Narodenie dieťatka je pre rodičov jedným z najintímnejších a najkrajších momentov v živote, zároveň však otvára nové a niekedy aj náročné obdobie pre matku, aj pre dieťa. Po pôrode sa začína krásne, ale zároveň nové obdobie vzájomného spoznávania a budovania silného puta. Vzájomný kontakt „koža na kožu“, známy ako bonding, má veľký význam pre budovanie emocionálneho vzťahu medzi mamičkou a bábätkom. Dieťa sa v maminom náručí cíti v bezpečí a matke tento vzájomný kontakt s dieťaťom pomáha zabudnúť na bolestivé udalosti samotného pôrodu a budovať jej materské kompetencie. Neprerušovaný kontakt by mal optimálne trvať 2 hodiny, samozrejme za predpokladu, že to zdravotný stav dieťatka dovolí. Počas prvých 2 hodín sa mamička s bábätkom navzájom zoznamujú a spoločne sa venujú prvému prisatiu na prsník, čo je veľmi dôležité pre úspešný nástup laktácie.
Po pôrode prevezmú starostlivosť o novorodenca odborníci z novorodeneckého alebo neonatologického oddelenia. S láskou a najväčšou pozornosťou sledujú jeho zdravotný stav a zabezpečia prvé základné skríningy, aby potvrdili dobrý zdravotný stav dieťatka. V prípade akýchkoľvek komplikácií sú ihneď pripravení zasiahnuť a pomôcť. Všetky úkony sú komunikované a vykonané za prítomnosti rodičov.
Prvé Ošetrenie a Hodnotenie Novorodenca
Úplne prvé ošetrenie novorodenca vykonáva novorodenecká sestra ešte na pôrodnej sále. Dieťa očistí od nečistôt nalepených na kožu počas pôrodu, označí menom, zváži a zmeria dĺžku, obvod hlavy a hrudníka. Údaje starostlivo zapíše do dokumentácie. Súčasťou prvého ošetrenia je takzvaná kredeizácia, ktorá slúži na prevenciu gonokokových (kvapavkových) infekcií očí. Do očných spojiviek sa aplikujú kvapky s antiseptickým (dezinfekčným) účinkom. Ako prevencia krvácavej (hemoragickej) choroby novorodenca sa medzi 2. až 6. hodinou po pôrode novorodencovi podáva injekcia vitamínu K.
Jedným z prvých a najdôležitejších hodnotení je Apgarovej skóre, ktoré neonatológovia zisťujú. Toto skóre hodnotí životaschopnosť bábätka a upozorňuje na nutnosť lekárskeho zásahu, pričom kontrola prvých reakcií sa vykonáva v 1., 5. a 10. minúte po narodení dieťaťa. Hodnotí sa svalové napätie (Activity), srdcová aktivita (Pulse), reakcia na podráždenie (Grimace), farba pokožky (Appearance) a dýchanie (Respiration). Stupnica hodnotenia u jednotlivých parametrov je od 0 do 2 bodov. Súčet všetkých parametrov je potom 0 - 10 bodov. Väčšina detí má výsledok 7 a viac, čo sa považuje za dobrý zdravotný stav.
Komplexné Pediatrické Vyšetrenie v Pôrodnici
Prvé vyšetrenie dieťaťa pediatrom prebieha zvyčajne do dvoch hodín po narodení, ak bol pôrod bez komplikácií. Vyšetrenia novorodenca prebiehajú zväčša za prítomnosti jedného z rodičov, v závislosti od podmienok konkrétnej pôrodnice. Cieľom vyšetrenia je včasné odhalenie abnormalít, či už sú to vrodené chyby, pôrodné poranenia alebo odchýlky v popôrodnej adaptácii, aby sa dalo včas začať s liečbou a predísť poškodeniu zdravia.
Posúdenie Zrelosti Novorodenca a Stavu Výživy
Normálna gravidita (tehotnosť) trvá 40 týždňov. Údaj o jej dĺžke dostáva pediater z gynekologických záznamov a vyšetrení. Je to údaj, ktorý sa vypočítava z dátumu poslednej menštruácie a koriguje sa podľa ultrazvukových vyšetrení plodu. Pri prvom vyšetrení po pôrode si pediater overí, či novorodenec zrelosťou zodpovedá vypočítanému veku (takzvaný gestačný vek). Využíva na to skórovacie systémy, najznámejší a najpoužívanejší je skórovací systém podľa Ballardovej.Novorodenci sa delia podľa dĺžky tehotnosti:
- Donosení novorodenci (narodení v termíne) sú narodení medzi 38. a 42. týždňom tehotenstva.
- Nedonosení novorodenci (narodení pred termínom) sú narodení pred ukončeným 37. týždňom.
- Prenášaní novorodenci (narodení po termíne) sú narodení po ukončenom 42. týždni.
Na posúdenie stavu výživy sa v neonatológii používajú takzvané percentilové grafy. Udávajú, koľko by mal novorodenec vzhľadom k dĺžke tehotnosti vážiť. Novorodencov s optimálnou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti nazývame eutrofickí novorodenci. Ich hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí medzi 10. a 90. percentilom pre daný gestačný vek. Novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod 3. percentil pre daný vek sú označovaní ako hypotrofickí (podvýživení), naopak s hmotnosťou nad 97. percentil ako hypertrofickí (nadmerne živení).Donosení novorodenci s primeranou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti a primeranou adaptáciou sú umiestňovaní na úsek fyziologických novorodencov - takzvaný rooming-in, čo podporuje skorý kontakt s matkou a nástup laktácie.
Detailné Vyšetrenie Jednotlivých Častí Tela
Vyšetrenie vykonáva detský alebo novorodenecký lekár na novorodeneckom boxe, ideálne vo výhrevnom lôžku. Počas vyšetrenia je dieťa vyzlečené. Donosený novorodenec drží horné aj dolné končatiny v takzvanom flekčnom (ohnutom) držaní.
Koža: Po pôrode je koža pokrytá vo väčšine prípadov plodovým mazom. Jej vzhľad je závislý od zrelosti (gestačného veku). Donosení novorodenci majú kožu hrubšiu, preto pôsobí dojmom, že je bledšia. Nedonosení novorodenci majú kožu červenú, tenkú, s presvitajúcimi cievkami a jemným ochlpením (lanugom). Krátko po pôrode je často prítomné namodralé sfarbenie plosiek nôh a dlaní, ktoré býva prvý deň života normálnym nálezom. U časti novorodencov sa krátko po narodení objaví novorodenecká koprivka (takzvaný novorodenecký exantém). Na koži si ďalej všímame prítomnosť kožných znamienok, hemangiómov a modriniek. Až 80% novorodencov má viditeľné sfarbenie pokožky do žlta - novorodeneckú žltačku. Novorodenci majú po narodení vysoký počet červených krviniek, ktoré sa začnú rozpadávať a uvoľňujú bilirubín. Ak je bilirubínu viac, ako dokáže pečeň spracovať, dochádza k žltému zafarbeniu pokožky. Tá sa pravidelne kontroluje pomocou priloženia meracieho prístroja k pokožke bábätka. V prípade vysokej hladiny sa indikuje fototerapia modrým svetlom. Pri fototerapii má bábätko na sebe len plienočku, aby modré svetlo pôsobilo na čo najväčšiu plochu tela. Žltačka je jeden z adaptačných mechanizmov, ktorým si bábätko po narodení musí prejsť. Starostlivé hodnotenie žltačky u novorodencov má obrovský význam, pretože sa snažíme zabrániť vzniku takzvaného jadrového ikteru. Novorodenci ešte nemajú vyzretú hematoencefalickú bariéru, ktorá za normálnych okolností neprepustí toxické látky z krvi do mozgu. Bilirubín je toxický pre mozog, a ak jeho množstvo presiahne u malých bábätiek limity ešte nevyzretej bariéry, môže detský mozog nezvratne poškodiť.
Hlava: Dôležitým údajom je veľkosť-obvod hlavy. Relatívne veľkú hlavu v porovnaní s telom majú predčasne narodení novorodenci. Na hlave si lekár všíma rozmer a napätie veľkej fontanely (veľká fontanela je väzivové spojenie v tvare kosoštvorca na temene hlavy v mieste, kde sa spájajú lebečné kosti), symetriu hlavičky a prejavy pôrodných poranení. Najčastejšie ide o kefalhematóm a pôrodný nádor (opuch) hlavy. Rozdiel medzi nimi je v tom, že kým kefalhematóm je zakrvácanie pod vonkajší obal kosti (väčšinou temennej) a hojí sa niekoľko týždňov, pôrodný opuch je zakrvácanie a opuch podkožia (väčšinou v záhlaví) a vymizne v priebehu niekoľkých dní.
Tvár: Na tvári sa vyhľadávajú takzvané dysmorfické črty, ako sú napríklad deformované a nižšie postavené ušnice, široký koreň nosa, netypické postavenie očných štrbín, rázštep podnebia a pery. Jedným z prejavov pôrodného traumatizmu je takzvaná stagnačná cyanóza tváre, alebo inak povedané „syndróm modrej masky“. Nie je to nič závažné, modré sfarbenie v priebehu niekoľkých dní vymizne.
Krk: Krk novorodenca je krátky. Stáva sa, že je hlavička vychýlená z osového postavenia smerom k jednému či druhému ramenu. Príčinou asymetrického držania hlavy býva tortikolis. Je spôsobený buď vynútenou polohou hlavičky v maternici (pri nesprávnom naliehaní bábätka, nedostatku plodovej vody) alebo pôrodným poranením (zakrvácaním do kývača hlavy).
Dýchací systém: Lekár sa pri vyšetrení zameriava na sledovanie mechaniky dýchania, počtu dychov za minútu a pomocou fonendoskopu skúma posluchový nález na pľúcach. Spôsob a frekvencia dýchania sa menia v závislosti od bdelosti, fyzickej aktivity a plaču.
Obehový systém: Normálna srdcová akcia u novorodenca narodeného v termíne je 120 až 160 úderov za minútu. V spánku môže byť nižšia, naopak, pri fyzickej aktivite vyššia. Počas prvých 24 hodín života je častým nálezom jemný srdcový šelest, ktorý má väčšinou prechodný (adaptačný) charakter. Inou kapitolou sú šelesty, ktoré sa objavujú 3. až 4. deň po pôrode a ich intenzita stúpa. Také šelesty bývajú dôvodom na ultrazvukové vyšetrenie srdca za účelom potvrdenia alebo vylúčenia srdcovej chyby.
Brucho: Lekár vyšetruje veľkosť bruška, zisťuje, či je mäkké, či sa dá dobre prehmatať. Distenzia brucha (roztiahnutie brucha nad úroveň hrudníka) krátko po pôrode môže byť príznakom črevnej nepriechodnosti, naopak člnkovité brucho (pod úrovňou hrudníka) môže signalizovať bránicovú herniu (prietrž). Dôležitou súčasťou pri vyšetrení brucha je kontrola pupočného pahýľu, ktorý je za normálnych okolností 3-cievny a je po prestrihnutí pupočnej šnúry zasvorkovaný. Po pôrode sa pupočný pahýľ zasvorkuje a ďalej voľne zaschýna, až kým sám neodpadne, čo sa udeje v rozpätí 6. - 14. dňa po narodení. Pahýľ nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť, len je potrebné dať pozor na to, aby sa oň nešúchala a netlačila ho plienka.
Genitál: U oboch pohlaví sa hodnotí zrelosť genitálu a prípadné vývojové abnormality. U chlapcov sa kontroluje, či majú oba semenníky zostúpené v miešku. Genitálie bábätiek umývame zásadne čistou vlažnou vodou bez pridania akéhokoľvek mydla. U chlapcov sa jemne umýva povrch penisu a záhyby mieška. Predkožka sa nesťahuje, keďže u väčšiny novorodencov je ešte prirastená a násilnou manipuláciou s ňou môžeme spôsobiť poranenie alebo zápal. U dievčat oplachujeme genitálie od lonovej kosti smerom ku konečníku, aby sa neprenášali baktérie z konečníka. Je tiež potrebné jemne roztiahnuť a umyť malé a veľké pysky, pričom nie je potrebné odstraňovať biely mázok.
Močenie a Stolica: Novorodenec by mal prvýkrát močiť do 24 hodín od pôrodu. V prvých 2 až 3 dňoch môžu byť na pomočenej plienke prítomné fliačiky tehlovočervenej farby. Sú to čiastočky solí kyseliny močovej, ktoré prirodzene vymiznú, keď sa rozvinie laktácia, a tým sa zvýši frekvencia močenia. Priechodnosť konečníka sa kontroluje pri prvom meraní teploty, smolka (prvá stolica) by mala odísť najneskôr do 48 hodín od pôrodu. Smolka je tuhá, mazľavá, čierna hmota. Počas pobytu v nemocnici sa postupne stolica mení na zeleno-čiernu. Ak je dieťa plne kojené, stolica má podobu a zafarbenie „praženice“. Frekvencia vyprázdňovania novorodencov sa veľmi líši.
Končatiny: Na horných končatinách sa sleduje spontánna hybnosť. Ryhovanie na stupaji nôh pomáha pri vyšetrení zrelosti novorodenca. Samozrejmosťou je vyšetrenie bedrových kĺbov v rámci skríningu dysplázie bedrových kĺbov. K najčastejším deformitám dolných končatín patrí kalkaneovalgózna deformita, ľudovo nazývaná „konská noha“. Liečba závisí od stupňa deformity.
Neurologické vyšetrenie: K základnému neurologickému vyšetreniu patrí vyšetrenie svalového tonusu (napätia), ktoré informuje o stave centrálneho nervového systému. Môže byť normálny, znížený alebo zvýšený. Súčasťou je aj vyšetrenie novorodeneckých reflexov. Patrí k nim: hľadací, sací, prehĺtací, úchopový a úľakový (Morov) reflex. Pediater pozoruje spontánne pohyby dieťaťa. Sleduje reflexy, svalový tonus - prípadnú ochabnutosť alebo stuhnutie. Posúdi polohu v ľahu na chrbte a na brušku, schopnosť držať hlavičku pri krátkom dvihnutí. Posudzuje reakciu na svetlo, zvuk, sací a hltací reflex, mimiku a citlivosť na dotyk.
Posudzovanie primitívnych reflexov novorodenca od N. Golda | OPENPediatrics
Novorodenecké Skríningy: Včasné Odhalenie Závažných Ochorení
Všetci budúci rodičia dúfajú, že sa ich potomok narodí zdravý a zároveň sa obávajú možných komplikácií. Väčšina novorodencov má normálny (fyziologický) nález pri prvom vyšetrení a normálny priebeh popôrodnej adaptácie. Avšak, niektoré vrodené ochorenia môžu zostať dlho skryté a prejaviť sa až neskôr, kedy môže byť liečba náročná. Preto sa v pôrodnici robia rôzne skríningové vyšetrenia novorodeniatok.
Pod pojmom skríning rozumieme vyhľadávanie jedincov s chorobami, ktoré ešte nemajú klinické príznaky, teda sú bezpríznakové. Cieľom skríningu je ich záchyt v štádiu, kedy sú choroby dobre liečiteľné. Novorodenecký skríning je preventívny program zameraný na novorodeneckú populáciu. Jeho úlohou je odhaliť určité vrodené chyby čo najskôr po narodení, aby bolo možné včas zahájiť účinnú liečbu. Časový faktor hrá dôležitú úlohu a v mnohých prípadoch umožňuje predísť trvalým následkom. Skríningové programy sú celoplošne realizované a presne definované odbornými usmerneniami Ministerstva zdravotníctva. Dôležité je vedieť, že pozitívny skríning ešte neznamená ochorenie, vyjadruje len podozrenie na ochorenie. V prípade pozitívneho výsledku je potrebné jeho overenie diagnostickým testom, ktorý je presnejší a môže dané ochorenie potvrdiť alebo vylúčiť. Časť pacientov s pozitívnym skríningovým testom môže mať výsledok falošne pozitívny. Na Slovensku sa u všetkých bábätiek vykonáva takzvaný základný skríning, ktorý musia absolvovať všetci novorodenci ešte pred prepustením z pôrodnice. U časti novorodencov sa vykonáva aj takzvaný rozšírený skríning.
Metabolický Skríning - „Suchá Kvapka Krvi z Pätičky“
Hlavnou skríningovou metódou je „suchá kvapka krvi“. Laicky sa mu hovorí aj odber z pätičky. Bábätku sa pred odchodom z pôrodnice, vo veku 72 až 96 hodín, odoberie kapilárna krv (krv po vpichu z pätičky), ktorá sa zachytí na špeciálny odberový papierik so 4 terčíkmi. Papierik s terčíkmi sa následne nechá voľne usušiť. Odobratá kvapka krvi sa nechá voľne usušiť na špeciálnom filtračnom papieri. Vzorka ďalej putuje do Skríningového centra novorodencov Slovenskej Republiky v Banskej Bystrici, kde odbery vyhodnocujú. Výsledky negatívnych nálezov skríningových vyšetrení skríningové centrum neodosiela, ale má ich vo svojej databáze.
U niektorých novorodencov je potrebné odber z pätičky opakovať za účelom potvrdenia alebo vylúčenia správneho nálezu. Opakovaný skríning, takzvaný reskríning, sa vykonáva 10. až 14. deň života u nezrelých novorodencov (narodených v 35. týždni a skôr), u novorodencov, ktorí vyžadujú intenzívnu starostlivosť, alebo u novorodencov, ktorých mamičky dostávali v 3. trimestri tehotenstva antibiotiká alebo iné lieky. Skríningový výsledok vyjadrí podozrenie na ochorenie podľa zvýšených hodnôt špeciálnych analytov skríningového testu zo vzorky suchej kvapky krvi, odobratej 4. deň života dieťaťa. Pri jeho pozitivite na niektoré z uvedených ochorení sa v následnom kroku vyšetrí opakovane odobratá vzorka od novorodenca, alebo - pri „
tags: #kontroly #po #narodeni #babatka