Skutočne k úspešnému dojčeniu potrebujeme užívať prírodné látky vo forme kapsúl či nakupovať všetky tie pomôcky na dojčenie? Alebo nám postačí jednoducho „vrátiť sa späť“ a zamerať sa na to najpodstatnejšie: naučiť sa porozumieť prirodzeným prejavom správania dieťaťa a dojčiť intuitívne.
Intuitívny štart po pôrode
Intuitívne dojčenie začína už krátko po pôrode. Pri zdravom novorodencovi vieme pozorovať inštinktívne správanie už počas jeho prvej hodiny života. Nastáva totiž najmä pri kontakte koža na kožu. Ako prvé po pôrode počujeme popôrodný plač, kedy sa dieťa nedostatkom kyslíka a chladom prvý krát nadýchne a z pľúcnych mechúrikov vytlačí tekutinu. Jeho pľúca sa po prvý krát rozširujú.
Relax, ktorý nastáva ihneď po skončení prvého plaču, sprevádza upokojenie dieťa. Viditeľne nevykonáva žiadne pohyby. Prebudenie začína prvým otvorením očí, pohnutím úst a pohybmi rúk a pliec. Jeho aktivita sa začína zvyšovať, pohybuje telom, prstami, zdvíha hlavu a už má dlhšie otvorené oči. Následne nastáva oddych. Ten môže nastať kedykoľvek medzi jednotlivými fázami.
Novorodenec sa na tele matky začne plaziť. Sú to pohyby, ktoré ho posúvajú bližšie k bradavke a dvorcu. Posúva nohy, akoby sa plazil, kĺže sa, hádže alebo tlačí smerom k prsníku. Zoznamovanie prebieha, akonáhle sa dostane k dvorcu. Začne ho olizovať, ochutnáva kolostrum (ak mu ho matka vytlačí na bradavke), pohybuje ústami okolo bradavky a dvorca. Satie a tzv. samoprisatie nastáva po krátkej chvíli. Dieťa sa dojčí, koľko potrebuje. Pomôcť mu môžeme stláčaním prsníka. Spánok prichádza zhruba po 1,5 až 2 hodinách po narodení.
K efektívnemu dojčeniu prispievame tak, že využijeme čas na dojčenie už počas prvého bondingu. Najsilnejší sací reflex má novorodenec do prvej pol hodiny po pôrode. Preto ak sa nám podarí priložme dieťa na každý prsník. Inšpirovať ho môžeme vytlačením materského mlieka z prsníka. Doplazí sa za jeho vôňou a sladkou chuťou.
Ako prebieha intuitívne dojčenie
Sledujeme prejavy hladu bábätka a prikladáme ho na požiadanie podľa jeho potrieb. Neobmedzujeme dĺžku dojčenia a čas strávený na prsníku. Zdravý novorodenec sa priemerne potrebuje dojčiť až 8-12krát v priebehu 24 hodín, pričom cyklus jedného satia trvá priemerne 48 až 52 minút. Názory, že dieťa má sať len 15 minút z každého prsníka sú pre neho obmedzujúce a nedostatočné pre nakŕmenie.
V úvodnej fáze je najdôležitejšie práve kolostrum, prvé materské mlieko, ktoré je husté a mazľavé. A tiež opakované a časté dojčenie bez obmedzení. Prvé dni dojčíme z oboch prsníkov vždy, keď na dieťati spozorujeme prvé prejavy hladu. Podporuje to tvorbu materského mlieka a dieťa má čas a priestor si medzi prsníkmi odgrgnúť. Môže to byť každé 2 až 3 hodiny, ale pokojne aj každú hodinu.
Žalúdok novorodenca je po narodení malý a kolostrum je ideálne v množstve aj kvalite. Dieťa sa len učí prijímať a spracovávať potravu, postupne si rozťahuje žalúdok a trávi viac a viac mlieka. Dojčenie podľa potrieb dieťaťa je najefektívnejšie - dieťa nie je frustrované, pretože aktívne reagujeme na jeho potreby. A pretože hlavným hormónom pre udržanie tvorby materského mlieka je prolaktín - efektívne satie dieťaťa podporuje a udržiava laktáciu. Pravidelné dojčenie znižuje tlak v mliečnych kanálikoch a zvyšuje produkciu mlieka.
Niektorým novorodencom postačí jeden prsník, iné sa dojčia z obidvoch, dokonca ich aj 2x vystriedajú. Postupne si so svojím dieťaťom vytvoríme rytmus a dĺžku dojčenia podľa toho, ako bude vyhovovať obidvom. Spočiatku by nás nemalo prekvapiť, ak novorodenec saje naozaj dlho a často. Dokonca aj čas medzi dojčeniami, dĺžka spánku a aj dĺžka dojčenia sa môžu meniť v priebehu dňa a môžu byť diametrálne odlišné od iných detí. Na tretí či piaty deň môžeme už pozorovať väčšie množstvo mlieka, a ak dieťaťu jeden prsník stačil, môžeme použiť druhý prsník až na ďalšie dojčenie. V prípade, že je prsník preplnený a tlačí môžeme ho mierne odsať rukou do pocitu úľavy.
Dieťa by malo zostať na prsníku v ideálnom prípade, kým ho nepustí. Až potom mu ponúkneme druhý prsník. Zároveň môžeme počas dojčenia jemne stláčať prsník, čím dieťaťu pomáhame rýchlejšie sa napiť a zvyšujeme obsah tukov v materskom mlieku. Pre ideálny nástup laktácie je dôležitý kontakt koža na kožu. Častým kontaktom, dotykmi, hladkaním, ovoniavaním a bozkami podporujeme nielen vzájomný vzťah, ale aj tvorbu oxytocínu - hormónu, ktorý uvoľňuje mlieko z prsníkov.
MAMILA: ako poznať, či bábätko vypije dostatok mlieka l Jak poznat, že miminko vypije dostatek mléka
Rozpoznávanie prejavov hladu
Šestonedelie je obdobím, kedy sa s dieťatkom navzájom spoznávame. Učíme sa rozpoznávať prejavy jeho tela a reagujeme na jeho potreby. Novorodenec je síce krehké a bezbranné stvorenie, no vie nám povedať, kedy sa zľakne, necíti sa dobre, či je hladný. Pozorovaním svojho dieťaťa sa naučíme postupom času najlepšie reagovať na jeho potreby. Už tu vzniká priestor na vzájomné zoznamovanie, častý kontakt a dojčenie.
K prvým prejavom hladu patrí vyplazovanie jazyka, oblizovanie pery, rýchly pohyb očných buliev, cmukanie, oblizovanie a cmúľanie rúk. Novorodenec tak dáva najavo, že je pripravený prisať sa. Zvýšené pohyby okolo úst, strečing tela, hniezdenie sa a naťahovanie znamenajú ďalšie prejavy hladu novorodenca. Čím skôr si dieťa privinieme k sebe a nakŕmime, tým je to lepšie. Vyhneme sa tak jeho nervozite a frustrácii. Plač je posledným štádiom hladu a môže výrazne sťažovať dojčenie. Pri plači má novorodenec jazyk v ústach hore na podnebí. Nedokáže sa teda prisať k prsníku. Preto ho sa ho pokúsime najskôr upokojiť až potom ho priložíme k prsníku.
Materské mlieko je ľahko stráviteľné, takže sa deti potrebujú dojčiť častejšie ako deti kŕmené formulou. Je úplne normále ak je dieťa spočiatku dojčené opakovane a často, aj niekoľko krát v priebehu 1-2 hodín. Tento stav sa volá „cluster feeding“ a je prirodzeným prejavom v správaní dieťaťa. Zabezpečuje mu výživu a dostatočné množstvo materského mlieka. Pozorovaním, rozpoznaním a včasným reagovaním na potreby dieťaťa výrazne prispievame k jeho pocitu pohody. Pretože pri dojčení neuspokojujeme iba jeho hlad a smäd, ale pomáhame mu prekonať bolesť, nepríjemné pocity a uspokojiť potrebu lásky.
Mechanizmy tvorby a nedostatok mlieka
Dojčenie je vlastne taká trhová ekonomika: ponuka a dopyt. Je tu i plno faktorov zo strany dieťaťa. Zrelosť - v akom týždni tehotenstva sa narodí, ako je zahájená laktácia po pôrode. Ako boli problémy v rannom šestonedelí. Možné mechanické problémy u bábätka - napríklad krátka podjazyková uzdička či malý jazyk, alebo novorodenecká žltačka. Zo strany matky - nadmieru používaný horčík v tehotenstve (dobré ho vždy vysadiť v 36. týždni). Pôrod - premiéra injekcií a infúzií tiež mätie telo matky. Psychika matky - stres tlmí vypudzovací reflex.
V neposlednom rade technika dojčenia - anatómia mliečnych žliaz (často sa zistí až na ultrazvuku či mamografii, že je ich menej). Tiež, ako ste sa obaja zohrali po pôrode - bonding na pôrodnej sále. Dojčenie je krásna vec, viac-menej je veľmi propagované a matky niekedy trpia psychicky, že nie je mlieka nadbytok. Spomeňte si častejšie na vetu - každá kvapka môjho mlieka je pre moje dieťa to najlepšie a každý deň je k dobru. Na podporu tvorby mlieka môžete po konzultácii s lekárom vyskúšať napríklad BEBACARE Mama Lacto+, ktorý obsahuje semená senovky gréckej na podporu laktácie a je vhodný ihneď po pôrode.
Ak máte pocit, že mlieka je málo, položte si otázky: Rastie dieťa a priberá na váhe? Je moje dieťa bdelé? Má správnu farbu kože? Vyprodukuje dostatok mokrých a špinavých plienok? Mamičky majú tendenciu si myslieť, že ako ich deti rastú, budú sa musieť dojčiť častejšie a vypiť každých 24 hodín viac mlieka. Často sú veľmi prekvapené, keď im povedia, že medzi 4. a 26. týždňom sa potreby môžu stabilizovať.
Špecifiká dojčenia nedonosených detí
Ak nie ste v stopercentnom kontakte s dieťaťom, napríklad ak je v inkubátore, je to náročné. U vás hrá obrovskú rolu psychika. Skúste odsávať počas dňa po 2-3 hodinách a v noci po 3-4 hodinách. V noci využite čas medzi 24:00-03.00, to vám najviac funguje hormón prolaktín, ktorý tvorí materské mlieko. Doba odsávania by mala byť 15-20 minút. Potrebná je tiež kvalitná odsávačka. Odporučila by som stimulačnú-dvojfázovú. Pri odsávaní si dajte pred seba foto vašej dcérky. Aby fungoval aj kontakt.
Prospievanie pri dojčení
Pokiaľ vaše bábätko rastie, nie je nutné dokrmovať umelou výživou. Čo je dobré prospievanie? 7-9 dojčení za 24 hodín a viac. 6-8 pomočených plienok za 24 hodín a viac. 1-3 stolice za 24 hodín a viac. Môže však byť aj absencia stolice (7-10 dní). Dieťa je po dojčení spokojné, ale nemusí hneď spať. Váhové prírastky 10-30 dní za 1 týždeň. V priemere 125-170g za 1 týždeň. Tiež aby rástol na dĺžku.
Čo k zvýšeniu tvorby materského mlieka? Jedlo a pitný režim - pravidelnosť. Dojčiace čaje - rôzne druhy. Bylinné výživové doplnky - senovka grécka, BEBACARE Mama Lacto+. Alfa alfa - tabletky z lucerny siatej. Odsávanie materského mlieka. Predovšetkým kľud a dôvera v samú seba, že robíte pre dieťa to najlepšie.
Imunologické okienko a príkrmy
Bábätko medzi 4.-6. mesiacom zdvojnásobí pôrodnú váhu a v jednom roku ju strojnásobí. Rastie teda na váhe veľmi dobre. Nočné dojčenie 1-2 krát v noci je normálne. Je rozdiel medzi slovom prikrmovať a zaťažiť stravou - alergénom. Naozaj existuje medzi 4.-6. mesiacom dieťaťa tzv. IMUNOLOGICKÉ OKIENKO. Pokiaľ sa stretne v strave s alergénmi, lepšie to toleruje. Kašu s lepkom môžete dať 2-4 čajové lyžičky večer pred kúpaním a potom samozrejme dojčite. Zavádzajte zeleninové aj ovocné príkrmy neskôr. Jogurty atď. vždy aplikujte tak, že necháte ochutnať pár lyžičiek a potom dodojčíte. Bábätko si dobre zvykne, vy tak môžete vypozorovať prípadné reakcie na potravu. Postupne zvyšujte množstvo potravy, a bude sa tak pomaly a podľa prírody znižovať tvorba materského mlieka.
Riešenie problémov pri dojčení
Technika dojčenia je veľmi citlivá a je ju potrebné najlepšie riešiť osobne s kvalitnou laktačnou poradkyňou. Ide aj o dobré naštartovanie laktácie po pôrode. Osobne by som odporúčala, vyhľadajte niekoho vo vašom okolí a zvážte aj cestu niekam prísť. Poradila by som vám dojčiť v kľude. Vy sa dobre najedzte a napite. Dojčite od pásu nahor nahá, aby dieťa čo najviac cítilo vašu pokožku. Bábätko tiež nech zostane len v plienke. Trošku odsajte mlieko pred dojčením, aby sa chlapček nezadúšal. Nechajte ho chvíľu sať váš malíček, aby sa ukľudnil. Nenechajte ho úplne vyhladovať, nech neplače od hladu, ale tiež ho násilne nebuďte, aby bol oddýchnutý. Pokúste sa nájsť vhodnú polohu. Na boku - vo futbalovej polohe to ide pekne. Jemne na dieťa hovorte a nenechajte na sebe znať váš nekľud. Prikladá sa vždy dieťa k prsu, nie prsník ku dieťaťu.
Ak máte vpáčené bradavky, zakúpte si čo najskôr formovače prsných bradaviek. Noste ich podľa návodu v podprsenke čo najviac behom dňa. Robte si tiež jemnú masáž bradaviek, napríklad v sprche, s vodou a olejom, či keď budete večer natierať bruško. Od 36. týždňa tehotenstva môžete masírovať aj razantnejšie, ale určite nie bolestivo. V pôrodnici už na pôrodnej sále informujte pôrodné asistentky aj detské sestry o vašich bradavkách.
Dlhodobé dojčenie a samoodstavenie
Podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) je odporúčané dojčiť po dobu 6 mesiacov a ďalej s príkrmami do dvoch rokov a viac. Samozrejme vždy zásadne záleží na mamičke a bábätku, ako dlho si prajú a vyhovuje im dojčiť. Dlhodobé dojčenie má nesporné výhody z hľadiska zdravia vrátane toho psychického, ale vždy by malo vyhovovať obidvom stranám. Samoodstavenie dieťaťa je ideálnym spôsobom ukončenia dojčenia. To znamená, že dieťatko si určí postupné ukončenie, alebo sa rozhodne mamička a začne s postupným nahradzovaním dojčenia kvalitnou a výživnou náhradou.
Prirodzené odstavovanie sa z pravidla deje tak, že dieťatko prestane vyžadovať dojčenie cez deň, postupne potom ďalšie, ktoré nie sú tak dôležité a na záver sa lúči s dojčením, ktoré bolo pre dieťa vždy najdôležitejšie, väčšinou ranné po prebudení alebo uspávacie.
Rastové špurty a správanie dieťaťa
Zmena správania je spôsobená rastovým špurtom. Tvorba materského mlieka v tomto období prechádza zmenou riadiaceho centra. Krátko popísané, mlieko sa spúšťa vo chvíli, keď dieťa saje efektívne, teda tak, že dostatočne stimuluje vypúšťanie mlieka. Dôležité je dieťatko nenútiť k ničomu násilím a snažte sa ho ukľudniť. Pokiaľ dieťatko normálne prospieva a mlieka je dostatok, je vyriešenie situácie otázkou času a vašej trpezlivosti. Návrat k častejšiemu dopytu po dojčení je spôsobený tak ako prerezávaním zubov, tak aj separačnou úzkosťou, potrebou byť mamičke na blízku a tzv. si ju poistiť.
Dôležitosť pauzy v brade
Keď raz pochopíme zmysel „pauzy“ v brade (keď dieťa prestane prehĺtať a len saje), nedáva už žiadny zmysel rozprávať o dĺžke dojčenia. Dieťa, ktoré veľmi dobre pije (nielen saje) povedzme 20 minút neprerušovane, možno už druhú stranu ani nebude chcieť. Dieťa, ktoré dudluje na prsníku (nepije), môže byť hladné aj po 20 hodinách na prsníku. Čím dlhšia pauza je, tým viac mlieka bábätko pije. Nechajte bábätko dopiť jednu stranu pomocou stláčania prsníka, a ak dieťa chce viac, ponúknite druhú.
Nie je podstatné sledovať počet prehltnutí alebo satí. Množstvo, ktoré dieťa prijme, je viac-menej úmerné dĺžke pauzy v brade. Skúška dojčenia vážením - teda odváženie bábätka pred dojčením a potom po dojčení - nie je vhodná metóda na sledovanie situácie s dojčením. Je stresujúca, nespoľahlivá a neposkytuje reálny obraz o tom, čo sa deje. Namiesto toho by sa malo sledovať dieťa na prsníku, nie 10 sekúnd, ale celé jedno dojčenie! Je dieťa prisaté tak dobre, ako sa len dá? Pije dieťa na prsníku? Ak nie, je potrebné napraviť dojčenie a zabezpečiť včasnú kontrolu.
Produkcia moču a stolice v prvých dňoch
Novorodenec obvykle močí na pôrodnej sále a potom do 48 hodín. Je ťažké povedať, čo je “normálne” množstvo moču v prvých dňoch. Oveľa dôležitejšie je sledovanie dieťaťa pri dojčení priamo na prsníku. Môže sa stať, že sa v plienke objaví červený moč. Ak sa dieťa dojčí dobre, červené sfarbenie moču zmizne. Ak sa pozorovaním zistí, že sa dieťa nedojčí dobre, je potrebné napraviť dojčenie. Čierna, dechtovitá a mazľavá prvá stolica sa nazýva smolka. Za normálnych okolností, kedy sú črevá priechodné, smolka začína odchádzať počas prvých 24 hodín a odchádza prvé 2-3 dni. Výlučne dojčené dieťa dobre pijúce mlieko by malo mať na 3. až 4. deň prechodnú stolicu. Ak má na 4. deň stále smolku, dá sa predpokladať problém s dojčením.
Prečo sa vyhnúť tyranovaniu hodín
Proces dojčenia je prirodzený a zároveň plný otáznikov, najmä pre čerstvé matky. Neexistujú univerzálne pravidlá, ktoré by presne určovali, ako často a ako dlho by malo bábätko prijímať materské mlieko. Kľúčom k úspešnému dojčeniu je porozumenie signálom dieťaťa, zdravý rozum a individuálny prístup. Tyrania hodín, stopovanie dĺžky dojčenia a spánku, úspešnému dojčeniu jednoducho nesvedčí.
Lieky podávané počas pôrodu môžu ovplyvniť bdelosť novorodenca a jeho ochotu prisať sa na prsník. Preto, ak je to možné, je dobré sa im vyhnúť. Najmenej prvých pár hodín po pôrode by malo byť dieťa ponechané spolu s matkou v kontakte koža na kožu, dieťa by sa malo nechať samo priplaziť k prsníku a prisať sa, ak je to možné. Nie je dobré tento proces uponáhľať ani tlačiť dieťa k prsníku alebo prsník k dieťaťu.
Dobre nadojčené dieťa sa v určitom, pre neho vhodnom, čase prebudí. Ak nemáme ideálny prípad a dieťa sa neprisáva a preto sa nedojčí, treba brať ohľad na to, že niektoré deti, ak sa nekŕmia, sú čoraz viac ospalé a viditeľne sa čoraz horšie kŕmia a tým pádom sú zasa viac ospalé. V takomto prípade je potrebné, aby sa matka naučila kolostrum ručne odstrekovať (často to funguje v prvých dňoch účinnejšie ako odsávačka). Začiatok odstrekovania by mal zdravotný personál u matky podporiť najneskôr do hodiny po pôrode, minimálne 8 krát denne. Takto odstriekané kolostrum by sa malo neprisávajúcemu novorodencovi podať alternatívnym spôsobom (po prste alebo pohárikom), avšak nie fľašou.
Žltačka novorodencov a dojčenie
Pokiaľ je dieťa výlučne dojčené, žltačka sa zvykne znížiť a pri väčšine detí už nie je pozorovateľná koncom 4 - 8 týždňov (ale často je ešte aj vtedy bábätko dožlta). Toto je normálne. Normálne nie je, ak je dieťa kŕmené umelým mliekom a nemá žltačku. Ak sa dieťa dobre dojčí a dobre priberá a neexistuje dôkaz o hemolýze alebo inej patologickej príčine, alebo o ochorení pečene, je to normálne. Ak dieťa nepriberá, nie je to normálne, ale vysoký bilirubín je len príznak, takže napravte dojčenie a neprestávajte dojčiť! Prerušiť dojčenie je nevhodné.
Podpora tvorby mlieka a psychická pohoda
Pre podporu tvorby mlieka je dôležitá pestrá a kvalitná strava, ktorú si matka dopraje v pravidelných dávkach. Rovnako dôležitý je i pitný režim. V momente, keď žena cíti smäd, je už väčšinou „o päť dvanásť“. Preto je dobré, dať si pohár s vodou na viditeľné miesto. Niektoré bylinky, ako senovka grécka a benedikt lekársky, môžu pomôcť pri podpore tvorby mlieka. Tieto bylinky sú súčasťou niektorých výživových doplnkov, ktoré sú špeciálne vytvorené pre mamičky v období dojčenia. Okrem fyzickej starostlivosti je dôležitá aj psychická pohoda matky. Stres tlmí vypudzovací reflex, ktorý je nevyhnutný pre uvoľnenie mlieka. Odpočinok, dostatok spánku a pozitívna psychická pohoda sú kľúčové pre úspešné dojčenie. V prípade pochybností alebo problémov s dojčením sa matky môžu poradiť s laktačnými poradkyňami, ktoré im poskytnú odborné rady a podporu.
Variabilita v dojčení
Existuje tak široká škála „normálneho dojčenia“. Učebnicové dogmy, kde sa hovorilo, že dieťa by sa malo dojčiť 8 až 12-krát denne a malo by pribúdať na váhe okolo 150 g týždenne, sú často nereálne. Deti si robia svoje po svojom. Mamičky si niekedy myslia, že je ich dieťa dobre kŕmené, ale potom sú prekvapené, keď zistia, že vypilo iba malé množstvo mlieka. Inokedy sa môže dieťa stále k prsníku prisávať a zase odtiahnuť, dojčí sa iba niekoľko minút, ale vypije 100 ml. Deti sú rôzne, ale všetky si vezmú presne toľko, koľko potrebujú.
Zdravotné benefity dlhodobého dojčenia
Dojčenie je zdravé pre matku - „nevysáva ju“, dlhodobé dojčenie odďaľuje u niektorých žien návrat plodnosti a potláča ovuláciu, znižuje riziko rakoviny prsníka, znižuje riziko rakoviny vaječníkov, znižuje riziko rakoviny maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje riziko reumatickej artritídy, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, dojčiace matky spravidla ľahšie po pôrode schudnú. Medzi riziká nedojčenia môže patriť: obezita, niektoré druhy rakoviny, zápal stredného ucha, znížená imunita, hnačky, zápchy, Crohnova choroba, nekrotizujúca enterokolitída, srdcové ochorenia, horší kognitívny vývin, horší vývin zraku, ekzém.
Rozhodnutie dojčiť alebo dojčenie samotné by počas celej doby, kým trvá, nemalo byť podkopávané komerčnými reklamami na náhrady materského mlieka alebo iné produkty, ktoré sa používajú na kŕmenie umelým mliekom. Materské mlieko je pre dieťaťa potrebné a výživné počas celej doby dojčenia, dokonca určité vitamíny a imunitné faktory sú koncentrovanejšie. Mnohé námietky proti dojčeniu vyplývajú práve z nepochopenia dojčenia starších detí a jeho nedostatočnej dĺžky a z predstavy, že do 6., 12., 24. mesiacov dojčenie už vyčerpalo svoje výhody.
Práca s vnímaním dojčenia
Výrobcovia spájajú so zavedením umelého mlieka všetky predstavy, ktoré vyčerpaných rodičov podporia v rozhodnutí začať dieťaťu dávať umelé mlieko: materské mlieko už po 1. roku, 2. roku dieťaťu nič nedáva, dieťa bude po odstavení lepšie spať, prestane sa budiť, bude zaspávať samo, dojčenie je už len psychologické, dieťa len „dudluje“, materské mlieko už v skutočnosti nepotrebuje, matka si už svoju povinnosť voči dieťaťu splnila. Aj matka staršieho dieťaťa, ktorá je zmätená tlakom na odstavenie potrebuje podporu v tom, že odstavenie je proces, ktorý nastane sám od seba a prirodzene, rovnako ako sa dieťa naučí chodiť; rodičovi stačí, aby bol pri tomto procese pomocníkom, ktorý citlivo vníma potreby dieťaťa.
Napriek tomu, že niektoré deti začnú spať po celú noc, vo väčšine prípadov je nočné dojčenie (a dojčenie na zaspatie) posledným dojčením, ktoré postupne ustúpi. Prechod z dojčenia k odstaveniu môže mať rôzne podoby a častá frekvencia dojčenia aj po druhom roku života neznamená, že dojčenie sa nikdy neskončí a že s tým treba niečo robiť. Zaspávanie pri dojčení nie je zlozvyk, je to najjednoduchší spôsob, ako dieťa uspať pred tým, než sa jeho spánkové cykly vyvinú tak, že prechod medzi bdelosťou a spánkom bude ďaleko rýchlejší. Práve schopnosť rýchleho prechodu medzi bdelosťou a spánkom je potrebná na to, aby dieťa začalo uprednostňovať iný spôsob zaspávania. Zaspávanie pri dojčení a nočné budenie nevedie k poruchám spánku - táto predstava je najčastejším dôvodom otázok, ktoré matky kladú, a prečo chcú dieťa odstaviť.
tags: #kolko #krat #za #den #treba #dojcit