Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa menia s pribúdajúcimi rokmi, no niektoré povinnosti zostávajú. Jednou z nich je aj vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom. Hoci mnohí sa mylne domnievajú, že táto povinnosť automaticky zaniká s dosiahnutím plnoletosti, realita je zložitejšia a vyžaduje si podrobnejšie objasnenie. Najmä v prípade, ak plnoleté dieťa pokračuje v príprave na budúce povolanie, vyživovacia povinnosť rodičov často pretrváva. Tento článok sa zameriava na špecifické situácie, kedy plnoleté dieťa má nárok na výživné a ako postupovať pri jeho vymáhaní, pričom čerpá z platnej legislatívy a bohatej aplikačnej praxe.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Výživné a druhy vyživovacích povinností sú upravené v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Z teoretického hľadiska pojem výživné v širšom slova zmysle subsumuje rodinnoprávne vzťahy majetkovej povahy s osobitosťami majetkových vzťahov v rodinnom práve. Prejavuje sa tu najmä ich viazanosť na existenciu osobného rodinnoprávneho vzťahu. Podľa slovenského Zákona o rodine (§ 62 a nasl.) sú obaja rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Táto povinnosť nie je viazaná na konkrétny vek dieťaťa, ale na jeho schopnosť samostatne sa živiť. Kým maloleté dieťa má na výživné nárok bezpodmienečne, u plnoletého dieťaťa sa táto schopnosť posudzuje individuálne. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Trvanie vyživovacej povinnosti a vekové hranice
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Absolvovanie povinnej školskej dochádzky automaticky neznamená, že dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré boli v texte zámerne použité. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. Vyžaduje sa, aby schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu.
Zákon však nestanovuje žiadny konkrétny vekový limit (napríklad 26 rokov), do ktorého by bola povinnosť platiť výživné automaticky ukončená. To znamená, že povinnosť platiť výživné trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Vek 26 rokov nie je v slovenskom práve hranicou, po ktorej by výživné automaticky zanikalo. Tento vek sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi (napr. zdravotné poistenie), ale nie je to hranica pre výživné. V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Nadobudnutie plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov nezaniká vyživovacia povinnosť. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Kedy je dieťa schopné samostatne sa živiť?
Kľúčovým predpokladom pre nárok na výživné u plnoletého dieťaťa je jeho neschopnosť samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje z rôznych hľadísk a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Súd posudzuje každý prípad diferencovane podľa okolností konkrétneho prípadu. Schopnosť samostatne sa živiť býva interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne (z vlastných zdrojov) uspokojovať všetky potreby resp. relevantné životné náklady.
Webinár Constangy - Keď sa ukončenie pracovného pomeru stane rizikom súdneho sporu: Strategické využitie odstupného
Štúdium a príprava na povolanie
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom bude trvať s ohľadom na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. Toto je najčastejší dôvod. Ak dieťa študuje na strednej škole, učilišti alebo vysokej škole v dennej forme, ktorá vylučuje alebo výrazne sťažuje možnosť riadneho zamestnania, má nárok na výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Napríklad pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere úplne relevantné.
Pri ostatných formách štúdia, ako je napríklad diaľkové, sa posudzuje individuálne, či dieťaťu umožňujú riadne pracovať popri štúdiu. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Aplikačná prax ustálila, že ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.).
Do pozornosti by sme chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov. Umožňuje obnovu vyživovacej povinnosti, ak sa napríklad dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, prípadne ak nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení štúdia na strednej škole. Môže nastať situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo môže viesť k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Na druhej strane, zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Letné prázdniny medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu sa podľa ustálenej judikatúry a praxe považujú za súčasť prípravy na povolanie, pokiaľ je zrejmé, že dieťa bude v štúdiu pokračovať bez prerušenia. Povinnosť platiť výživné teda trvá aj počas týchto prázdnin, ak dieťa po prázdninách nastupuje na vysokú školu.
Pokiaľ ide o doktorandské štúdium, to sa spravidla už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie. Ak má dieťa vlastný príjem, ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Zárobková činnosť dieťaťa
Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je situácia jednoznačnejšia, keď dieťa získa pravidelný príjem zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a podobne. Ak Vaša dcéra študuje v dennej forme, spravidla sa považuje za nezaopatrené dieťa, a teda vyživovacia povinnosť rodiča trvá. Skutočnosť, že býva samostatne, nemá na vyživovaciu povinnosť zásadný vplyv. Dôležitým faktorom je však to, či jej príjem z práce postačuje na pokrytie jej životných nákladov. Ak by jej zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedela sama živiť (teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a pod.), vyživovacia povinnosť otca by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená. Príležitostná alebo nízko platená práca však spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti. Ak však dcéra pracuje na plný úväzok a jej príjem je stabilný a dostatočný, súd môže rozhodnúť o zániku vyživovacej povinnosti.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť. Nezamestnanosť dieťaťa nie je automatickým dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Samotná nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti, ak nie je spojená s inými okolnosťami (napr. zdravotným postihnutím).
Zdravotné postihnutie
V ojedinelých prípadoch môže nárok na výživné vzniknúť aj dieťaťu, ktoré nie je schopné sa samostatne živiť z dôvodu trvalého zdravotného postihnutia, ktoré mu objektívne znemožňuje pracovať. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje. Dôležité je, že ide o postihnutie, ktoré znemožňuje akúkoľvek prácu. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. po úraze, nárok na výživné vzniká len počas doby, kedy je dieťa objektívne neschopné sa živiť. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne.
Dobré mravy
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Určovanie a zmena výšky výživného
Kritériá pre určenie výšky
Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávame názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzame, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery a schopnosti rodičov
Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach, t.j. o majetkových pomeroch rodičov, ktoré tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Súd určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Napríklad, čo s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Súd prostredníctvom ÚPSVaR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Sociálne a prospechové štipendiá
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Zmena pomerov
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vzhľadom na odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje, je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Postup pri žiadosti o výživné a jeho vymáhaní
Plnoletosť a priama platba
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. V prípade, ak naďalej platíte výživné, toto posielajte na bankový účet syna, ak je vám známy, alebo poštovou poukážkou na jeho meno. Ide o to, že syn je plnoletý a vy výživné môžete posielať priamo jemu, na čo nepotrebujete súhlas matky a ani súdne rozhodnutie.
Súdne konanie
Ak sa oprávnený a povinný nedohodnú na výživnom, rozhoduje o vyživovacej povinnosti príslušný okresný súd. S výnimkou vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom súd začne súdne konanie na návrh oprávneného (navrhovateľa) voči povinnému (odporcovi). Veková hranica 18 rokov nadobúda význam z procesného hľadiska. Do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa môže súd začať konanie o určenie výživného aj bez návrhu; po dovŕšení plnoletosti výlučne len na návrh. Návrh, ktorý podáva plnoleté dieťa, môže smerovať voči jednému z rodičov, ale i voči obom povinným. V návrhu musí byť uvedená tiež výška požadovaného výživného a doba, od ktorej je požadované výživné. Súd je návrhom na úpravu výživného na plnoleté dieťa viazaný, pretože nejde o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa ustanovenia § 111 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP").
Miestna príslušnosť je vymedzená v § 3 CMP. Vecná príslušnosť čerpá svoj základ v § 12 CSP. Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Vo všeobecnosti je na konanie príslušný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), t.j. princíp miestnej príslušnosti podľa všeobecného súdu odporcu. Všeobecným súdom odporcu je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd v obvode ktorého sa zdržuje. Táto zásada je v osobitných prípadoch prelomená; ide o špecifické prípady, ktoré výslovne ustanovuje CMP. Na konanie o výživnom na maloleté dieťa je príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko (tzv. výlučná miestna príslušnosť podľa § 112 ods. 6 CMP).
Náležitosti návrhu
Okrem všeobecných náležitostí, má návrh na začatie konania obsahovať osobitné náležitosti. Tieto sú vymedzené v § 25 a 26 CMP. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V návrhu je potrebné uviesť:
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje navrhovateľa (dieťaťa) a odporcu (rodiča), proti ktorému návrh smeruje, vrátane mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa uviesť aj telefónny kontakt.
- Čoho sa domáhate: Jasne špecifikovať, že ide o návrh na určenie výživného a v akej výške.
- Odôvodnenie: Podrobne zdôvodniť právny nárok dieťaťa na výživné, vrátane výšky požadovaného výživného. Je potrebné uviesť, prečo dieťa nie je schopné sa samo živiť (napr. popis štúdia, jeho dĺžky, nákladov spojených so štúdiom).
- Majetkové pomery, príjmy a výdavky navrhovateľa: Dôležité je preukázať, z čoho dieťa žije, aké sú jeho priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky (na domácnosť, osobnú potrebu, štúdium). Príslušnými dokladmi sa preukazujú výdavky na živobytie.
- Prílohy: Napríklad rodný list, potvrdenie o návšteve školy, doklady o príjmoch a výdavkoch, prípadne iné relevantné dokumenty.
Súdne poplatky a právna pomoc
Súdne poplatky za jednotlivé úkony alebo konanie súdov upravuje zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Tieto sa vyrubujú podľa sadzobníka súdnych poplatkov. Tento právny predpis zároveň ustanovuje rozsah tzv. vecného oslobodenia. Do rozsahu vecného oslobodenia je zaradené i konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Od poplatku podľa tohto zákona je oslobodené konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí. Navyše je od platenia súdnych poplatkov oslobodený aj osobne navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení. Súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany ( § 254 CSP").
Systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečenie jej poskytovania Centrom právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a rozsah jej poskytovania upravuje zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii. Ak žiadateľ podmienky nespĺňa, musí hradiť súdne poplatky v súlade so zákonom číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Okrem toho každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
Vymáhanie výživného
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Výživné sa vymáha prostredníctvom súdnych exekútorov. Exekučné konanie sa začína na návrh na vykonanie exekúcie. Postup je upravený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Najčastejším spôsobom, ktorým sa vykonanie exekúcie na vymoženie výživného realizuje, sú zrážky zo mzdy alebo z iného príjmu povinného. Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu je možné vykonať okrem spomenutých zrážok zo mzdy a z iných príjmov aj týmito spôsobmi: prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Vo vzťahu k vymáhaniu výživného nadobúda osobitne na význame exekúcia príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Exekútor môže vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu. Exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu exekútor doručí aj príslušnému orgánu Policajného zboru. Ak pominú dôvody exekúcie, exekútor bezodkladne vydá príkaz na vrátenie vodičského preukazu.
V súlade s § 77 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Premlčacia doba je v § 101 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba si neplní vyživovaciu povinnosť. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vám bude platiť náhradné výživné. Podmienkou na vyplácanie náhradného výživného je to, aby ste podali návrh na vykonanie exekúcie. Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Je potrebné informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Medzinárodné vymáhanie
Na účely „asistencie“ resp. Pomoc pri vymáhaní výživného v prípadoch s cudzím prvokom poskytuje Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „Centrum“). Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom upravuje mechanizmus poskytovania náhradného výživného štátom (úradom práce, sociálnych vecí a rodiny) oprávnenej osobe. Centrum ako ústredný orgán bolo založené Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ako štátom dotovaná organizácia priamo zabezpečuje právnu ochranu detí a mládeže v prípadoch, v ktorých je zainteresovaná cudzia krajina. Centrum pokrýva celé územie Slovenskej republiky. Špitálska 8, P. O. BOX 35, 816 43 Bratislava. Centrum je v Slovenskej republike ústredným orgánom podľa Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Na Centrum nie je možné podať návrh priamo zo zahraničia. V cezhraničných sporoch týkajúcich sa vyživovacej povinnosti je poskytovanie právnej pomoci podmienené uplatnením článku 44 ods. 3 Nariadenia o výživnom. V prípade, že by sa konanie nedalo uskutočniť bez potreby právnej pomoci, poskytne sa bezplatná právna pomoc fyzickým osobám mladším ako 21 rokov v súlade s článkom 46. Táto právna pomoc sa poskytuje podľa zákona č. 327/2005 Z.z. Ústredným orgánom podľa článku 49 ods. 1 Nariadenia o výživnom je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže („Centrum“), ktoré bolo zriadené 1. februára 1993. Keďže Centrum plnilo úlohy odosielajúceho a prijímajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa medzinárodných dohovorov (najmä Dohovor o vymáhaní výživného v cudzine z 20.6.1956) už pred začiatkom uplatňovania Nariadenia o výživnom, prijatie osobitných opatrení v súvislosti s úlohami ústredných orgánov, ktoré stanovuje článok 51 tohto nariadenia, nebolo potrebné. Začiatok uplatňovania Nariadenia o výživnom si v rámci Centra vyžiadal iba menšie organizačné zmeny personálneho charakteru.
Zánik vyživovacej povinnosti
Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Pokiaľ však váš syn už ukončil prípravu na svoje budúce povolanie, potom by mala vaša vyživovacia povinnosť zaniknúť a syn by sa mal riadne zamestnať tak, aby si dokázal z príjmu pokryť svoje životné potreby. Ak by syn ukončil štúdium skôr, alebo by sa stal schopným samostatne sa živiť (napr. by začal pracovať na plný úväzok), povinnosť platiť výživné by zanikla aj pred dovŕšením 26 rokov.
Nevyhnutnosť súdneho rozhodnutia pri zrušení výživného
Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti. Vo Vašom prípade ide o otázku zániku vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, ktorá bola určená súdnym rozhodnutím. Aby ste sa vyhli riziku, že by syn v budúcnosti mohol spätne žiadať výživné na základe stále platného súdneho rozhodnutia, odporúčame podať na súd návrh na zrušenie alebo zmenu vyživovacej povinnosti z dôvodu, že syn je už schopný samostatne sa živiť.
Webinár Constangy - Keď sa ukončenie pracovného pomeru stane rizikom súdneho sporu: Strategické využitie odstupného
Kým súd právoplatne nerozhodne o zrušení alebo zmene výživného, otec je povinný platiť výživné v zmysle pôvodného rozhodnutia. Ak výživné neplatí, môžete podať návrh na exekúciu alebo sa obrátiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vám bude platiť náhradné výživné. Podmienkou na vyplácanie náhradného výživného je to, aby ste podali návrh na vykonanie exekúcie. V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. 1 rok), súd môže zrušiť vyživovaciu povinnosť aj spätne, avšak len odo dňa podania návrhu na súd.
Príklady z praxe a časté situácie
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné. Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné má.
Prípad 1: Dieťa študuje a je samostatne zárobkovo činné
Predstavme si situáciu, keď 24-ročné dieťa študuje a zároveň je samostatne zárobkovo činnou osobou, registrovanou ako slobodný podnikateľ bez živnosti na štatistickom úrade. Váš syn má 19 rokov, čo znamená, že podľa slovenského práva nie je plnoletosť automaticky dôvodom na zánik vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Vyživovacia povinnosť trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Ak dieťa študuje dennou formou, vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do ukončenia štúdia. Ak však dieťa popri štúdiu dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje samostatne sa živiť, súd môže rozhodnúť o zrušení alebo znížení výživného. Skutočnosť, že je registrované ako slobodný podnikateľ bez živnosti, bude súd posudzovať individuálne s ohľadom na jeho reálne príjmy a schopnosť zabezpečiť si živobytie. Ak máte dôvodné podozrenie, že syn už pracuje a je schopný sa sám živiť, môžete podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného. V návrhu uveďte všetky skutočnosti nasvedčujúce tomu, že syn pracuje (napr. pobyt v zahraničí, vek, ukončenie školy a pod.). Súd bude situáciu skúmať a vyzve syna, aby sa k veci vyjadril a preukázal svoju schopnosť samostatne sa živiť. Počas konania je odporúčané výživné naďalej platiť, aby sa predišlo nedoplatkom a exekúcii.
Prípad 2: Pokračovanie v štúdiu na vyššom stupni
Ukončenie bakalárskeho štúdia a pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu na inžiniera je relevantné pre trvanie vyživovacej povinnosti. Povinnosť platiť výživné trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Súdna prax ustálila, že pri sústavnom dennom štúdiu na vysokej škole trvá vyživovacia povinnosť rodičov až do času ukončenia druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ak by exmanžel mal pochybnosti, či je syn ešte odkázaný na výživu, môže podať návrh na súd na zrušenie alebo zníženie výživného. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, pričom vek nie je rozhodujúci, ale skutočný stav.
Prípad 3: Ukončenie strednej školy a práca
Ak váš syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia pracoval s príjmom vyšším ako minimálna mzda, je pravdepodobné, že je už schopný samostatne sa živiť. Pokiaľ nepokračuje v ďalšom vzdelávaní, vaša vyživovacia povinnosť by mala zaniknúť. Pokiaľ však váš syn už ukončil prípravu na svoje budúce povolanie, potom by mala vaša vyživovacia povinnosť zaniknúť a syn by sa mal riadne zamestnať tak, aby si dokázal z príjmu pokryť svoje životné potreby. Ak by ste chceli mať právnu istotu, odporúčam podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti za prepokladu, že vaša vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, a ak áno, vyživovaciu povinnosť zruší. Pokiaľ však vaša vyživovacia povinnosť nebola určená súdnym rozhodnutím, potom môžete synovi oznámiť, že nakoľko už neštuduje, ale začal pracovať, vaša vyživovacia povinnosť zanikla a že výživné mu už poskytovať nebudete.
Prípad 4: Doktorandské štúdium a štipendium
Vo Vašom prípade ide o otázku, či je potrebné pokračovať vo vyplácaní výživného na plnoletého syna, ktorý ukončil vysokoškolské štúdium a od októbra nastupuje na denné doktorandské štúdium, pričom jeho príjem zo štipendia bude 1 050 € mesačne a Váš príjem je 1 250 € mesačne. Doktorandské štúdium sa už spravidla nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie. Ak má dieťa vlastný príjem, ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť. Váš syn bude mať štipendium vo výške 1050 €, čo je suma porovnateľná s vaším príjmom a výrazne prevyšuje bežné životné náklady študenta. Súd bude skúmať, či je syn schopný z tohto príjmu pokryť svoje životné potreby bez Vašej pomoci. Ak áno, je vysoká šanca, že súd Vašu vyživovaciu povinnosť zruší alebo aspoň výrazne zníži. Odporúčam podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného z dôvodu, že syn je schopný samostatne sa živiť. V návrhu uveďte konkrétne údaje o jeho príjme (štipendium), Vašom príjme a prípadne aj ďalšie relevantné okolnosti. Vo Vašom prípade je však výška štipendia pomerne vysoká, preto je šanca na úspech reálna.
V rodinnoprávnych veciach je potrebné posudzovať každý prípad diferencovane podľa okolností konkrétneho prípadu. Pre viac právnych tipov nás môžete sledovať aj na sociálnych sieťach, kde nájdete množstvo zaujímavých informácií a návrhy na riešenie konkrétnych problémov.
tags: #kedy #zacaz #platit #vyzivne #pri #narodeni