Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká. Je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete. Dojíma a rozradostňuje. No plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať, nahnevať. Najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci. Pochopenie hlbších mechanizmov stojacich za detským plačom, od jeho evolučného významu až po biochemické procesy, môže rodičom pomôcť lepšie reagovať a poskytnúť svojim deťom potrebnú podporu.
Prečo u dospelých vyvoláva detský plač tak intenzívne pocity
Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. No podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má veľký význam. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť - a to zvyšuje šancu bábätka prežiť. Tento univerzálny, takmer reflexívny spúšťač v dospelých je základným kameňom starostlivosti o novorodencov, zabezpečujúc, že ich potreby budú včas identifikované a uspokojené. Je to prejav hlboko zakoreneného inštinktu, ktorý formoval ľudskú spoločnosť po tisícročia.
Štatistika detského plaču: Od vrcholov k stabilizácii
Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. (Existujú však aj výnimky). Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy. Tento vývojový vzorec podčiarkuje, že obdobie zvýšeného plaču v prvých mesiacoch života je do veľkej miery normálnou súčasťou vývoja dieťaťa, súvisiacou s dozrievaním jeho nervového systému a adaptáciou na vonkajší svet.
Ako na nás vplýva plač bábätka: Rodičovská kompetencia a emocionálne záťaž
Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“ , že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov. Práve preto je dôležité, aby rodičia vyhľadali podporu a nezostávali so svojimi pocitmi osamote. Uvedomenie si, že dieťa neplaká z úmyslu „potrápiť“, ale z dôvodu skutočného nepohodlia či nenaplnenej potreby, môže pomôcť zmeniť perspektívu a znížiť mieru rodičovskej frustrácie.
Plač ako komunikačný nástroj: Jazyk bez slov
Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie. Tento primárny komunikačný kanál je nesmierne efektívny v zabezpečovaní základných potrieb dieťaťa, pretože apeluje priamo na empatické a opatrovateľské inštinkty dospelých. Pochopenie tohto základného princípu je kľúčové pre nadviazanie účinnej komunikácie s novonarodeným dieťaťom.
Proč miminko pláče? - 1.díl - Jak rozlišovat druhy pláče miminka
Zdravotné príčiny nadmerného plaču: Kedy hľadať lekársku pomoc
Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci. Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky. Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy. Včasná lekárska konzultácia je nevyhnutná na vylúčenie prípadných vážnych zdravotných problémov, ktoré by mohli byť zodpovedné za intenzívny a neustávajúci plač dieťaťa.
Keď sa bábätko plačom lieči: Biochemický pohľad na detský plač
Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie. Predčasne narodené bábätko je často krát v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry…), ale nesie si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode…). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu. Tento pohľad transformuje plač z problému na potenciálne liečivý proces, ktorý pomáha dieťaťu spracovať a eliminovať nahromadený stres a napätie.
Kategórie stresu u bábätka: Identifikácia spúšťačov
Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne. Tieto skoré zážitky môžu mať dlhodobý vplyv na nervový systém dieťaťa a jeho schopnosť zvládať stres.
- Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia. Fyzický kontakt je pre dojčatá životne dôležitý pre ich emocionálny a fyzický vývoj.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábapkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery. Citlivé prostredie a postupná adaptácia na nové podnety sú kľúčové.
- Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka. Aj keď je frustrácia prirodzenou súčasťou učenia sa nových zručností, nadmerná alebo dlhodobá frustrácia môže viesť k plaču.
- Fyzická bolesť: V tejto kategórii je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu. Akékoľvek fyzické nepohodlie je pre bábätko okamžitým dôvodom na plač.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk… Strach je silný emočný stav, ktorý sa u dojčiat prejavuje plačom, najmä v situáciách, ktoré vnímajú ako ohrozujúce.
Pochopenie týchto kategórií umožňuje rodičom systematickejšie pristupovať k identifikácii príčin plaču svojho dieťaťa a cielene na ne reagovať.
Jeden výskum a opäť „starý známy“ dotyk: Sila ľudského kontaktu
V jednej štúdií výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa. Tento výskum potvrdzuje, že fyzický kontakt a nosenie nie sú len o pohodlí, ale sú základnými potrebami, ktoré priamo ovplyvňujú emocionálnu reguláciu a celkovú pohodu dieťaťa.
Prekonávanie výziev: Podpora pre rodičov
Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Bezplatnú psychologickú pomoc ponúka aj občianske združenie malíček - prihlásiť sa môžete formulárom na tomto linku. Je dôležité, aby rodičia vedeli, že nie sú sami a že existujú zdroje pomoci. Starostlivosť o plačúce bábätko je náročná, ale s pochopením, trpezlivosťou a podporou je možné toto obdobie úspešne zvládnuť.
Autor: Simona ZichoZdroje:Bašnáková, J. - Vavráková, E. - Zemandl, J. 2018. Psychológia pre milujúcich rodičov. Vyd. Bratislava: ORBIS IN, s.r.o.,2018, 216 s. ISBN 978-80-970377-7-2Solterová, A. 2014. Moudrost raného dětství. Praha: Stanislav Juhaňák - TRITON, 2014, 292 s.