Rozhodnutie o tom, kedy sa stať matkou, je veľmi osobné a závisí od mnohých faktorov. V dnešnej dobe sa však mnoho žien rozhoduje odložiť materstvo na neskôr. Po desiatky rokov bolo materstvo v mladom veku normou, no posledné desaťročia priniesli výraznú zmenu, kedy sa vek prvorodičiek posúva k hranici tridsiatky, a často aj za ňu. Tento posun otvára diskusiu o ideálnom čase na založenie rodiny, pričom prináša so sebou nové výzvy, ale aj prekvapivé výhody.
I. Mladé Materstvo: Spomienky a Realita Generácií
V minulosti bolo materstvo v mladom veku bežné a spoločensky akceptované. Ženy vstupovali do tohto životného obdobia často už ako dvadsaťročné, niekedy dokonca skôr. Príbehy žien, ktoré rodili v mladosti, nám dnes ponúkajú jedinečný pohľad na výhody a úskalia tohto rozhodnutia.
Pani Renáta (53) patrí do generácie, v ktorej tehotná 18- až 20-ročná žena nebola ničím výnimočným. Sama maturovala už s bruškom a o pol roka na to sa tešila z dcérky Miriamky. Hoci jej tehotenstvo nebolo jednoduché - „Tehotenstvo som neznášala dobre, pretože mi bývalo veľmi zle, vracala som a ku koncu tehotenstva som sa na jeden mesiac ocitla aj v nemocnici s nohami vyviazanými hore,“ spomína pani Renáta, ktorej hrozil predčasný pôrod, ale nakoniec sa podarilo bábätko v brušku udržať - radosť z dcérky bola obrovská. Pôrod bol ťažký a ešte dlho po ňom ledva chodila. „Bola som riadne roztrhaná a pozašívaná. Štípalo to a bolelo,“ spomína si. Z bábätka sa však veľmi tešila. „Bola som čerstvo po svadbe, stále veľmi zaľúbená, takže som doslova kvitla. Mlieka som mala dosť, mohla som dojčiť, čiže všetko vyzeralo priam ako idylka.“
Po pár týždňoch však prišla prvá výraznejšia únava. „Vtedy som nemala automatickú práčku, umývačku… Plienky sa vyvárali. Bol to jeden veľký kolobeh starostlivosti.“ Pani Renáta priznáva, že niekedy mala slzy na krajíčku, keď sa jej rovesníčky chystali na diskotéku či chatu, a ona musela byť doma s dieťaťom a starať sa oň. Nič to však nemenilo na láske, ktorú k dcére cítila. O rok a pol sa jej narodil syn Patrik. Láska sa znásobila, ale povinnosti a starosti sa ešte zvýšili. „Teraz premýšľam, ako som to vlastne mohla všetko zvládnuť. Keď si predstavím, že by som to mala znova absolvovať napríklad v tridsaťpäťke, je to pre mňa niečo nadľudské,“ dodáva pani Renáta.
Za výhodu materstva v mladosti považuje to, že bola veľmi vitálna, príliš nerozmýšľala nad „ťažkými“ témami ako matky v neskoršom veku. Dobré bolo aj to, že bola finančne zabezpečená, pretože mala o desať rokov staršieho manžela, ktorý dobre zarábal, a mali aj vlastný trojizbový byt. Nevýhodou bolo to, že si nemohla užívať slobodu a všetok jej čas patril deťom. Keď však deti odrástli a v meste stretla svoje bývalé spolužiačky, ktoré mali po tridsiatke a ešte len teraz tlačili pred sebou kočík, v duchu si povedala, že im to vôbec nezávidí. Ako tridsiatnička si mohla opäť užívať akú-takú slobodu, uzatvára pani Renáta, ktorá je už babičkou štyroch vnúčatiek. Podľa nej je najlepší vek pre prvorodičky určite pod 30 rokov. Keby rodila v 40-tke, mala by teraz iba 13-ročné dieťa, čo si ani nevie predstaviť. Pani Renáta je rada, že svoje deti mala v mladom veku, pretože tak mala šancu stať sa aj mladou babičkou, a tak má ešte silu venovať sa vnúčatkám.
Podobnú skúsenosť má aj pani Dáška (38), ktorá rodila v 20-tke. Dnes, keď ešte nemá ani 40 rokov, sa teší z takmer 19-ročného syna a nevie si to vynachváliť. Pani Dáška sa stala maminou neplánovane, skrátka sa „zadarilo“, no keďže svojho milého ľúbila, tehotenstvu sa potešila. Hoci ju budúci otecko opustil v druhom mesiaci tehotenstva a stala sa slobodnou mamičkou, na interrupciu ani nepomyslela. Keďže žila so svojimi rodičmi, pomáhali jej s výchovou syna Filipka, ktorý je už dospelý. „Chýbali mi kamarátky, nemohla som ísť len tak von, ale na druhej strane som syna tak ľúbila, že by som si už život bez neho nevedela predstaviť.“ Priznáva, že boli aj ťažšie momenty, niekedy si vravela, že už nevládze, ale potom sa znova nakopla a išlo to. Je presvedčená, že výchovu malého dieťaťa s pomocou rodičov zvládla veľmi dobre. Keďže už vie, čo materstvo zahŕňa, rodenie v 38 rokoch si nevie predstaviť. „Nie, to nie!“ odpovedala jasne. Podľa nej ideálny vek pre prvorodičky je 20 rokov.
II. Posun Veku Prvorodičiek: Európsky a Slovenský Kontext
Vek, v ktorom sa ženy rozhodnú mať prvé dieťa, sa neustále zvyšuje. Trend pozorujeme aj na Slovensku, veď za posledných 50 rokov sa v priemere rodí o 5 rokov neskôr. Ženy v Európskej únii odsúvajú na čoraz neskôr prvý pôrod a v priemere to je až krátko pred dovŕšením 30 rokov. Podľa odborníkov sa tento trend nezmení, píše euronews.com. Podľa oficiálnych údajov sa ženy v Európskej únii stávajú matkami v priemere vo veku 29,8 roka, pred desiatimi rokmi to bolo približne o jeden rok skôr. V roku 2022 bol priemerný vek ženy, kedy porodila prvé dieťa v EÚ, 29,7 roka. Za posledných desať rokov sa priemerný vek žien, ktoré porodia svoje prvé dieťa, zvýšil vo všetkých krajinách Európskej únie vrátane Slovenska. V roku 2013 to bolo v priemere 28,8 a v roku 2022 už 29,7.
V rámci európskych krajín sú v priemere najmladšie matky (24,7 roka) v Moldavsku až po Taliansko s priemerným vekom 31,8 roka. Keď sa prizrieme rebríčku priemerného veku žien pri pôrode prvého dieťaťa v roku 2022, Slovensko sa nachádza na chvoste - 3. v poradí so ženami, ktoré sa prvorodičkami stávajú relatívne v nižšom veku - priemerne 27,3 rokov. Pred nami na prvých priečkach sa nachádzajú Bulharsko (26,6), Rumunsko (27,0), Slovensko (27,3), tesne za nami sú Lotyšsko, Litva a Poľsko. V Česku je to 28,8. Na opačnom konci, teda krajiny s najvyšším priemerným vekom, kedy majú ženy prvé dieťa v roku 2022, vedie Taliansko (31,7 rokov), Španielsko (31,6 rokov) a Írsko (31,5 rokov). Hoci tieto ukazovatele neustále stúpajú, na Slovensku sú stále nižšie ako u našich európskych susedov, kde sa priemer pohybuje okolo 28 (28,2). Z údajov zverejnených holandským štatistickým úradom a Eurostatom vyplýva, že ženy v Nemecku, Českej republike, Francúzsku a Švédsku (ale aj Poľsku, Rakúsku, Maďarsku v porovnaní so Slovenskom) sú pri pôrode prvého dieťaťa o niečo staršie.
Odkladanie rodičovstva na neskôr však neznamená aj rozhodnutie vôbec nemať detí. Medzi európske krajiny s vyšším vekom prvorodičiek patria aj tie s vyššou mierou pôrodnosti ako sú Dánsko, Nemecko, Írsko, Cyprus, Holandsko, Portugalsko, Švédsko, Lichtenštajnsko a Nórsko, ukazujú údaje EÚ. „Nie je veľa dôkazov… že ľudia už nechcú mať deti; ideálna veľkosť rodiny sa v priebehu času v skutočnosti nezmenila. Je to len o načasovaní,“ povedala demografka Ester Lazzari, ktorá sa špecializuje na plodnosť na Viedenskej univerzite. Podľa štúdie Eurostatu majú Európanky a Európania vo všeobecnosti menej detí, čo vysvetľuje čiastočne spomalenie rastu populácie Európy.
Faktory Ovplyvňujúce Odklad Materstva
Prečo najčastejšie ženy odkladajú materstvo? Rozhodnutie rodiť neskôr je ovplyvnené viacerými faktormi. Sociologička Zuzana Kusá vysvetľuje: „Tehotenstvo vo vyššom veku súvisí s tým, že v minulosti bolo jednoduchšie zachovať si rodinný život. Bytová, daňová a pôžičková politika štátu tomu oveľa viac pomáhala.“ Dnes dominuje túžba mať dve deti, pričom prvorodičky si dajú po prvom dieťati pauzu a druhé môžu mať aj 40-ročné. „Mať dieťa je materiálne náročné, preto to odkladáme.“
V dnešnom hektickom svete sa väčšina z nás snaží vybudovať svoju pracovnú pozíciu, získať stály príjem, mať zabezpečené bývanie, chceme sa niekam pozrieť a až potom prichádzajú na rad deti. V súčasnom svete sa mnoho žien snaží najprv vybudovať kariéru a zabezpečiť si finančnú stabilitu, než sa rozhodnú pre materstvo. Podľa štatistík sa už od 90. rokov vek matiek zvyšuje. Je to dané aj tým, že je viac vysokoškolsky vzdelaných žien, ktoré hneď po škole nastúpia do zamestnania a až po získaní uspokojujúceho príjmu a postavenia sa rozhodnú mať dieťa. Tento proces trvá rok, dva, niekedy i päť až desať rokov. Nezriedka sa stáva, že žena otehotnie až okolo 35. roku alebo i vyššieho veku. Európanky zvyčajne odkladajú prvý pôrod napríklad pre dokončenie štúdia, získanie finančnej stability a znižovanie šance nájsť si stabilného partnera pre výchovu detí. Demografka Ester Lazzari konštatuje: „Trend odkladania pôrodu možno pozorovať všade v Európe. Preto je veľmi ťažké presne určiť jeden faktor, ktorý by tento trend mohol vysvetliť.“ Podľa údajov z roku 2023 sa ženy vo východnej a strednej Európe stávajú matkami v priemere zhruba po dovŕšení veku 25 rokov, v západnej a južnej Európe to býva až blížiaci sa vek 30 rokov.
III. Biologické Hodiny: Kritická Hranica Tridsiatky a Plodnosť
Hoci spoločenské a ekonomické faktory ovplyvňujú rozhodnutie o materstve, biologická realita zostáva nezmenená. Odborníci sa zhodujú, že biologicky najlepší čas na materstvo je vo veku 20 až 30 rokov. V tomto období má žena najväčšiu plodnosť a najmenšie riziko komplikácií. Je to aj obdobie, keď má telo viac energie a rýchlejšie sa zotavuje po pôrode. Plodnosť ženy je základný a kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje reprodukčné výsledky, zdôrazňuje MUDr. Radmila Vyšetrová. Po 35. roku života je pokles plodnosti enormný. Gynekológ MUDr. Miroslav Kozár vysvetľuje, že optimum otehotnenia spadá do vekového rozpätia 18 - 27 rokov. Po 30-tke sa zvyšuje riziko ťažšieho otehotnenia, častejšieho potratu a častejších vrodených vývojových vád.
Znižujúca sa Plodnosť
Prvý problém nastáva už v samotnom pokuse o počatie bábätka. S vekom samozrejme klesá i schopnosť otehotnieť a po 30. roku života sa šance na oplodnenie znižujú až o 20 %, po 35. roku je to až o 50 %. Okrem nižšej šance na otehotnenie sa však tiež znižuje šanca na donosenie a pôrod zdravého bábätka. Nižšia plodnosť po 30-ke je spôsobená tým, že vaječníky produkujú menej vajíčok, a tie, ktoré sú produkované, nemusia byť tak kvalitné. To môže sťažiť počatie dieťaťa a zvyšuje riziko neplodnosti. Zlomovým vekom pre otehotnenie je teda 30 rokov. Demografka Ester Lazzari tiež uviedla, že „preferované reprodukčné okno sa posunulo na neskôr a zjavne to nemá biologické dôvody.“
Faktory Komplikujúce Otehotnenie vo Vyššom Veku
Čo komplikuje možnosť otehotnenia ženám vo vyššom veku? Gynekológ to vysvetľuje: „Zlé návyky v životnom štýle, zlá životospráva, dlhodobosť užívania hormonálnej antikocepcie, nezistenie a neriešenie niektorých závažných, ale aj skrytých problémov (ak sa zistia vo vyššom veku, ťažšie sa liečia), neskoré zistenie vrodených vývojových chýb rodidiel, neriešenie chronicky prebiehajúcich pohlavne prenosných ochorení a ich následkov. Vo vyššom veku môže byť liečba problematickejšia, lebo sme starší a vek sa nedá liečiť.“
Mužská Plodnosť
Mužská plodnosť nie je často preberanou témou, či už medzi laickou verejnosťou, alebo v médiách. Dlho sme si mysleli, že sa mužská plodnosť nemení, ale opak je pravdou. Vyšší vek mužov tiež ovplyvňuje šance na počatie a má vplyv na zdravie plodu, ale aj na zdravie potomstva. Pokles plodnosti však u mužov nastáva oveľa neskôr, to znamená medzi 40. - 50. rokom života. Po 50. roku života dochádza k poklesu a zhoršeniu spermiogramu. Je všeobecne známe, že u tehotenstiev starších žien dochádza k väčšiemu riziku Downovho syndrómu, avšak vyšší vek otca taktiež môže zvyšovať riziko genetických anomálií u dieťaťa.
IV. Riziká a Výzvy Neskoršieho Materstva
Tehotenstvo v neskoršom veku so sebou bohužiaľ prináša nezanedbateľné zdravotné riziká, a to jak pre matku, tak predovšetkým pre dieťa. Tieto riziká by žiadna žena nemala podceňovať. Gynekológ Peter Krajkovič varuje: „Priemerný vek žien, ktoré chcú otehotnieť, stále stúpa. Na Slovensku sa vek prvorodičiek blíži k tridsiatke. Napriek odporúčaniam gynekológov ženy vek otehotnenia posúvajú, ten ideálny je do 25 rokov.“
Komplikácie Počas Tehotenstva a Pôrodu
S vekom rastie aj riziko komplikácií počas tehotenstva. Ženy nad 30 rokov častejšie čelia problémom, ako sú gestačný diabetes, preeklampsia, alebo predčasný pôrod. Tieto zdravotné komplikácie môžu ohroziť matku aj dieťa. Priebeh tehotenstva aj pôrod samotný sú u starších žien komplikovanejšie. Gynekológ Milan Krkoška upozorňuje: „U žien starších ako 35 rokov sa častejšie objavujú choroby, ako sú vysoký tlak, nadváha či diabetes. Aj preto je ich tehotenstvo rizikovejšie. Maternica počas tehotenstva značne tlačí na možno už oslabené žily, preto by tieto ženy mali pozornejšie sledovať svoje fyziologické výkyvy a zintenzívniť návštevy u svojho gynekológa.“ Bohužiaľ, okrem iných, je tou najvážnejšou komplikáciou smrť dieťaťa alebo matky. Pôrodníci sa zhodujú, že u nás takéto riziko znižuje kvalita starostlivosti, ale v krajinách, kde je bežný domáci pôrod, sú tieto krajné prípady oveľa častejšie. Príkladom môže byť tragický prípad Kataríny zo Starého Tekova, ktorá zomrela vo veku 47 rokov len pár hodín po tom, ako porodila svojho najmladšieho potomka. V roku 2014 na Slovensku tvorili pôrody u žien starších ako 35 rokov 14,3 % (každý siedmy pôrod), po veku 40 rokov to bolo takmer 2,3 % (každý 40. pôrod).
Genetické Poruchy
S vekom matky stúpa aj riziko genetických porúch, ako je Downov syndróm. Vek nad 35 rokov je považovaný za vek, keď sa riziko chromozomálnych anomálií významne zvyšuje. Molekulárna genetička Barbora Baďurová z Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, ktorá skúmala ženskú plodnosť a vplyv veku na ženské vajíčka, potvrdzuje, že s vyšším vekom vznikajú rôzne genetické poruchy, napríklad Downov syndróm. K najčastejším poruchám u detí starších prvorodičiek patria vývojové chyby - rázštepy chrbtice, pery a podnebia. Častejšie sa rodia aj deti s Downovým syndrómom. Vývojové chyby vznikajú hlavne v dôsledku mutácie genetickej informácie v pohlavných bunkách ženy alebo muža. Čím sme starší, tým sa viac vystavujeme týmto mutagénom.
Dlhší Čas na Zotavenie a Menej Energie
Staršie matky sa môžu po pôrode môžu dlhšie zotavovať. Telu môže trvať dlhšie, kým sa vráti do pôvodného stavu, a staršie ženy môžu pociťovať viac únavy a vyčerpania počas prvých mesiacov po pôrode. Vychovávanie dieťaťa si vyžaduje veľa energie, a niektoré ženy po 30-ke môžu pociťovať, že majú menej energie na zvládanie náročnej starostlivosti o malé dieťa. To môže byť zvlášť náročné, ak plánujete mať viac detí v kratšom časovom úseku.
Pani Petra (42), ktorá rodila ako 36-ročná, by radšej rodila skôr, pretože tehotenstvo aj materstvo v neskoršom veku sú podľa nej náročné. Keď mala osemnásť, povedala si, že mamou musí byť najneskôr v dvadsaťpäťke. Osudového muža však stretla až v 30 rokoch. „Lenže ja som mala takmer 35 rokov a začala som si uvedomovať, že mi klesá energia a bála som sa, či rolu matky fyzicky i psychicky zvládnem. Už som si totiž zvykla na svoje pohodlie, pokoj, voľný čas a veľmi dobre som vedela, že keď sa narodí dieťa, časy „slobody“ sa skončia,“ hovorí pani Petra. Upokojovalo ju iba to, že už mala vytvorené zázemie, mali byt, našetrené peniaze a z finančnej stránky boli ako-tak zabezpečení.
Napriek obavám otehotnela „Na prvý „šup“! A to mi lekárka povedala, že budem mať problém,“ spomína si. Tehotenstvo bolo náročné. Bývalo jej zle. Plakala, keď sa jej už štvrtý mesiac dávilo nad umývadlom, a pritom jej všetci tvrdili, že po treťom mesiaci sa to skončí. „Mne prestalo byť zle až v piatom,“ upresnila. Na začiatku siedmeho mesiaca jej začal stúpať krvný tlak a vzhľadom na vek, ju lekári radšej hospitalizovali. „Po mesiaci na rizikovom mi v jedno ráno oznámili, že nemám dobré výsledky a musia mi urobiť akútnu sekciu. Bola som vtedy v 34. týždni tehotenstva. Bála som sa, plakala som. Neskutočne som bola vystrašená, či to prežijem ja aj dieťa. Chybou bolo, že som čítala kadejaké príbehy tehotných žien, ktoré sa neskončili dobre. Ľutujem to. Iba som sa vystresovala,“ priznáva dnes už šťastná mamička malej Simonky, ktorá sa síce narodila predčasne a mala iba 1 420 gramov a 42 cm, vyrástla z nej však krásna slečna, ktorá sa už v septembri stane prváčkou. „Som vďačná za to, že ju máme. Ale mohla som radšej otehotnieť skôr. A to nielen preto, že by som to pravdepodobne ľahšie zvládala, ale teraz sa už na druhé dieťa absolútne necítim, a tak budeme mať iba jedináčika. Pre mňa osobne bol prvý rok materstva neskutočne ťažký. Rodina bola ďaleko, nemal mi kto pomôcť. Na všetko sme boli iba my dvaja s manželom. Celý život sa mi zmenil.“
V. Podpora a Príprava na Materstvo vo Vyššom Veku
V prípade, že uvažujete o dieťati v neskoršom veku, je dobré prekonzultovať váš zdravotný stav so svojím gynekológom a prebrať s ním prípadné riziká. V prípade plánovaného tehotenstva nezabúdajte ani na zdravý životný štýl, ktorý by mal zahŕňať pestrý a vyvážený jedálniček, aktívny pohyb, minimum stresu, absenciu cigariet i alkoholu. Aby ste zároveň podporili šance na otehotnenie, nezabúdajte telu dodávať i potrebné živiny ako napríklad macu peruánsku, vitamíny skupiny B, kyselinu listovú či železo.
Prenatálna Starostlivosť a Testy
Do 35. roku ženy sa vykonávajú všetky testy rovnako ako u mladších matiek, po 35. roku sa však v 13. týždni tehotenstva pridáva vyšetrenie pomáhajúce odhaliť napríklad Downov syndróm. Pomocou amniocentézy vykonávanej medzi 15. a 18. týdžňom gravidity sa môžu odhaliť iné vrodené vývojové poruchy. Lekári odporúčajú kvôli vyššiemu veku rodičky absolvovať testy, ktoré napovedia viac o zdraví vášho bábätka, ako je odber plodovej vody a podrobnejší genetický skríning.
Plodnosť a Asistovaná Reprodukcia
S posunom veku pre prvé tehotenstvo súvisí aj nárast liečby neplodnosti v Európe, pričom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) celosvetovo je neplodný približne každý šiesty človek - pravidelný nechránený pohlavný styk sa ani po roku nekončí tehotenstvom. Podľa údajov z roku 2021 sa na takmer 1.400 klinikách uskutočnilo viac ako 1,1 milióna liečebných cyklov neplodnosti. Ide často o finančne drahý a emocionálne náročný postup.
Mrazenie Vajíčok ako Možnosť
Pre ženy, ktoré nechcú rodiť v mladom veku, existujú aj možnosti, ako si zabezpečiť plodnosť do budúcna. Molekulárna genetička Barbora Baďurová z Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, ktorá skúmala ženskú plodnosť a vplyv veku na ženské vajíčka, upozorňuje, že s vekom klesá plodnosť a nastupujú problémy s otehotnením žien. Baďurová odporúča ženám, ktoré nechcú rodiť v nízkom veku, zmrazenie vajíčok do 25. roku. Rovnako by si mali dať zmerať hormóny, aby vedeli, na čom sú.
VI. Výhody a Pozitívne Aspekty Neskoršieho Materstva
Napriek biologickým a zdravotným výzvam prináša materstvo vo vyššom veku aj rad preukázaných výhod, ktoré môžu obohatiť skúsenosť rodičovstva. Mnohé výskumy poukazujú na to, že tehotenstvo vo vyššom veku znižuje riziko rakoviny vaječníkov.
Pani Zuzana (43) materstvo dlho odkladala a keď už chcela dieťa, nedarilo sa jej dlhé roky otehotnieť. Podarilo sa to až keď mala 41 rokov. Napriek tomu neľutuje, že dieťa nemala skôr. „Teraz si ho vraj užíva naplno!“ Pani Zuzana nikdy nemala v pláne stať sa matkou skôr než v 35 rokoch. „Nevedela som si predstaviť mať dieťa skôr, než by som mala vybudované zázemie a finančnú nezávislosť. Vždy som chcela dopriať môjmu dieťaťu okrem lásky niečo navyše - cestovanie, dobré škôlky a školy, nezaťažených rodičov pod stresom, či vyžijú od výplaty k výplate.“ Zároveň si však uvedomovala, že otehotnieť vo vyššom veku môže byť ťažšie. A aj sa o tom na vlastnej koži presvedčila. Dlhých šesť rokov sa s manželom snažili o bábätko, prešli aj tromi kolami umelého oplodnenia a nepodarilo sa to. „Stačilo však odísť zo stresujúcej práce, viac sa o seba starať a do pol roka som otehotnela prirodzene,“ hovorí Zuzana, ktorej sa ako 41-ročnej narodila dcéra Zoe. Prišla na svet v 39. týždni tehotenstva cisárskym rezom, úplne zdravá a krásna.
Hoci o svojom tehotenstve nemôže hovoriť ako o najkrajšom období, materstvo v neskoršom veku si pochvaľuje. „Priznávam, že som sa veľmi bála, ako to celé dopadne, či dieťa donosím, ale skončilo sa to naozaj dobre. Celé si to veľmi užívam. Mám dostatok fyzických i psychických síl. Materstvo mi dodalo energiu. Som spokojná tak, ako to je. Mám úplne iné priority, než som mala v dvadsiatke. Neprekáža mi stávanie k dieťaťu, skrátka, nič,“ teší sa z úlohy matky pani Zuzana, ktorá tvrdí, že skôr by si to určite takto nevychutnala.
Stabilnejšie Zázemie a Emocionálna Zrelosť
Ženy, ktoré sa rozhodnú pre materstvo v neskoršom veku, majú spravidla pevnejšie zázemie a sú finančne lepšie zabezpečené. Tieto matky už často dosiahli profesionálne ciele a majú jasnejšie priority. Sociológ z University of Texas v Austine, John Mirowsky, povedal pre magazín Huffington Post, že byť matkou v dvadsiatke so sebou nesie riziko, že dieťa bude vyrastať v neúplnej rodine, rovnako aj to, že žena nedosiahne dostatočné vzdelanie, čo jej i dieťatku môže znemožniť dobrý štart do budúcnosti. Sociologička Danica Caisová spomína, že pôrody vo vyššom veku najčastejšie súvisia s náboženským uvažovaním, kedy ide hocijaká racionalita o vlastnom zdraví bokom v zmysle: kým žena bude plodná, bude rodiť.
Dlhovekosť a Pomalšie Starnutie
Najnovšie výskumy prinášajú prekvapivé zistenia, prečo môže byť materstvo vo vyššom veku výhodné. Výskum z Boston University College of Medicine dokázal, že mať dieťa v neskoršom veku môže byť kľúčom k dlhovekosti. Ženy, ktoré sa rozhodnú mať deti po 33. roku života, žijú dlhšie ako tie, ktoré porodili posledné dieťa vo veku 29 rokov. To znamená, že byť matkou v staršom veku má potenciál predĺžiť život. Vedci porovnávali viac ako 400 žien, pričom zisťovali, ako dlho žili a v akom veku počali posledné dieťa. Výsledky ukázali, že u žien, ktoré otehotneli prirodzene, bez liekov, a ich posledné dieťa sa narodilo po 33. roku, bola dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že sa dožijú 95 rokov. Niektoré ženy majú prirodzenú schopnosť otehotnieť v neskoršom veku, čo naznačuje, že aj ich reprodukčný systém starne pomalšie, rovnako ako aj telo.
VII. Rôznorodosť Pohľadov a Osobných Skúseností
Diskusia o ideálnom veku na materstvo je plná rôznorodých názorov, ktoré odzrkadľujú individuálne skúsenosti a životné okolnosti. Zástupkyne oboch "táborov", mladších aj starších prvorodičiek, hodnotia vstup do materstva vo veku, ktorý bol im „osudný“. Niektoré ženy by vek nezmenili, iné by radšej rodili skôr. Pýtali sme sa ich tiež, čo radia ženám, ktoré nad materstvom zatiaľ iba uvažujú. Biologické hodiny každej z nás sú nastavené inak. Jedna túži po dieťatku v mladšom veku, iná chce otehotnieť neskôr. Aké je však to najideálnejšie obdobie?
Mnoho žien zdôrazňuje, že „priemerný vek prvorodičky je mierne pod 30. Zo spoločenského pohľadu je tá 30ka teda úplne normálny vek.“ Niektoré si myslia, že je to akurát, iné, že neskoro. „Ja som si dcérku porodila na 30tku. Ale veľakrát som si povedala, že sme ju mohli mať aj skôr. A v tej 30tke som už mohla mať možno aj druhé.“ Iná žena súhlasí: „Dcéru som mala v 30 (presne na moje narodeniny) syna v 35. A úprimne? Pri dcére to bolo ok, pri synovi už pociťujeme s manželom,že sme "starí" 🙂 Ľúbime ho nadovšetko, ale už nemáme toľko energie. Keby sme mali prvé v 25 a druhé cca 28-30 tak pre nás by to bol ideál.“
Iné mamičky naopak považujú tridsiatku za ideálny vek. „Podla mna je to ten najlepsi vek. Clovek stihol nieco vidiet, nieco nasetrit, nieco odrobil, je uz naozaj dospely (vynimky sa najdu). Ak vam to takto vyslo, ze teraz je ten vhodny cas, tak podla mna je to idealne.“ Niektoré ženy si dokonca nemyslia, že je to neskoro, aj keď rodia po 35. roku života. „Vobec nie je neskoro. Prvy porod 35, teraz ma caka druhy v 37. Zdravotne sa o seba viac starame, uz nie su ludia taki upracovani ako v minulosti.“ Jedna matka poznamenala: „Ja som mala 32 rokov, sestra 33 rokov ..úplne v pohode.“ Iná zase dodáva: „A clovek je pokojnejsi, nema pocit, ze nieco "zmeskal" kvoli dietatu, viac si to uziva, je aj zabezpecenejsi. Moja sesternica pediatricka zas hovori ze so "starsimi" rodicmi sa jej ovela lepsie spolupracuje.“
Sú aj mladšie matky, ktoré si vybudovali zázemie: „ja mam 20 a zachvilku rodim, ale som zabezpecena, mame s manzelom vlastne byvanie, auto, pracu mam velmi dobru a istu 🙂 ako ma kto moznosti, niekto skor niekto neskor. Ale ja som zas z tych, co chce mat radsej dieta skor aj po fyzickej stranke.“ A dodáva s úsmevom: „V cakarni na poradniach napr vidim vzdy mamicky o 10-15r starsie ako som ja a kolkokrat prvorodicky, vzdy sa hanbim, ze som tam ako tinedzerka 😂.“
Z biologického pohľadu je 30 za optimálnym vekom a 35 už naozaj neskoro. Avšak, „teraz je to na dieťa bežný vek. Nechcem povedat, že ideálny lebo je to dosť individuálne keďže niektoré ženy sú materiálne a emocionálne na dieťa zrelé aj v 25tke a niektoré zas nie ani v 38cke….“ Túto individualitu potvrdzuje aj MUDr. Radmila Vyšetrová, keď hovorí, že biologické hodiny každej z nás sú nastavené inak.
Jedna matka, ktorá mala prvé dieťa tesne pred 34. narodeninami a bolo to v pohode, teraz v 38 rokoch už na ďalšie dieťa necíti, a tak si vraví, že keby mala o 10 rokov menej, asi by druhé skúsila. „No prve som mala v 30tke, bola som rada, ze som mala dieta skor ako moja mama, ta mala prve dieta v 35tke. Ked to zhodnotim ako dieta svojich starsich rodicov, tak je to neskoro. Ale je pravda, ze teraz ma vela zien deti v takom veku. Za mna je to ale trosku neskoro. Napr aj teraz mam 40, 10 rocneho a 8 rocneho syna, moj oco uz nezije, mama ma 77 rokov… kdezto mam vela kamosiek co ich mami maju po 60tke…“ Pre ňu by bolo najlepšie mať deti skôr: „Za mna neskoro, ale to je každého vec. Keby som si to mohla naplanovat tak urcite by som chcela deti skor ako som mala v 37, nech som s nimi co najdlhsie. Pripadne by som si dala aspon zamrazit vajicka. To urcite poradim aj dcere. Takto myslim ze vnucat sa ani nedozijeme.“
Iné skúsenosti však ukazujú, že individuálne rozhodnutia sú dôležité: „My mame takto v 34/35 a v poho. To je akurat vek podla mna. Nie si stara, ani moc mlada. A uz mas trosku rozumu tomu nieco obetovat.“ Ako povedal sociológ z University of Texas v Austine, John Mirowsky, výskumy amerických sociológov vravia, že vďaka tehotenstvu je žena v zrelšom veku zdravšia, no skúsený gynekológ s dlhoročnou praxou si myslí, že pre ženu je jednoznačne lepšie, keď otehotnie v mladšom veku.Vek, v ktorom sa ženy rozhodujú stať sa matkou, má aj svoje dôsledky. V súčasnosti je najobľúbenejším modelom rodiny 2+1 (rodičia a jedno dieťa), ktorý nahradil modely ako 2+3, stále obľúbené u našich rodičov a starých rodičov. Je tiež rozdiel v tom, v akom veku sa rozhodovali naši starí rodičia a rodičia mať deti - zvyčajne to bol vek okolo 20 - 23 rokov.
tags: #30 #rkov #ako #zlomovy #vek #porod