Životopisný film o svetoznámom britskom matematikovi Alanovi Turingovi, ktorý bol považovaný za génia počítačových technológií svojej doby, prináša hlboký pohľad do osudov muža, ktorého genialita zmenila priebeh svetových dejín. V zime roku 1952 britská polícia dostala hlásenie o vlámaní do domu profesora matematiky a kryptografa Alana Turinga (Benedict Cumberbatch). Namiesto páchateľa tohto zločinu však v putách odviedli samotného Turinga, ktorý bol obvinený zo sexuálnych priestupkov a čakal ho zničujúci súdny proces. Takmer nikto zo zúčastnených nevedel, že ide o vojnového hrdinu, ktorý sa podieľal na prelomení kódu legendárneho nemeckého šifrovacieho stroja Enigma a zachránil tak tisícky ľudských životov.
Korene geniality a rané formovanie osobnosti
Alan Turing sa narodil 23. júna 1912 v Londýne v rodine britského člena Indickej štátnej správy. Krátko po jeho narodení sa rodičia vrátili do Indie a výchovu budúceho priekopníka umelej inteligencie prenechali príbuzným a opatrovateľkám. Alan sa odmalička javil ako mimoriadne nadané dieťa, čítať sa naučil sám, ale predovšetkým ho to ťahalo k číslam a rôznym hlavolamom. Na strednej škole v dorsetskom Sherbone sa mu paradoxne nedarilo, štúdium bolo zamerané skôr humanitne, na hodinách matematiky sa nudil a vyslúžil si nálepku najväčšieho podivína.
Mal len jedného jediného kamaráta - Christophera Morcoma a dospievajúci chlapci trávili dni debatami o vedeckých novinkách a pokusoch. Alan kamaráta zbožňoval a jeho nečakaná smrť na tuberkulózu ho zrazila na kolená - vtedy si uvedomil, že stratil to jediné, čo na svete miloval a prečo malo zmysel žiť. Po absolvovaní strednej školy sa stal študentom matematiky na univerzite v Cambridge, v tom čase najlepšom matematickom hniezde na svete. Tu si budoval status génia a v roku 1936 svojich kolegov definitívne ohromil článkom „On Computable Numbers“ (O vyčísliteľných číslach). Prvýkrát v ňom zavádza pojem Turingovho stroja. V dnešnom jazyku je to počítač - univerzálny stroj schopný podľa návodu riešiť prakticky čokoľvek. Touto ideou položil základy modernej informatiky.
Bletchley Park: Boj s časom a nemeckou šifrou
Bletchley Park bola kamuflovaná ako továreň, v skutočnosti tam Briti zhromaždili svoje najväčšie mozgy, aby vyriešili jediný problém: rozšifrovanie nemeckého kódovacieho stroja Enigma na šifrovanie rádiových depeší. Enigma je nemecký prenosný šifrovací stroj, ktorý sa využíval už od dvadsiatych rokov 20. storočia. O desať rokov neskôr sa poľským kryptoanalytikom podarilo prelomiť jeho šifru. Po obsadení Poľska nemeckými vojskami nadviazali na ich prácu britskí kolegovia pod vedením prof. Alana Turinga.
„Je nádherný,“ vyhlásil Turing, keď mu ukázali Enigmu. Prítomný kolega, šachový génius Hugh Alexander, v momente vyrátal, že existuje 159 možností nastavenia Enigmy, pričom za číslom nasledovalo osemnásť núl. „Je to neriešiteľné,“ oznámil. „Je to riešiteľné,“ zahundral Turing, „a ja rád riešim problémy.“ Matematik nebol medzi svojimi kolegami obľúbený, bol arogantný, nekomunikatívny, trval na tom, že Enigmu dokáže rozlúštiť stroj, na ktorý mu armáda dala vtedy rekordných 100 000 libier.
Už v roku 1940 Alan Turing spolu so svojimi spolupracovníkmi vytvoril dekódovací stroj známy ako Bombe, ktorý dokázal dešifrovať zakódované správy Enigmy. V roku 1942 vedeli dešifrovatelia v Bletchley Parku na čele s Turingom rozlúštiť mesačne okolo 39 000 zachytených nemeckých správ. Toto množstvo postupne vzrástlo na približne 84 000 správ. K rozlúšteniu Enigmy prispela náhoda. Vo filme to bola flirtujúca poznámka jednej z pracovníčok, ktorá si všimla, že „jej Nemec“ začína každú správu slovom Cilia. Vtedy Turing pochopil, že stačí rozlúštiť jedno slovo, a nie celé vety.
Turingov test a vedecký odkaz
Po druhej svetovej vojne sa Alan Turing vrátil k svojmu vedeckému výskumu. Zamestnal sa v Národnom fyzikálnom laboratóriu (National Physical Laboratory) v Londýne. Tam sa podieľal na vývoji a vzniku automatického počítacieho stroja ACE (Automatic Computing Engine). Od roku 1948 pôsobil na univerzite v Manchestri, kde sa v roku 1949 stal zástupcom riaditeľa oddelenia počítačov. Pracoval na vývoji programovacieho systému pre Ferranti Mark I, čo bol prvý komerčne dostupný elektronický digitálny počítač na svete.
Alan Turing sa považuje za zakladateľa moderných kognitívnych vied. Bol jedným z prvých zástancov hypotézy, že ľudský mozog je z veľkej časti digitálny počítací stroj. Zároveň bol priekopníkom myšlienky umelej inteligencie. V roku 1950 navrhol postup, ktorý sa stal známy ako Turingov test. Jeho podstatou je tvrdenie, že za inteligentný môžeme stroj považovať vtedy, keď nie sme schopní jeho výstup, napríklad jeho odpovede na otázky, odlíšiť od výstupov živého človeka. Od roku 1952 až do svojej smrti pracoval Alan Turing aj na tom, ako aplikovať matematické postupy v biológii.
How Was Hitler's Enigma Machine Cracked?
Tragický koniec a historická rehabilitácia
Jeho osobný, ale aj vedecký život sa skomplikoval v roku 1952, keď vyšla najavo Turingova homosexuálna orientácia. Tá bola v tom čase v Spojenom kráľovstve trestná. Manchesterovskú políciu na podivuhodný hrmot upozornil v onen deň v roku 1951 sused. Keď polícia vošla do Turingovho domu, našla ho prevrátený hore nohami. Matematik im však nevysvetlil situáciu, bol arogantný a tvrdil, že mu nič nezmizlo.
Významný vedec, ktorý výrazne pomohol svojej vlasti pri porazení nacistického Nemecka, dostal na výber medzi väzením alebo hormonálnou liečbou. Vybral si liečbu. Tá ho však postupne obmedzovala vo výskume. Začal užívať estrogén, zväčšila sa mu prsná žľaza, čo pre vášnivého bežca a tenistu bola tragédia. Navonok to bral s humorom, v skutočnosti prepadal čoraz väčším depresiám a stával sa z neho iba tieň. Alan Turing zomrel 7. júna 1954 na otravu kyanidom draselným. Ten si deň predtým vstrekol do jablka, ktoré sčasti zjedol.
V septembri 2009 sa britský premiér Gordon Brown v mene vlády Alanovi Turingovi ospravedlnil za všetky neprávosti. 24. decembra 2013 mu kráľovná Alžbeta II. udelila kráľovskú posmrtnú milosť. V júni 2021 vstúpila do obehu nová 50-librová bankovka s portrétom Alana Turinga. Od roku 1966 sa tiež udeľuje Turingova cena, jedna z najvýznamnejších cien v oblasti informatiky.
Filmové spracovanie: Kód Enigmy
Vždy, keď má film podtitul „nakrútený podľa skutočných udalostí“, žiada sa zbystriť pozornosť. Je tu totiž nebezpečenstvo, že realita sa nebude zdať filmárom dostatočne atraktívna. Film Kód Enigmy (The Imitation Game) sa pohybuje v troch časových rovinách. Najväčší priestor má vojnové obdobie, keď prof. Alan Turing so svojím tímom pracoval pre britskú vládu na prelomení nemeckých šifrovacích kódov.
Režisér Morten Tyldum mal šťastnú ruku, keď hlavnú úlohu Alana Turinga zveril osobitému britskému hercovi Benedictovi Cumberbatchovi. Výkon Benedicta Cumberbatcha ako Alana Turinga je obdivuhodný, hoci miestami pripomína Sherlocka Holmesa. Je to prirodzené, veď ich spája „osamelosť prvočísel“. Joan Clarková, stvárnená Keirou Knightley, vnáša do čisto mužského prostredia vítaný ženský prvok a svojou intuíciou pomáha Alanovi v praktickom živote, kde jeho geniálny mozog zlyháva.
Film Kód Enigmy je silný príbeh osamelého hrdinu, ktorý ide napriek nepriazni osudu vytrvalo za svojím cieľom. Hoci kritici poukazujú na niektoré scenáristické klišé a mierny odklon od historických faktov, snímka profesionálne približuje tragický osud muža, ktorého práca podľa odhadov skrátila II. svetovú vojnu o takmer dva roky a zachránila život približne 21 miliónom ľudí. Vnímavý divák si z filmu určite odnesie posolstvo o prenasledovaní „inakosti“, ktoré zostáva aktuálne v každom historickom období.