Predčasne Narodené Bábätko: Cesta K Životu, Starostlivosť v Inkubátore a Výzvy Po Príchode Domov

Čakanie na narodenie dieťatka je jedným z najkrajších období v živote každej ženy a súčasne aj celej rodiny. Deväť mesiacov sa venuje najväčšia pozornosť čoraz viac guľatejšiemu brušku. Atmosféra počas gravidity je nasýtená snívaním o budúcom živote v celom jeho bohatstve: o prvom úsmeve, džavotaní, krôčikoch, hádzaní loptou, až po prvú tanečnú. Snívanie prebieha automaticky, nevyslovene, skryto. Počas gravidity sa snaží väčšina nastávajúcich mamičiek pre svoje bábätko urobiť maximum. Ale aj napriek dôslednej starostlivosti môže dôjsť k rôznym komplikáciám.

Všetky detičky narodené pred ukončeným 37. týždňom gravidity označujeme ako nedonosené a nezrelé. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je za predčasný pôrod považovaný každý pôrod pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Na Slovensku sa každoročne z celkového počtu 55 000 až 60 000 narodených detí približne 7 až 8 % narodí predčasne. Tento údaj predstavuje každé 13. dieťa na Slovensku. Podobný trend vidíme aj globálne, kde sa ročne na svete v priemere narodí až 15 miliónov detí v predčasnom termíne, čo je každé desiate dieťa. Toto je veľké číslo, ktoré si zaslúži našu plnú pozornosť. Pôrodná hmotnosť u týchto detí je často pod 2500 gramov. Tieto deti, najmä tí najmenší, potrebujú k prežitiu špeciálne prostredie a náročnú starostlivosť na novorodeneckých jednotkách intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti. Predmetom neustálych diskusií je aj hranica prežívania (viability) extrémne nedonosených novorodencov, ktorá sa posúva do nižších vekových kategórií - týždňov tehotenstva. Na Slovensku je touto hranicou ukončený 24. týždeň tehotnosti. Sú však krajiny, kde je to 23. týždeň. Vďaka novým technológiám, množstvu nových znalostí a vyššej odbornosti lekárov, sa darí celosvetovo úspešne zachraňovať životy predčasne narodených novorodencov, avšak s týmto pokrokom prichádzajú aj nové výzvy v starostlivosti a podpore týchto najmenších bojovníkov.

Definícia a klasifikácia predčasne narodených detí

Ako už bolo spomenuté, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje za predčasne narodené dieťa každého novorodenca, ktorý sa narodí skôr ako je ukončený 37. gestačný týždeň. Gestačný vek je vek bábätka - plodu, ktorý dovŕšilo v brušku (maternici). Počíta sa od prvého dňa skončenia riadnej menštruácie. Dieťa je riadne donosené v 40. gestačnom týždni tehotenstva, s toleranciou plus mínus dva týždne. Detičky, ktoré prídu na svet v 40. týždni tehotenstva alebo najneskôr 2 týždne po ňom, sú považované za donosené. Ak sa dieťa narodí po 42. týždni, označuje sa ako prenášané.

Klasifikácia predčasne narodených detí je kľúčová pre potrebu diferencovanej starostlivosti, teda pre rozlíšenie špecifických potrieb jednotlivých skupín. Rozdeľujeme ich podľa gestačného veku, v ktorom sa narodili:

  • ľahká alebo hraničná nezrelosť: narodené medzi 32. až 36. týždňom tehotnosti, z toho 34. až 36. týždeň predstavuje takmer dve tretiny všetkých predčasne narodených novorodencov. Títo novorodenci väčšinou dosahujú hmotnosť donosených detí, no napriek tomu predčasný pôrod u nich môže spôsobiť viacero komplikácií. Predčasný pôrod v 8. mesiaci, teda v 32. týždni, je považovaný za hraničný. To neznamená, že v prípade takéhoto hraničného termínu nie je potrebná zvýšená starostlivosť. Stále je takýto pôrod charakterizovaný ako predčasný, takže rizikový. Je však vyššia pravdepodobnosť, že dieťa v inkubátore strávi podstatne menej času a riziko výskytu niektorých zdravotných komplikácií je nižšie, než v prípade extrémne nezrelých alebo nezrelých detí. V takomto prípade nemusí byť rozdiel medzi predčasniatkom a rovesníkmi taký priepastný.
  • stredná nezrelosť: narodené medzi 28. až 31. týždňom tehotnosti.
  • ťažká nezrelosť: narodené medzi 28. až 31. týždňom tehotnosti.
  • extrémna nezrelosť: narodené pred 28. týždňom tehotnosti. Tvorí približne 5 % zo všetkých predčasne narodených detí a predstavuje najzraniteľnejšiu skupinu. Vyžadujú vysokošpecializovanú a finančne náročnú zdravotnú starostlivosť v špecializovaných, tzv. perinatologických centrách. Predčasne narodené deti v tomto období sú veľmi chudé - často až kostnaté, keďže ich pôrodná hmotnosť je zvyčajne extrémne nízka, pod 1 kg. Štatisticky je hmotnosť novorodenca do 2,5 kg považovaná za nízku, pod hranicou 1,5 kg ide o veľmi nízku hmotnosť bábätka.

Platí, že čím je nižší gestačný týždeň, tým je riziko komplikácií u predčasne narodeného dieťaťa vyššie. Čím kratšie tehotenstvo trvá, tým je bábätko menej zrelé. Tým, že dieťatko nestihlo ešte dostatočne dozrieť v maternici, vyžaduje si špeciálnu starostlivosť. Životaschopnosť plodu je dohodou stanovená na 24. + 0. týždeň gravidity na Slovensku. Pozitívom pokroku v medicíne a špeciálne v neonatológii je, že zatiaľ čo v 90. rokoch sa za života neschopný považoval plod pred ukončením 30. gestačného týždňa s hmotnosťou menej ako 1 000 g, dnes sa táto hranica posunula až na 24. gestačný týždeň a hmotnosť plodu nad 500 g. Predčasný pôrod v 25. týždni či dokonca v 24. týždni, resp. predčasný pôrod v 6. mesiaci, predstavujú pre novorodenca vysoké riziko súvisiace s nezrelosťou všetkých systémov v organizme. Pre ich ďalší osud je totižto dôležitá starostlivosť na vysokošpecializovanom neonatologickom pracovisku s potrebným prístrojovým vybavením a erudovaným zdravotníckym personálom.

Tabuľka klasifikácie predčasne narodených detí podľa gestačného veku

Prečo dochádza k predčasnému pôrodu: Príčiny a rizikové faktory

Faktory, ktoré spôsobujú predčasný pôrod, sú rôznorodé a často viacfaktorové. Nie vždy sa v prípade tehotných žien podarí zistiť, prečo k predčasnému pôrodu došlo. Je však zrejmé, že príčin, prečo sa rodia deti predčasne je mnoho, pričom sa pravidelne objavujú nové sprievodné faktory. Tieto príčiny môžu súvisieť s chorobnými stavmi matky, plodu, aj vonkajšími faktormi.

Medzi časté rizikové faktory a príčiny patria:

  • Gynekologické komplikácie: Vrodené chyby maternice, prítomnosť myómov (nezhubných nádorov maternice) alebo viacplodové tehotenstvo, ktoré zaťažuje maternicu a môže viesť k jej predčasnému otváraniu.
  • Infekcie v tehotenstve: Rôzne infekcie, či už v oblasti genitálií, močových ciest alebo systémové infekcie, môžu vyvolať predčasné kontrakcie a pôrod.
  • Krvácanie v I. a II. trimestri: Krvácanie, ktoré sa vyskytne v skorých fázach tehotenstva, môže signalizovať problémy s placentou alebo iné komplikácie, ktoré zvyšujú riziko predčasného pôrodu.
  • Krátke obdobie medzi dvoma tehotenstvami: Nedodržanie odporúčaného intervalu medzi pôrodom a ďalšou tehotnosťou môže nedostatočne regenerovanú maternicu vystaviť zvýšenému riziku.
  • Opakované potraty v anamnéze: Ženy, ktoré prekonali opakované potraty, môžu mať oslabený krčok maternice alebo iné predispozície k predčasnému pôrodu.
  • Chronické ochorenia matky: Najmä cukrovka (diabetes mellitus), vysoký krvný tlak (hypertenzia) alebo ochorenia obličiek môžu nepriaznivo ovplyvniť priebeh tehotenstva.
  • Vyšší vek matky: Ďalším novodobým trendom je vyšší vek, v ktorom sa ženy rozhodujú pre materstvo. S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje aj riziko rôznych tehotenských komplikácií, vrátane predčasného pôrodu.
  • Vonkajšie faktory: Stres, fyzické preťaženie, zlá životospráva alebo expozícia toxickým látkam môžu tiež prispieť k predčasnému pôrodu.

V prípade, že je u ženy zvýšené riziko predčasného pôrodu, je možné sledovať určité varovné signály. Tie môžu byť znamením pôrodu mimo očakávaný termín. Príznaky môžu byť samostatné alebo sa môžu objaviť v rôznych kombináciách a opätovne mnohé závisí od priebehu tehotenstva a fázy predčasného pôrodu. V každom prípade je dôležité zachovať pokoj a čo najrýchlejšie kontaktovať svojho gynekológa. Pomôcť môže pokojová poloha na ľavom boku a zvýšenie príjmu tekutín. Lekári v perinatologických centrách (pericentrách), kde by sa mali rodiť veľmi nezrelé deti pred 29. týždňom, dokážu vďaka špeciálnemu vybaveniu a erudovanému personálu poskytnúť najvyššiu úroveň starostlivosti. Preto je veľmi dôležité, aby mamička s bábätkom v brušku („in utero“) bola prijatá do takéhoto centra. V prípadoch, že z rôznych dôvodov nie je možný preklad do pericentra, sú mamičky do pôrodu ošetrované v pôrodnici, kde sa im poskytuje prenatálna starostlivosť, vrátane podávania liekov na zrenie pľúc plodu.

Špecifické výzvy a zdravotné komplikácie predčasne narodených detí

Predčasniatka nie sú úplne pripravené na život mimo maternice. Ich nezrelé orgány a systémy predstavujú široké spektrum zdravotných problémov, ktoré si vyžadujú vysokošpecializovanú a intenzívnu starostlivosť. Najväčším problémom u predčasniatok je nezrelosť ich orgánov. Ak ich orgány nefungujú správne, môže to spôsobiť závažné zdravotné komplikácie, vznik chronických ochorení alebo až smrť.

Medzi najčastejšie a najzávažnejšie komplikácie patria:

  • Termolabilita: Vzhľadom k nízkym zásobám podkožného tuku a tenkej koži si nedokážu udržať telesnú teplotu a majú sklon podchladzovať sa. Inkubátor im poskytuje stabilné a teplé prostredie nevyhnutné na udržanie optimálnej telesnej teploty.
  • Problémy s dýchaním: K najzávažnejším komplikáciám súvisiacim s prematuritou patrí syndróm dychovej tiesne. Je spôsobený nedostatočnou tvorbou surfaktantu - látky, ktorá sa tvorí v pľúcnych bunkách a zabraňuje kolapsu pľúcnych mechúrikov. Stupeň postihnutia závisí od gestačného veku a pridružených ochorení. Prejavuje sa úsilným, namáhavým a zrýchleným dýchaním, neadekvátnou výmenou krvných plynov a nedostatočným okysličením krvi kyslíkom. Liečba spočíva pri miernych formách v podávaní kyslíka a ventilačnej podpore, pri závažnejších formách je potrebná umelá pľúcna ventilácia a aplikácia surfaktantu do pľúc cez tenkú hadičku. Pokiaľ dieťa vyžaduje dlhodobú ventiláciu pľúc a nedarí sa ho odpojiť z ventilátora, hrozí riziko rozvoja chronického pľúcneho ochorenia, tzv. bronchopulmonálnej dysplázie.
  • Srdcovocievne komplikácie: Vo včasnom popôrodnom období často dochádza k obehovej nestabilite a výkyvom krvného tlaku, či už v dôsledku nedostatočných sťahov srdcového svalu alebo nedostatočnej tvorby stresových hormónov (kortizolu). Niekedy je potrebné na prechodné obdobie podporiť krvný tlak liekmi, aby sme predišli nedostatočnému okysličeniu tkanív a orgánov. K ďalším komplikáciám patrí otvorená artériová spojka medzi srdcovnicou a pľúcnicou, ktorá by sa po pôrode mala uzavrieť.
  • Krvácanie do mozgových komôr: Predstavuje závažnú komplikáciu hlavne u ťažko prematúrnych novorodencov. Hlavnou príčinou je nezrelosť mozgového tkaniva aj ciev v okolí mozgových komôr a výkyvy krvného tlaku hlavne v prvých dňoch života.
  • Problémy s výživou: Predčasne narodené deti majú spomalenú pohyblivosť čriev, menej tráviacich enzýmov a spomalené vyprázdňovanie. Medzi pomerne časté komplikácie po záťaži tráviaceho traktu mliekom patrí nekrotizujúca enterokolitída. Je to zápalové ochorenie, ktoré postihuje rôzne dlhé úseky čreva, hlavne však koncovú časť tenkého čreva.
  • Metabolické komplikácie: Môžu zahŕňať problémy s hladinou cukru v krvi (hypoglykémia alebo hyperglykémia), nerovnováhu elektrolytov a iné metabolické poruchy.
  • Hematologické komplikácie: Častá je anémia (chudokrvnosť) v dôsledku nezrelosti krvotvorby a častých odberov krvi na vyšetrenia.
  • Znížená obranyschopnosť: Imunitný systém predčasniatok je nezrelý a nedokáže účinne bojovať s infekciami. Nezrelý imunitný systém spolu s množstvom hadičiek, od ktorých sú prvé dni a týždne závislé - vnútrožilová výživa, kanyla na podporu dýchania, močový katéter, atď. - zvyšuje riziko systémových infekcií (sepsy).
  • Očné komplikácie: Retinopatia nezrelých novorodencov je ochorenie, ktoré postihuje sietnicu vplyvom atypicky sa tvoriacich ciev. Ohrození sú hlavne extrémne nezrelí novorodenci, ktorých je potrebné pravidelne kontrolovať očným lekárom a v prípade potreby včas zasiahnuť laserovou alebo chirurgickou liečbou.
  • Novorodenecká žltačka: Vyskytuje sa u nich bežne, avšak jej priebeh je komplikovanejší a trvá dlhšie ako u donosených detí.
  • Poruchy rastu a časté infekcie: Predčasniatka majú tendenciu pomalšie rásť a sú náchylnejšie na rôzne infekcie v prvých rokoch života.

Všetky tieto komplikácie si vyžadujú 24 hodín denne monitorovanie ich životných funkcií, aby sa sledovali prípadné komplikácie a bolo možné okamžite reagovať. Prioritou je nielen ich prežívanie, ale aj kvalita života a minimalizovanie rizika trvalých následkov.

Ako zvládnuť šestonedelie #3: Starostlivosť o bábätko

Inkubačná starostlivosť a rola inkubátora

Keď sa dieťatko narodí pred plánovaným termínom pôrodu, zväčša sú s tým spojené komplikácie, ktoré sú závislé od toho, o koľko skôr oproti plánovanému termínu pôrodu na svet prišlo. Predčasne narodené deti nemajú vyvinuté všetky orgány, najmä pľúca, srdce, mozog, ale aj tráviacu a vylučovaciu sústavu. A to so sebou prináša komplikácie a riziká. Dieťa môže byť umiestnené v inkubátore a odlúčené od maminy, ale môže mať aj vážnejšie komplikácie a absolvuje pobyt na špecializovanom oddelení. Predčasniatko je väčšinu času v inkubátore, kde sa vyvíjajú jeho orgány, ktoré by sa za normálnych okolností vyvinuli pred termínom pôrodu. V inkubátore sa vytvárajú podmienky, ktoré im umožňujú dosahovať ďalší vývin.

Inkubátor je v podstate vysoko technologické zariadenie, ktoré simuluje prostredie maternice a je navrhnuté tak, aby pomáhalo predčasne narodeným deťom prežiť a prosperovať mimo tela matky. Poskytuje kontrolované a stabilné prostredie, ktoré je nevyhnutné pre nezrelé telo dieťaťa.

Hlavné funkcie inkubátora zahŕňajú:

  • Regulácia teploty: Ako už bolo spomenuté, predčasniatka majú problém s termoreguláciou. Inkubátor udržuje stálu a optimálnu telesnú teplotu, čím predchádza podchladeniu a znižuje energetický výdaj dieťaťa.
  • Kontrola vlhkosti: Vysoká vlhkosť vzduchu v inkubátore pomáha znižovať straty tekutín cez nezrelú kožu dieťaťa a zabraňuje jej vysychaniu.
  • Sterilné prostredie: Inkubátor poskytuje chránené prostredie, ktoré minimalizuje riziko infekcií, na ktoré sú predčasne narodené deti extrémne náchylné kvôli svojmu nezrelému imunitnému systému.
  • Prístup k medicínskemu vybaveniu: Inkubátor umožňuje bezpečné zavedenie a upevnenie rôznych medicínskych prístrojov, ako sú ventilátory, infúzne pumpy, monitory vitálnych funkcií a hadičky na výživu.
  • Kyslíková terapia: V prípade dýchacích problémov môže inkubátor dodávať dodatočný kyslík v presne regulovaných koncentráciách.
  • Zníženie vonkajších podnetov: Inkubátor chráni dieťa pred príliš silným svetlom, hlukom a inými stresujúcimi vonkajšími podnetmi, ktoré by mohli narušiť jeho citlivý vývoj.

Inkubačná starostlivosť je neoddeliteľnou súčasťou vysokošpecializovanej neonatologickej starostlivosti, ktorú poskytujú perinatologické centrá. Tieto centrá majú špeciálne vybavenie a erudovaný zdravotnícky personál, ktorý je schopný poskytnúť komplexnú starostlivosť extrémne a ťažko nezrelým novorodencom.

Detailný pohľad na inkubátor s predčasne narodeným bábätkom a monitormi

Ako dlho zostáva predčasne narodené dieťa v nemocnici a v inkubátore?

Dĺžka pobytu predčasne narodeného dieťaťa v inkubátore a celkovo v nemocnici je veľmi individuálna a závisí od mnohých faktorov, predovšetkým od gestačného veku, v ktorom sa dieťa narodilo, od jeho pôrodnej hmotnosti a od prípadných pridružených komplikácií. Každé dieťa je iné a nedonosené deti sa vyvíjajú inak a iným tempom.

Extrémne nedonosení novorodenci, ktorí sa narodili pred 28. týždňom tehotnosti, sa domov z nemocnice dostávajú po dlhých týždňoch až mesiacoch. Dĺžka hospitalizácie sa u nich pohybuje okolo 8 až 12 týždňov, ale môže to byť aj podstatne dlhšie. Vo väčšine prípadov sú prepúšťaní do domáceho prostredia niekedy okolo termínu plánovaného pôrodu. To znamená, že ak sa dieťa narodilo napríklad v 28. týždni, očakávaný termín pôrodu by bol v 40. týždni, čiže by strávilo v nemocnici približne 12 týždňov.

Novorodenci narodení v 32. až 36. gestačnom týždni sú považovaní za ľahko alebo hranične nezrelé. V takomto prípade nemusí byť rozdiel medzi predčasniatkom a rovesníkmi taký priepastný. Tieto deti strávia v inkubátore a v nemocnici podstatne menej času. Niekedy sa stane, že odídu domov aj skôr, ako bol termín pôrodu, ak ich zdravotný stav a vývoj napredujú dobre. Napriek tomu si môže starostlivosť o predčasne narodené dieťa stále vyžadovať vyššiu pozornosť, než ako by to bolo v prípade riadneho termínu pôrodu.

Pre lekárov a personál je prioritou zabezpečiť, aby dieťa bolo dostatočne stabilné a pripravené na život mimo nemocničného prostredia. To zahŕňa:

  • Stabilnú telesnú teplotu: Dieťa si musí dokázať samo udržať telesnú teplotu bez pomoci inkubátora.
  • Samostatné dýchanie: Musí byť schopné dýchať bez podpory prístrojov a mať stabilnú saturáciu kyslíka v krvi.
  • Adekvátny príjem potravy: Dieťa by malo byť schopné prijímať dostatočné množstvo mlieka perorálne (či už dojčením alebo z fľaše) a priberať na váhe.
  • Stabilný zdravotný stav: Bez akútnych zdravotných komplikácií a infekcií.
  • Hmotnosť: Hoci nie je primárnym kritériom, dieťa by malo dosiahnuť určitú minimálnu hmotnosť (často okolo 2000-2500 g), ktorá je znakom jeho celkového rastu a zrelosti.

Pokiaľ dieťa spĺňa tieto kritériá a rodičia sú vyškolení v domácej starostlivosti, môže byť prepustené domov. Obdobie pobytu predčasniatka v nemocnici nie je jednoduché ani pre jeho rodičov. Zažívajú strach, obavy o svoje dieťa, každý deň sú zasypaní množstvom nových informácií o zdravotnom stave, pozitívnych aj menej pozitívnych.

Podpora rodičov a kľúčová úloha kontaktu

Narodenie bábätka je pre celú rodinu veľkou udalosťou, avšak narodenie nedonoseného dieťaťa je pre všetkých stresujúce. Všetci boli vnútorne nastavení na určitý priebeh, ktorý je narušený. Z tohto plynie zmätok, neistota, zmeny na poslednú chvíľu, improvizácia. Do popredia sa dostáva predovšetkým šok a dezorientácia. Reakcie rodičov prechádzajú niekoľkými fázami. Prežívajú smútok, žiaľ, nepokoj, apatiu, vinu, hnev, depresiu. Môže byť prítomný stav, že necítia lásku k svojmu dieťaťu. Obavy o dieťa sprevádzajú život väčšiny rodičov. Do života rodiny vstupuje tím lekárov a sestričiek, ktorí sa vám budú snažiť pomôcť zvládnuť danú situáciu.

Pre rodičov a rovnako aj pre ich dieťa je nesmierne dôležitý vzájomný kontakt. Väčšina centier tento vzájomný kontakt podporuje a rodičia, hlavne matky, sú neoddeliteľnou súčasťou tímu, ktorý sa o bábätko stará. Je veľmi dôležité, aby rodičia boli pri svojom dieťati, aby cítilo ich vôňu, počulo ich hlas a cítilo ich dotyky. Mamičky a oteckovia by mali svoje dieťa držať pri sebe, aby mu dodali pocit bezpečia a pomohli mu v boji o život. Je to veľmi emocionálny a krásny proces, ktorý pomáha dieťaťu aj rodičom vytvoriť silnú väzbu.

Jedným z najúčinnejších spôsobov budovania tohto puta a podpory vývoja predčasne narodených detí je kontakt koža na kožu, tzv. klokankovanie (Kangaroo care). Ak to zdravotný stav dovoľuje, začať s klokankovaním je nesmierne dôležité. Bábätko si je možné priložiť telo na telo a už tu sa buduje jeho prepojenie s rodičom, ktoré pozitívne vplýva na ďalší vývoj. Prítomnosť rodiča pomáha stabilizovať tepovú frekvenciu dieťaťa, dýchanie a telesnú teplotu. Zároveň znižuje stres u dieťaťa aj rodičov. Kubkova mama opisuje: "V inkubátore nám Kubko schudol na 1800 g. Dvakrát za deň som sa mohla prísť za ním pozrieť, pohladkať ho. Neskôr mi ho dali na krátke klokankovanie. Bolo to pre mňa nesmierne ťažké obdobie: odlúčená od rodiny, s bábätkom v inkubátore, ktorému sa menil zdravotný stav zo dna na deň, raz bolo lepšie, raz horšie. Potoky slz, strach, smútok, sebaobvinovanie, striedali stavy radosti z každého Kubkovho pokroku a nádeje ísť domov."

Okrem fyzického kontaktu je dôležité bábätku sa prihovárať a komunikovať s ním, skúsiť jemné masáže a sledovať jeho malé každodenné pokroky, tešiť sa z nich, bábätko si fotografovať. Dôležité je tiež hovoriť o svojich problémoch so svojim partnerom, rodičmi, priateľmi, nenechávať si svoje pocity pre seba. Pre mamičky je vhodné, ak realizujú nenáročné športové aktivity, napríklad prechádzky, čo pomáha zmierniť stres a vyčerpanie.

Niekedy sa rodičia môžu cítiť bezmocne, zúfalo, vyčerpane, podráždene, s pocitmi previnilosti, osamotenia, nepochopenia, nerozhodnosti a s veľkými obavami z budúcnosti, ale i pocitom, že nič nezvládajú. Je dôležité si uvedomiť, že tieto pocity sú normálne. Tím lekárov a sestričiek je tu, aby pomohol. Vaša láska a prítomnosť dieťaťu určite pomôže tieto problémy prekonať.

Matka a dieťa počas klokankovania v nemocničnom prostredí

Výživa predčasne narodených detí: Význam dojčenia a špecifiká

Dojčenie má u detí, ktoré sa narodili skôr než v 38. týždni tehotenstva, snáď ešte väčší význam ako u donosených detí. Rôzne výskumy dokázali, že materské mlieko chráni nedonosencov napr. pred celkovou infekciou organizmu (sepsou) a nebezpečným zápalom čreva (nekrotizujúca enterokolitída). Navyše obsahuje gastrointestinálne rastové faktory, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú dozrievanie nezrelej črevnej sliznice u nedonosencov a tým aj to, aby črievko bolo funkčné. Mlieko matiek predčasne narodených detí je navyše uspôsobené pre špecifické potreby dieťaťa. Obsahuje viac bielkovín a viac imunologicky aktívnych látok, ktoré pomáhajú nezrelému imunitnému systému bojovať proti infekciám.

Nemenej významný je fakt, že deti pri satí z prsníka dýchajú pravidelnejšie a majú menej poklesov saturácii (nasýtenia krvi kyslíkom) ako deti kŕmené fľašou.Predčasne narodené deti sú schopné sa dojčiť, a to už od 27. - 30. týždňa tehotnosti, hoci spočiatku je sací reflex slabý. Ak má dieťatko problém so sacím reflexom a nie je schopné piť priamo z prsníka, neodporúča sa kŕmiť ho z fľaše cumľom. Odporúča sa kŕmenie alternatívnymi spôsobmi, napríklad striekačkou, cez cievku, pohárikom (cup-feeding) Babycup, alebo špeciálnou lyžičkou, ktoré nenarúšajú prirodzenú koordináciu sacích pohybov a neznižujú šance na neskoršie úspešné dojčenie. Dôležité je, aby sa u bábätka vytvoril sací a prehĺtací reflex. Nedonosené deti sú často spavejšie a majú dlhšie časové úseky spánku a dojčenie si nie vždy pýtajú. Preto je potrebné ich aktívne budiť na kŕmenie a pozorovať, ako priberajú na hmotnosti a ako často majú stolicu (ideálne 2- až 5-krát denne).

Odstriekavanie mlieka pre nedonosené dieťa: Pôrod nedonoseného dieťaťa sprevádza stres a únava, čo môže viesť k pomalšiemu začiatku tvorby mlieka. V prvých dňoch po pôrode môžu mať matky problém odsať mlieko odsávačkou a vhodnejšie bude ručné odstriekavanie. Je dôležité vedieť, že aj tých pár kvapiek, ktoré odstriekajú, je pre dieťa nevyhnutných - chránia ho pred infekciami, dodávajú potrebnú energiu. Pravdepodobne najefektívnejšie v takejto situácii je použitie profesionálnej odsávačky na obe prsia. Je najúčinnejšia pri stimulácii prolaktínu - hormónu zodpovedného za tvorbu mlieka. Ostatné typy odsávačiek sú skôr vhodné na menej časté odsávanie. Skúsenosti mamičiek sú rôzne, aj také, že s odsávačkou mamička neodsala nič a najpohodlnejšie mlieko odstriekala ručne.

Ako často a ako dlho treba odsávať? V prvých 1 - 2 týždňoch po pôrode by matka mala odsávať veľmi často, 8 - 10x denne (aj v noci) - teda toľkokrát, koľkokrát je dojčený zdravý donosený novorodenec. Na začiatku je to len pár kvapiek odsatého mlieka (3 - 5 ml), časom sa objem bude zväčšovať. Je to množstvo, ktoré je v tomto čase normálne a treba vedieť, že je to zároveň pre dieťa postačujúce! Na začiatku odsávajte 10 -15 minút, čo stačí na stimuláciu prolaktínu. Potom, po naliatí prsníkov, odsávajte tak dlho, kým mlieko tečie a potom ešte 1 - 2 minúty. Posledné kvapky mlieka obsahujú veľké množstvo tukových molekúl, ktoré predstavujú väčšinu kalórií mlieka. Prsia sa tiež potrebujú čo najviac vyprázdňovať, inak si telo bude myslieť, že mlieko, ktoré v prsiach zostalo, nie je potrebné a nabudúce sa ho vytvorí menej.

Matky nedonosených detí sa často obávajú, či sa im tvorí „normálne“ množstvo mlieka. Týmto ženám trvá prechod od niekoľkých kvapiek mlieka k väčšiemu objemu dlhšiu dobu (než je zvyčajných 2 - 6 dní). Odborníci sa domnievajú, že to môže byť spôsobené komplikáciami v tehotenstve, prípadne užívaním liekov. Neznamená to však, že matka nebude schopná tvoriť dostatok mlieka pre svoje dieťa, len jej potrvá dlhšie. Údaje z Laktačnej ligy hovoria o tom, že v ideálnom prípade do konca 2. týždňa odsávania je žena schopná tvoriť okolo 500 ml mlieka každý deň.

Čo urobiť, aby sa zvýšila tvorba mlieka? To, čo ovplyvňuje tvorbu mlieka najviac, je únava, bolesť a stres. Adaptácii ženy, ako aj dieťaťu pomáha, ak matka trávi čo najviac času na novorodeneckom oddelení v prvých dňoch života dieťaťa, drží ho, cíti ho, sleduje. Odsávanie pri pohľade na dieťatko podporuje tok mlieka a jeho jednoduchšie vypudzovanie z prsníka. Ak to zdravotný stav dovoľuje, začať s Kangaroo care (klokankovanie). Tiež je možné využiť všetky ostatné prostriedky na podporu laktácie. Ak by mamička nemala dostatok mlieka, máme v nemocnici banku materského mlieka, ktoré pochádza od darcov.

Skúsenosti, aké zažila Kubkova mama, sú výrečné: "Poctivo som si odsávala mliečko vo dne v noci, lebo som vedela, že okrem môjho mliečka, ktoré je pre neho doslova liekom, a občasnej návštevy som pre neho už viac v tom čase nemohla urobiť. Každé tri hodiny odsávačka v ruke, vo dne v noci, so slzami rinúcimi sa po lícach, keď okolo mňa cuckali spokojné bábätká pri svojich mamičkách. Snažila som sa udržiavať dostatočnú tvorbu mlieka, až nadprodukciu. Vedela som, že to, čo Kubka priláka k prsníku bude výdatná tvorba mlieka. Už mi nestačila jedna nádoba na jedno odsávanie. Túžila som mať malého pri sebe, dojčiť ho. Lekárky mi to zakázali. Vraj má presne odmeranú dávku výživy v infúzii. Pri klokankovaní sa dral na prsník a ja som si ho nemohla priložiť. Bolo to strašné. Raz som neposlúchla a Kubko si trochu potiahol. Joj, aká som bola šťastná, že to vedel! Bolo to moje a Kubkove mliečne tajomstvo. Mala som našťastie toľko mlieka, že nikdy nemusel dostať mlieko od iných matiek ani umelé mlieko."

Matka odsáva materské mlieko pomocou odsávačky

Vývoj a dlhodobá prognóza predčasne narodených detí

Prognóza nedonosených novorodencov závisí od gestačného týždňa, v ktorom sa narodili a pridružených popôrodných komplikácií. Aj keď sa v ostatných rokoch starostlivosť o predčasne narodených novorodencov a ich prognóza dramaticky zlepšila vďaka novým technológiám, množstvu nových znalostí a vyššej odbornosti lekárov, novorodenci pod 28. týždňom tehotenstva sú stále ohrození vyšším rizikom trvalých následkov. Napriek tomu, že sa narodili predčasne a s nízkou hmotnosťou, majú neuveriteľnú vôľu žiť a silu bojovať. Zdravotná starostlivosť je teraz na takej úrovni, že dokážeme pomôcť deťom, ktoré sa narodili predčasne.

Po prepustení do domácej starostlivosti sú nedonosení novorodenci pod dohľadom mnohých odborníkov - pneumológov, neurológov, oftalmológov a iných špecialistov. Potrebné budú pravidelnejšie návštevy pediatra, neurológa, ortopéda, pneumológa, hematológa, očného lekára, fyzioterapeuta a neskôr možno aj psychológa. Predčasne narodené deti sú intenzívnejšie sledované minimálne do 3. roku života. Aj po príchode domov, na základe prognózy, je dôležité bábätko monitorovať. Nedonosené deti majú šancu dobehnúť svojich rovesníkov, ale záleží to na mnohých faktoroch.

Vo vývoji predčasne narodených detí sa môžu objaviť určité oneskorenia a dlhodobé následky. Zhruba okolo 3. mesiaca dozrieva nervový a pohybový systém bábätka. V prvých mesiacoch sa môžu vyskytnúť problémy s koordináciou či rovnováhou. Ide často o prirodzené oneskorenie v rámci neuromotorického vývoja. To môže súvisieť s dlhším časom potrebným na učenie sa chôdze, ale aj učenie sa reči. Nesprávny vývoj sa môže týkať aj asymetrie pri používaní končatín - dieťatko využíva len jednu stranu svojho tela. Pretrvávať môže problém s koordináciou pri pohybe hlavičky alebo ochabnuté svalstvo v končatinách. Príznakom nesprávneho vývoja môžu byť oneskorené pohyby alebo trasenie končatín pri plači. Mnohé z psychomotorických nedostatkov sa môžu vytratiť alebo je potrebná diagnostika a vhodná terapia, ktorou sa dá vývoj upraviť správnym smerom. Kľúčové sú cvičenia a rehabilitácie.

Objaviť sa môžu aj dlhodobé následky, ako poruchy zraku alebo sluchu. Pomerne typickými sú poruchy pozornosti, hyperaktivita alebo vznik epilepsie. Závažná môže byť aj prognóza mentálneho postihnutia alebo výskyt detskej mozgovej obrny. Zvyčajne do 12 mesiacov je tu neustále riziko toho, či nedonosenec nebude mať celoživotné následky. Vyskytovať sa môžu častejšie infekcie a problémom je aj slabšia imunita bábätka. V dojčenskom veku sú prítomné časté ochorenia dýchacích ciest (bronchopulmonálna dysplázia). Rodičov často trápi to, ako rýchlo priberajú predčasne narodené deti. Priberanie predčasne narodených detí je zvyčajne pomalšie vzhľadom na pomalší rast, problematickejšie trávenie a častejší výskyt infekcií. Pribúdanie hmotnosti nie je vždy smerodajné z hľadiska vývoja, rovnako ako u klasicky narodených detí by však malo dochádzať k nárastu telesnej hmotnosti. V prvých 3 mesiacoch by malo dieťatku pribudnúť zhruba 100 až 300 g na váhe za týždeň. Problémy s výživou a trávením, ako aj častejšie infekcie a ochorenia majú za následok, že bábätko nepriberá na hmotnosti tak, ako by malo. Prípadne, čo priberie, rýchlo stráca.

Hoci sa môžu niektoré ťažkosti v priebehu vývoja dieťaťa objaviť, nemusí to znamenať, že nedokáže predčasne narodené dieťa viesť plnohodnotný život. Príkladom je Kubko, o ktorom nám jeho mama, psychologička, rozpráva: "Aj keď to vyzeralo, že Kubko nebude mať následky po predčasnom pôrode, opak bol pravdou. Oneskoroval sa vo vývoji, meškal s otáčaním, lozením, chodením, často nám vraveli, že to je len preto, že je nedonosený, že to dobehne. Stále to ale nebolo úplne v poriadku. V 2,5 roku nám konečne určili diagnózu - detská mozgová obrna, ľahká forma. Kubka som dojčila 3 roky a 3 mesiace, kým sa spontánne neodstavil. Verím tomu, že jeho dobrý zdravotný stav napriek tej hrozivo znejúcej diagnóze má do veľkej miery tak veľmi pozitívne ovplyvnilo práve dojčenie. Veď roky dostával tú správnu potravu, ušitú jemu priamo na mieru, so stimuláciou všetkých zmyslov a podporou rozvoja mozgových prepojení. Sú za nami aj roky cvičenia Vojtovej metódy aj iných cvičení, hippoterapie, plávania, všemožnej stimulácie. A Kubko dnes chodí, behá, skáče, chodí po schodoch a je zaradený do bežnej škôlky. Niektorými vedomosťami je ďaleko popredu pred svojimi rovesníkmi, vo svojich 5 rokoch pozná abecedu, počíta, vie desiatky anglických slovíčok. Sú aj oblasti v ktorých zaostáva, hlavne čo sa týka motoriky, súvisí to ale so samotnou diagnózou a pracujeme na tom, aby to bolo lepšie. Nesmierne nás obohatil. Celú rodinu. Keď má dieťatko schopnosti a vedomosti vydreté, o to väčšiu radosť prináša každý jeho pokrok. Niekedy som sa spytovala: „Prečo práve my?“ Nikdy som nefajčila, nepila, snažila som sa žiť zdravo, sme hlboko veriaci ľudia. Prečo? Pýtajú sa aj ľudia okolo. Kedysi som to riešila naozaj často. Dnes už nie. Verím, že to bola Božia réžia. Pán Boh robí tak, ako On chce. A teraz, keď niekto označí postihnuté dieťa za „nešťastie“, tak si vravím, že Kubko je to najlepšie „nešťastie“, ktoré nás mohlo postretnúť. Máme dieťa s postihnutím a sme šťastná rodina. Nie je to vždy ľahké, ale je náš a veľmi, veľmi ho ľúbime." Táto skúsenosť svedčí o sile lásky, vytrvalosti a dôležitosti komplexnej podpory.

Ako zvládnuť šestonedelie #3: Starostlivosť o bábätko

Praktické rady pre rodičov predčasne narodených detí

Na úvod tohto odseku by sme radi poukázali, že najlepšie urobíte, ak sa ohľadom informácií o starostlivosti od vytvorenia vhodného prostredia až po kŕmenie poradíte so svojím pediatrom, ktorý vám presne vysvetlí, ako v konkrétnom prípade v starostlivosti o predčasne narodené dieťatko postupovať. Poradiť sa môžete aj s personálom na neonatologickom oddelení, v prípade, že dieťatko dostanete do domácej starostlivosti. Rodičia nesmú hlavne v počiatkoch po narodení bábätka zúfať, hoci vidieť v prvom okamihu ich dieťatko na prístrojoch v inkubátore nemusí byť príjemný pohľad (hlavne, ak ide o extrémne nezrelého nedonosenca).

Tu sú niektoré dôležité rady pre rodičov:

  1. Vzájomný kontakt je kľúčový: Podľa možností sa bábätku prihovárajte a komunikujte s ním, váš vzájomný kontakt je dôležitý. Hovorte s ním, pohlaďte ho. Ak je to zo strany lekárov neskôr umožnené, aplikujte tzv. klokankovanie - bábätko si je možné priložiť telo na telo a už tu sa buduje jeho prepojenie s rodičom, ktoré pozitívne vplýva na ďalší vývoj. Obavy o dieťa sprevádzajú život väčšiny rodičov. Bude preto potrebovať Vašu lásku a prítomnosť, ktorá mu určite pomôže tieto problémy prekonať.
  2. Podpora dojčenia a výživy: Kŕmenie bude závisieť od zdravotného stavu bábätka, už v počiatkoch však bude potrebné odsávanie materského mlieka, na čo netreba zabúdať už pár hodín po pôrode. Odsávať bude potrebné aj niekoľkokrát do dňa (8- až 10-krát). Dieťatko bude s veľkou pravdepodobnosťou v počiatkoch kŕmené cez nosovú alebo ústnu sondu, prípadne cez sondu zavedenú do žalúdka. Osvedčila sa tiež výživa podávaná nedonosencom cez žily (intravenózne). Neskôr môže byť mamičke dovolené dojčenie a aj minimálne množstvo materského mlieka, ktoré dieťatko prijme z prsníka, je veľmi pozitívne. Dôležité je, aby sa u bábätka vytvoril sací a prehĺtací reflex. Pozorujte, ako priberá bábätko na hmotnosti. Vhodné je sledovať stolicu u bábätka a v prípade, že dojčenie nie je dostačujúce, bude potrebné prikrmovanie. S prikrmovaním nedonosencov je vhodné začať vo veku 5. - 8. mesiaca (korigovaného veku, t.j. odpočítajte týždne predčasného narodenia).
  3. Starostlivosť po prepustení z nemocnice: Neskôr musia rodiča predčasne narodeného novorodenca počítať aj s tým, že po návrate z nemocnice je potrebné vo zvýšenej miere v starostlivosti pokračovať. Potrebné budú pravidelnejšie návštevy pediatra, neurológa, ortopéda, pneumológa, hematológa, očného lekára, fyzioterapeuta a neskôr možno aj psychológa. Predčasne narodené deti sú intenzívnejšie sledované minimálne do 3. roku života. Aj po príchode domov, na základe prognózy, je dôležité bábätko monitorovať.
  4. Emocionálna podpora pre rodičov: Pre mamičky je vhodné, ak realizujú nenáročné športové aktivity, napríklad prechádzky. Je dobré hovoriť o svojich problémoch so svojim partnerom, rodičmi, priateľmi, nenechávať si svoje pocity pre seba. Je dobré komunikovať s príbuznými o malých každodenných pokrokoch dieťaťa, tešiť sa z nich, bábätko si fotografovať. Rodičia často prežívajú zložité emócie - bezmocnosť, zúfalstvo, vyčerpanie, podráždenie, pocity previnilosti, osamotenia, nepochopenia, nerozhodnosti, veľké obavy z budúcnosti, ale i pocit, že nič nezvládajú. Je dôležité hľadať podporu a nehanbiť sa za tieto pocity.

Rodičia s predčasne narodeným bábätkom doma, obklopení láskou

MUDr. [meno autorky z dát] je pediatrička-neonatologička a matka 16-ročných dvojičiek. Jedenásť rokov pracovala na novorodeneckej klinike v Detskej nemocnici v Košiciach. Od roku 2011 pracuje ako neonatologička v jednej z bratislavských pôrodníc. Absolvovala odborné stáže v Grazi, v Prahe a Salzburské semináre pre lekárov v odbore Maternal and Infant Health. Svoju vysnívanú prácu berie zároveň ako poslanie a pristupuje k nej s veľkým rešpektom. Je nádherné vítať nových človiečikov a pomáhať im pri ich prvých životných krokoch.Autorka: MUDr. [meno autorky z dát] je pediatrička-neonatologička a matka 16-ročných dvojičiek. Jedenásť rokov pracovala na novorodeneckej klinike v Detskej nemocnici v Košiciach. Od roku 2011 pracuje ako neonatologička v jednej z bratislavských pôrodníc. Absolvovala odborné stáže v Grazi, v Prahe a Salzburské semináre pre lekárov v odbore Maternal and Infant Health. Svoju vysnívanú prácu berie zároveň ako poslanie a pristupuje k nej s veľkým rešpektom. Je nádherné vítať nových človiečikov a pomáhať im pri ich prvých životných krokoch.

tags: #kolko #dni #musi #by #predcasne #narodene

Populárne príspevky: