Detičky v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vie vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslí či už doma, alebo v škole. Kresba nám pomôže odhaliť čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Často je pokladaná iba za detskú hru, avšak odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia.
Hra a realita vo výtvarnom prejave
Ku kresleniu nie je nutné dieťa nútiť, prirodzene je pre dieťa kreslenie zábavou. Dieťa je pri kreslení vnútorne motivované tým, čo ho trápi alebo zaujíma. Deti, ktorým je umožnené, aby maľovali, aj keď im ešte nie je ani viac ako jeden rok, robia škvrny. Môžeme hľadať súvislosť medzi bodkami, fliačikmi a poznaním a skúsenosťami dieťaťa. Naozaj dieťa spoznáva svet, ale pozná len takéto kúsky. Izolované bodky a krátke čiarky sa začnú spájať v druhom roku života dieťaťa. Prvé skutočné kreslenie sú teda čmáranice. Tak, ako dieťa začína chápať svet a snaží sa usporadúvať si ho, tak sa začne meniť aj kresba. Vo veku 1,5 až 2 rokov naozaj dieťa po prvýkrát vytvára myšlienkový konštrukt skutočnosti. Dieťa vstupuje do interpersonálnych vzťahov, pozoruje, rozmýšľa svojim detským rozumčekom a vytvára prvé znaky. Tým tiež trénuje spojenie oka, mozgu a ruky. Kreslenie je hra a veľmi zábavná hra.
Vývinové štádiá kresby
Predchádzajúce dve štádiá - škvrny, čmáranice, nie sú ovplyvnené intelektuálnym faktorom vývinu. Tento fakt je psychoanalyticky podložený - Naville vysvetľuje, že dieťa, ktoré „kreslí škvrny alebo čmára“, pociťuje podobné potešenie ako keď kaká. Štádium čarbania je priamo spojené s vývojom intelektu medzi 2. a 3. rokom. Bežne je napríklad možné odsledovať, že okolo 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
Postupom času ako dieťa rastie a jeho vývoj napreduje, pridáva k postave hlavonožca mnohé detaily. Podľa štúdie J. Thomazima okolo 5. a 6. roku dieťa začína kresliť postave trup a až okolo 6. roku Luquet tvrdí, že detaily na postave pribúdajú s vývojom mentálnej úrovne. To, ako rýchlo sa dieťa naučí kresliť postavy, závisí od jeho intelektuálneho vývinu. Samozrejme, sa nemusíte obávať ak vaše dieťa kreslí postavu ako “hlavonožca”, postupne sa naučí kresliť postave trup a aj mnohé detaily. Výskumy ukazujú, že okolo 5. až 6. roku života sa ukotvuje u detí ich “telesná schéma”.
Čiary ako odraz temperamentu
Čiary na papieri, na ktorom dieťa kreslí, sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu. Existujú čiary rýchle, živé alebo aj agresívne, ktoré dokážu prederaviť aj papier. Na druhej strane sú ťahy váhavé, ostýchavé alebo ledva sa dotýkajúce papiera. Až na pár výnimiek, už od ranného veku detí, ktoré kreslí, existuje súvislosť medzi grafickým prejavom a náladou, povahou. Aj využitie priestoru, umiestnenie obrázka na kresbe je dôležité. Expresivita farby úzko súvisí s expresivitou ťahu. Čiary môžu byť tenké alebo hrubé, môžu sa zarývať do papiera alebo po ňom len jemne prechádzať.
Význam kresby pre dieťa
Radi vaše deti kreslia? Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Najmä ak ešte nevie rozprávať. S podporou kreslenia podporujete aj rozvoj dieťaťa, tvrdí psychologička Katarzyna Półtorak. Kreslenie je pre deti prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie, aj preto sa o kresby u detí zaujímajú vývojoví psychológovia a psychologičky.
Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. A naopak kreslením vyjadruje radosť a lásku, napr. keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje. Zvyšuje porozumenie vo vede, ale zlepšuje spomienky na udalosti (ak počas spomínania a rozprávania o udalosti aj kreslia). Trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.
Vývoj kreslenia u malých detí
Interpretácia detských kresieb odborníkmi
„Veľmi veľa! Najmä vtedy, keď dieťa kreslí na stretnutí s odborníkom či odborníčkou a vytvorí kresbu rodiny, ktorá sa často používa na diagnostické účely. Odborník má potrebné vedomosti na to, aby takúto kresbu „prečítal“ a podľa toho ju interpretoval,“ vysvetlila psychologička. Napríklad na to, v akom poradí dieťa kreslí členov rodiny, kam ich na stránke umiestňuje a ako vyzerajú. Z kresieb sa môžeme dozvedieť, aké vzťahy existujú medzi príbuznými, kto je pre dieťa najdôležitejší, ako sa cíti v rodinnom systéme a čo prežíva.
Čo môže naznačovať, že dieťa prežíva niečo zlé? „Aby sme to zistili, je potrebné sa s dieťaťom a rodinou porozprávať, pretože jednotlivé prvky na kresbe môžu byť interpretované rôzne. Keď dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované,“ hovorí Półtorak.
Farby a ich emocionálny význam
Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Nezabudnite sa s dieťaťom rozprávať, klásť otázky bez toho, aby ste mu navrhli konkrétnu odpoveď.
- Biela: Farba čistoty, nevinnosti a úprimnosti. Majú ju radi ľudia vyrovnaní, sebavedomí, otvorení.
- Žltá: Farba mysle, stimuluje činnosť mozgu. Žltú majú radi ľudia spontánni, plní nádejí a očakávaní.
- Červená: Farba vášní, prudká. Červenej dávajú prednosť tvoriví, sebavedomí ľudia.
- Oranžová: Farba kontrolovanej vášne, pozitívnej energie. Uprednostňujú ju ľudia, ktorí majú radi pohodlie.
- Fialová: Zvyknú ju voliť ľudia diplomatickí, zdržanliví a uzavretí, ako aj ľudia originálni a umelci.
Ako reagovať na detskú kresbu
Keď sa ma rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, navrhujem, aby namiesto pochvaly použili slová: „Ó, aká krásna kresba“ a môžu podrobne opísať, čo vidia. Napríklad - vidím tu veľkú fialovú škvrnu; všimla som si, že si použil len tri farby… Vidím dievčatko so psíkom, ktoré stojí uprostred strany, môžeš mi o tom povedať viac? Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. Môžu použiť vety: „Ďakujem za tvoju kresbu, povieš mi, čo si nakreslil? Čo si myslíš o svojej kresbe?“ A keď sa dieťa spýta, mami, páči sa ti moja kresba, môžeme sa ho spýtať: „Páči sa tebe?“
Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať.
Grafomotorika a akademické výsledky
Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní. Štúdia ukazuje, že kreslenie nie je „len hra“ (figurovalo v nej viac ako 9-tisíc detí, ktoré sa sledovali vo veku 2, 3 a 4 rokov, následne v čase dospievania a naposledy vo veku 16 rokov v rámci longitudinálnej štúdie Twins Early Development Study). Zistilo sa, že napr. horšia jemná motorika v predškolskom veku predznamenáva väčšie problémy so správaním či vyšší počet symptómov ADHD počas základnej a strednej školy.
Fázy vývinu kresby podľa veku
1. rok: Obdobie škvŕn
Ročné dieťa začína spoznávať svet. Ak dostane ročné dieťa do ruky pastelku, vie s ňou manipulovať. Kresbu dieťa vykonáva rozmachom ruky, kedy je centrom pohybu ramenný kĺb. Uhol a tvary kresby sú náhodné a mieri na papier do všetkých strán.
2. rok: Štádium čmáraníc
V dvoch rokoch sa v detskej kresbe objavujú prvé čmáranice. Dieťa pozoruje svet okolo seba a vzťahy v ňom. Uvažuje nad tým, čo vidí a snaží sa to zobraziť aj pri maľovaní. „Čmáraním“ sa trénuje spojenie oka, mozgu a ruky.
3. rok: Obdobie hlavonožcov
Trojročné dieťa už vie nakresliť nepravidelný kruh a ovál. Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky.
4. rok: Konkrétna kresba
V štyroch rokoch začína byť kresba veľmi konkrétna, a to aj vrátane farieb. Dieťa zvláda nakresliť menší kruh do veľkého a nakresliť krížik. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania.
5. rokov: Rozlíšenie hlavy a trupu
Pri kreslení človeka oddeľuje hlavu od trupu, kde je každá časť tela zobrazená vlastným kruhom alebo oválom. Hlava býva väčšia, pretože ju dieťa považuje za podstatnejšiu. Šikovnejšie deti panáčika obohacujú o vlasy alebo prsty na rukách.
6. rokov: Komplexná postava
Dieťa až v šiestich rokoch veku zvládne nakresliť kompletnú postavu človeka, ktorá má všetky viditeľné orgány umiestnené na správnom mieste. Postupne dieťa u kresleného panáčika určuje tiež pohlavie.
7. rokov: Vizuálny realizmus
Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Dieťa sa učí kresliť postavu človeka z profilu.
Projektívne techniky v psychológii
Analýza kresby dostala novú dimenziu s poznaním, že podobne ako i ostatné správanie človeka podáva informácie o emocionálnom prežívaní, osobnosti a vzťahoch dieťaťa. V tejto súvislosti sa posledných šesťdesiat rokov v rámci psychologickej diagnostiky i psychoterapie rozvíja i diagnostika projektívna a jej neoddeliteľné súčasti - projektívne techniky. V psychologickej literatúre sa termín projekcia udomácnil vďaka psychoanalýze. S. Freud ju popísal ako jeden z psychických obranných mechanizmov. Termín projektívne techniky je pripisovaný Lawrencovi K. Frankovi, ktorý verejne použil tento termín v roku 1939 a prirovnal ich k röntgenovým lúčom.
Test stromu a rodiny
V psychologickej praxi sa v rámci kresby ako metodiky využíva tzv. Test stromu. Vypovedá o Eysenckových osobnostných faktoroch, spôsoboch prežívania, akými sú napríklad vnútorné tenzie či konflikty. Taktiež z neho vieme zistiť spôsoby reagovania dieťaťa, vzťahy a prístup k okolitému svetu a v neposlednom rade aj ašpirácie. Úlohou dieťaťa je nakresliť akýkoľvek strom, výnimkou je jedine ihličnan a palma.
Najčastejším kresbovým testom z tejto oblasti je práve Kresba rodiny. Využívaný je pri deťoch vo veku 6 až 12 rokov. Inštrukcia znie nasledovne: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Po nakreslení obrázku sa psychológ zameriava na hodnotenie nasledovných oblastí - ktorý člen rodiny je nakreslený a ktorý naopak chýba, čo rodina na obrázku robí. Zaujíma ho taktiež, aká je vzdialenosť medzi jednotlivými jej členmi a aká je veľkosť jednotlivých členov rodiny.
Grafomotorika ako základ písania
Grafomotorika je jedným z kritérií pre posudzovanie zrelosti dieťaťa pre školu, pretože dôležitou je podmienkou pre písanie. Mnohé deti predškolského veku potrebujú, aby sme ich grafomotorický vývoj podporili. Sú to najmä tie deti, u ktorých pozorujeme nerovnomerný vývoj jednotlivých zložiek psychomotoriky. Tieto deti mávajú rôzne grafomotorické problémy, ktoré vedú k tomu, že takmer všetku energiu spotrebujú na samotný akt písania a nezostáva im energia na obsah písaného.
Pre budúce písanie dieťa potrebuje mať dostatočne rozvinuté zrakové a sluchové vnímanie, priestorovú orientáciu, reč a koncentráciu pozornosti. Malo by mať tiež dostatočne uvoľnené ruky v oblasti hrubej i jemnej motoriky. Dieťa by malo byť schopné súčasne pohybovať ramenom, lakťom, zápästím a prstami. Grafomotoriku ovplyvňuje a formuje celkový psychomotorický vývin dieťaťa.
Podpora dieťaťa v domácom prostredí
Rodina môže veľmi významne ovplyvniť grafomotorický rozvoj dieťaťa tým, že mu poskytne rôznorodé podnety, ktoré zodpovedajú aktuálnej úrovni jeho vývinu. Deti potrebujú získavať rôzne skúsenosti, ktoré im pomôžu rozvíjať jemnú i hrubú motoriku. Keď rodičia umožnia dieťaťu kresliť na zvislé plochy, napríklad na papiere pripevnené na tabuli, alebo na stene, pripravia mu fixky, ktoré budú stále k dispozícii, môže dieťa kresliť, kedykoľvek bude chcieť. Nemali by sme deti učiť, ako nakresliť slnko alebo človeka. Mali by sme ich nechať, aby si na to prišli samé. Ak deti vedieme k tomu, ako má vyzerať „správna“ postava alebo slniečko, je to smutné. Z kresby sa vytráca autentickosť a dieťa je ochudobnené o vlastné skúmanie a objavovanie. Skutočnosť mu je predkladaná hotová a dieťa iba napodobňuje, a keď napodobní, tak je „úspešné“. Akákoľvek kresba, ktorá vychádza z vlastnej potreby dieťaťa vyjadriť sa, je ten najkrajší a najdokonalejší záznam.
tags: #krelena #postavicka #dieta