Kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie. Detská kresba je oknom do duše dieťaťa, prostriedkom komunikácie a vyjadrenia, obzvlášť v období, keď slovná zásoba ešte nie je dostatočne rozvedená.
Vývojové štádiá detskej kresby
Vývoj detskej kresby prechádza postupne, pričom každé obdobie je charakteristické určitými znakmi. Odborníci prirovnávajú tieto vývojové štádiá k vývoju detskej reči. Prvé kresby sú ako detské hravé džavotanie, ktoré sa neskôr zdokonaľuje a vznikajú z neho ucelené vety.
Nezobrazujúce obdobie (11 - 20 mesiacov)
Je to obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Dieťatko bude s materiálom pravdepodobne experimentovať a robiť hrubé čiary, vedené z ramena. Ťahy sú až 20 cm dlhé, ruka robí kyvadlové pohyby, hore - dole po papieri. V tomto veku je naozaj dôležité byť na pozore a mať pre dieťatko len také materiály, ktoré mu neuškodia, aj keď ich ochutná.
Štádium izolovaných predstáv
Je to obdobie, kedy dieťa začína formovať na papieri tvary. Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce. Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý krát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie.
Situačná kresba
Predstavuje najrozvinutejšiu fázu, kedy postavy a predmety zasahujú do deja na obrázku a vytvárajú tak kompozíciu. Je to akési vnútorné detské vyjadrenie, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Prakticky nahrádza písmo. Túto teóriu psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, stráca záujem o kresbu.
Vývoj kresby podľa veku dieťaťa
- Okolo 1 roka: Dieťa zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu.
- Okolo 2 rokov: Dieťa už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach. Neskôr sa naučí vytvoriť uzavretý objekt, ovál.
- Okolo 3 rokov: Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov.
- Okolo 4 rokov: Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar.
- Okolo 5 rokov: V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Používajú už aj krk.
- Okolo 6 rokov: Dieťa už zvláda zobraziť postavu človeka kompletne. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup, ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore.
- Okolo 7 rokov: Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela.
Interpretácia detskej kresby a jej význam
Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Odborník má potrebné vedomosti na to, aby kresbu „prečítal“. Napríklad, v akom poradí dieťa kreslí členov rodiny, kam ich na stránke umiestňuje a ako vyzerajú. Z kresieb sa môžeme dozvedieť, aké vzťahy existujú medzi príbuznými, kto je pre dieťa najdôležitejší, ako sa cíti v rodinnom systéme a čo prežíva.
Farby a čiary: Emočný kód
Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Čierna pastelka môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia.
Detská kresba ako diagnostický nástroj
Analýza detskej kresby je častou metódou, ktorá sa využíva ako indikátor poškodenia CNS dieťaťa. Najviac používaným testom je Kresba postavy podľa Goodenoughovej. Test vytvorila na základe predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov. Ďalším je „Test stromu“ či „Kresba začarovanej rodiny“. Tieto testy sú zamerané na zisťovanie rodinných vzťahov, na postoje dieťaťa k jeho vlastnej rodine. Symbolické vyjadrenie jednotlivých postáv si dieťa nemusí uvedomiť, a tak je schopné vypovedať na papieri informácie, ktoré by ťažko verbalizovalo.
Detská kresba – čo z nej dokážeme vyčítať?
Podpora a prístup k detskej tvorbe
Keď sa rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, odporúča sa namiesto pochvaly použiť popisný jazyk. „Vidím tu veľkú fialovú škvrnu; všimla som si, že si použil len tri farby… Vidím dievčatko so psíkom, ktoré stojí uprostred strany, môžeš mi o tom povedať viac?“ Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo.
Na začiatok samozrejme netreba mať doma žiadny ateliér. Stačí rolka baliaceho papiera, krabička hrubých voskoviek alebo farbičiek, prípadne prstové farby. Základná zásada znie, čím je dieťa menšie, tým väčšiu plochu na svoju tvorbu potrebuje a tým hrubšie a kratšie kresliace náradie ocení. Nekupujte omaľovánky a rôzne pracovné zošity pre najmenšie deti. Je to veľmi zúžený priestor, ktorý nevedia zvládnuť. Kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka, čo zohráva dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní.