Otázka, ako dlho vydrží novorodenec bez jedla, je jednou z najčastejších a zároveň najdôležitejších tém, ktorým čelia čerství rodičia. V nemocniciach sa občas objaví informácia, že dieťa nemusí prvých 24 hodín jesť, čo je však mýtus, ktorý môže viesť k zbytočným komplikáciám, ako je výrazný úbytok hmotnosti či dehydratácia. Dieťa jesť potrebuje od narodenia a matka potrebuje, ak chce dieťa dojčiť, aby bola u nej stimulovaná tvorba mlieka.
Potreba kŕmenia od prvých minút života
Dieťa, keď sa narodí v termíne, má schopnosť, ale aj potrebu sať mlieko z prsníka. Má sací reflex, ktorý je jedným z obživných nepodmienených novorodeneckých reflexov. Vie teda, čo má na prsníku robiť, len by mu matka a jej okolie nemali v tom klásť prekážky. K týmto prekážkam patrí limitovanie dojčenia, určovanie presnej dĺžky pobytu na prsníku či určovanie intervalov dojčenia.
Kolostrum - prvý dar pre imunitu
Kolostrum, ktoré sa žene tvorí už v tehotenstve a má ho teda pre dieťa k dispozícii hneď po jeho narodení, je tou najlepšou potravou preň. Obsahuje veľmi veľa protilátok na podporu imunity novorodenca. Látky z kolostra pomáhajú vystieľať sliznice čreva i dýchacích ciest bábätka, čím bránia vstupu vírusov, baktérií ako aj plesní. Pôsobí tiež ako prirodzené laxatívum, teda podporuje vylúčenie smolky a je prevenciou zvyšovania hladín bilirubínu.
Frekvencia dojčenia a mýty o intervaloch
Novorodenci pijú rôzne často, niektorí 6 - 7 razy, iní 5 razy za 24 hodín. Jediný, kto určuje dĺžku a frekvenciu dojčenia, je dieťa. Pre tvrdenie, že dieťa musí byť kŕmené každé tri hodiny, neexistuje dôkaz. Naopak, časté dojčenie znižuje čas, ktorý trvá, kým sa žene začne tvoriť dostatočné množstvo mlieka.
Je dôležité sledovať dojčenie, pauzu v brade - okamih, kedy dieťa prehĺta mlieko. Ak dieťa prestáva po krátkom okamihu prehĺtať, na prsníku zaspáva, potrebuje pomoc s efektívnym satím a nie nutne dokŕmiť. Použite stláčanie prsníka, aby ste pomohli dieťaťu dostať sa k väčšiemu objemu mlieka.
Prečo dieťa spí pri dojčení a ako to riešiť
Často ženy hovoria: „Moje dieťa sa nechcelo prisať, chcelo spať.“ Je pravdou, že lieky, ktoré sú žene podané počas pôrodu, môžu ovplyvniť aj aktivitu dieťatka. Dieťa naozaj môže vyzerať, že chce spať. Je však dobré vedieť, že jeho aktivitu, a tým aj frekvenciu prisávania na prsník a dojčenia sa, môže žena podporovať niektorými prirodzenými prostriedkami:
- Kontakt koža na kožu: Hneď po pôrode a niekoľko hodín po ňom.
- Samoprisatie: Nechať dieťa, aby sa samo doplazilo k prsníku.
- Stláčanie prsníka: Pomáha dieťaťu dostať sa k objemu mlieka, keď sa tok spomalí.
Ak sa dieťa napilo mlieka, bude mať dosť energie samo sa ohlásiť na ďalšie kŕmenie. Ak sa však k mlieku reálne nedostane, nemá dostatok energie, pravdepodobne sa bude javiť čoraz viac ako ospalé. Je to bludný kruh: dieťa sa nekŕmi - má málo energie - je viac spavé - hlási sa na kŕmenie menej často - má ešte menej mlieka.
Nočné dojčenie a jeho význam
Nočné dojčenie síce oberá o spánok, ktorý čerstvé mamičky tak veľmi potrebujú, zároveň je ale nočné dojčenie ďalším z malých zázrakov. Počas noci sa totiž produkuje najviac hormónu prolaktínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje tvorbu mlieka. Z tohto dôvodu je nočné dojčenie dôležitou súčasťou prvých troch mesiacov, keď dochádza k ustáleniu laktácie.
Sledovanie prospievania dieťaťa
Časté váženie bábätka bez dôvodu môže viesť k stresu a úzkostnému sledovaniu navážených gramov namiesto pozorovania správania bábätka. Zamerajte sa namiesto váženia na pozorovanie dojčenia:
- Pauza v brade: Sledovanie okamihu, kedy dieťa prehĺta mlieko.
- Plienky: Po tom, čo sa dojčenie ustáli, by dieťa malo mať premočených 6 a viac plienok denne.
- Stolica: Čierna, dechtovitá smolka by mala odchádzať prvé 2-3 dni. Neskôr je normálna horčicová, žltá, pomarančová alebo aj zelená farba stolice.
Umelé mlieko a jeho špecifiká
Aj keď je dojčenie tou najlepšou formou stravy, ak nie je možné pokračovať, prichádza na rad kŕmenie dojčenským mliekom. Pri výbere vhodných zložiek a výrobe dojčenského mlieka sa prihliada na tie najprísnejšie parametre.
Dojčenské mlieko pripravujte vždy čerstvé a len v množstve, ktoré vaše bábätko pravdepodobne spapá naraz. Pripravené mlieko môžete pri izbovej teplote skladovať maximálne 2 hodiny. Pri príprave dodržiavajte všetky hygienické opatrenia a odporúčaný postup prípravy uvedený na obale. Nikdy nepridávajte viac vody, než je uvedené, pretože tým zriedite živiny, ktoré bábätko potrebuje pre svoj rast.
Prechod na tuhú stravu
V období šiesteho alebo siedmeho mesiaca prichádza zmena v podobe zavádzania tuhých pokrmov. V období siedmeho a ôsmeho mesiaca sa z časového rozvrhu nič zásadne nemení. Po prvom roku sa začína materské mlieko ešte viac nahradzovať pevnými jedlami. Základom sú raňajky, obed a takzvané medzijedlá. Zeleninu a ovocie podávajte aspoň v piatich dávkach denne. Správnym zdrojom bielkovín sú mliečne výrobky, mäso a strukoviny.
Neexistujú žiadne jednoduché ani jednoznačné odpovede pre všetkých. Žiadne pravidlá. Len zdravý rozum, založený na pochopení dojčenia. V mnohých situáciách treba použiť úsudok. Tyrania hodín, stopovanie dĺžky dojčenia a spánku, úspešnému dojčeniu jednoducho nesvedčí. Dôverujte svojmu bábätku a jeho prirodzeným potrebám.
tags: #kolko #moze #byt #novorodenec #bez #mlieka