Kraniosakrálna terapia - to znie posvätne. Nemá však nič spoločné s kostolom či náboženstvom. Sacrum je jednoducho krížová kosť a cranio súvisí s lebkou. Medzi týmito dvomi časťami tela v pravidelnom rytme pulzuje mozgovomiechová tekutina alebo likvor.
Objav kraniosakrálneho rytmu
Už v tridsiatych rokoch 20. storočia americký osteopat William Garner Shuterland zistil, že popri srdcovom a dýchacom rytme v našom tele pulzuje ešte tretí rytmus, ktorý dáva do pohybu celé telo vrátane kostí lebky. Túto neviditeľnú životnú silu nazval dych života a spozoroval, že má súvis s mozgovomiechovým mokom. Podľa neho práve potencia dychu života vyvoláva pulzáciu tekutiny vo vnútri mozgovomiechového systému, takže v jednej fáze tekutina stúpa smerom k hlave a v druhej klesá ku kosti krížovej.
Na začiatku jeho objavu kraniosakrálneho systému bol pacient menom Delbert. Pátranie po jeho diagnóze pripomínalo televízny seriál Dr. House. S tým rozdielom, že sa odohralo v roku 1971. Za Delbertovými bolesťami žalúdka a vracaním krvi sa našlo hneď niekoľko chorôb - silikóza, rozdutie pľúc a napokon cysty v rôznych častiach tela vrátane mozgu, spôsobené parazitickou infekciou. Po vyliečení infekcie sa všetko zdalo byť v poriadku. Po týždni sa však pacient vrátil s očernetou kožou na nohách, ktorá bolestivo praskala a odlupovala sa. Jeho lekár John Upledger čosi také ešte nevidel.
Keď si už vôbec nevedel rady, požiadal o konzultáciu nového neurochirurga. Ten si spomenul, že tkanivové zmeny môže spôsobovať aj dystrofia, teda môže to byť neurologický problém. Na vnútornej strane tvrdej blany mozgovej, ktorá chráni miechu, objavili v oblasti krčnej chrbtice zvápenatené ložisko veľké ako minca. John Upledger sa pri operácii dostal do úlohy asistenta. Úlohou Johna Upledgera bolo pinzetami udržať túto blanu nehybnú, aby jeho kolega mohol odstrániť ložisko. Na vlastné počudovanie nebol schopný túto relatívne jednoduchú úlohu splniť. Membrána sa pomaly rytmicky pohybovala. Tieto pohyby neboli synchrónne ani s dychom pacienta, ani so srdcovým tepom.
John Upledger videl to, čo William Sutherland už empiricky zistil dávno pred ním. To, čo videl a následne preskúmal John Upledger, sa dnes nazýva kraniosakrálny systém. Máme ho v tele úplne všetci. Tvorí ho trojvrstvový membránový systém, v ktorom neprestajne prúdi mozgovomiechová tekutina. Tvorbu tekutiny riadia mozgové komory. Mozgovomiechová tekutina vyživuje a detoxikuje nervovú sústavu. K vytekaniu tejto tekutiny, zvanej aj likvor, nemôže dôjsť vďaka nepriepustnej tvrdej blane mozgovej. Táto blana je akousi vnútornou výstelkou lebky, pripája sa k lebečným kostiam, k stavcom krčnej chrbtice, ku krížovej kosti ako aj ku všetkým malým otvorom v lebke a v stavcoch, ktorými vedú nervy do celého tela.
Mozgovomiechová tekutina pulzuje pod tvrdou blanou mozgovou v pravidelnom rytme. Deje sa tak asi šesť- až dvanásťkrát za minútu. Ukázalo sa, že všetky kosti vrátane kostí lebky sa musia prispôsobovať zmenám tlaku tejto tekutiny počas pulzácie. Takže William G. Sutherland sa nemýlil - celá lebka sa rytmicky zmenšuje a zväčšuje.
Terapia a jej liečebný potenciál
John Upledger začal kraniosakrálnu terapiu skúšobne na niekoľkých pacientoch s bolesťami hlavy. Prvým bol veterán 2. svetovej vojny, ktorého po výbuchu dela začala bolieť hlava a hvízdalo mu v ušiach. John Upledger zistil, že pacient má na ľavej strane hlavy vtlačené kosti a likvor tam nemôže voľne prúdiť. Podarilo sa mu uvoľniť stuhnutú časť a hlava sa na ľavej strane hneď rozšírila. Na neskorších prípadoch sa Upledger utvrdil, že kraniosakrálna terapia môže pôsobiť na činnosť mozgu. Ako vedecký pracovník v klinickom výskume na Michigan State University pracoval s deťmi, ktoré trpeli hyperaktivitou alebo dyslexiu. Ukázalo sa, že väčšinou ich problém spočíval v zadnej časti spodiny lebečnej, kde sa hlava pripája ku krku. Podľa jeho teórie mohol tento problém vzniknúť pri pôrode, keď sa v snahe urýchliť pôrod zvykne hlavička nešetrne otočiť smerom dozadu do priveľkého záklonu, pričom môže nastať stlačenie záhlavovej kosti a prvého krčného stavca.
Kraniosakrálna terapia - hodnotenie kraniosakrálneho rytmu
Kraniosakrálna terapia má často formu hlbokej relaxácie, kedy sa znovu naštartujú vnútorné ozdravné procesy. To však nie je všetko. Ako vieme, väčšina chorôb - ba možno všetky - majú pôvod v našej psychike. Zistil, že sa počas terapie jeho ruky intuitívne hýbu určitým smerom. Tieto miesta majú vždy spojitosť s riešeným problémom. Ukázalo sa, že telo je záhadnejšie, ako sme si mysleli. Nielen mozog, ale aj telo má pamäť. Táto premisa je základom pre viaceré terapie, ktoré pracujú s telom a pohybom.
Samotná terapia je jednoduchá. Pacient oblečený leží na masážnom stole a terapeut sa jemne dotýka tela. Začína nohami, pretože aj tam je možné vnímať pulzáciu mozgovomiechového moku. Dotyky potom vedú od nôh cez kostrč a panvu po chrbtici až k hlave. Neraz sa práve jemným pôsobením na kostrč odstráni bolesť v hlave. Pri uvoľňovaní blokád v kraniosakrálnom systéme sa okrem iného využíva tzv. kľudový bod. Terapeut na chvíľu zastaví napúšťanie systému, tým sa vytvorí podtlak a väčšie množstvo likvoru v mozgových komorách. Keď sa prúdenie do systému obnoví, je to akoby sa celý systém reštartoval.
Somatoemocionálne bloky a pamäť tela
V tkanivách sú uložené aj rôzne spomienky a mentálne programy, spôsobené psychickým stresom a traumami. Sú to miesta zapuzdrenej zvyškovej energie, ktorá vzniká vo chvíľach negatívnych emócií. Predstavte si situáciu, keď vám hrozil pád. Aby ste tomu zabránili, vylúčili ste stresové hormóny, zaťali ste svalstvo a pravdepodobne ste v hneve zahrešili. V danej chvíli vám táto energia pomohla, aby ste sa neudreli. Ona však nezmizla a špirálovito sa stiahla do jedného bodu. John Upledger by ho označil ako energetickú cystu. Ostal vo vás zabudnutý myšlienkový vzorec, podľa ktorého reagujete v ďalších podobných situáciách hnevom. Po istom čase z toho vznikne somatoemocionálny blok.
Dych života označil Roger Gilchrist, autor knihy Kraniosakrální biodynamika, ako „vrodený riadiaci princíp v jadre všetkých životných procesov, ako vrodenú liečivú múdrosť tela, ktorá vie, čo má robiť od okamihu počatia až do chvíle, keď vedomie opustí telo. V tomto kontexte sa dajú aj lepšie pochopiť slová Johna Upledgera, že to nie je on, kto lieči: „Spoznal som, že mojou úlohou je napomáhať pacientovi k jeho vlastným ozdravným procesom.“
Pôrod ako kľúčový moment pre vývoj
To, aký je náš porod, môže byť jedním z nejdůležitějších faktorů při určování celé naší budoucnosti. Může mít pozitivní nebo negativní vliv a to nejen na naše dětství, ale i na samotnou povahu celého našeho života. Porod může být velmi krásným zážitkem - pro maminku i miminko. Je-li plynulý a snadný, může přispět ke zdravému, šťastnému miminku. Na druhou stranu může být porod velmi traumatický. Může mít za následek těžká tělesná postižení, která výrazně omezují vývoj a schopnosti.
V souvislosti s kraniosakrální terapií se nevyhnutelně zabýváme řešením problémů a nápravou různých poškození. Překvapivě mnoho dětí po porodu trpí kolikou, pláčou a křičí, jsou neklidné, rozrušené a špatně spí. Příčinou může být porodní šok. Pokud se tělo s šokem nevypořádá, mohou z těchto dětí vyrůst neklidné hyperaktivní děti, které mají potíže se soustředěním a udržením klidu. Například císařský řez, porod kleštěmi, komprese crania (lebky dítěte) při průchodu porodním kanálem, uměle vyvolaný porod a použití chemických léků, nedostatečně vytvořený bonding (citové pouto mezi matkou a miminkem), oddělení miminka od maminky na delší dobu, nedostatečná péče a citlivost nemocničního personálu. Běžně se tato traumata neuvolňují a ani se jimi nikdo nezabývá. A proto se na nevědomé úrovni předávají dál.
Praktické aspekty a kvalifikácia terapeutov
Kraniosakrálna terapia je dotyková terapia, ktorá sa teší veľkej obľube prakticky po celom svete. Terapeutka Ing. Patrícia Milanová zdôrazňuje, že ide o veľmi jemnú, neinvazívnu manipulačnú techniku. Podstata terapie sa nachádza presne medzi týmito dvoma anatomickými štruktúrami - prúdení mozgovomiechového moku. Skúsený terapeut dokáže zistiť odchýlky vo fungovaní systému a má dostatočné množstvo nástrojov v rukách, ktorými vie pomôcť so skutočne veľmi širokou škálou či už zdravotných, alebo psychických problémov.
Pri výbere terapeuta je potrebné byť obozretný. Bohužiaľ, aj v tejto sfére sa nájde veľa pseudoodborníkov, ktorí si spravia 3-dňový kurz v masérskej škole a začnú ponúkať vo svojom portfóliu kraniosakrálnu terapiu za nemalé peniaze. Táto metóda sa študuje roky a je ukončená riadnymi skúškami. Na Slovensku nie je žiadny kontrolný orgán, no v ČR vytvorili asociáciu kraniosakrálnych terapeutov, ktorá sa snaží tento sektor regulovať. Pokiaľ si hľadáte ako klient takého terapeuta, nie je žiadna hanba priamo sa ho spýtať, kde študoval, ako dlho, prípadne ako sa ďalej vzdeláva a či vám vie ukázať nejaký certifikát.
Kontraindikácie a priebeh sedenia
Jedinou kontraindikáciou je krvácanie. Terapia je naozaj vhodná od narodenia až do smrti. Pri bábätkách často ošetrujeme skrátenú uzdičku, ktorú po uvoľnení fasciálnej siete a krčnej chrbtice často netreba strihať. Pri ženách je to už veľmi rôznorodé, no najčastejšie problémy s menštruáciou, problémy s otehotnením, pôrodné traumy a depresie, laktačné krízy a tiež poradenstvo.
Žiadnu špeciálnu prípravu vopred netreba. Ja odporúčam klientom pohodlné oblečenie, legíny, tepláky. Je veľmi dôležité, aby sa človek cítil príjemne a aby neriešil nepríjemnosti spojené s oblečením. Po príchode sa zoznámime a ja si v krátkosti zapíšem, s čím prichádza, porozprávame sa o tejto metóde, ak má otázky alebo si chce niečo ujasniť. Potom si klient ľahne oblečený (bez topánok) na masérsky stôl a terapeut s ním začne jemne pracovať. Po ukončení terapie pár minút klient ešte posedí na stole, je to z dôvodu, že sa často po skončení točí hlava. Po terapii nie je nutné robiť nič zvláštne. Je dôležité dať si deň-dva oddych od nejakých väčších fyzických záťaží, ktoré nie sú pre nás bežné. Tiež je dôležité poctivo dodržiavať pitný režim aspoň pár dní po terapii.
Biodynamický prístup k zdraviu
Kraniosakrálna biodynamika má svoje korene v osteopatii, alternatívnej a celostnej vede, ktorej cieľom je orientácia na zdravie človeka. Táto terapia je založená na pôsobení biodynamických síl, ktoré sa niekedy nazývajú aj "Dych života". Biodynamika vychádza z princípu, že živý organizmus má schopnosť sa sám regenerovať, liečiť, opravovať a udržiavať tento stav za predpokladu vhodných podmienok a prostredia. Za vhodné podmienky a prostredie sa považuje tzv. "neutrál" - hlboké stíšenie, uvoľnenie a pocit bezpodmienečného prijatia v bezpečí a dôvere.
Počas ošetrenia môžete zažívať rôzne subjektívne pocity a vnemy. Niekedy sa stáva, že človek hlboko zaspí, inokedy vnímate všetko v tele v plnej prítomnosti. Individuálna práca s klientom trvá cca 90 minút. Samotné ošetrenie na lehátku (terapia) trvá cca 50-60 minút. Kraniosakrálna biodynamika uvoľňuje celkové napätie, podporuje metabolizmus, imunitný systém a regeneráciu organizmu. Zvyšuje vitálne sily nášho tela, upravuje cirkuláciu tekutín, reguluje autonómny nervový a endokrinný systém a celkovo koordinuje centrálny nervový systém. Je veľmi vhodným pomocníkom pri liečbe psychických a psychosomatických ochorení ako sú napr. nespavosť, depresia, úzkosť, únava, stres či vyčerpanie.
Diagnostika a palpácia v praxi
Terapeut vyšetruje pohyblivosť jednotlivých tkanív, kde diagnostikuje bloky v pohyblivosti jednotlivých štruktúr. Práca terapeuta vyžaduje špecifický uhol pohľadu na pacienta. Je nevyhnutné vnímať pacienta ako integrovaný celok, lebo ako je známe, všetko zo všetkým súvisí. Ak niečo bolí, alebo nefunguje v tele neznamená to, že problém je na tom mieste. Často ťažkosti pochádzajú zo vzdialeného miesta. Kraniosakrálna terapia je založená na fyziologických a anatomických znalostiach.
Normálna frekvencia kraniosakrálneho rytmu je 6 až 12 cyklov za minútu. Mení sa od toho, či sa rozvíja patologická aktivita. Napríklad rýchlejší rytmus je u detí, ktoré sú hyperaktívne, alebo v pri horúčkovitých stavoch. Naopak pomalšie rytmy boli pozorované u pacientov v komatóznom stave. Rytmus môžeme palpovať kdekoľvek na tele, pomocou čoho môžeme získať množstvo informácií o tele. Pri palpácií si všímame frekvenciu, amplitúdu, symetrickosť a kvalitu. Akákoľvek porucha funkcie vo fasciách, svaloch, štruktúrach sa prejaví zmenou kvality kraniosakrálneho rytmu. Pre pohyby sa zaužívalo pomenovanie flexia a extenzia. Flexia predstavuje pohyb smerom do vonkajšej rotácie tela a extenzia do vnútornej rotácie celého tela. Krížová kosť sa pohybuje kaudálnym smerom spolu s okcipitálnou kosťou. Extenzia je do opačného smeru. Terapia prebieha tak, že terapeut sa jemne dotýka klientovho tela. Svojimi rukami vníma jednotlivé odchýlky v rytme kraniosakrálneho systému, vníma jemné ťahy fascií, ktoré blokujú prirodzený pohyb v tele. Špeciálnymi technikami tieto bloky (restrikcie) uvoľní a tak sa môže znovu obnoviť prirodzená funkcia organizmu.
tags: #kraniosakralna #terapia #porod