Úvod: Základné Princípy Rodinného Práva
Rodičovské práva a povinnosti tvoria neoddeliteľný základ právneho vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Ich úprava vychádza predovšetkým zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), konkrétne z § 28 až § 39. Cieľom právnej úpravy je zabezpečiť riadnu výchovu, ochranu záujmov a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine „Rodičovské práva a povinnosti zahŕňajú najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, telesný, duševný a mravný vývin maloletého dieťaťa, ako aj ochranu jeho záujmov.“
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia v rovnakom rozsahu (§ 28 ods. 2). Tento princíp platí bez ohľadu na to, či rodičia žijú v manželstve, alebo sú rozvedení. Rozhodujúcim kritériom pri výkone rodičovských práv a povinností je vždy záujem dieťaťa (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine), ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Inštitút rodičovských práv a povinností nahradil pôvodnú tzv. rodičovskú moc, ktorá sa vzťahovala ako na maloleté, tak na plnoleté deti. Do prednostného postavenia sa však dostala otcovská moc a preferenčné postavenie otca ako hlavy rodiny. Dnes už právna úprava rodičovskú moc, resp. otcovskú moc nepozná a rovnoprávne postavenie oboch rodičov je tak zachované.
Obsah a Rozsah Rodičovských Práv a Povinností
Vymedzenie Pojmu „Rodičovské Práva a Povinnosti“
Ako už bolo uvedené, základný rámec rodičovských práv a povinností voči ich (maloletým) deťom obsahuje ustanovenie § 28 ods. 1 Zákona o rodine. Toto ustanovenie vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností, ktoré určujú právny vzťah medzi rodičmi a ich maloletými deťmi. Ako však prezrádza už použitie slova „najmä“, Zákon o rodine ani zďaleka nestačí na to, aby pokryl všetky práva a povinnosti rodiča, ktoré sa od neho očakávajú vo vzťahu k jeho dieťaťu. Výpočet rodičovských práv a povinností vymedzený v § 28 ods. 1 Zákona o rodine je len demonštratívny.
Rodičia majú právo aj povinnosť vychovávať deti, starať sa o ich zdravie, telesný, duševný a mravný vývin. Podľa § 30 Zákona o rodine sú povinní zabezpečiť dieťaťu výchovu, ktorá zodpovedá jeho schopnostiam, záujmom a úrovni rozvoja. Výchovou sa rozumie zabezpečovanie starostlivosti o komplexný a všestranný rozvoj dieťaťa v rovine telesnej, duševnej, mravnej, citovej, zdravotnej i rozumovej. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením (§ 30 ods. 6 Zákona o rodine).
Rodičia sú zároveň oprávnení i povinní zastupovať svoje maloleté dieťa pri všetkých úkonoch, na ktoré samo nemá spôsobilosť, a to až do momentu, kým nedosiahne plnú spôsobilosť na právne úkony (štandardne dovŕšením 18. roku života). Zastupovanie sa vzťahuje na bežné záležitosti - napríklad prihlásenie na školu, súhlas s lekárskym zákrokom, či uzatváranie zmlúv v mene dieťaťa. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať dieťa, ak by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov medzi rodičom a dieťaťom alebo medzi deťmi toho istého rodiča (§ 31 ods. 1 Zákona o rodine).
Rodičia majú na starosti aj správu majetku ich maloletého dieťaťa. Majetok, ktorý zaňho spravovali, mu odovzdajú najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti (§ 32 ods. 1 Zákona o rodine). Pri nakladaní s majetkom dieťaťa, ktoré nie je bežné (napr. predaj nehnuteľnosti, prijatie dedičstva), je potrebný súhlas súdu. Podľa § 32 Zákona o rodine rodičia potrebujú schválenie súdu pri nakladaní s majetkom dieťaťa, ktoré presahuje bežnú správu.
K ďalším rodičovským právam a povinnostiam patrí aj právo oboch rodičov rozhodovať o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní dieťaťa do cudziny, o správe majetku, o štátnom občianstve, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, o príprave na budúce povolanie (§ 35 Zákona o rodine), právo rozhodovať o mene a priezvisku dieťaťa (§ 40 Zákona o rodine).
Rovnaké Postavenie Rodičov a Rozhodovanie o Podstatných Veciach
Aj keď súdnym rozhodnutím nie je určený styk maloletého s otcom dieťaťa, neznamená to, že otcovi dieťaťa nepatria rodičovské práva a povinnosti. Zákonným zástupcom je aj otec dieťaťa, ktorému rovnako patria rodičovské práva a povinnosti. Rodičovské práva a povinnosti patria v zásade obom rodičom. Preto obaja rodičia (matka aj otec) majú rovnaké rodičovské práva aj povinnosti vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Tieto práva a povinnosti rodičov trvajú v zásade až do nadobudnutia plnoletosti ich dieťaťa.
V zásade, ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, môže tento rodič rozhodovať o všetkých bežných a každodenných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča. Na rozhodnutie o všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, však potrebuje súhlas druhého rodiča. Za podstatné záležitosti sa pritom považuje vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia, o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané a pod.
Ak sa rodičia nedohodnú na výbere budúceho povolania a teda aj školy, o veci rozhodne súd. Rovnako, ak sa rodičia nedohodnú na iných podstatných veciach, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Mimosúdne je spor možné riešiť mediáciou podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Tento zákon sa vzťahuje okrem iného aj na spory, ktoré vznikajú z rodinnoprávnych vzťahov. Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.
Vyživovacia Povinnosť Rodičov
Vyživovacia povinnosť je základnou súčasťou rodičovských práv a povinností a je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Minimálne výživné je stanovené zákonom. Jeho výška je 30 % zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole, pokiaľ dieťa nemá schopnosť samo sa živiť. Táto povinnosť trvá až do času, „kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine)“. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič.
Určenie a Zapretie Otcovstva: Kľúč k Právnemu Vzťahu
Správne určenie otcovstva je zásadnou otázkou pre oboch rodičov, ale najmä pre maloleté dieťa, ktoré má právo rozvíjať svoj vzťah so svojím biologickým otcom. Pokiaľ teda vzniknú pochybnosti s určením otcovstva, odporúča sa tieto pochybnosti čo najskôr odstrániť. Mnohí rodičia z rôznych dôvodov úmyselne nezapíšu otca maloletého dieťaťa do rodného listu. Ide za každých okolností o nesprávny postup. Pokiaľ nie je biologický otec zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa ako jeho otec, tak nemá žiadne rodičovské práva a ani povinnosti k maloletému dieťaťu. To ale do budúcna nie je možné vylúčiť, pretože zákon mu dáva možnosť domáhať sa určenia otcovstva.
Domnienky Otcovstva
Zákon o rodine definuje tri základné domnienky otcovstva, ktoré určujú právny status otca k dieťaťu.
Domnienka Otcovstva Manžela Matky
Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Uvedené zákonné ustanovenie ustanovuje tzv. domnienku určenia otcovstva manžela matky maloletého dieťaťa. Keďže ide o zákonnú domnienku, znamená to, že matričný úrad do rodného listu maloletého dieťaťa bez ďalšieho dokazovania zapíše ako otca maloletého dieťaťa manžela matky maloletého dieťaťa, resp. neskoršieho manžela matky maloletého dieťaťa.
Ide o vyvrátiteľnú domnienku určenia otcovstva. Matka maloletého dieťaťa môže v lehote troch rokov od narodenia maloletého dieťaťa podať na súde návrh na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu. Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť.
Súhlasné Vyhlásenie Rodičov
Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Ide najmä o prípady maloletých detí slobodných matiek. Za otca maloletého dieťaťa sa v tomto prípade považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. Ak chce nevydatá matka uviesť v rodnom liste dieťaťa otcovo priezvisko, musí s otcom dieťaťa urobiť súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva pred narodením dieťaťa na matričnom úrade, alebo po jeho narodení na matričnom úrade alebo súde.
Súdne Určenie Otcovstva
Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Na podanie návrhu na určenie otcovstva na súde neplynie žiadna lehota. Na rozdiel od rodičov maloletého dieťaťa, dieťa môže vždy bez obmedzenia zákonnej lehoty podať na súd návrh na prípustnosť zapretia otcovstva. Ešte predtým, než súd bude konať o samotnej otázke zapretia otcovstva, musí súd rozhodnúť, či je vôbec v záujme dieťaťa, aby sa začalo konanie vo veci zapretia otcovstva. Súd pri rozhodovaní berie ohľad len na to, či takýto postup je v záujme dieťaťa, nie rodičov a či rodičom skutočne lehota uplynula. To sú dve zákonné podmienky pre prípustnosť konania zapretia otcovstva. Pokiaľ súd rozhodne o tom, že je v záujme dieťaťa, aby sa konalo o zapretí otcovstva, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať na súde návrh na zapretie otcovstva. Na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva ako aj následného návrhu na zapretie otcovstva na podnet maloletého dieťaťa neplynie žiadna zákonná lehota.
23 - Procesné úkony súdu – súdny spis, súdny register, záznam z procesných úkonov, zápisnica
Konanie o Určení alebo Zapretí Otcovstva
Návrh na určenie, príp. zapretie otcovstva sa podáva na okresnom súde, v obvode ktorého má žalovaný - domnelý rodič svoje bydlisko. Návrh musí obsahovať osobné údaje navrhovateľa a odporcu, ako aj osobné údaje maloletého dieťaťa. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate určenia alebo zapretia otcovstva spolu s odôvodnením. Pokiaľ sa domáhate určenia otcovstva, je potrebné uviesť, v ktorom období došlo k predpokladanému splodeniu dieťaťa, príp. opísať, odkedy a dokedy sa udržiaval intímny pomer s druhým rodičom. Pokiaľ sa domáhate zapretia otcovstva, je potrebné uviesť, príp. aj označiť dôkazy, ktoré vedú k podozreniu, že otec maloletého dieťaťa, ktorý je zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa, nie je jeho biologickým otcom.
Prílohou návrhu musí byť najmä rodný list maloletého dieťaťa a listinné a iné dôkazy preukazujúce dôvody, pre ktoré sa domáhate určenia, resp. zapretia otcovstva. Po podaní návrhu súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch účastníkov konania a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní maloleté dieťa. Súd spravidla ustanoví v konaní znalca z odboru genetiky, ktorý vypracuje znalecký posudok, v ktorom na základe testov DNA účastníkov konania a maloletého dieťaťa určí pravdepodobnosť otcovstva k maloletému dieťaťu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd následne v rozsudku určí otcovstvo k maloletému dieťaťu, príp. určí, že osoba nie je otcom maloletého dieťaťa, alebo návrh zamietne. Pokiaľ súd na základe vykonaného dokazovania určuje otcovstvo k maloletému dieťaťu, zároveň v rozsudku upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (zverenie, výživné a styk).
Úprava Rodičovských Práv a Povinností po Rozchode Rodičov
Dohoda Rodičov a Súdne Rozhodnutie
V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.“ Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom. Ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Inak povedané, v rámci konania o rozvod manželstva sa v takýchto prípadoch rozhoduje aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Na podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností je príslušný okresný alebo mestský súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje bydlisko. Nevyžaduje sa splnenie žiadnych formalít a nie je potrebné priložiť žiadne doklady, pretože ide o konanie, ktoré môže súd začať aj z vlastného podnetu. Konanie je zrýchlené a menej formálne. Všetky konania týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
Osobná Starostlivosť vs. Striedavá Starostlivosť
Slovenské rodinné právo pozná pojem „rodičovské práva a povinnosti", ktoré vždy patria obom rodičom spoločne (takže nikdy nemôže dôjsť k „výhradnej starostlivosti“ okrem prípadov, keď jeden z rodičov zomrie, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo je pozbavený rodičovských práv a povinností). Od tohto je potrebné odlíšiť zverenie dieťaťa do „osobnej starostlivosti“. V zásade môže súd rozhodnúť o čomkoľvek, okrem priznania výhradnej osobnej starostlivosti niektorému z rodičov. Jednému z rodičov môže byť dieťa zverené do výhradnej osobnej starostlivosti, len ak druhý rodič bol pozbavený rodičovských práv a povinností. Zvyčajne však rozhoduje súd o tom, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, môže tento rodič rozhodovať o všetkých bežných a každodenných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča, avšak na rozhodnutie o všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností (správa majetku, vysťahovanie dieťaťa do cudziny, štátne občianstvo, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie), potrebuje súhlas druhého rodiča.
Súd môže zveriť dieťa aj do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak je to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Na striedavú starostlivosť však musí mať záujem aspoň jeden z rodičov, a súd skúma, či je to v záujme dieťaťa. Je pravdou, že nakoľko ide o dieťa, ktoré má iba 8 mesiacov, tak v týchto prípadoch väčšinou súdy nenariaďujú striedavú starostlivosť, avšak neplatí to všeobecne, a každý prípad je posudzovaný individuálne.
V rámci výkonu rodičovských práv a povinností s dôrazom na ochranu záujmov detí je na mieste prihliadať aj na ich vôľu a rešpektovať to, že chcú napríklad prespať u druhého rodiča, najmä ak nemáte súdnym rozhodnutím presne stanovený výkon rodičovských práv a povinností. Ak by aj matka zavolala políciu v takomto prípade, nie je zrejmé, ako by mala polícia vzniknutú situáciu riešiť, keďže neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností.
Rodičovské Práva Rodiča Bez Osobnej Starostlivosti
Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si zachováva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu vrátane práva na informácie o dieťati. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Tento názor je nesprávny, podľa ktorého oprávnenie vymáhať výživné proti druhému rodičovi v exekučnom konaní prislúcha len tomu z rodičov, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere.
Pokiaľ ide o školu, ktorú navštevuje maloletý, odporúča sa podať túto informáciu, keďže aj otec dieťaťa má svoje rodičovské práva a povinnosti v zmysle ust. čl. 4 a ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine.
Styk s Dieťaťom
Styk dieťaťa s oboma rodičmi patrí k jeho najlepšiemu záujmu, pričom rozsah tohto styku bude závisieť od individuálneho posúdenia veci súdom. Ak by sa rodičia dohodnúť nevedeli, tak potom o rozsahu styku s dieťaťom rozhodne súd a taktiež bude vychádzať z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Kritériá ktoré sa pri najlepšom záujme dieťaťa posudzujú sú v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
Ak ide o rozhodnutie súdu staršie, tak je možné podať na súd nový návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu s tým, že došlo k zmene pomerov a dieťa sa s otcom nechce stretávať. Striktne vzaté, ak ide o nové rozhodnutie, tak matka má povinnosť na dieťa pôsobiť, aby mal otec styk zachovaný v zmysle rozhodnutia, v opačnom prípade sa vystavuje riziku pokút, resp. núteného výkonu rozhodnutia. V praxi to však nie je také jednoduché, a stávajú sa prípady, keď dieťa ísť k rodičovi nechce. Ak by otec podal návrh na výkon rozhodnutia, tak v praxi by súd zisťoval, prečo sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu a či nato existuje ospravedlniteľný dôvod. Takéto správanie dieťaťa, keď vyslovene nechce k otcovi ísť by mohlo predstavovať ospravedlniteľný dôvod a pravdepodobne by bolo neodkladným opatrením nariadené psychologické poradenstvo, prípadne iné odborné poradenstvo pre dieťa, resp. rodičov.
Cestovanie Dieťaťa do Zahraničia
Ak dieťa cestuje len s jedným rodičom alebo s treťou osobou, odporúča sa mať písomný súhlas druhého rodiča, ideálne s úradne overeným podpisom. Avšak, na krátkodobé vycestovanie do cudziny (na dovolenku, výlet mimo územia SR) nie je potrebný súhlas otca dieťaťa, pokiaľ nezasahuje do času, ktorý určí súd na styk s dieťaťom. Súhlas otca dieťaťa by bol potrebný len na presťahovanie do cudziny, čo vyplýva z ust. § 35 Zákona o rodine. Otcovi dieťaťa sa odporúča len oznámiť, kde a kedy sa bude jeho dieťa nachádzať, keďže má tiež rodičovské práva a má právo vedieť, kde sa jeho dieťa nachádza. Presťahovať sa môže rodič aj bez súhlasu druhého rodiča. Na umiestnenie dieťaťa v škôlke sú rôzne názory, ale v zásade by mala mať súhlas druhého rodiča.
Zásahy do Rodičovských Práv a Povinností
Zákon o rodine rozlišuje tri stupne zásahu do rodičovských práv a povinností: pozastavenie, obmedzenie a pozbavenie.
Pozastavenie Rodičovských Práv a Povinností
Súd môže rodičovské práva a povinnosti pozastaviť, ak rodič nemôže tieto práva vykonávať pre závažnú prekážku (napr. choroba, dlhodobý pobyt v zahraničí).
Obmedzenie Rodičovských Práv a Povinností
Súd podľa § 38 ods. 3 Zákona o rodine obmedzí rodičovské práva a povinnosti, ak rodič zneužíva alebo závažným spôsobom zanedbáva rodičovské práva a povinnosti, ale nie v takej miere, aby bolo nevyhnutné pozbavenie. Obmedzenie rodičovskej zodpovednosti (u nás výkonu rodičovských práv a povinností - pozn. autora) je najtvrdším zásahom do vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Aby bol tento zásah odôvodnený, nestačí ojedinelé vybočenie alebo opomenutie rodičovskej starostlivosti.
Pozbavenie Rodičovských Práv a Povinností
Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine súd pozbaví rodiča rodičovských práv a povinností, ak rodič zneužíva alebo závažným spôsobom zanedbáva rodičovské práva a povinnosti. K naplneniu skutkovej podstaty pozbavenia rodičovskej zodpovednosti musí byť splnená jedna z dvoch skutočností predpokladaných v hypotéze ustanovenia § 44 ods. 3 ZR (u nás § 38 ods. 4 ZR - pozn. autora), a to že rodič svoju rodičovskú zodpovednosť alebo jej výkon zneužíva alebo ho závažným spôsobom zanedbáva.
Zneužívanie Rodičovských Práv
Za zneužívanie rodičovskej zodpovednosti je predovšetkým považované ohrozenie telesného a duševného vývoja detí, umožnenie im páchať trestnú činnosť, zvádzanie k nemorálnemu spôsobu života, týranie detí a podobne.
Závažné Zanedbávanie Rodičovských Povinností
Za závažné zanedbávanie rodičovských povinností je konštantnou judikatúrou (porovnaj napríklad R 41/1976) považované najmä dlhodobé neplnenie rodičovských práv a povinností k maloletému, ďalej trvalé ponechanie dieťaťa vo výchovnom zariadení spojené s nezáujmom o toto dieťa a s neprejavením snahy prevziať ho do rodinnej výchovy, nemorálny spôsob života rodičov, sústavné neplnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu, trestný postih pre zanedbávanie povinnej výživy a podobne.
Doba, počas ktorej jeden z rodičov rodičovskú zodpovednosť riadne nevykonával, sama o sebe nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť pre pozbavenie rodičovskej zodpovednosti. Pozbavenie rodičovskej zodpovednosti (u nás pozbavenie výkonu rodičovských práv - pozn. aut.) je zásadným zásahom do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a najtvrdšou sankciou, ktorú Zákon o rodine pozná. Aby tento zásah do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom bol odôvodnený, nestačí len ojedinelé vybočenie alebo opomenutie rodičovskej starostlivosti, ale zneužívanie či zanedbávanie rodičovskej zodpovednosti takého stupňa, že pozbavenie rodičovskej zodpovednosti je jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa. Predpokladom pozbavenia rodičovskej zodpovednosti je, že rodič neplní svoje povinnosti, aj keby ich plniť mohol.
Vplyv Neplnenia Výživného na Rodičovské Práva
Neplnenie vyživovacej povinnosti rodičom, hoci je možné ho považovať za sústavné a dlhodobé, sa do oblastí výkonu jeho rodičovskej zodpovednosti podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine nemusí negatívne premietnuť za situácie existujúceho vzájomného citového vzťahu medzi nezletilým dieťaťom a rodičom, ich kontaktov a záujmu rodiča o dieťa. Preto nie je v záujme nezletilého, aby rodič bol rodičovskej zodpovednosti zbavený (§ 44 ods. 3 cit. zákona) či aby jeho rodičovská zodpovednosť bola obmedzená (§ 44 ods. 2 cit. zákona).
Zrušenie a Obnovenie Rodičovských Práv
Súčasne však judikatúra pripúšťa, že opatrenie podľa § 44 Zákona o rodine (u nás § 38 ZR - pozn. aut.) sa dá zrušiť a rodičovské právo obnoviť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré došlo k pozbaveniu rodičovských práv (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu z 24. novembra 1964, sp. zn. Cz 48/64).
Trvanie Vyživovacej Povinnosti Po Zbavení Práv
Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trvá aj po zbavení rodičovských práv.
Náhradná Osobná Starostlivosť
Ak rodičia nemôžu alebo nesmú vykonávať rodičovské práva, súd môže zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 45 - 48 Zákona o rodine. Prednostne sa dieťa zveruje blízkym príbuzným - starým rodičom, súrodencom rodičov a pod. Starý rodič sám nemôže podať návrh na zbavenie rodičovských práv. Konanie začína na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, prokurátora alebo druhého rodiča.
Neodkladné Výchovné Opatrenia a Umiestnenie v Reedukačnom Centre
V prípade neodkladného výchovného opatrenia rozhodnutého súdom je dieťa umiestnené v reedukačnom centre. Táto situácia zrejme nastala využitím ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku: Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Vyššie uvedená situácia však má riešenie a upravuje ho taktiež ust. § 135 ods. 7 a ods. 8 Civilného mimosporového poriadku. V danej veci nech rodičia podajú návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a tento riadne odôvodnia, teda uvedú, prečo neexistujú dôvody nato, aby bolo dieťa v starostlivosti reedukačného centra. Dieťa sa potom vráti späť rodičom.
Medzinárodný Aspekt Rodičovských Práv a Povinností
V dnešnom globalizovanom svete nie je nezvyčajné, že rodinné vzťahy presahujú hranice jedného štátu. To prináša so sebou potrebu koordinácie a vzájomného uznávania právnych rozhodnutí medzi rôznymi jurisdikciami.
Uznávanie a Výkon Rozhodnutí v EÚ
Súdne rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte sa v Slovenskej republike uznáva a vykonáva bez osobitného konania, teda bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné (čl. 21 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností /"Brusel IIa"/, resp. čl. 30 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodnom únose detí).
Haagsky Dohovor o Rodičovských Právach a Povinnostiach
Ak sa dieťa nezdržuje v Slovenskej republike, ale má tu obvyklý pobyt, resp. ak rodičia nežijú v Slovenskej republike, alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť, podľa haagskeho Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ozn.č. 344/2002 Z.z.) sa uplatnia ustanovenia slovenského právneho poriadku.
Z hľadiska aplikácie Dohovoru (článku 13) eliminujúce dôvody návratu dieťaťa do miesta bydliska otca (čl. 3 Dohovoru) musia byť zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby hrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná situácia z prikázaného návratu, boli čo najvyššou mierou pravdepodobnosti vylúčené a obdobne, aby čo najúplnejšie boli ozrejmené taktiež všetky okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať na skutočný postoj otca k maloletému a jeho pobytu na Slovensku. Riziko vzniku vážnej psychickej traumy je priamo spojené s najlepším záujmom dieťaťa, a preto toto tvrdenie musí byť preskúmané vo svetle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru. Vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu vrátane tvrdení o „vážnej ujme“, ktorá by dieťaťu v prípade návratu mala hroziť, a toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy aj náležite odôvodniť vo svojich rozhodnutiach.
Dvojstranné Zmluvy o Právnej Pomoci
Okrem medzinárodných nariadení a dohovorov, Slovenská republika uzavrela dvojstranné zmluvy o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach s viacerými krajinami:
- Bulharsko: Zmluva medzi ČSSR a BĽR o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Sofia 25. novembra 1976, vyhl. č. 3/1978 Zb.).
- Chorvátsko, Slovinsko: Zmluva medzi ČSSR a SFRJ o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Belehrad 20. 1. 1964, vyhl. č. 207/1964 Zb.).
- Maďarsko: Zmluva medzi ČSSR a MĽR o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (Bratislava 28. marca 1989, ozn. č. 63/1990 Zb.).
- Poľsko: Zmluva medzi ČSSR a PĽR o právnej pomoci a o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných, pracovných a trestných (Varšava, 21. 12. 1987, vyhl. č. 191/1988 Zb.).
- Rumunsko: Zmluva medzi ČSR a RĽR o právnej pomoci vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Praha 25. 10. 1958, vyhl. č. 3/1959 Zb.).
Tieto zmluvy dopĺňajú a spresňujú pravidlá medzinárodnej právnej pomoci v konkrétnych vzťahoch, čím zabezpečujú efektívnejšiu ochranu práv občanov v rámci týchto krajín.
Kolízny Opatrovník a Právna Pomoc
Úloha Kolízneho Opatrovníka
Kolízny opatrovník je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (viď R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.
Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov písomne oznámi súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, prednesie ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.
Právna Pomoc a Súdne Poplatky
Systém právnej pomoci v Slovenskej republike je v súčasnosti obmedzený len na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a na bezplatné ustanovenie zástupcu. Vzhľadom na nesporový charakter konania o úpravu rodičovských práv a povinností má len málokto zástupcu. Účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí. Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť. Systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečenie jej poskytovania Centrom právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a rozsah jej poskytovania upravuje zákon č. 327/2005 Z.z.
Špecifické Situácie a Práva
Práva „Slobodnej Mamy“ (Osamelého Rodiča)
Pojem "slobodná mama" je skôr ľudovo zaužívaný, ale v právnych predpisoch sa používa slovné spojenie "osamelý rodič". Osamelá matka má nárok na predĺžené materské, ktoré trvá 37 týždňov od vzniku nároku. Podmienka osamelosti nie je splnená, ak poistenkyňa žije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti.
Priezvisko dieťaťa slobodnej mamy sa určuje dohodou rodičov. Ak sa rodičia nedohodnú, dieťa dostane priezvisko po matke. Ak chce nevydatá matka uviesť v rodnom liste dieťaťa otcovo priezvisko, musí s otcom dieťaťa urobiť súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva pred narodením dieťaťa na matričnom úrade, alebo po jeho narodení na matričnom úrade alebo súde.
Dedičské Práva Nemanželského Dieťaťa
Na dedenie sú povolané všetky deti poručiteľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo manželstva. Nemanželské dieťa má rovnaké postavenie v dedičskom konaní ako deti z manželstva. Deti, či manželské alebo nemanželské, dedia rovnako. Je možné sa ale v dedičskom konaní dohodnúť na takom usporiadaní, že sa s tým dieťaťom (zastúpeným rodičom) dohodne, komu pripadne majetok. Ak má poručiteľ majetok, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, nemanželské dieťa má nárok na podiel z tohto majetku v dedičskom konaní.
Vydedenie potomka je možné len zo zákonom presne stanovených dôvodov, napríklad ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, neprejavuje o neho opravdivý záujem, vedie trvalo neusporiadaný život alebo bol odsúdený za úmyselný trestný čin. Vydedenie musí byť urobené písomne a musí jasne uvádzať dôvod. Ak dôvod nie je dostatočne konkrétny alebo nie je pravdivý, vydedený potomok môže vydedenie napadnúť na súde.
Daňový Bonus na Dieťa
Daňový bonus je nástroj štátu, ktorý priamo ovplyvňuje čistý príjem zamestnancov alebo daňovú povinnosť podnikateľov, ktorí majú vlastné deti alebo sa o ne starajú. Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec a aj podnikateľ - fyzická osoba. Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov.
Vykonanie Rozhodnutia vo Veciach Maloletých
Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Postup uplatňovaný pri výkone rozhodnutia sa riadi zákonom č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok. Podrobnosti výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých sú upravené vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Právne Práva Detí
Dohovor o právach dieťaťa čl. 7 ods. 1 uvádza, že „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.“ Článok 18 ods. 1 hovorí, že „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, vynaložia všetko úsilie, aby zabezpečili uznanie zásady, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia, alebo ak je to dané, zákonní zástupcovia, nesú prvoradú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným záujmom dieťaťa je jeho blaho.“ Článok 9 ods. 1 dohovoru zas uvádza, že „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zabezpečia, aby dieťa nebolo oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, s výnimkou prípadov, keď príslušné orgány súdnym rozhodnutím určia, že takéto oddelenie je nevyhnutné v najlepšom záujme dieťaťa.“ Tými, ktorí zanedbali náležitý dohľad (dozor), budú v prvom rade rodičia, zásadne ide o obidvoch rodičov - § 34 ods. 1 Zákona o rodine - bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie sú.
tags: #komu #patri #dieta #ak #sa #narodi