V oblasti predškolskej výchovy a vzdelávania na Slovensku dochádza k neustálym legislatívnym zmenám, ktoré majú za cieľ nielen zlepšiť podmienky pre prevádzku materských škôl (MŠ), ale aj reagovať na pretrvávajúci problém nedostatočných kapacít. Rodičia detí v predškolskom veku každoročne zápasia s problémami, ako umiestniť svoje deti do materských škôl, ktorých kapacity často nestačia vyhovieť záujmu. Práve v reakcii na tieto výzvy sa zjednodušujú technické podmienky na zriaďovanie nových materských škôl, čím sa vytvárajú možnosti na zvýšenie počtu prijatých detí. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú normatívy a koeficienty pre výpočet príspevkov na jedno dieťa, ako aj detailné hygienické a prevádzkové požiadavky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zabezpečenia kvalitného prostredia pre rozvoj detí.
Nové Legislatívne Zmeny a Zjednodušenie Podmienok pre Materské Školy
Zásadné zmeny v oblasti regulácie materských škôl priniesla vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 75/2023 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, ktorá nadobudla účinnosť 15. marca 2023. Táto vyhláška upravuje priestorové usporiadanie a funkčné členenie zariadenia, vybavenie zariadenia, prevádzku zariadenia, režim dňa, stravovania, pitný režim, výchovno-vzdelávaciu činnosť, ako aj náležitosti prevádzkového poriadku.
Jedným z najvýznamnejších zjednodušení sú úpravy technických požiadaviek na materské škôlky. Vyhláška upravuje technické požiadavky na materské škôlky, ktoré už nebudú musieť povinne disponovať vonkajším pozemkom, čo otvára dvere pre zriaďovanie nových zariadení aj v mestských oblastiach s obmedzenými pozemkovými možnosťami. Napriek tomu, ak sú vyčlenené vonkajšie priľahlé priestory k dispozícii, musia tvoriť trávnatá plocha a detské ihrisko. Ak nie sú priľahlé vonkajšie priestory, môžu sa využívať detské ihriská, areály a parky občianskej vybavenosti. Týmto spôsobom sa upravujú priestorové nároky na dieťa so zachovaním optimálneho hygienického štandardu.
V zariadeniach pre deti do 6 rokov je na jedno dieťa stanovená plocha herne a spálne na 3 metre štvorcové. Na jedno ležadlo na spanie je vyčlenený priestor najmenej 1,7 metrov štvorcových. Dôležité je tiež podotknúť, že vyhláška žiadnym spôsobom nemení maximálny počet detí v triede, ktorý stanovuje školský zákon a pohybuje sa od 18 do 21 detí na jednu triedu podľa veku detí. Tieto upravené podmienky majú viesť k vytvoreniu flexibilnejšieho prostredia pre zakladanie a prevádzku materských škôl, čo by malo pomôcť zmierniť problémy s kapacitami.
Finančné Normatívy a Koeficienty Pre Výpočet Príspevkov
Kľúčovým aspektom fungovania materských škôl je ich financovanie, ktoré je upravené v súlade so zákonom č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 412/2025 Z. Z. S účinnosťou od 1. januára 2026 sa poskytuje príspevok na súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu materských škôl (MŠ) a špeciálnych materských škôl (ŠMŠ) v súlade s § 21 zákona č. 322/2025 Z. z.
Stravovanie detí v MŠ a ŠMŠ, s výnimkou zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Regionálnych úradov školskej správy (RÚŠS), je naďalej financované z výnosu dane z príjmov fyzických osôb (DPFO). Toto financovanie sa realizuje na základe koeficientu určeného na potenciálneho stravníka MŠ a ŠMŠ, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z.
Dôležitým krokom k zjednoteniu systému financovania je návrh nariadenia vlády z dielne Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR, ktorý bol schválený a ktorého cieľom je stanoviť spôsob výpočtu normatívu na dieťa materskej školy (MŠ) rovnaký ako pri základných školách (ZŠ) či stredných školách (SŠ). Návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, nadväzuje na novelizáciu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Jej hlavným cieľom je s účinnosťou od 1. januára 2026 určiť normatívy a postup pri výpočte normatívov pre materské školy a špeciálne materské školy.
Pre materské školy s nižším počtom detí sú navrhované zvýšené koeficienty, aby sa zabezpečila ich udržateľnosť a kvalita prevádzky. Hodnoty zvýšených koeficientov pre MŠ s počtom detí do 25 sa podľa návrhu pohybujú od 1,750 pre jedno až desať detí, až po 1,000 pre 25 detí. Tieto koeficienty zohľadňujú ekonomické špecifiká menších zariadení a majú prispieť k stabilite celého systému.
Hygienické a Prevádzkové Požiadavky Materských Škôl
Okrem finančných a priestorových normatívov sú pre bezproblémovú a bezpečnú prevádzku materských škôl kľúčové aj prísne hygienické a prevádzkové požiadavky. Z hygienického hľadiska legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež, ku ktorým patria aj materské školy, upravuje § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona patria medzi zariadenia pre deti a mládež aj prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku.
Prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež musí plniť všetky povinnosti stanovené citovaným zákonom a požiadavky stanovené vykonávacími predpismi k tomuto zákonu, ktorými sú najmä vyhláška MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a vyhláška MZ SR č. 521/2007 Z. z. V prípade zriadenia novej materskej školy je prevádzkovateľ zariadenia povinný požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o uvedenie priestorov do prevádzky (§ 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.) a o schválenie prevádzkového poriadku (§ 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.), ktorý je prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež povinný vypracovať podľa § 24 ods. 5 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. Prevádzkovateľ zariadenia je ďalej povinný plniť aj požiadavky stanovené na prevádzku zariadení pre deti a mládež, ktoré podrobne upravuje vyhláška č. 527/2007 Z. z.
Umiestnenie a Vonkajšie Priestory Materskej Školy
Materské školy sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia, a prostredí chránenom pred negatívnymi výchovnými vplyvmi (§ 24 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. z.). Hoci nová legislatíva zjednodušila požiadavky na povinný vonkajší pozemok, všeobecne sa očakáva, že vonkajšie priestory materskej školy musia mať vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí. Časť nezastavaného pozemku predškolského zariadenia musí tvoriť trávnatá plocha a na nezastavanom pozemku musí byť vyčlenená plocha na detské ihrisko (§ 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). V prípade, že priľahlé vonkajšie priestory nie sú k dispozícii, môžu sa na pobyt detí využívať detské ihriská, areály a parky občianskej vybavenosti. Detské pieskovisko nie je povinnou súčasťou vonkajších priestorov. Ak je však zriadené, musí sa riadiť vyhláškou MZ SR č. 521/2007 Z. z., čo zahŕňa povinnosť prevádzkovateľa pieskovisko čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu, alebo vodou na kúpanie najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny. Sezónou sa rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra a o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy.
Vnútorné Priestory a Vybavenie Materskej Školy
Budova materskej školy musí spĺňať všeobecne platné stavebné podmienky pre objekty občianskej vybavenosti, pričom môže ísť o účelovú stavbu alebo adaptovanú z iných objektov. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov materskej školy musia umožňovať funkčnú nadväznosť jednotlivých priestorov a ich samostatnú prevádzku bez vzájomného rušenia. Tieto priestory musia zároveň umožňovať voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia (§ 3 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
V materskej škole musí byť na jedno dieťa najmenej 3 m² plochy miestnosti, do ktorej je započítaný aj nábytok. Na jedno ležadlo na spanie musí byť vyčlenený priestor najmenej 1,7 m². Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. V jedálni materskej školy musí byť na jednu stoličku najmenej 1,4 m² plochy jedálne (§ 3 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Vybavenie materskej školy musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psycho-somatického vývinu, telesným rozmerom a druhu zariadenia. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov (§ 24 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z. z.).
Sociálne Zariadenia a Hygienický Štandard
Osobitná pozornosť sa venuje sociálnym zariadeniam. V umyvárňach materskej školy musia byť umývadlá inštalované k výške detí. Spoločná miešacia batéria musí byť umiestnená mimo dosahu detí. Detské záchodové misy musia byť navzájom oddelené ľahkými priečkami (§ 5 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Dispozičné riešenie umyvární a počet záchodov upravuje osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. Ak sú v materskej škole umiestnené deti mladšie ako tri roky, jedno umývadlo musí byť najviac na 10 dojčiat a jedno umývadlo najviac na štyri batoľatá. V umyvárni musí byť vyčlenený priestor na nočníky najviac pre 10 detí (§ 5 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Šatne detí v materskej škole musia byť vybavené šatňovými skrinkami a lavičkami (§ 5 ods. 4 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Voda a Vykurovanie
Zabezpečenie pitnej vody je nevyhnutné. Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 litrov vody na jeden deň (§ 5 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Optimálne tepelné podmienky sú rovnako dôležité pre zdravie a pohodu detí. Materská škola musí byť vykurovaná tak, aby bola zabezpečená teplota v herni a v spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C (§ 5 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Zdravotná Starostlivosť a Režim Dňa
Dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra je jedným z opatrení proti prenosným ochoreniam. Ide o povinnosť prevádzkovateľa materskej školy zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia. Okrem toho musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom (§ 24 ods. 9 písm. a/ a b/ zák. č. 355/2007 Z. z.). Ďalším z opatrení proti prenosným ochoreniam je izolácia dieťaťa. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa (§ 24 ods. 9 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z. z.).
Režim dňa v materskej škole zahŕňa aj pobyt detí vonku najmenej dve hodiny dopoludnia a dve hodiny odpoludnia, a to v každom ročnom období (§ 7 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Stravovanie v Materskej Škole
V materskej škole musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby sa do školského stravovacieho zariadenia deťom individuálne nedonášala strava, okrem detí, pri ktorých podľa posúdenia lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore zdravotný stav žiaka alebo dieťaťa predškolského veku vyžaduje osobitné stravovanie (§ 8 ods. 3 písm. b/ vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Týmto sa zabezpečuje dodržiavanie hygienických noriem a vyváženej stravy pre všetky deti.
Širší Legislatívny Kontext a Porovnanie so Základnými Školami
Materské školy, rovnako ako základné školy, sú v zmysle legislatívy verejného zdravotníctva zaraďované medzi zariadenia pre deti a mládež, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie (§ 24 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zákon č. 355/2007 Z. z. stanovuje základné požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie základnej školy, ako aj náležitosti prevádzkového poriadku školy. Podrobnosti o požiadavkách na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie, prevádzku, režim dňa, režim stravovania a pitný režim, činnosti vedúce k výchove a vzdelávaniu a náležitosti prevádzkového poriadku školy sú bližšie upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 527/2007 Z. z.
Ďalšie špecifické požiadavky na prostredie základných škôl zahŕňajú:
- Požiadavky na vnútorné prostredie budovy školy: Upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z.
- Problematika pitnej vody a zásobovania zariadení pitnou vodou: Upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. z.
- Všeobecné technické požiadavky na výstavbu a stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie: Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. upravuje samotnú budovu na školstvo a vzdelávanie, vrátane stavebnotechnického a dispozično-prevádzkového riešenia, svetlej výšky miestností a priestorov, šatní, sociálnych zariadení, šírky dverí a podobne.
- Hygienické podmienky práce s počítačmi: Upravené v nariadení vlády SR č. 276/2006 Z. z.
Umiestnenie a Pozemok Základných Škôl
Zariadenia pre deti a mládež, vrátane základných škôl, sa musia umiestňovať v zdravotne a výchovne vhodnom prostredí, chránenom pred nepriaznivými vplyvmi zložiek vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia. Pri voľbe umiestnenia zariadení sa vylučujú miesta v inverznej polohe, v blízkosti priemyselných a poľnohospodárskych závodov a miesta, ktoré boli predtým biologicky alebo chemicky znečistené. Zariadenia pre deti a mládež musia mať k dispozícii pozemok, ktorý slúži pre voľný pohyb detí, výchovnú činnosť a pre telesnú výchovu a šport. Veľkosť a vybavenie pozemku musí zodpovedať veľkostnému typu a druhu zariadenia. Člení sa na plochu zastavanú objektom, plochu priestorov pre výchovnú činnosť a zeleň.
Priestorové Normy a Technické Podmienky v ZŠ
Priestorové a funkčné členenie školy upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. Vo vyhláške sú stanovené plochy na jedného žiaka v škole (s výnimkou špeciálnej školy) najmenej 1,65 m² plochy teoretickej učebne a najmenej 2 m² plochy odbornej pracovne, laboratória, počítačovej učebne, jazykovej učebne a učebne strojopisu. V špeciálnej škole musí byť na jedného žiaka najmenej 2,3 m² plochy teoretickej učebne.
Vyhláška MZ SR č. 527/2007 Z. z. stanovuje hygienické podmienky na školách s ohľadom na vhodné zásobovanie pitnou vodou, vykurovanie a vetranie. Škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja tak, aby bolo zabezpečených na jedného žiaka najmenej 60 litrov vody na jeden deň. Minimálne požiadavky na vetranie sú presne definované pre rôzne priestory: v učebniach je to 20 m³/hod, v priestoroch určených na výučbu telesnej výchovy 30 m³/hod, v šatniach a iných priestoroch určených na odkladanie vrchného odevu 20 m³/hod, v umyvárňach 30 m³/hod, v sprchách 150 m³/hod až 200 m³/hod a v záchodoch 50 m³/hod na jednu kabínu.
Výchovno-Vzdelávacia Činnosť a Organizácia Výučby v ZŠ
Pri výchovno-vzdelávacej činnosti detí a mládeže musí byť dodržaná požiadavka primeranosti duševnej záťaže so zreteľom na vekové a individuálne vývinové zvláštnosti školských detí a mládeže s vylúčením negatívnych vplyvov na zdravie. Je potrebné uplatňovať také formy výučby, ktoré podporujú a rozvíjajú telesné a duševné zdravie, vedú k rozvoju individuálnych schopností detí a mládeže a zvyšujú efektivitu práce. Všetky formy výučby musia prísne rešpektovať psychický, telesný a sociálny vývin a zdravotný stav jednotlivca a musia byť zamerané na kompenzáciu nepriaznivých účinkov učebných a režimových záťaží.
Z dôvodu predchádzania vzniku predčasnej únavy žiakov sa pri vyučovaní kladie dôraz na racionálne striedanie práce s oddychom a na striedanie rôznych foriem činností. Využíva sa najmä názorný spôsob vyučovania založený na vnímaní skutočností a poznatkov prostredníctvom viacerých zmyslových orgánov, ako sú audiovizuálna výučba, názorné učebné pomôcky a praktické ukážky. Pedagógovia nesmú žiakov vystavovať stavom napätia, vyplývajúcich z časového stresu pri príprave na vyučovanie alebo pri skúšaní. Z tohto dôvodu by sa v jednom dni mala zaraďovať iba jedna písomná skúška.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, nesprávne realizovaná výchovno-vzdelávacia činnosť spôsobuje najmä vznik únavy a neurotických prejavov, ako dôsledok neprimeranej záťaže žiakov v škole. Únava sa prejavuje hlavne poruchou činnosti centrálnej nervovej sústavy a znížením celkovej výkonnosti organizmu. U žiakov možno pozorovať nezáujem o prácu, zníženú schopnosť zapamätať si učivo, slabú pozornosť a koncentráciu, bolesti hlavy a pod. Neurotické prejavy, niekedy podobné prejavom únavy, spočívajú v somatických poruchách ako neúmerná duševná a telesná únavnosť, nechutenstvo alebo pocit na zvracanie.
Dĺžka Vyučovacej Hodiny a Prestávkový Režim
Dĺžka vyučovacej hodiny je štandardne 45 minút. Avšak v prvých ročníkoch základných škôl sa môžu vyučovacie hodiny krátiť na 30-35 minút. Krátenie hodín sa odporúča taktiež u oslabených detí, napríklad v školách pri sanatóriách. Štruktúra vyučovacej hodiny musí zohľadňovať čas aktívnej pozornosti žiakov, ktorý sa vekom predlžuje. V 1. a 2. ročníku ZŠ trvá tento čas 10-15 minút, v 3. a 4. ročníku 15-20 minút, v 5. a 6. ročníku 25-30 minút a vo vyšších ročníkoch 30-35 minút. Keďže aktívna pozornosť žiakov nie je počas celej vyučovacej hodiny na rovnakej úrovni, vyučovacia hodina sa delí na časové úseky, v ktorých dochádza k striedaniu činnosti. V 1. a 2. ročníku sa odporúča zaradenie štyroch časových úsekov, ktoré sa striedajú s krátkym oddychom, v 3. a 4. ročníku troch a vo vyšších ročníkoch dvoch časových úsekov.
Prestávkovým režimom sa označuje spôsob zaraďovania prestávok (čas a dĺžka) v rámci vyučovacieho dňa. Zaraďovanie prestávok je nutné na obnovenie zníženého funkčného stavu organizmu detí a mládeže vplyvom vyučovania a na kompenzáciu nadmernej statickej záťaže počas vyučovacích hodín. Prestávky sa majú využívať na aktívny oddych vonku. Prestávka určená na konzumáciu desiatej sa zaraďuje po 1. alebo 2. vyučovacej hodine a trvá 15 minút. Hlavná prestávka je po 2. alebo 3. hodine v dĺžke 20-30 minút. Ostatné prestávky musia byť minimálne 10 minútové a prestávka na obed minimálne 45 minútová.
Denný a Týždenný Limit Zaťaženia a Tvorba Rozvrhu Hodín
Počet vyučovacích hodín v rámci dňa musí byť stanovený tak, aby neprekračoval stanovený denný limit pracovného času žiakov. Denný limit predstavuje povinné vyučovanie a čas venovaný domácej príprave na vyučovanie. Je odstupňovaný podľa veku žiakov: v 1. ročníku je to 5 hodín, v 2. a 3. ročníku 5,5 hodín, v 4. a 5. ročníku 6 hodín, v 6. a 7. ročníku 6,5 hodín, v 8. ročníku 7 hodín a vo vyšších ročníkoch 7 až 8 hodín. Celkový počet povinných vyučovacích hodín v jednom dni sa má pohybovať v rozsahu 3 - 4 hodín v najnižších ročníkoch a 6 - 8 hodín v najvyšších ročníkoch. Voľba nepovinných predmetov a záujmových krúžkov musí zohľadňovať celkové časové zaťaženie a fyziologické možnosti žiaka. Pedagógovia by mali zadávanie domácich úloh koordinovať tak, aby neboli prekračované limity časovej pracovnej záťaže žiakov v škole a doma.
Pri zostavovaní rozvrhov hodín sa musia rešpektovať zmeny výkonnosti organizmu detí a mládeže podliehajúce dennému a týždennému biologickému rytmu organizmu. Psychicky náročné predmety sa musia striedať s predmetmi psychicky menej náročnými, respektíve nenáročnými. V rámci vyučovacieho dňa sa náročná psychická práca zaraďuje v čase najvyššej psychickej výkonnosti, ktorá je medzi 9. a 11. hodinou dopoludnia, a psychicky nenáročné predmety v čase nižšej psychickej výkonnosti, teda na koniec vyučovacieho dňa. V rámci vyučovacieho týždňa sa na pondelok, najmä v prvých vyučovacích hodinách, keď je nižšia úroveň výkonnosti v dôsledku fázy zapracovávania sa po dvoch voľných dňoch, zaraďuje psychicky menej náročná činnosť. Psychicky náročné predmety sa zaraďujú na utorok a stredu, kedy žiaci dosahujú maximum výkonnosti a na štvrtok a piatok predmety psychicky menej náročné. Podobne sa postupuje aj pri stanovovaní počtu hodín v jednotlivých dňoch v týždni. Popoludňajšie vyučovanie sa odporúča zaraďovať na utorok. Vzhľadom na najnižšiu výkonnosť žiakov v týždni sa telovýchovná, prípadne športová činnosť, odporúča zaraďovať na štvrtok odpoludnia. Za nevhodné sa považuje zaraďovanie nultých hodín.
Zabezpečenie súladu s týmito legislatívnymi požiadavkami je základom pre vytvorenie podnetného, zdravého a bezpečného prostredia pre všetky deti v materských aj základných školách. Povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok zariadenia a predložiť ho na schválenie príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva je štandardnou praxou pre všetky typy škôl a školských zariadení.
tags: #koeficient #pre #vypocet #na #jedno #dieta