Interrupcia, alebo umelé prerušenie tehotenstva, je celosvetovo citlivá téma, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie etického, morálneho, náboženského a právneho charakteru. Hoci väčšina krajín Európskej únie rešpektuje právo ženy na interrupciu, existujú výnimky, kde je legislatíva výrazne reštriktívna alebo úplne zakazujúca. Tento článok poskytuje prehľad krajín, kde je interrupcia zakázaná alebo výrazne obmedzená, a zároveň sa venuje aktuálnemu vývoju v tejto oblasti a dôsledkom, ktoré so sebou prináša obmedzovanie reprodukčného zdravia.
Historický kontext a vývoj metód
Prvé zmienky o interrupciách pochádzajú z roku 1850 pred Kristom. Kvôli vzniku osobného vlastníctva bolo prerušenie tehotenstva čoraz viac regulované. V minulosti si ženy vymýšľali rôzne metódy, ako sa plodu zbaviť. Boli to rôzne odvary z byliniek v kombinácii s hubami. Ďalším spôsobom bol aj úder do brucha, kopnutie, či silný náraz. Jedným zo spôsobov boli aj pijavice, ktoré sa prikladali na pošvovú časť. Tento spôsob bol prekvapivo účinný. Prvým štátom sveta, ktorý prijal legálne interrupcie, bolo Rusko, a to v roku 1920.
Všeobecne existujú dva typy interrupcií. Prvou možnosťou je tabletka, ktorú je možné podať do 63. dňa tehotenstva. Tá v princípe oddelí plodu výživu a následne ho pôrodnými cestami vypudí z tela von. Druhou metódou je chirurgický zákrok, ktorý sa delí na dva typy. Prvým je takzvaná mini interrupcia, ktorá sa vykonáva do 45. alebo 55. dňa tehotenstva vysatím plodu z maternice. Tento typ interrupcie sa od klasického typu líši iba veľkosťou použitej kanyly, keďže dilatácia krčka maternice je menšia.
Svetová zdravotnícka organizácia a štandardy starostlivosti
Na Slovensku je prístup k interrupčnej starostlivosti v rozpore s mnohými usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblasti zdravia. Ako ďalej v tlačovej správe informovala Alexandra Demetrianová z mimovládnej organizácie Možnosť voľby, podľa WHO je interrupcia vo svete bežným zákrokom, pričom šesť z desiatich neplánovaných tehotenstiev a tri z desiatich všetkých tehotenstiev sa končí umelým prerušením tehotenstva. Pre zdravie jednotlivkýň, jednotlivcov a komunít, ako aj pre uplatňovanie ľudských práv je kľúčové, aby všetci ľudia mali prístup k bezpečnej, kvalitnej a legálnej interrupcii.
Politologička a aktivistka z organizácie Možnosť voľby Adriana Mesochoritisová uviedla, že usmernenia WHO sú veľmi komplexným dokumentom, ktorý vychádza z najnovších vedeckých poznatkov a zohľadňuje i skúsenosti s obmedzovaním prístupu k interrupciám. Preskúmané dôkazy potvrdili, že zákazy a obmedzenia v prístupe k interrupciám ohrozujú zdravie žien a musia byť odstránené. Svetová zdravotnícka organizácia vo svojom usmernení odporúča odstrániť právne a politické prekážky, ktoré bránia v prístupe k interrupčnej starostlivosti. Ďalej uvádza, že obmedzovanie prístupu neznižuje počet interrupcií, len ich robí nebezpečnými, pretože to môže viesť ku kritickému oneskoreniu v prístupe k interrupcii.
Právna realita na Slovensku
Na Slovensku sú interrupcie legálne od roku 1986. Od 1. januára 1987 je platný a účinný zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, ktorého ustanovenie § 4 hovorí o tom, že: „Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.“ V roku 2007 Ústavný súd rozhodol, že žena sa do 12. týždňa svojho tehotenstva môže slobodne rozhodnúť, či podstúpi interrupciu.
Výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová je presvedčená, že usmernenie WHO je pre Slovensko príležitosťou začať odstraňovať prekážky v dostupnosti interrupcií. Slovensko v zlepšovaní tejto formy zdravotnej starostlivosti zlyháva a nedostupnosť interrupcii ohrozuje čoraz viac žien. Od posledného usmernenia WHO z roku 2012 sme neimplementovali žiadne z predošlých odporúčaní.
Výskum organizácie Možnosť voľby preukázal, že zo 70 mapovaných zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť až 34 percent odmieta poskytovať legálnu interrupciu a v 23 percent nie je pre nedostatok alebo nekonzistentnosť informácií o danom zariadení možné určiť úroveň dostupnosti. Len 43 percent poskytuje legálnu interrupciu na žiadosť ženy. Na Slovensku neexistuje pre verejnosť dostupný kompletný a aktuálny zoznam zariadení, ktoré poskytujú legálnu interrupciu na žiadosť ženy.
Finančná a procedurálna nedostupnosť
Podľa organizácie Možnosť voľby Slovensko nespĺňa ani štandard finančnej dostupnosti interrupcie. Adriana Mesochoritisová tvrdí, že odhadovaná priemerná cena za legálnu interrupciu s dodatočnými poplatkami je 414 eur, čo podľa nej tvorí 62 percent disponibilného príjmu domácnosti s dvomi dospelými a dvomi závislými deťmi. Pre množstvo žien je to cena, ktorú si nemôžu dovoliť a zadlžujú sa.
Ženy, ktoré sa rozhodnú podstúpiť interrupciu, čelia na Slovensku nedostatku informácií, odmietnutiu i ubližujúcemu prístupu. Medzi veľké prekážky patria aj povinné čakacie doby, vysoká cena či nemožnosť podstúpiť tabletkovú formu interrupcie. Interrupčná tabletka ako alternatíva k chirurgickému zákroku je na Slovensku už roky kontroverznou témou. Mnohí gynekológovia pritom tvrdia, že medikamentózna forma potratu spôsobuje menej zdravotných komplikácií než chirurgický zákrok. Pri umelom prerušení tehotenstva pomocou tabletky sa podľa MUDr. Jozefa Záhumenského využívajú dve účinné látky. Prvá ukončí tehotenstvo, druhá vyčistí maternicu.
Globálne trendy a krajiny s úplným zákazom
Najnovšie dáta naznačujú, že 26 krajín na svete úplne zakazuje potraty. Malta je jednou z mála krajín v Európe, kde platí úplný zákaz interrupcií. Ak sa žena rozhodne pre predčasné ukončenie tehotenstva na Malte, hrozí jej trojročné väzenie. To platí aj v prípade, že bola znásilnená, alebo tehotenstvo ohrozuje jej život. Úlohou lekárov je za každú cenu zachrániť nielen matku, ale aj dieťa. Zákaz umelého prerušenia tehotenstva je prítomný aj v Lichtenštajnsku.
Poľsko je na ceste zaviesť jednu z najprísnejších uprav interrupcií v Európe. V súčasnosti majú ženy právo na interrupciu iba v prípadoch tehotenstva v dôsledku znásilnenia, incestu alebo ak gravidita predstavuje priame ohrozenie života alebo zdravia matky. Organizácia Aborcyjny Dream Team ročne pomáha vykonať približne 47-tisíc interrupcií. Podľa údajov skupiny Potraty bez hraníc sa v Poľsku ročne uskutoční až 150-tisíc potratov.
V Spojených štátoch amerických došlo k zásadnej zmene v roku 2022, keď Najvyšší súd zrušil precedens Roe vs. Wade, ktorý na federálnej úrovni zaručoval právo na interrupciu. Toto rozhodnutie umožnilo jednotlivým štátom prijímať vlastné zákony týkajúce sa interrupcií, čo viedlo k ich sprísneniu v mnohých štátoch. K dnešnému dňu platí v desiatich štátoch úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva.
Dôsledky kriminalizácie a reprodukčná spravodlivosť
Zákaz alebo výrazné obmedzenie interrupcií má závažné dôsledky pre ženy a spoločnosť ako celok. Nelegálne vykonávanie interrupcií, ktoré uskutočňujú jednotlivci bez potrebných zručností a v nevyhovujúcom prostredí, môže mať fatálne následky. Po neprofesionálne vykonanej interrupcii zomrie ročne až okolo 68-tisíc žien. Zákaz interrupcií neznamená, že ženy prestanú podstupovať interrupcie, ale že budú nútené hľadať nelegálne a často nebezpečné spôsoby.
Černošské a intersekcionálne feministky v USA zaviedli termín reprodukčná spravodlivosť. Hnutie za reprodukčnú spravodlivosť požaduje, aby štáty riešili problémy sociálnych, ekonomických a politických nerovností. Niektorí ľudia nemôžu podstúpiť interrupciu, pretože si nemôžu dovoliť vziať si voľno z práce, aby sa dostavili na vyšetrenia. Iné osoby si nemôžu dovoliť cestovať do inej krajiny, kde by im mohli poskytnúť interrupčnú zdravotnú starostlivosť.
V Latinskej Amerike dochádza k postupnému uvoľňovaniu interrupčných obmedzení. Prevažne katolícke Mexiko prijalo historické rozhodnutie, keď Najvyšší súd označil doterajší zákaz interrupcií za protiústavný. Argentína legalizovala interrupcie v roku 2020. Krajina za ten čas zaznamenala pozoruhodné zníženie miery úmrtnosti matiek.
Prekážky v prístupe a stigmatizácia
Ľudia na celom svete čelia rôznym prekážkam v prístupe k interrupcii. V niektorých krajinách - ako sú napríklad Spojené štáty, Sierra Leone, Poľsko a Maroko - je podstúpenie interrupcie alebo pomoc pri interrupcii trestným činom. Zákony, ktoré obmedzujú interrupcie, sa v jednotlivých krajinách líšia. Na niektorých miestach ukladajú osobám, ktoré vyhľadajú interrupciu, doživotný trest odňatia slobody - napríklad v Rovníkovej Guinei a Zambii.
Kriminalizácia interrupcií silno zasahuje ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva. Zdravotnícke služby sú vo všeobecnosti menej dostupné pre nízkopríjmové skupiny, ľudí na úteku a migrujúcich, LGBTI+ ľudí či rasizované a pôvodné obyvateľstvo. Napriek desaťročiam stigmatizácie a dezinformácií väčšina ľudí sa zhoduje na tom, že interrupcie by mali byť legálne. Mnohí však nevedia, kde a akým spôsobom by mohli vyjadriť, že podporujú právo na interrupciu.
Snahy zlepšiť prístup k interrupcii musia zohľadňovať špecifické potreby LGBTI+ osôb, ktoré sa po vyhľadaní interrupčnej starostlivosti pravdepodobne stretnú s viacnásobnou diskrimináciou a stigmatizáciou. Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že jedným z prvých krokov, ktoré by mali urobiť štáty na zamedzenie škodlivých dôsledkov kriminalizácie interrupcií vrátane úmrtí a zranení matiek, je zabezpečiť prístup k sexuálnej výchove pre všetkých ľudí vrátane dospievajúcich.
Nie ste slobodní a slobodné, keď sa nemôžete rozhodovať o svojom vlastnom tele. Každý človek má právo rozhodovať o svojej plodnosti, právo na reprodukčnú autonómiu. Napriek tomu stále existuje bezpočet prekážok, ktoré ľuďom bránia v prístupe k interrupcii. Budúcnosť, v ktorej sa právo na interrupciu bude všeobecne rešpektovať, dokážeme vybudovať len prostredníctvom širokej podpory a množstva veľkých aj malých skutkov. Interrupcia je lekársky zákrok, ktorým sa preruší tehotenstvo. Ide o základnú zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú milióny žien, detí a ďalších ľudí, ktorí môžu otehotnieť.
tags: #krajiny #interrupcia #uplne #zakazana