Byť rodičom je jedným z najnáročnejších, ale najkrajších a naplňujúcich zamestnaní. Tým, že rodičia privedú na svet dieťa, berú na seba aj veľkú zodpovednosť pri starostlivosti o neho a pri jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov. Niekedy však nastanú prirodzene situácie, ako sú rôzne fázy vývinu dieťaťa, nástup do školy, či puberta. Okrem toho sa môže objaviť aj nejaká životná kríza, napríklad úmrtie v rodine alebo rozvod rodičov, kedy sa rodičia potrebujú poradiť, obrátiť na odborníkov a vhodná je pre nich aj pomoc či podpora štátnych inštitúcií. Pochopenie rodičovských práv a povinností, ako aj dostupných foriem starostlivosti a právnych možností, je kľúčové pre zabezpečenie čo najlepších podmienok pre vývoj dieťaťa v každej situácii.
Základné princípy rodičovských práv a povinností: Prvoradý záujem dieťaťa
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Tieto práva a povinnosti sú základom pre zabezpečenie blaha dieťaťa a zahŕňajú najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a ochranu jeho záujmov, ako to vyplýva z ustanovení § 28 - 30 Zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. V prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa je pritom prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Tento princíp znamená, že všetky rozhodnutia, či už rodičov alebo súdu, musia smerovať k najlepšiemu záujmu dieťaťa, rešpektujúc jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Výzvy v starostlivosti o dieťa po rozchode alebo rozvode: Konkrétne scenáre
Rozchod alebo rozvod rodičov prináša so sebou množstvo právnych a praktických výziev, ktoré sa týkajú starostlivosti o deti. V týchto situáciách je nevyhnutné hľadať riešenia, ktoré zabezpečia čo najmenšie traumatizovanie dieťaťa a zachovanie jeho citových väzieb k obom rodičom.
Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
Ak sa rodičia nedohodnú na inej forme starostlivosti, súd často zveruje dieťa do osobnej starostlivosti jedného z nich. Pri takomto rozhodovaní súd zohľadňuje mnoho faktorov, ktoré idú nad rámec formálnych záležitostí.
Priezvisko dieťaťa nie je rozhodujúce: Častou otázkou býva, či má slobodná matka nárok na zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti, ak dieťa nenesie jej priezvisko. Súd pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti neberie do úvahy skutočnosť, čie priezvisko majú deti. Priezvisko maloletých detí nie je podkladom pre rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti. V prvom rade súd prihliadne na záujem maloletých detí. Rovnako súd berie do úvahy, kto sa o maloleté deti staral doteraz, akým spôsobom, a ktorý z rodičov má vhodné podmienky na poskytnutie potrebnej starostlivosti. To znamená, že aj slobodná matka má plnú možnosť získať deti do svojej osobnej starostlivosti, aj keď nemajú jej priezvisko.
Ochrana dieťaťa pred nevhodným správaním rodiča: V situáciách, keď jeden z rodičov prejavuje správanie ohrozujúce psychickú pohodu dieťaťa, ako je extrémna výbušnosť, vyhrážky, vulgarizmy alebo nezáujem o starostlivosť, je dôležité postupovať rozhodne. V takomto prípade sa odporúča podať na príslušný okresný súd návrh na rozvod manželstva a v ňom podrobne opísať dôvody rozvratu manželstva, najmä správanie manžela. V návrhu je potrebné žiadať zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti a detailne popísať, prečo nie je v záujme dieťaťa, aby bolo zverené druhému rodičovi alebo do striedavej starostlivosti. Je nevyhnutné uviesť konkrétne prípady nevhodného správania a zdôrazniť schopnosť zabezpečiť stabilné bývanie a starostlivosť. Ak existujú obavy o bezpečnosť, je možné požiadať aj o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví starostlivosť o dieťa a prípadne aj užívanie spoločného domu. Súd v týchto prípadoch vždy skúma najlepší záujem dieťaťa a môže nariadiť znalecké dokazovanie (psychologické posudky).
Zmena zverenia dieťaťa na základe zmeny pomerov: Ak už bolo dieťa zverené jednému z rodičov, ale nastali nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na jeho záujem, je možné podať návrh na zmenu zverenia. Zmena pomerov môže zahŕňať napríklad želanie dieťaťa bývať s druhým rodičom (ktorého názor súdy zisťujú od útleho veku a od 9 rokov naň výrazne prihliadajú, od 12 rokov je povinný ho vypočuť, ak to dieťa chce), zanedbávanie hygieny alebo starostlivosti zo strany súčasného rodiča, obmedzovanie kontaktu s druhým rodičom, alebo aj zmenu bydliska rodiča. V takýchto prípadoch je dôležité zhromaždiť dôkazy o zanedbávaní starostlivosti (napr. fotografie, svedectvá, správy zo školy, lekára, prípadne psychológa) a následne podať návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
Dlhodobá starostlivosť ako kritérium pre zverenie: V prípadoch, keď sa jeden z rodičov o dieťa dlhodobo a výlučne staral, súd na túto skutočnosť významne prihliada. Zohľadňuje sa stabilita domáceho prostredia, vytvorené sociálne väzby a kvalita kontaktu druhého rodiča s dieťaťom. Napríklad, ak otec odišiel od rodiny, keď mala dcérka tri roky, a matka sa o ňu starala až do jej dvanástich rokov, súd bude prihliadať na to, že matka ju má de facto vo výlučnej osobnej starostlivosti.
Nepriaznivé podmienky na strane druhého rodiča: Ak bývalý partner pracuje v zahraničí a je doma len deväť dní do mesiaca, pričom je často pod vplyvom alkoholu, je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Súd prihliada na to, ktorý z rodičov je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie. Práca v zahraničí, ktorá znemožňuje každodenný kontakt a starostlivosť, je v tomto smere zásadnou prekážkou. Dôkazy o alkohole sú taktiež dôležitým faktorom.
Úprava styku s dieťaťom, keď rodičia nežijú spolu
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody. Pri rozvode manželstva je súčasťou rozsudku aj úprava styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s dieťaťom. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo zakáže (§ 25 Zákona o rodine).
Neschopnosť dohody o styku: Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na styku otca s maloletým synom, je možné vec riešiť súdnou cestou. Rodič môže podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti úpravy styku. V návrhu je potrebné odôvodniť, že dohoda nie je možná a žiadať, aby súd striktne určil styk dieťaťa s druhým rodičom. Štandardne sa určuje styk dvakrát cez pracovný týždeň na 2-4 hodiny a každý druhý víkend, ale konkrétne potreby dieťaťa a možnosti rodičov sú vždy zohľadnené.
Styk s dojčeným dieťaťom a neodkladné opatrenie: Súd môže neodkladným opatrením nariadiť úpravu styku. V prípade dojčeného dieťaťa, ktoré má len dva roky a s otcom nežije od desiatich mesiacov, a matka s prespávaním nesúhlasí, súd berie do úvahy vek dieťaťa, jeho vývinové potreby a najlepší záujem. Zákon nestanovuje presnú hranicu pre vek dieťaťa, kedy je vhodné prespávanie u druhého rodiča, záleží na voľnej úvahe súdu a konkrétnych skutkových okolnostiach.
Striedavá osobná starostlivosť: Možnosti a praktické aspekty
Novela Zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. zaviedla s účinnosťou od 1. 7. 2010 do slovenského rodinného práva tzv. striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa. Od jej zavedenia ubehla pomerne dlhá doba, ktorá priniesla mnoho poznatkov z praxe.
Pochopenie striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa trávi určitý čas s jedným rodičom a určitý čas s druhým. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerným rozložením času, alebo nerovnomerným. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, prípadne dvojtýždňový. Tento je vhodný pri školopovinných deťoch s ohľadom na prípravu do školy. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, prípadne nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami. Existuje aj atypický model, kedy dieťa nestrieda domácnosti, ale robia tak rodičia - dieťa má jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú.
Zákonné predpoklady a záujem dieťaťa
Zákonné predpoklady pre zverenie do striedavej starostlivosti sú v podstate jednoduché a sú upravené v § 24 ods. 2 Zákona o rodine nasledovne: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa“.
Prvé dva zákonné predpoklady, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o výchovu dieťaťa, spravidla nie sú problémom, väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa. Tak prečo potom väčšina detí nie je po rozvode, respektíve rozchode, zverená do tejto formy starostlivosti? Dôvod je v posúdení respektíve v širšom rozmere záujmu dieťaťa. Záujem dieťaťa v prípade striedavej starostlivosti má široký rozmer, nielen právny. Oveľa dôležitejší je rozmer, ktorý nemá s právom nič spoločné. Rodinný stereotyp, respektíve doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavej starostlivosti, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade, ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu, v ktorom doteraz žilo.
Kritické faktory pre úspešnú striedavku
Pre úspešnú realizáciu striedavej starostlivosti je potrebné zohľadniť niekoľko kľúčových faktorov:
Vzdialenosť bydlísk a školy: Vzdialenosť bydlísk rodičov môže byť problémom najmä v spojení s dochádzkou do jednej školy. Napríklad, ak rodičia bývajú od seba ďalej, povedzme aj 290 km, a dieťa sa má striedať týždenne, neustále cestovanie je pre neho namáhavé, ruší mu režim a negatívne ovplyvňuje jeho vývoj. Hoci rodičia sa môžu dohodnúť, aby dieťa navštevovalo dve rôzne školy (v mieste aktuálneho pobytu rodiča), súd bude vždy skúmať, či je takéto riešenie skutočne v záujme dieťaťa a či zabezpečuje stabilné výchovné prostredie.
Pracovné a časové možnosti rodičov: Pracovné možnosti, ako aj rozdelenie času vôbec, je nevyhnutné prispôsobiť striedavej starostlivosti. V praxi to spravidla znamená to, že v čase, kedy má rodič deti, menej pracuje a v čase, kedy deti nemá, viac. Táto flexibilita je kľúčová pre zabezpečenie adekvátnej starostlivosti.
Úroveň komunikácie rodičov: Úroveň komunikácie rodičov je pri striedavej starostlivosti podstatná, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácií medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa, napríklad príprava do školy, zdravotný stav, záujmové aktivity, či dôležité udalosti. Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúča sa túto realizovať písomne, napríklad prostredníctvom e-mailu alebo špecializovaných aplikácií, aby sa minimalizovali nedorozumenia a konflikty.
Praktické zásady a odporúčania pre rodičov
Predovšetkým si zariaďte život tak, aby ste sa dokázali o dieťa plnohodnotne postarať a aby sa dieťa cítilo komfortne. To sa niekedy ľahko hovorí, ale ťažko realizuje. Pôjde o zmeny v pracovnom, ale aj osobnom živote, ktorými sa rodičia prispôsobia striedavej starostlivosti, a teda dieťaťu, nie naopak.
Pravidlo dvoch domovov: Komfort dieťaťa pri striedavej starostlivosti môžete docieliť len tak, že dieťa bude mať plnohodnotný domov ako u matky, tak aj u otca. Je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Takže prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a podobne. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí, ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo, alebo vecami, ktoré si samotné dieťa chce zobrať.
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa: Pri striedavej starostlivosti sa preberanie a odovzdávanie dieťaťa spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Samozrejme, aj tu sú možné rôzne variácie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
Dohoda rodičov a jej schválenie súdom: Urobte všetko preto, aby ste sa s druhým rodičom dohodli na striedavej starostlivosti. Ak sa dohodnete, tak súd nebude poznačený zbytočným sporom rodičov a dieťa nebude zbytočne traumatizované a vystavované konfliktu lojality. Ak sa dohodnete, odporúča sa uzavrieť písomnú rodičovskú dohodu, ktorú predložíte súdu na schválenie. Čas, pokiaľ súd vytýči pojednávanie, odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu striedavej starostlivosti.
Financovanie potrieb dieťaťa v striedavej starostlivosti: Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov, uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je, uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takto vzniknutého výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod. V minulosti sa používal aj model, kedy sa všetky výdavky bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú spoločné, uhrádzali oboma rodičmi rovným dielom. Výživné sa pri striedavej starostlivosti neurčuje jedine v prípade, ak majetkové pomery, najmä príjmy rodičov, sú obdobné. Je dôležité, aby ste si uvedomili, že ako rodič máte rovnaké rodičovské práva ako matka, a nemali by ste byť nútení platiť za to, aby ste mohli byť s dieťaťom.
Rodičovský príspevok v striedavej starostlivosti: Áno, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Spoločná osobná starostlivosť: Alternatíva od roku 2023
Od 1.1.2023 je možná aj nová forma starostlivosti - spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov (popri osobnej starostlivosti jedného z rodičov a striedavej osobnej starostlivosti). Tento inštitút je upravený v § 24 ods. 2 Zákona o rodine, kde sa uvádza: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.“
Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že súd nezasahuje do toho, v akej miere a v akých časových úsekoch sa budú rodičia starať o dieťa. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súd môže autoritatívne rozhodnutie nahradiť dohodou rodičov. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Výživné možno v tomto prípade schváliť dohodou rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
Súdne konanie a právna pomoc: Cesta k usporiadaniu starostlivosti
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností, je nevyhnutné obrátiť sa na súd. Proces súdneho konania má svoje špecifiká a vyžaduje dôslednú prípravu.
Podanie návrhu na súd
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do určitej formy osobnej starostlivosti oboch rodičov (napríklad striedavej, spoločnej alebo výlučnej starostlivosti jedného z rodičov).
- Označenie účastníkov konania: V návrhu je potrebné uviesť osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt alebo e-mail.
- Odôvodnenie návrhu: Návrh podrobne odôvodnite, opíšte dôvody, prečo navrhujete práve túto formu starostlivosti, ako dlho už existujú dané okolnosti, a prečo je to v najlepšom záujme dieťaťa.
- Opis majetkových pomerov: Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, teda opíšte majetkové pomery, príjmy a výdavky navrhovateľa.
- Určenie výšky výživného: V návrhu žiadajte určenie výšky výživného, prípadne návrh, že výživné nenavrhujete určiť.
- Určenie úpravy styku: Špecifická úprava starostlivosti počas niektorých prázdnin a sviatkov je dôležitá. Pokiaľ nebude v rozsudku uvedené inak, tak platí interval striedania bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú prázdniny alebo sviatky. Takže pri striedavej starostlivosti sa odporúča osobitne upraviť styk rodičov s dieťaťom najmä počas Vianoc, prípadne letných prázdnin, aby obaja rodičia mali rovnakú predstavu o styku. Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavky. Neznamená to, že táto potreba úpravy nevznikne. Vznikne minimálne počas vianočných sviatkov, kedy je žiadúce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas týchto sviatkov. Možno to dosiahnuť napríklad tak, že jeden rok je dieťa 24.12. u jedného rodiča a druhý rok u druhého. Silvester potom naopak. Ak sa aplikuje týždňový interval striedania, treba myslieť aj na letné prázdniny, kedy letná dovolenka pri mori trvá spravidla dlhšie ako jeden týždeň. Riešenie bude napríklad v dvojtýždňovom intervale počas leta.
- Potrebné doklady: K návrhu priložte rodný list maloletého, potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, prípadne špecifikáciu výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloletého, ako aj doklady preukazujúce niektoré výdavky.
Priebeh súdneho konania
Konanie, v ktorom súd rozhoduje o striedavej starostlivosti, je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo znamená, že súd rozhoduje o zverení, výžive a prípadne styku. Ak už predtým rozhodoval o týchto otázkach, tak rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia. Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, prípadne sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky, na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia, vykoná dokazovanie k určeniu alebo neurčeniu výživného, prípadne styku.
Právne zastúpenie: Advokát ako radca a zástupca
Zastúpenie advokátom v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou. Advokát s dlhoročnou praxou v rodinnom práve vie klientom ponúknuť komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka advokát zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
V súvislosti s mimoriadnou situáciou a ochranou zdravia pred COVID-19 sa ukázala aj dôležitosť dištančných stretnutí. Osobné stretnutie s advokátom môžete nahradiť telefonickým alebo elektronickým stretnutím. Dištančné stretnutia s klientom sú možné na telefóne, alebo prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem ako napríklad SKYPE, Viber, Whatsup. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia umožňuje udeliť plnú moc a doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme z pohodlia domova, bez nutnosti chodiť na poštu. Elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizuje výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky.
Kedy súd obmedzí alebo pozbaví rodičovských práv
Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva. V rodine, kde muž pácha násilie na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného (nenásilníckeho) rodiča. Návrh môže podať rodič dieťaťa alebo odbor sociálnych vecí ÚPSVaR. Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napríklad blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy). Ak sa napríklad preukáže, že rodič vyhrážal partnerovi a dokonca to prerástlo až do domáceho násilia, súd bude tieto skutočnosti zohľadňovať pri úprave práv a povinností. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité a súd pri úprave rodičovských práv a povinností rozhoduje podľa najlepšieho záujmu dieťaťa. Nie je v najlepšom záujme dieťaťa, ak vyrastá v prostredí, v ktorom je svedkom domáceho násilia.
Vyživovacia povinnosť: Zákonné minimum a trvanie
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Súdne konanie o určení výživného pre dieťa (do 18 rokov) sa môže začať aj bez návrhu (ex offo), po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného, t. j. plnoletého dieťaťa. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Ak je spísaná dohoda o výživnom na maloletého, je potrebné túto dať na schválenie na súd, resp. spísať novú dohodu vzhľadom na výdavky na maloletého a túto dať na schválenie na súd, inak je právne nevykonateľná (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine).
Mimoriadne situácie a starostlivosť o dieťa: Poučenia z krízy
S dodržiavaním nariadených, ale aj odporúčaných opatrení v súvislosti s vírusovým ochorením COVID-19, boli spojené nejasnosti aj v otázkach starostlivosti rodičov o maloleté deti. Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí.
Príkladom častých otázok je zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v čase, kedy sú obaja rodičia izolovaní v domácej karanténe alebo v nemocnici, či samotné realizovanie rôznych foriem starostlivosti. Zodpovedanie týchto otázok je závislé od viacerých skutočností.
- Dieťa s rodičmi v karanténe: V prípade, ak maloleté dieťa žije s oboma rodičmi v spoločnej domácnosti a bolo s nimi v kontakte po tom, čo sa vrátili zo zahraničia alebo sa kontaktovali s osobou s cestovateľskou anamnézou, malo by zostať spolu s rodičmi v domácej karanténe.
- Hospitalizácia rodičov: Pokiaľ by si zdravotný stav oboch rodičov vyžadoval hospitalizáciu z dôvodu ťažkého priebehu ochorenia a maloleté dieťa nemá potvrdený COVID-19, rodičia môžu podľa vlastného uváženia dočasne umiestniť dieťa u príbuzných alebo iných blízkych osôb, ktorým dôverujú. Osoba, ktorej maloleté dieťa dočasne odovzdajú, nahradí osobnú starostlivosť rodičov, t.j. bežnú dennú starostlivosť o maloleté dieťa. Ponechanie dieťaťa u príbuzných sa vzťahuje aj na situáciu, kedy maloleté dieťa nebolo v kontakte s rodičmi po tom, čo sa vrátili zo zahraničia alebo boli v kontakte s osobou s cestovateľskou anamnézou. Aj v takomto prípade môžu rodičia ponechať počas ich karantény maloleté dieťa u osoby, ktorej ho predtým dočasne zverili. Týmto rozhodnutím rodičia maloletých detí vykonávajú svoje zákonné rodičovské práva a povinnosti, o ktoré neprichádzajú, pretože tých ich môže pozbaviť výlučne súd.
- Rodičia nežijúci v spoločnej domácnosti: Aj u rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, môže nastať situácia, kedy ani jeden z nich nebude vedieť zabezpečiť osobnú starostlivosť o spoločné dieťa v dôsledku ochorenia na vírus. Rodič, s ktorým maloleté dieťa zostáva v karanténe, by mal zabezpečiť inú vhodnú formu kontaktu dieťaťa s druhým rodičom, napríklad prostredníctvom videohovoru.
- Pravidelný kontakt v mimoriadnej situácii: Napriek mimoriadnej situácii, pokiaľ maloleté dieťa nemá vážny zdravotný stav, respektíve lekár maloletého dieťaťa nevylúči jeho premiestňovanie (napríklad v dôsledku dlhodobého riešenia imunitných problémov maloletého dieťaťa a pod.), pri dodržiavaní všetkých opatrení nie je dôvod na vylúčenie osobného kontaktu s druhým rodičom, respektíve na realizáciu striedavej starostlivosti.
- Priorita rodičovskej dohody: Na záver treba pripomenúť, že rodičovská dohoda o otázkach súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti má vždy prednosť pred akýmkoľvek súdnym rozhodnutím.
tags: #starostlivost #o #malolete #dieta #care