktné geometrické koncepty sa stali hnacím motorom jeho najslávnejšieho vynálezu.
V tom čase sa zamýšľal nad vytvorením priestorového hlavolamu, na ktorom by zužitkoval svoje vedomosti a ktorý by slúžil ako názorná pomôcka. Prišlo to v roku 1974, keď vymyslel kocku pozostávajúcu z rôznofarebných menších kociek. V zloženom stave mala mať každú veľkú stranu jednofarebnú. Jej štandardné rozmery sú 3x3x3 menších kociek. Kľúčovou inováciou bol vnútorný mechanizmus, ktorý umožňoval otáčanie jednotlivých vrstiev bez toho, aby sa celá kocka rozpadla. Rubik si svoju kocku nechal patentovať pod názvom Magická kocka 30. januára 1975 pod číslom HU170062. Prekvapivo, aj keď vytvoril tento fascinujúci hlavolam, Ernő Rubik na svoje prekvapenie zistil, že zostrojil zábavný hlavolam, ktorý ani on sám nebol schopný zložiť. "Vynašiel som kód a sám som ho nevedel prečítať," priznal neskôr, čo zdôrazňuje komplexnosť a výzvu jeho vlastného výtvoru. To dodávalo kocke ešte mystickejšiu auru.
Hoci klasická verzia je 3x3x3, dostupné sú aj iné varianty kocky, ktoré rozširujú možnosti pre nadšencov. Patrí sem 2x2x2 (minikocka), 4x4x4 (nazývaná aj Rubikova pomsta) či 5x5x5 (profesorova kocka). Okrem štandardných kociek sa vyrábajú aj ihlany (pyramínxy), viacstranové telesá (megamínxy) či gule, ktoré ponúkajú rôzne úrovne obtiažnosti a nové výzvy.
Po patentovaní nasledovala cesta na svetový trh. V roku 1979 bola kocka predstavená na veľtrhu v Norimbergu, vtedy však bez úspechu. Ten sa dostavil až o rok neskôr, po prezentácii Magickej kocky v Londýne, Paríži a New Yorku. Odborník na hračky maďarsko-židovského pôvodu Tom Kremer (1930-2017) predvídal obchodný potenciál kocky a podieľal sa na rokovaniach o podpisovaní licenčných zmlúv a predaji. Jeho strategický prístup a marketingová vízia boli kľúčové pre katapultovanie kocky na globálny trh.
V 80. rokoch sa Rubikova kocka stala celosvetovým hitom. Jej popularita vtedy vyzerala ako dnes s mobilmi - otočiť strany s čiastkovými rôznofarebnými kockami na jednej veľkej tak, aby každá zo šiestich mala len jednu farbu, sa blížilo k všeobecnej posadnutosti. Počas troch rokov bolo predaných odhadom 200 miliónov kociek, pričom len v 80. rokoch 20. storočia sa podarilo predať vyše 100 miliónov kusov. Vychádzali návody, ako kocku zdolať, a na knižnom trhu patrili k bestsellerom. Na hlavolam sa dokonca vrhli vedci, ktorí spočítali, že zostavenie klasickej Rubikovej kocky 3 × 3 × 3 má viac ako 43 triliónov variácií. Táto ohromujúca komplexnosť len podčiarkuje genialitu vynálezu a motivuje k hľadaniu efektívnych riešení.
Vďaka svetovému úspechu kocky sa Ernő Rubik stal prvým oficiálnym milionárom v krajinách vtedajšieho socialistického tábora, čo bolo v tej dobe v Maďarsku mimoriadne. V rodnom Maďarsku sa stal Rubik redaktorom časopisu o hrách - És játék (… A hry), a v roku 1987 pracoval ako profesor na plný úväzok. Jeho vplyv a prínos boli nezameniteľné. Avšak jediný, komu asi obľúbený hlavolam nikdy nerobil radosť, bol Američan Larry Nichols, ktorý mal podobný hlavolam patentovaný už v roku 1972 a v čase najväčšej slávy Rubikovej kocky viedol súdny spor s firmou Ideal Toys. Prehral ho, čo len potvrdzuje unikátnosť Rubikovho prístupu a jeho patentu.
Prvé kroky k vyriešeniu: Metóda skladania po vrstvách pre začiatočníkov
Naučiť sa skladať Rubikovu kocku sa môže zdať ako obrovská výzva, avšak s vhodnou metódou a trpezlivosťou je to dosiahnuteľné aj pre začiatočníkov. Metóda pre začiatočníkov, známa aj ako skladanie po vrstvách, je jednou z najprístupnejších metód skladania Rubikovej kocky 3x3x3, na ktorú potrebujete veľmi malý počet algoritmov. Táto metóda obsahuje len 5 algoritmov, ktoré sa treba naučiť, čo ju robí ideálnou pre tých, ktorí sa s kockou stretávajú prvýkrát. Ak si netrúfate hneď poskladať celú kocku, ponúka sa alternatíva v podobe Rubikovej kocky 3x3x3 z edície na učenie. Kocka má menej farieb, je prehľadnejšia a možno ju použiť na samostatné učenie jednotlivých vrstiev, čím sa proces učenia rozdelí na menšie, zvládnuteľné etapy. Je dôležité poznamenať, že označenie strán kocky sa zvyčajne odvodzuje od anglických názvov (napr. R - Right, L - Left, U - Up, D - Down, F - Front, B - Back) a otáčanie strán sa vždy vykonáva v smere hodinových ručičiek s kolmým pohľadom na danú stranu. Protismerné otočenie je označené apostrofom (napr. R').
1. Vytvorenie bieleho kríža (prvej vrstvy):Prvým krokom, ktorý je základom pre celú metódu skladania, je vytvorenie bieleho kríža. Na tom, akú farbu si zvolíte ako základ, nezáleží, no biely kríž je pre začiatočníkov bežný a dobre rozpoznateľný štart. V tejto fáze sa snažíte umiestniť štyri biele stredové hrany tak, aby vytvorili kríž na jednej strane kocky. Okrem samotného bieleho stredu by sa farby na bočných stranách týchto hrán mali zhodovať s farbami stredových dielikov na priľahlých stranách. Tento krok je primárne intuitívny a nevyžaduje zložité algoritmy, ale skôr pochopenie, ako sa dieliky pohybujú pri jednoduchých otočeniach.
2. Dokončenie prvej vrstvy (biele rohy):Po vytvorení bieleho kríža je čas dokončiť celú prvú vrstvu. Kríž už máme, takže teraz je potrebné správne umiestniť štyri rohové dieliky, vrátane uistenia sa, že farby na bočných stranách týchto rohov zodpovedajú farbám stredov na priľahlých stranách. V tomto kroku otočíte kocku tak, aby bol biely kríž v spodnej časti. Teraz hľadáte rohové dieliky, ktoré majú bielu nálepku (a dve ďalšie farby). Existujú štyri situácie, ktoré môžu nastať, v závislosti od orientácie bieleho rohového dielika. Tieto situácie sa riešia opakovaným aplikovaním jednoduchého algoritmu, kým sa roh nesprávne umiestni a zorientuje. Napríklad, ak je biely dielik na spodnej strane, alebo ak je na vrchnej strane v rôznych orientáciách, použijú sa mierne odlišné sekvencie ťahov.
3. Umiestnenie hrán druhej vrstvy:Teraz budeme držať kocku bielou zloženou stranou nadol. Našou úlohou je teraz umiestniť štyri hranové dieliky do druhej vrstvy. Tieto dieliky sú dvojfarebné a nemajú bielu ani žltú (alebo akúkoľvek farbu opačnú k spodnej) farbu. Opäť budeme potrebovať jeden algoritmus a jeden s chrbtovou rotáciou, ktoré presunú hranu z vrchnej vrstvy do správnej pozície v strednej vrstve. Existujú tri hlavné prípady, ktoré môžu nastať, v závislosti od toho, kam sa má hrana presunúť (doľava alebo doprava) a od jej aktuálnej orientácie. Precíznym použitím týchto algoritmov sa postupne vyplní celá druhá vrstva.
4. Vytvorenie žltého kríža (tretej vrstvy):V tomto kroku otočíme hranové dieliky tretej, vrchnej vrstvy tak, aby tvorili žltý kríž (v našom prípade, ak sme začínali s bielou). V tejto fáze sa nezaoberáme orientáciou rohových dielikov ani zhodou farieb bočných strán; cieľom je mať na vrchnej strane len žltý kríž. Môžu nastať tri situácie - buď je na vrchnej strane len žltý stred, žltá "čiara" (dve protiľahlé žlté hrany) alebo žlté "L-ko" (dve priľahlé žlté hrany). Každá z týchto situácií sa rieši opakovaným použitím konkrétneho algoritmu (napríklad F R U R' U' F' pre transformáciu L-ka na kríž), kým sa žltý kríž nevytvorí.
5. Orientácia žltých rohov (tretej vrstvy):V tomto kroku otočíme rohové dieliky tretej vrstvy a preložíme žltú (v našom prípade) farbu tak, aby všetky žlté nálepky smerovali nahor. Nemusí pritom platiť, že farby na bočných stranách sa zhodujú so stredovými dielikmi; cieľom je, aby všetky štyri žlté rohové dieliky boli orientované správne. Tu sa opäť stretávame s viacerými prípadmi, v závislosti od počtu a orientácie žltých rohov, ktoré už smerujú nahor. Aplikovaním algoritmu (často sekvencie R' D' R D) pre jeden roh sa postupne správne orientujú všetky žlté rohové dieliky, pričom je dôležité kocku medzi aplikáciami algoritmu správne otáčať (U alebo U' ťahy), aby ste pracovali vždy s neorientovaným rohom.
6. Umiestnenie rohov tretej vrstvy na správne miesta:Teraz, keď máme celú žltú stranu, sa pokúsime umiestniť rohové dieliky na správne miesta tak, aby sa farby na stranách zhodovali s príslušnými stredmi. V tejto fáze nemusí byť každý roh správne orientovaný (t.j. na jeho správnom mieste), ale jeho farby musia byť správne zarovnané s farbami susedných stredov. Používa sa špecifický algoritmus, ktorý cyklicky presúva tri rohové dieliky, pričom jeden ostáva na mieste. Tento algoritmus sa opakuje, kým všetky rohové dieliky nie sú na svojich správnych miestach, aj keď ešte nemusia byť správne otočené.
7. Prehodenie hrán tretej vrstvy a dokončenie kocky:Posledným krokom je prehodenie hrán tretej vrstvy tak, aby sa celá kocka dokončila. Teraz máme všetky rohové dieliky na správnych miestach a správne orientované, a tiež máme žltú stranu a prvé dve vrstvy. Ostávajú nám len hranové dieliky na vrchnej vrstve, ktoré môžu byť buď nesprávne orientované, alebo sú na správnom mieste, ale musia sa vymeniť s inými. Používa sa jeden alebo dva algoritmy, ktoré cyklicky presúvajú hranové dieliky (napríklad tri dieliky v smere alebo proti smeru hodinových ručičiek), až kým sa všetky hranové dieliky neuložia na svoje správne miesta a tým sa celá Rubikova kocka vyrieši. Táto metóda je spoľahlivá a poskytuje pevný základ pre ďalšie učenie pokročilejších techník.
tags: #kedy #vie #dieta #zlozit #rubikovu #kocku