Vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa biologické, psychologické a sociálne aspekty. Medzi významných odborníkov, ktorí sa venovali tejto problematike, patrí aj doc. PhDr. Daniela Kolibová, CSc., ktorá sa zaoberala vývinovou psychológiou a jej vplyvom na rôzne oblasti života, vrátane náboženskej socializácie. Tento článok sa podrobne zameriava na jej rozsiahlu prácu, predovšetkým na publikáciu "Dieťa a jeho vývin", a na to, ako sa v nej prelínajú teórie vývinu s náboženským formovaním dieťaťa. Okrem teoretických východísk sa článok venuje aj praktickým aspektom psychomotorického vývinu dieťaťa a aktuálnym výzvam, ktorým čelí vývin mladého človeka v dnešnej spoločnosti.
Profesijný profil doc. PhDr. Daniely Kolibovej, CSc.
Profesijná dráha doc. PhDr. Daniely Kolibovej, CSc. je charakterizovaná hlbokým akademickým zameraním na pedagogickú psychológiu a širokým spektrom ďalšieho vzdelávania, ktoré formovalo jej komplexný prístup k problematike vývinu.
Vzdelanie a kvalifikácia
Jej vzdelanostná cesta začala v roku 1978, keď získala titul Mgr. na Univerzite Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulte. Študijný odbor, v ktorom úspešne absolvovala, bolo Učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov v kombinácii Pedagogická psychológia - Anglický jazyk. V akademickom rozvoji pokračovala a v roku 1981 získala titul PhDr. na rovnakej inštitúcii, Filozofickej fakulte, v študijnom odbore Učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov - teória vyučovania pedagogickej psychológie. O päť rokov neskôr, v roku 1986, obhájila titul CSc., čím potvrdila svoju odbornosť v oblasti Pedagogickej psychológie, taktiež na Univerzite Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulte. Jej akademické napredovanie vyvrcholilo v roku 2008, keď jej bol udelený titul Docent na Katolíckej univerzite v Ružomberku, Pedagogickej fakulte, v odbore Sociálna práca.
Ďalšie vzdelávanie a špecializácia
Doc. Kolibová sa aktívne venovala celoživotnému vzdelávaniu a rozvoju svojich kompetencií prostredníctvom účasti na rôznych workshopoch a tréningových kurzoch. V roku 2008 sa zúčastnila workshopu „Nonviolent Communication“ v rámci národného programu „Excelentná univerzita“ na Pedagogickej fakulte, Univerzity Komenského, Bratislava, s lektorkou Evou Rambala z The International Center for Nonviolent Communication, Maďarsko, pričom získala certifikát o účasti, ktorý potvrdzuje jej zameranie na komunikáciu.
V roku 2002 absolvovala tréningový kurz pre riadiacich pracovníkov vo verejnej správe s názvom „Strategický manažment pre prístupový proces EÚ“ na IPA v Dubline, Írsko (Inštitút verejnej správy), a získala certifikát o účasti. Kurz bol zameraný na strategické manažérske zručnosti v súvislosti s prístupovým procesom do EÚ.
Už v roku 1997 sa zúčastnila tréningového seminára pre riadiacich pracovníkov štátnej správy „High Level EU - Seminar in Denmark for Top Officials from the Slovakian Central Administration“ na Danish School of Public Administration (DSPA) a získala certifikát o účasti. Súčasťou tohto seminára bol aj postgraduálny kurz „Európska integrácia“ v anglickom jazyku, taktiež s certifikátom o účasti. Zameranie tohto kurzu sa týkalo organizácie a riadenia štátu v procese integrácie, vyjednávacích zručností a interkultúrnej komunikácie.
V roku 1996 absolvovala výcvik na zvládanie stresu na Pracovisku klinickej psychológie (PhDr. Miloš Šlepecký, CSc.), Liptovský Mikuláš, za čo jej bol udelený certifikát o účasti. Tento výcvik bol zameraný na techniky zvládania stresu.
Predtým, v roku 1990, sa zúčastnila kurzu „sociálno-psychologického výcviku pre pedagógov a psychológov vysokých škôl“ v rámci programu „špecializované štúdium pedagogiky vysokej školy pre vybraných učiteľov“ na Filozofickej fakulte, Univerzity Komenského, Bratislava, a získala certifikát o účasti. Tento kurz bol zameraný na sociálno-psychologický výcvik, ako aj na rozvoj sociálnych a komunikačných zručností.
Ocenenia a významné pôsobenie
Doc. PhDr. Daniela Kolibová, CSc. bola dňa 11. novembra 2009 uznaná ako zakladateľka Celoživotného vzdelávania na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde následne pôsobila ako riaditeľka Centra celoživotného vzdelávania až do februára 2014.
Aktuálna pedagogická činnosť a projekty
Jej pedagogická činnosť zahŕňa výučbu a výskum v oblastiach ako Všeobecná psychológia, Vývinová psychológia, Bio-psycho-sociálno-morálny vývin a Zvládanie konfliktných situácií. Počas svojej kariéry sa podieľala na rôznych projektoch, ktorých detaily neboli špecifikované, no sú neoddeliteľnou súčasťou jej akademického pôsobenia.
Výber z publikácií
Publikačná činnosť Daniely Kolibovej je rozsiahla a zameriava sa predovšetkým na pedagogickú psychológiu, vývinovú psychológiu a európske hodnoty vo vzdelávaní. Medzi jej najvýznamnejšie publikácie patrí:
- Učiteľ a európske hodnoty: teoreticko-odborná príručka k poňatiu európskych hodnôt a kultúrneho dedičstva v kontinuálnom vzdelávaní pedagogických zamestnancov. Táto príručka bola vydaná v roku 2012 vydavateľstvom VERBUM - vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku a jej autormi sú doc. PhDr. Daniela Kolibová, CSc. a Silvia Matúšová (ISBN: 978-80-8084-943-6).
- Jablonský, T. - KOLIBOVÁ, D. - Matúšová, S.: European Values and Cultural Heritage - a New Challenge for Primary and Secondary School Education. Debrecen : University of Debrecen, 2012. 221 s. ISBN 978-693-08-4634-9.
- Jablonský, T. - KOLIBOVÁ, D. - Matúšová, S.: Učiteľ a európske hodnoty. Ružomberok : Verbum, 2012. 142 s. ISBN 978-80-8084-943-6.
- Jablonský, T. - Matúšová, S. - KOLIBOVÁ, D.: Les valeurs européennes et la culture dans le contexte de la formation et de l´école. humaines et naturelles. Fribourg, 2011, Année 1, num. 1 (2011), p. 61-84. ISSN 2235-2007.
- KOLIBOVÁ, D. - Laš, L. - Nemec, P.: State-of-affairs Report of Lifelong Learning in Slovakia National Report from the EFELSE project. Ružomberok : Verbum, 2010. 129 p. ISBN 978-80-8084-640-4.
- KOLIBOVÁ, D.: Dieťa a jeho vývin. Vývinová psychológia. Ružomberok : Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity, 2007. 119 s. Táto publikácia predstavuje kľúčové dielo v kontexte vývinovej psychológie a je centrom pozornosti tohto článku.
Teoretické základy vývinu dieťaťa a prínos Daniely Kolibovej
Vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa biologické, psychologické a sociálne aspekty, vzájomne sa ovplyvňujúce a formujúce osobnosť jedinca. Daniela Kolibová sa vo svojej práci "Dieťa a jeho vývin" opiera o známe vývinové teórie, ako sú teórie E. Eriksona, J. Piageta alebo A. Maslowa. Tieto teórie poskytujú komplexný rámec pre pochopenie toho, ako sa dieťa vyvíja v rôznych štádiách života a ako sa mení jeho myslenie, emócie a správanie. Ich poznanie je nevyhnutné pre správne uchopenie vývinových špecifík a potrieb detí v rôznych vekových obdobiach. Práve prostredníctvom takejto syntézy teoretických poznatkov doc. Kolibová prispieva k lepšiemu pochopeniu detského vývinu, pričom ju kombinuje s praktickými aplikáciami, napríklad v kontexte náboženskej socializácie.
Kognitívny a Psychosociálny vývin dieťaťa
Pochopenie vývinu dieťaťa vyžaduje zohľadnenie rôznych dimenzií, z ktorých kognitívny a psychosociálny vývin patria medzi kľúčové. Tieto oblasti nám pomáhajú porozumieť, ako sa mení myslenie dieťaťa a ako sa formuje jeho osobnosť v interakcii so sociálnym prostredím.
Kognitívny vývin podľa Jeana Piageta
Jean Piaget, jeden z najvýznamnejších teoretikov detského vývinu, rozdelil kognitívny vývin dieťaťa do štyroch hlavných štádií, ktoré popisujú, ako sa mení spôsob myslenia a chápania sveta u detí:
- Senzomotorické štádium (0-2 roky): V tomto úvodnom štádiu dieťa spoznáva svet primárne prostredníctvom svojich zmyslov a pohybu. Aktívne interaguje s prostredím prostredníctvom reflexov a postupne si vytvára prvé návyky. Predmety a javy vníma priamo, manipuláciou s nimi a ich skúmaním.
- Predoperačné štádium (2-7 rokov): Dieťa v tomto veku začína používať symboly a jazyk, čo predstavuje významný pokrok v jeho kognitívnych schopnostiach. Jeho myslenie je však ešte egocentrické, čo znamená, že má ťažkosti s pochopením perspektívy iných ľudí, a intuitívne, často sa riadi povrchnými znakmi. V tomto štádiu je pre deti ťažké rozlíšiť medzi rozprávkou a náboženskými obrazmi, keďže ich schopnosť abstraktného myslenia je stále obmedzená.
- Štádium konkrétnych operácií (7-11 rokov): V tomto období dieťa začína logicky myslieť o konkrétnych objektoch a udalostiach. Dokáže chápať princípy konzervácie (napr. že množstvo sa nemení, aj keď sa zmení tvar nádoby), kategorizovať objekty a rozumieť postupnostiam. Názorné myslenie, ktoré sa opiera o priamu skúsenosť a konkrétne príklady, začína v období 6. - 7. roku života a je pre toto štádium charakteristické.
- Štádium formálnych operácií (od 12 rokov): Toto je najvyššie štádium kognitívneho vývinu, v ktorom je dieťa, resp. dospievajúci, schopné abstraktného a hypotetického myslenia. Dokáže uvažovať o teoretických konceptoch, riešiť komplexné problémy a plánovať do budúcnosti. Chápanie transcendentna, teda pojmov presahujúcich materiálny svet, začína až okolo 10. roku života, pričom abstraktné myslenie sa rozvíja postupne a dosahuje plnú zrelosť v tomto štádiu.
Eriksonova teória psychosociálneho vývinu
Erik Erikson sa vo svojej teórii zameral na psychosociálny vývin dieťaťa, pričom definoval osem štádií, ktoré pokrývajú celý životný cyklus. V každom z týchto štádií dieťa rieši určité konflikty a získava nové zručnosti a identity, ktoré sú kľúčové pre jeho ďalší rozvoj. Každé štádium predstavuje psychosociálnu krízu, ktorú musí dieťa úspešne prekonať, aby sa mohlo zdravo vyvíjať a nadobudnúť pocit kompetencie a integrity. Nedostatočné zvládnutie konfliktu v jednom štádiu môže ovplyvniť ďalšie vývinové etapy a formovanie osobnosti.
Náboženská socializácia a formovanie predstáv o Bohu
Náboženská socializácia je kľúčový proces, počas ktorého dieťa získava náboženské presvedčenie, hodnoty a správanie. Tento proces je ovplyvnený širokým spektrom faktorov, vrátane rodiny, školy, cirkvi a širšej spoločnosti. Dieťa prirodzene verí všetkému, čo mu rodičia alebo iné autority hovoria, čo podčiarkuje obrovský vplyv najbližšieho okolia na jeho formovanie.
Vplyv rodiny
Rodina zohráva kľúčovú úlohu v náboženskej socializácii dieťaťa. Rodičia, svojimi postojmi, príkladom a učením, sprostredkúvajú deťom svoje náboženské predstavy a hodnoty. Matka a otec majú teda účasť na sprostredkovaní náboženskej predstavy. Dieťa si vytvára svoje obrazy "božského" od rodičov, prípadne vychovávateľov, čo formuje jeho rané chápanie Boha. Obrazy Boha, ktoré dieťa dostáva, mu majú poskytnúť istotu, pocit bezpečia a prijatia, čo je pre jeho zdravý emocionálny vývin zásadné. Dieťa si vytvára vzťah k Bohu na základe vzťahu k svojim rodičom. Boh sa mu môže predstavovať ako matka-boh, ktorá sa oň stará a je z nej život, alebo ako otec-boh, ktorý sa stáva autoritou podobnou matke a otcovi, čím sa prenášajú rodinné dynamiky do sféry spirituality.
Štádiá náboženského vývinu
Náboženský vývin dieťaťa prechádza rôznymi štádiami, ktoré sú prepojené s jeho celkovým kognitívnym a emocionálnym vývinom. V ranom detstve je pre deti ťažké oddeliť Boha od rozprávkových postáv. Rozprávky a náboženské príbehy často predstavujú pre dieťa skutočný svet, keďže ich myseľ ešte nerozlišuje medzi fantáziou a realitou tak, ako dospelí. Neskôr, v období školského veku, dochádza k diferenciácii predstáv, dieťa začína kritickejšie pristupovať k informáciám a formuje si komplexnejšie a menej egocentrické predstavy. Dieťa si vytvára predstavu Boha, ktorá je často totožná s rodičmi alebo s niekým, kto je pre neho v tom období autoritou. Hodnoty a vzorce správania, ktoré dieťa preberá od rodičov a uznávaných autorít, potom používa v živote ako základ pre svoje morálne a etické rozhodovanie. Dieťa sa stáva závislé na vychovávateľoch a ďalších osobách, ktoré si váži a má ich rado, čo posilňuje prenos hodnôt a noriem.
Kritické pohľady a falošné predstavy o Bohu
Je dôležité si uvedomiť, že náboženská socializácia môže mať aj negatívne dôsledky. Ak sú predstavy o Bohu sprostredkované neúplne, skreslene alebo s dôrazom na strach a tresty, dieťa si môže vytvoriť falošné predstavy o Bohu, ktoré môžu viesť k problémom v dospelosti, ako sú úzkosti, pocity viny alebo narušený vzťah k spiritualite. Podľa K. Frielingsdorfa môžu falošné predstavy o Bohu prameniť z detských skúseností a môžu ovplyvniť správanie, vrátane komplexov a psychických problémov. Štruktúra predstáv o Bohu často zrkadlí štruktúru rodičov alebo ju bude zrkadliť, čo naznačuje, že rodičovský model a dynamika v rodine majú hlboký a dlhotrvajúci vplyv na formovanie detského náboženského vnímania.
Daniela Kolibová, ktorá sa venovala pedagogickej psychológii a pôsobila na Katolíckej univerzite v Ružomberku, vo svojej práci "Dieťa a jeho vývin" poskytuje cenný príspevok k pochopeniu vývinu dieťaťa a jeho vplyvu na náboženskú socializáciu. Kolibová zdôrazňuje dôležitosť rodiny a výchovy pri formovaní náboženského myslenia dieťaťa, čo potvrdzuje kľúčovú rolu rodičov a vychovávateľov v tomto citlivom procese.
Psychomotorický vývin dieťaťa od narodenia do troch rokov
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života s mimoriadnou intenzitou. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými dieťa prechádza. Psychomotorický vývin dieťaťa je veľmi dynamický a zložitý proces, ktorý zahŕňa mnoho aspektov fyzického, emocionálneho, sociálneho a kognitívneho rozvoja. Každé dieťa sa vyvíja individuálne a v rôznom tempe, preto je dôležité vnímať jeho pokroky ako súčasť jedinečného procesu. Poskytovaním láskyplného prostredia, podpory a stimulácie môžeme výrazne prispieť k jeho zdravému rastu a rozvoju.
Novorodenecké obdobie (0-1 mesiac)
Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. V oblasti motoriky dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre, čo je dôležité pre ranú sociálnu interakciu. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa je v tomto období charakterizované schopnosťou rozpoznať hlas matky a reakciou upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom, ktorým vyjadruje svoje potreby a pocity.
Dojčenské obdobie (2-12 mesiacov)
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. V oblasti motoriky dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom, čím prejavuje rastúcu zvedavosť. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa sa v tomto období rozvíja, dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím a prejavuje svoje emócie.
V druhej polovici prvého roka života sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba. Motorika dieťaťa sa výrazne zlepšuje, dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania, čím si rozvíja koordináciu. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čo zlepšuje jeho schopnosť koordinácie ruka-oko. V oblasti sociálneho a emocionálneho správania dieťa napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť, čím si upevňuje komunikačné zručnosti.
NÁŠ TIP: Aj bábätká sa potrebujú hrať! Hľadajte hračky, ktoré podporujú rozvoj zmyslov a motoriky, ako sú napríklad farebné hrkálky, hryzátka alebo mäkké senzorické knižky.
Obdobie batoľaťa (1-3 roky)
Trojročné dieťa prestáva byť batoľaťom a podľa vývinových tabuliek sa stáva mladším predškolákom. V tomto veku ide vývin značne dopredu, ale niektoré deti dosahujú jednotlivé vývinové míľniky v rôznych obdobiach, niektoré skôr okolo 3. narodenín, iné až okolo 4,5 roka, čo je dôležité rešpektovať.
- 12-18 mesiacov: Dieťa sa učí sedieť bez opory a začína viac skúmať svoje okolie. V oblasti motoriky dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť, čím získava väčšiu nezávislosť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa v tomto období zahŕňa chápanie významu niektorých slov a reagovanie na jednoduché pokyny.
- 18-24 mesiacov: Dieťa v tomto období skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety, čo je kľúčový krok k samostatnosti. Motorika dieťaťa sa prejavuje učením sa stáť s oporou a vykonávaním prvých krokov s pomocou. V oblasti sociálneho a emocionálneho správania dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápať základné pokyny.
NÁŠ TIP: Hľadáte hračky pre 1 ročné dieťa? Zamerajte sa na hračky, ktoré podporujú chôdzu a objavovanie, ako sú napríklad chodítka, tlačidlá alebo interaktívne kocky.
- 2-3 roky (komplexný vývin): Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi. Motorika dieťaťa sa vyvíja tak, že dokáže chodiť s malou oporou alebo už aj samostatne. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa sa stáva sebavedomejším, dieťa začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi.
V ďalšej fáze tohto obdobia sa dieťa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie. Motorika dieťaťa zahŕňa učenie sa chodiť po schodoch s oporou a skúšanie stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku a priestorovú orientáciu. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa sa prejavuje porozumením jednoduchým pokynom, používaním viacerých slov a prejavovaním záujmu o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.
Následne sa dieťa stáva zvedavejším a zapája sa do rôznych hier a sociálnych aktivít. V oblasti motoriky sa dieťa stáva pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa sa vyznačuje napodobňovaním činností dospelých, rozvíjaním schopnosti spolupracovať a začínaním chápania konceptu zdieľania.
V tomto období dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety. Motorika dieťaťa zahŕňa schopnosť behať, skákať a používať príbor pri jedle. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa sa prejavuje porozumením jednoduchým otázkam, dieťa vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“.
Neskôr sa dieťa intenzívnejšie zapája do tvorivých hier a začína využívať svoju predstavivosť. Motorika dieťaťa zlepšuje svoje pohyby a zvláda chôdzu po schodoch s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa sa rozvíja prostredníctvom hrania sa s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty a chápe základné pravidlá spolupráce.
Pred dovŕšením troch rokov dieťa zlepšuje svoje komunikačné schopnosti, učí sa tvoriť komplexnejšie vety a viac rozumie rozhovorom dospelých. Motorika dieťaťa zvláda behať, skákať a loziť po preliezačkách, čím rozvíja svoju rovnováhu a celkovú obratnosť. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa sa prejavuje učením sa vyjadrovať svoje pocity, používaním viacerých slov a rozvíjaním schopnosti kooperácie.
Tesne pred dovŕšením troch rokov sa dieťa stáva sebavedomejším a intenzívnejšie prejavuje svoju tvorivosť. Motorika dieťaťa zvláda zložitejšie pohyby, ako je chôdza po schodoch bez pomoci, čo svedčí o značnej fyzickej zrelosti. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa sa prejavuje väčším sebavedomím a aktívnym zapájaním sa do hier s ostatnými deťmi.
Napokon, trojročné dieťa dokáže používať nožnice na jednoduché strihanie papiera a kreslí zložitejšie tvary, napríklad kruhy. Motorika dieťaťa má stabilnejšiu rovnováhu, dokáže behať a skákať na jednej nohe. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa sa prejavuje učením sa dodržiavať jednoduché pravidlá a chápaním dôležitosti spolupráce pri hrách.
V tomto veku sa dieťa stáva ešte tvorivejším a začína prejavovať vyššiu úroveň empatie voči iným ľuďom. Motorika dieťaťa dokáže skákať na jednej nohe, behať s väčšou istotou a používať jemné motorické schopnosti na manipuláciu s drobnými predmetmi. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa prejavuje záujem o hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, a začína chápať koncept striedania sa. Dieťa v tomto období zaznamenáva výrazný pokrok v oblasti jazyka a kognitívnych schopností. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa začína chápať abstraktnejšie koncepty, ako sú čas a poradie udalostí. Rado rozpráva príbehy a používa fantáziu pri hrách.
Detailný prehľad vývinu 3-ročného dieťaťa
Trojročné dieťa vstupuje do obdobia, keď prestáva byť batoľaťom a podľa vývinových tabuliek sa stáva mladším predškolákom. Rodičia často nevedia, čo je v tomto veku normálne, čo by malo dieťa vedieť a ako by malo fungovať. Je dôležité si uvedomiť, že niektoré deti dosahujú jednotlivé vývinové míľniky v rôznych obdobiach, no existujú všeobecné charakteristiky.
Výška a hmotnosť 3-ročného dieťaťa
Hmotnosť a výška 3-ročného dieťaťa sa líšia, ale existujú optimálne hodnoty, ktoré slúžia ako orientačný ukazovateľ zdravého vývinu.
| Pohlavie | Hmotnosť (kg) | Výška (cm) |
|---|---|---|
| Chlapček | 12,0 - 19,0 (optimálna 15,0) | 88,0 - 104,0 (optimálna 95,0) |
| Dievčatko | 11,5 - 18,0 (optimálna 14,0) | 87,0 - 101,0 (optimálna 94,0) |
Motorické zručnosti
V oblasti motorických zručností trojročné dieťa vykazuje značný pokrok:
- Hrubá motorika: Dieťa dokáže chytiť loptu do ohnutých paží, zvládne samostatne chôdzu hore aj dole schodmi, skáče znožmo do diaľky a vie skákať na jednej nohe, čo svedčí o rozvoji rovnováhy a koordinácie.
- Jemná motorika: Dieťa dokáže držať ceruzku prstami, kreslí kruhy a zvislé či vodorovné čiary, vie si rozbaliť cukrík, vie sa obliecť a vyzliecť (hoci s menšou asistenciou), skladá papier a učí sa vyfarbovať omaľovánky. Pokúša sa kresliť človeka, často vo forme takzvaného hlavonožca, čo je významný krok vo vývine kresby a sebareprezentácie.
Jazykové schopnosti
Jazykový vývin trojročného dieťaťa je veľmi dynamický:
- Trojročné dieťa by malo ovládať základné pravidlá reči a aktívne používať 600 - 1000 slov, čo značne rozširuje jeho komunikačné možnosti.
- Zrozumiteľnosť reči by mala byť asi 80%, čo znamená, že väčšinu toho, čo hovorí, by mali rozumieť aj ľudia mimo najbližšej rodiny.
- Dieťa by malo vedieť povedať svoje meno a odpovedať na otázku „Koľko máš rokov?“, čím preukazuje sebauvedomenie a základné vedomosti o sebe.
- Malo by hovoriť v trojslovných vetách a napodobňovať melódiu reči.
- Jedno z troch slov by malo byť sloveso, čo je kľúčové pre tvorbu plnohodnotných viet.
- V tomto veku by malo dieťa používať aj zámená a vedieť prerozprávať krátky príbeh, napríklad o 3 - 4 vetách, čo svedčí o rozvoji pamäti a naratívnych schopností.
Sociálny a emocionálny vývin
V oblasti sociálneho a emocionálneho vývinu trojročné dieťa prechádza dôležitými zmenami:
- Stáva sa viac nezávislým.
- Je menej zamerané samo na seba a prejavuje menej agresívneho správania, čo naznačuje rastúcu schopnosť regulácie emócií.
- Začína viac rozumieť pocitom druhých a viac reaguje na iné deti, pričom začína s nimi vytvárať priateľstvá, čo je dôležité pre rozvoj sociálnych zručností.
- Stáva sa viac schopným deliť sa o veci, napríklad hračky, aj keď to môže byť stále výzva.
- Začína sa identifikovať so svojím pohlavím a začína vnímať rozdeľovanie rolí v spoločnosti.
- Začína sa viac zaujímať o štruktúrovanú hru a trávi čoraz viac času aktivitami, kde zapája svoju fantáziu.
- Pravdepodobne sa objaví aj nejaký ten imaginárny priateľ, čo je normálny prejav rozvíjajúcej sa fantázie.
- Zmysel pre čas a jeho chápanie už by malo byť pre dieťa jasnejšie.
- Chápe a orientuje sa vo svojej dennej rutine.
- Je schopné vnímať seba ako samostatnú osobu, vyjadruje to slovami „JA PEŤKO“.
- Hovorí o sebe v 1. osobe.
- Pravdepodobne začne ukazovať svoju „priečnu“ tvár a začne pomerne intenzívne odolávať vašim požiadavkám.
- Začne skrátka neposlúchať a testovať vaše hranice, čo je prirodzená súčasť vývinu autonómie.
Kognitívny vývin
V kognitívnom vývine trojročné dieťa prechádza do takzvaného opytovacieho obdobia:
- Obvykle má veľa otázok: „Prečo je obloha modrá?“, čím prejavuje rastúcu zvedavosť a túžbu po poznaní.
- Malo by vedieť správne pomenovať základné farby.
- Pochopiť pojmy „rovnaký“ a „rozdielny“.
- Porozumieť a vykonať pokyn zložený z troch častí, napríklad „choď do izbičky, vezmi bábiku a prines ju sem“.
- Zapamätať si časť príbehu, čo ukazuje rozvoj pamäte.
- Počítať a začať chápať súvislosti narábania s číslami.
- Triediť predmety podľa tvaru a farby.
- Poskladať veku primerané puzzle, čo rozvíja priestorovú orientáciu a logické myslenie.
Výzvy v súvislosti s vývinom a správaním detí v súčasnosti
Súčasná spoločnosť prináša so sebou nové výzvy a faktory, ktoré významne ovplyvňujú vývin a správanie detí, niekedy s negatívnymi dôsledkami. Pedagogicko-psychologická prax sa čoraz viac stretáva s nežiaducimi prejavmi, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť.
Devalvačné prejavy žiakov voči učiteľom
V spoločnosti, ale aj v odborných kruhoch sa všeobecne konštatuje, že v školách sa čoraz častejšie objavuje nežiaduce správanie žiakov, a to nielen voči spolužiakom, ale aj voči učiteľom. Príčin je viacero. Súvisia napríklad s autoritou učiteľa, nevhodnými interakčnými vzťahmi medzi učiteľom a žiakom, ktoré môžu vyústiť až do devalvačných prejavov žiaka voči učiteľovi a podobne. Od počiatkov výchovy a vzdelávania v spoločnosti bola učiteľovi prejavovaná úcta. Dnes sa však čoraz častejšie stretávame s presne opačným fenoménom. Učiteľ už zďaleka nemá v spoločnosti takú autoritu ako v minulosti. Prejavy neúcty voči učiteľovi sú viditeľné aj na našich školách.
Mimoriadne významným činiteľom pôsobiacim na efektívnosť priebehu a výsledkov učebnej činnosti žiakov sú interakčné vzťahy. Pedagogika a psychológia im dosiaľ venovali patričnú pozornosť. Realita je však taká, že v interakčných vzťahoch sa v posledných rokoch objavujú, a to čoraz viac, aj také, ktoré môžeme jednoznačne charakterizovať ako nežiaduce.
Formy devalvácie a ich dôsledky
Ide o takzvané devalvačné pôsobenia zo strany žiakov, pod ktorými rozumieme napríklad narúšanie edukačného procesu rôznymi nežiaducimi činnosťami žiakov, vrátane devalvačných postojov a prejavov k učiteľovi. Prejavy a formy devalvácie môžu byť rôzne. Môžu to byť prejavy nepriateľského správania, priame šikanovanie, kyberšikanovanie, zasahovanie do činnosti učiteľa, urážanie, ponižovanie, nedodržiavanie požadovaných pravidiel, a podobne. Tieto prejavy v edukačnom procese mimoriadne negatívne vplývajú na jeho priebeh a výsledky. V praxi sa stretávame aj s učiteľmi, najmä učiteľkami, ktoré práve pre uvedené prejavy opúšťajú učiteľské povolanie. Súčasnosť, aj keď nie je priamo alarmujúca, si vyžaduje našu pedagogicko-psychologickú pozornosť. Pedagógovia tieto a podobné vplyvy žiakov môžu opisovať a charakterizovať, avšak treba priamo a jednoznačne uviesť, že nie sú systematicky spracované. Pedagógovia a psychológovia sa danej oblasti začínajú zodpovednejšie venovať až v ostatných rokoch.
Nárast deviantného správania a agresivity
Nárast deviantného správania u mladej generácie má stúpajúci trend a čím ďalej, tým viac je jeho výskyt častejší aj u školopovinných žiakov, nezriedka v školskom prostredí (Hroncová, 2016, s. 117). Na túto situáciu poukazuje aj „Správa o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja“, ktorú vypracovalo MŠ VaV SR v roku 2013. V tejto správe, v úlohe RS-6-3 pod názvom „Zvýšiť bezpečnosť v školách a školských zariadeniach“ sa uvádza, že za výrazný problém školstva sa považuje ohrozovanie bezpečnosti detí a žiakov, pedagogického a nepedagogického personálu školy, čo zahŕňa šikanovanie žiakov, napádanie učiteľov zo strany žiakov alebo zákonných zástupcov. Ministerstvo školstva otvorene priznáva existenciu závažných výchovných problémov so žiakmi a navrhuje zvýšiť počet odborných zamestnancov, napríklad sociálnych pedagógov, pre oblasť prevencie rizikového správania žiakov.
Vyučovacie a výchovné procesy, ktoré prebiehajú v prostredí školy, sú sprevádzané a ovplyvňované mnohými faktormi. Niektoré vyučovací proces zjednodušujú a iné ho komplikujú, prípadne znemožňujú. Jedným z takýchto faktorov je agresivita, ktorej výskyt v školskom prostredí je v súčasnosti čoraz častejší. Agresivitou je každé zámerné správanie, ktorého motívom je otvorenou alebo symbolickou formou spôsobiť niekomu alebo niečomu škodu, krivdu alebo bolesť. Agresivita je súčasťou ľudskej prirodzenosti a vo vývoji dieťaťa hrá veľkú úlohu. Vnútorná prudkosť dodáva dieťaťu energiu a motiváciu, ktoré sú potrebné pri sebaprekonávaní. Podporuje úspech, ak zostane v medziach, ktoré dieťa dokáže kontrolovať (Antier 2004, s. 9). Úlohou výchovy nie je teda agresivitu celkom odstraňovať, ale usmerniť ju, aby bolo možné mobilizovať túto energiu pre dosiahnutie pozitívnych cieľov ako pre seba, tak aj pre ostatných.
Odvaha a arogancia žiakov v školách vzrastajú merne so strachom pedagógov, ktorý im zväzuje ruky v otázkach zverejnenia a riešenia kritických situácií. Správanie agresívnych študentov je nevyspytateľné a často ohrozuje psychické a fyzické zdravie rovesníkov a pedagógov. Takéto správanie je spravidla dôsledkom výchovy v rodinnom prostredí, alebo reakciou na nevhodné podnety zo širšieho spoločenského prostredia jednotlivca. Keďže výchovné procesy prebiehajúce v rodine veľmi významne ovplyvňujú hodnotovú orientáciu detí a mladých ľudí, ich názor na seba, svet okolo nás a ich schopnosť asertívne zvládať životné situácie, treba si uvedomiť význam zámerného preventívneho pôsobenia.
Vplyv médií a počítačových hier na detský vývin
Veľkú moc ovplyvňovať myslenie, konanie a pocity ľudí majú v súčasnosti aj médiá. Popularita filmov a rozšírenie televízie spolu s možnosťou opakovane vidieť rôzne formy agresívneho správania vyvolávajú obavy, či to nepôsobí ako návod a nedáva to podnet jednotlivcovi správať sa rovnako. Na základe výskumov je zrejmé, že „opakované pozorovanie agresívneho správania je zdrojom formovania agresívnych kognitívnych scenárov, ktoré sa môžu využívať v reálnych situáciách“ (Lovaš, 2010, s. 56). Prostredníctvom televízie možno manipulovať s informáciami, zjednodušovať realitu a jednoznačne preferovať niektoré názory. Pre dospelého človeka nepredstavuje škodlivý obsah, ako je napríklad násilie, významnú hrozbu identifikácie s násilným správaním. Dieťa sa však s rovnakým obsahom vyrovnáva úplne iným spôsobom. Násilie a agresia, ktorú pozoruje, mu môže poslúžiť ako vzor vhodný na napodobňovanie. Časté pozorovanie násilia upevňuje presvedčenie dieťaťa o prípustnosti agresivity ako prostriedku na dosiahnutie vlastných cieľov (Martínek, 2009). Riziko je závislé od veku, mentálnej a emocionálnej vyspelosti dieťaťa, či frekvencie sledovania násilných obsahov.
Obdobie školského veku je mimoriadne významné z hľadiska ďalšieho vývinu života jednotlivca, pretože sa v tejto fáze ontogenézy utvára a upevňuje jeho hodnotová orientácia. Formuje si obraz o sebe samom a o svete, ktorý ho obklopuje. V tomto období hľadania vlastnej identity je schopnosť identifikácie mimoriadne rozvinutá a idealizované postavy v médiách pôsobia na dospievajúcich veľmi závažne (Langmeier, Krejčířová, 2006). Priama či nepriama propagácia násilia však nie je jediným spúšťačom patologického správania mladých ľudí. V súvislosti s prínosom negatív tohto výdobytku doby možno spomenúť aj manipuláciu svedomia. Nevhodné komunikačné stratégie a vzory pôsobia často najmä na mladých ľudí veľmi prítiažlivo. Časté prezentácie násilia a brutality spôsobujú zvyšovanie tolerancie a až túžbu po napodobňovaní prezentovaného spôsobu správania, pretože takto správanie sa zafixuje, keď je pozitívne posilňované (Vágnerová, 2004). Aj v otázke prevencie vzniku násilia médiá prinášajú veľa negatív.
Významne podporovaná komerčnosťou jednotlivých produktov na trhu je aj masovosť a nekritickosť počítačových hier. Počítačové hry majú svoje výhody aj nevýhody. Medzi výhody môžeme zaradiť motivujúci účinok hier, bohaté podnety pre rozvoj tvorivého myslenia, vnímania i správania, modelovanie životných, najmä konfliktných situácií, čím sa dieťa pripravuje na ich riešenie. K negatívam patrí, že niektoré hry bez pozitívneho ovplyvňovania, či usmerňovania vedú k vzniku patologických javov (Habšudová, Vačková, Bednáriková, 2012). Interaktívne počítačové hry vťahujú konzumenta priamo do deja a vyžadujú jeho aktívny prístup a teda neraz osvojenie si postavy agresora. Stotožnenie hráča s hrdinami videohry je tým väčšie, čím viac sa scéna týchto hier za podpory špeciálnych trikov približuje skutočnosti. Ak je hlavná postava násilnícka, dieťa sa stotožní s jej deštruktívnym správaním. Násilie je v popredí celého deja. Zásah rodičov je nevyhnutný aj napriek tomu, že nie vždy možno zo strany rodičov dosiahnuť, aby dieťa takéto hry nehralo. V celej situácii pomáha vedomie, že pohľad rodičovského vzoru na násilnícke správanie je jednoznačne negatívny, a to núti dieťa nad tým uvažovať.
Okrem rád dospelých, ktoré sa nemusia vždy zhodovať, majú deti informácie od rovesníkov aj z mnohých médií (TV, mobily, PC, internet, tlač), ktoré nezriedka rizikové správanie hlavne takzvaných celebrít skôr adorujú. K ďalším faktorom, ktoré môžu ovplyvňovať správanie ľudí, patria postoje a správanie známych osobností, hudba, móda, umenie, šport, veda, životný štýl či hodnoty vyznávané spoločnosťou. Súčasná konzumná spoločnosť nie je pravdepodobne optimálnym prostredím na podporu zdravého životného štýlu, skôr naopak (Radimecký, 2011). Médiá vytvárajú dojem, že to, čo je v nich prezentované, kopíruje realitu a podáva obraz o skutočnom fungovaní spoločnosti. Deti, ale aj dospelí, sú vystavení zvyšovaniu tolerancie voči nekonformným spôsobom správania a reagovania v kritických, ale aj každodenných situáci
tags: #kolibova #dieta #a #jeho #vyvin